Letný tábor Lietavská Svinná

26. júla - 02. augusta 2014
.

1. Zoznamovanie

Kufre zbalené, bicykle naleštené, ale hlavne úsmev na tvári, pretože je tu ďalší fénixácky tábor! Tentokrát sme prežili posledný júlový týždeň v nádhernej prírode Súľovských skál – v Lietavskej Svinnej.

Zraz bol aj tento rok pri klubovni, kde už čakali vedúci a náš verný šofér a kuchár Miloško s nákladiakom. Hneď ako prišli aj poslední oneskorenci a my sme sa rozlúčili s rodičmi, mohlo sa vyraziť. Po asi hodinke a pol zábavnej cesty sa nám pred očami ukázal Lietavský hrad a onedlho aj chata Patúch. Tentokrát fotky neklamali a chata vyzerala naozaj nádherne, preto nikto z nás nelenil a už aj s vecami sme sa rozutekali do svojich izieb. Poobede bolo treba pripraviť nástenku, tá sa niesla v téme Deti kvetov a obsahovala jedálniček, bobríkov či bodovačku.

Kým vedúci odišli na nákup, chalani mali na starosti prípravu slávnostného táboráku. Keď už bolo všetko nachystané, mohli sme sa pustiť do navrhovania názvov pre svoje izby. Niektoré boli naozaj zaujímavé a tak zrazu boli v tábore Bombasťáci, Negri či Slováci. Po vlastnej večeri sme sa všetci zišli pri slávnostnom ohni ktorý úspešne zapálili Matej, Marek, Samo, Peťo a Krko. Ďalej sme sa dozvedeli, čo nás čaká ďalší deň, aj po celý tábor. Prvý deň tábora sme ukončili spevom našich obľúbených pesničiek a keď zaznela aj posledná uspávanka, pobrali sme sa do chaty nabrať nové sily na ďalší deň.

 

2. Súľovské skaly

Druhý deň nás všetkých zobudilo slniečko o pol ôsmej. Raňajky pripravila Martinova skupina. Keď si všetci pochutnali na už tradičnej salámovej pomazánke, mohlo sa vyraziť na prvú pešiu turistiku tohto tábora.

Hneď na začiatku sme začali hrať hru z názvom Kliešť, pri ktorej sa všetci dobre zabávali, pretože ani nevedeli koľko talentovaných spevákov máme v našom oddieli. Cesta bola stále do kopca a prešli sme aj niekoľko strmých stupákov, ale odmena bola naozaj zaslúžená. Bol to krásny výhľad z najvyššieho vrchu Súľovských skál Žibridu v nadmorskej výške 867 m.n.m. Tam sme si otvorili svoje balíčky a po náročnej ceste sa najedli.

Keď si všetci doplnili zásoby a pofotili krásnu panorámu, mohlo sa pokračovať. Naším cieľom bol zaujímavý prírodný úkaz – skalný Budzogáň. Na ten sme dorazili síce s malým zranením ale s úsmevom na tvári. Keď si ho všetci odfotili a dojedli sme aj posledné veci z balíčka, mohli sme vyraziť na cestu domov. Tá viedla už len dole kopcom, ale slnko poriadne pripekalo a tak sme boli radi, keď sa konečne pred našimi očami zjavila chata Patúch. Tam nás už čakal Miloško, Slávka a Barča. Keď sme sa všetci osprchovali, oddýchli si a trochu sa aj zahrali, mohol sa začať náš Retro „karneval“. Nahodili sme veci po svojich rodičoch či starých rodičoch a mohlo sa vyraziť na prechádzku do dediny v štýle 70.rokov. Prišli sme až po tabuľu Lietavská Svinná, ale ďalej si už akosi nikto netrúfol. Večer sa začala hrať dlho očakávaná hra „Ovečky“, povedali sme si tiež program na zajtrajšiu cykloturistiku, no a aby sme mali na bicykle dosť energie, do postieľok sme sa vybrali o niečo skôr ako včera.

