Pamätníkmi Bielych Karpát – 17. ročník

06. októbra 2012
.

Tento pochod sa dá opísať ako jedna z najkrajších akcií, na ktorú sa vždy veľmi tešíme. Sú to starosti i radosti. Starosti s organizáciou, a radosti keď sa všetko podarí ako má, a my sa zas a znova môžeme stretnúť s našimi kamarátmi. Tento rok nám hralo do kariet aj počasie. Bolo nádherne, čo určite prispelo k skvelej nálade a veľkej účasti. Napočítali sme spolu 146 malých aj dospelých účastníkov.

Ako po minulé roky, i tento sa pochodu zúčastnili aj naši kamaráti fénixáci z Dubnice nad Váhom, Novej Dubnice, Krásna nad Kysucou a Sládkovičova, s ktorými sme si užili veľa zábavy. Pochod sme začali v sobotu ráno 6. októbra pred Mestským úradom v Starej Turej, odkiaľ nás autobus zaviezol pod rozhľadňu na Poľane. Z rozhľadne bol nádherný výhľad, každý si určite prišiel na svoje. Ďalej sme kráčali po hrebeni Bielych Karpát, kde sme sa v sprievode starších naučili rozpoznávať jedlé a jedovaté huby, taktiež niektoré rastliny. Naša cesta pokračovala popri česko-slovenskej hranici kde sa nám hraničné kamene stali miestom oddychu a zábavy. Kráčali sme ďalej až k Dibrovovmu pamätníku, ktorý nám ukázal správnu cestu a ďalší smer. Konečne sme vo Vetešovom jarku, ktorý z diaľky nie je vidieť, no ak prídeme bližšie, stojí tu bývalá partizánska nemocnica. Každý kto sa zúčastnil, od nás dostal pamätný list, smejka- pretože 5. október bol medzinárodným dňom úsmevu, perník a hladoši si mohli opiecť špekáčik a ochutnať výborný čaj. Niektorí zostávali v bunkri dlhšie, iní sa vybrali na autobus, ktorý nás opäť zaviezol do Starej Turej. Ja si myslím, že bolo super a kto nebol môže ľutovať. Smiech veru nechýbal, aj počasie sa vydarilo. Čo si môžeme viacej priať? Len toľko aby sme sa budúci rok zase stretli v takom hojnom počte. Už tradične naše podujatie podporila Nadácia Život, pivnica p. Gažoviča a špekáčiky boli opäť od Premaressu. Ďakujeme a veríme, že budúci ročník bude opäť slnečný.

Baša

 

Na dňa 6. 10. 2012 usporiadala DO Fénix Stará Turá 17. Ročník pochodu Pamätníkmi Bielych Karpát. Odchod bol o 9:00 autobusom spred mestského úradu, avšak ešte predtým sa musel každý zapísať na prezenčnú listinu a zaplatiť účastnícky poplatok 0,50 €. Z Turej vyrážali dva autobusy, ktoré nás zaviezli až takmer k turistickej rozhľadni Brestovec nad Poľane. Ten kúsok čo sme museli prejsť pešo nikoho nezabil. Pri výške 20 m z nej bol nádherný výhľad. Hore na rozhľadňu sme museli ísť po skupinkách a rovnako po skupinkách sa išlo aj na ďalšiu cestu na Dibrovov pomník. Keďže nie každý poznal cestu, bolo to vcelku zábavné. Po asi 4 km sme prišli k Českým hraniciam a ďalej sme pokračovali po nich. Bolo s nimi spojeného veľa smiechu pretože poniektorí si na hraničných kameňoch urobili piknik a tak desiatovali aj na Slovensku aj v Čechách. Smer hraníc sme sledovali asi ďalších 10 km. Vychádzku cez les niektorý spojili s hubárčením a aj ja som nazbierala peknú kytičku bedlí. Pri Dibrovovom pamätníku na nás čakal vedúci, ktorý nás usmernil na ďalšiu cestu do Vetešovho jarku. Moja skupinka bola pri Dibrovovom pamätníku v tom čase, v ktorom sa ukladali veci do kešky. K bunkru vo Vetešovom jarku nás mali zaviesť zelené šípky s B, ale veľmi rýchlo sme ich stratili a tak sme sa museli spoliehať na iných turistov. Trochu sme si teda poblúdili ale iba minimálne. Okrem toho, že mnohý pri zostupe popadali bola vcelku sranda. V bunkri na nás čakalo občerstvenie v podobe čaju, špekáčikov a keksíku. Okrem toho sa rozdávali aj smajlíci, keďže deň pred tým bol svetovým dňom úsmevu. Tí čo v bunkri neostávali spať odchádzali tak, aby stihli autobus o 15:00 ktorý odchádzal z Topoleckej. V Turej sme ešte vyprevadili hostí z iných územných organizácii na vlak a mohli sme si povedať, že všetko dobre dopadlo.

Aňa