 

3. Zmoknutí ako sliepky

Tretí deň tábora sa začal rovnako o pol ôsmej. Tentokrát mala raňajky na starosti 2. skupina pod vedením Erika.

Po výborných sladkých raňajkách sme mohli vyraziť na bicykle. Cesta viedla tak isto ako včera, teda stále mierne do kopca. Preto niektorí zosadli a išli popri bicykloch. Avšak aj tento kopec mal svoj koniec a odmenou bola krátka prestávka a potom už len strmá lesná cesta dole. S vetrom vo vlasoch, teda vlastne v prilbách, sme pokračovali aj dole kopcom po mokrej tráve a kameňoch, kde si to odniesol Slávkin odratý lakeť.

Do Rajca sme dorazili už po asfaltke, no aj na nej sa našli porozhadzované klince, a tak sa naša prestávka na námestí v Rajci trošku predlžila. Zatiaľ čo Barča so Simou hľadali cykloservis, ostatní si vychutnali zmrzlinu či nanuky.

Po zalepení defektu a príjemnom odpočinku cesta pokračovala až do nášho vytúženého cieľa – Rajeckej Lesnej. Všetci sme si zblízka obzreli nádherné rezbárske dielo – Slovenský betlehem, ktorý je asi najväčšou zaujímavosťou Rajeckej Lesnej. Keďže nám po šliapaní do pedálov na bicykloch poriadne vyhladlo, rozbalili sme svoje balíčky a pustili sa do detských výživ, ovocia či keksíkov. Posilnení jedlom a menším dažďom sme sa vybrali na cestu domov. Počasie nás však znovu prekvapilo, a tak do chaty Patúch dorazilo šestnásť zmoknutých cyklistov. Pre všetkých bola určite odmenou horúca sprcha a krátky „šlofíček“.

Poobede sme si oprali všetky zmoknuté, spotené a špinavé veci a znovu si zahrali aj celkom obľúbenú pantomímu. Keď nám Maťka po večeri prečítala poštu a oznámila program na nasledujúci voľný deň, všetci sme sa unavení pobrali do postele.

 

4. Kopa zábavy

Utorok, ktorý už tradične patrí voľnému dňu sa začal budíčkom o 8:30 a sladké koláče s „kakaukom“ nám pripravili Blondínkáris na čele s Barčou.

Plní energie sme sa vybrali zbierať bobríkov, ktorých mala na starosti Maťka a tak sa súťaže nepochybne všetkým páčili J. Určite sa ešte dlho po tomto tábore budeme zabávať na spolupráci našich členov, ktorí sú zdokumentovaní aj na videu.

Po zábavných športových aktivitách a hrách sme išli privítať prvých hostí, no a potom už sa každý venoval tomu, čo ho baví. Malí chalani hrali stolný futbal, veľkí zase gulečník a baby si navliekali farebné koráliky na svoje náramky.

Doobeda nám aj celkom vyhladlo a tak sa všetci tešili na sviečkovú s knedľou, ktorá naozaj nesklamala. Po obede sme hrali znovu pantomímu a Maťka nám spravila aj krásne obrázkové pexeso. Prišli aj ďalší hostia, ktorých prekvapil syn v kufri J.

Vonku bolo fajn a tak sme sa poniektorí vybrali na krátku prechádzku do dediny na malinovku. Tá nás príjemne osviežila, a tak cesta späť bola príjemná a hlavne plná smiechu:-). Na chate sme sa rozlúčili s rodičmi a začala sa večerná grilovačka. Všetci si pochutnali na klobáskach a potom pokračoval náš maratón hier. Triafali sme sa do fľaše s perom či tancovali balónikový tanec. Malých chalanov najviac zaujalo praskanie balónov na kolenách svojich kamarátov. Večer nám ešte Maťka prečítala poštu a potom už sa všetci po parádnom voľnom dni plnom hier a súťaží vybrali spinkať.

 

5. Hradní páni

Ani sme sa nenazdali a prvá polovica tábora je za nami. A tá druhá sa začala o 7:30 ráno, kedy nám raňajky pripravila znovu 3.skupina. Posilnení paštekou a krásnym slnečným počasím sa naša táborová skupinka vybrala na druhú pešiu turistiku tohto tábora.

Tento raz sme sa vybrali na opačný smer do dediny Lietavská Svinná. Zistili sme, že v tejto malej dedinke chovajú aj lamy, ktoré sa s nami rady zoznámili a odfotili. Práve pri nich sa začal prvý a najväčší stupáčik, my sme ho však zvládli a odmenou nám bol krásny výhľad. Práve na vrchu tohto kopca si náš Peťo zabudol slnečné okuliare a tak sa sem možno ešte vrátime J.

Cesta pokračovala už pohodovým lesným chodníčkom, až kým neprišiel strmý zráz dole. Tam sme si dali krátku pauzu, niektorí sa vycikali, iní zase vytiahli svoje balíčky, ale keď už vedúci zavelil na odchod, pokračovali sme ďalej. Postupne sa naša veľká skupina rozdelila na dve, tri menšie skupinky. Takto sme po značkách dorazili až do cieľa – na nám dobre známy Lietavský hrad. Na hrade prebiehali rekonštrukčné práce a tak tam bol čulý pracovný ruch a celkom veľa ľudí. My sme si rozbalili svoje balíčky na cestu, napapali sa, spravili spoločnú fotku a pobrali sa späť domov.

Cestou nás však prekvapilo počasie a padlo aj zopár kvapiek. Všetci sme boli určite radi keď sme sa po klzkom bahnovom chodníku dostali dole bez zranenia, aj  keď celí špinaví. Ďalšia zastávka bola krčma v Lietavskej Svinnej kde sme si vychutnali výbornú kofolu. Na chatu sme dorazili unavení a špinaví, ale horúca sprcha všetkých znovu vrátila k životu.

Poobede sa náš tábor zmenil na kreatívne dielne, maľovalo sa na tvár či na kamene, vyobliekali sme sa do našich retro vecí a takto vyparádení sme sa vybrali na ďalšiu kofolu do dediny. Keďže energie bolo stále dosť vyzdobili sme si naše tričká a zahrali sa na mačičky. Večer prebehol ako vždy a po rozlúčke  sme už vyčerpaní zaľahli do postele.

 

6. Nečakaný dážď

Na šiesty táborový deň sme sa všetci veľmi tešili, pretože sme mali ísť na kúpalisko do Rajca. Počasie nám však zahralo do karát, a tak sa kúpanie muselo odložiť na piatok. Raňajky nám pripravila skupina Elektrikáris.

Keďže pršať neprestávalo ani po výbornej praženici, starší hrali gulečník, mladší stolný futbal a kto mal náladu nechal sa aj znovu pomaľovať. Keď sa počasie aspoň trochu umúdrilo zahrali sme si vonku akože „autoškolu“ so spätným zrkadielkom. Niektorí skúšku spravili a dostali body, iným to zas trvalo dlhšie a tak bolo aj bodov menej. Ani to však dlho nevydržalo a museli sme sa znovu presunúť dovnútra.

Zo spoločenskej miestnosti sa zrazu stala veľká herňa, kde sa hrali stoličky či rôzne hry s balónmi. Po obede sme si zahrali hru na zvieratká, ktorá zožala veľký úspech a tak sa hrala takmer celé poobedie. Na večeru sa Barča rozhodla spraviť palacinky a tak sa začala príprava výborného sladkého pokrmu. Zo začiatku bolo v kuchyni rušno a prvých pár kusov sa úplne  nepodarilo, ale ostatné už boli výborné a tak si všetci pochutnali na skvelých jablkových palacinkách. Večer sme strávili pri gulečníku a s Maťkou ktorá nás baby namaľovala.

Tento voľný deň ktorý nám naplánovalo počasie sme teda strávili väčšinou vnútri, ale zato s kopou zaujímavých hier. Do postele sme odišli s nádejou, že aspoň posledný deň tábora bude pekne a my sa budeme môcť ísť okúpať do Rajca.

 

7. Konečne kúpalisko

Polovica prázdnin je za nami a pred nami posledný siedmy deň tábora. Naše priania, aby sme sa mohli ísť aspoň v piatok kúpať, nevyšli a ráno nám pri raňajkách pršalo.

Počas doobedia sa počasie trochu umúdrilo a tak sme sa mohli ísť aspoň hrať von. Mali sme poslednú možnosť nazbierať nejaké body a tak nám Maťka pripravila rôzne hry a súťaže. Triedili sme koráliky či zápalky a naši vedúci nám nachystali zaujímavú prekážkovú dráhu. Niektorí boli naozaj zohraní a iní nevedeli spolupracovať vôbec, popadali to potoka, potkli sa o Dušana či stupili do…

Keď sme nazbierali aj posledné body, obed nás už čakal na stole. Po obede nám Peťo oznámil že sa ide na kúpalisko a tak sme sa všetci rýchlo utekali pobaliť a s úsmevom sme nasadali do áut.

Za chvíľku sme dorazili na kúpalisko Veronika do Rajca. Nedočkavo sme sa prezliekli do plaviek a rýchlo utekali vyskúšať šmýkačku. Všetci behali z jedného bazénu do druhého a i keď vonku nebolo úplne najteplejšie nám to nevadilo. Nad Rajcom sa však začalo zmrákať a keď už bolo zima aj tým najväčším otužilcom, usúdili sme, že kúpať sa už nemá zmysel a tak sme sa vybrali domov do chaty. Cestou sa spustil silný lejak a my sme boli radi že sme v autách.

Po príchode sme rýchlo utekali do chaty, tam nastal čas na rozlúštenie celotáborovej úlohy s olympijskými indíciami čo sa nám nakoniec aj podarilo.

Vonku však bolo mokro, drevo navlhnuté a mrholilo a tak sme všetci smutne skonštatovali že večerný táborák nebude. Presunuli sme sa teda do altánku, kde Peťo zhodnotil tento tábor a potom Maťka spolu s bratom vyhodnotila naše celo táborové snaženie. A i keď možno viacerí chceli vyhrať, napokon sa to podarilo Simči. Nikto však nemohol ľutovať, cenu dostal každý, aj ten posledný a nejde predsa len o víťazstvo. Po vyhodnotení Peťo ešte dlho hral naše obľúbené pesničky a my sme spievali spolu sním.

 

8. Záverečný zhon

Ani nevieme ako a tábor sa nám pomaly chýli ku koncu. Všetci sme sa skvele zabávali, spoznávali nové miesta či zbierali body. Aj keď nám počasie nie vždy prialo, zažili sme ďalší skvelý týždeň, ktorý dnes ukončíme. Posledné spoločné raňajky sme si všetci vychutnali a potom už začal ten táborový zhon. Všetci sa balili, upratovali a hľadali svoje veci po celej chate. Maťka postupne rozoberala nástenku a Miloško s pomocou chalanov nakladal veci do auta. Potom sme museli počkať na domácich, ktorí sa boli pozrieť či je chata v poriadku.

Keď už bolo všetko skontrolované upratané a naložené, mohlo sa vyraziť na cestu domov. Cesta bola zábavná a určite sa nikto nenudil. V aute nám hrala hudba a my sme si rozprávali všetky smiešne príhody z tohto tábora. Pred klubovňou na nás už čakali nedočkaví rodičia, no a keď sme vyložili aj posledný kufor mohli sme si povedať posledné táborové AHOJ!

Tento tábor bol naozaj super a i keď nám počasie niekedy pokazilo plány, vždy bolo čo robiť. Veď s dobrými kamarátmi a tými najlepšími vedúcimi nikto nepozná slovo nuda. Určite sa už všetci veľmi tešíme, čo nás čaká o rok na ďalšom tábore J.