Spoznávame slovenské mestá 2019

STREDA:
V stredu o 10:00 pred klubovňou sme čakali na ostatných. Keď všetci prišli, tak sme nasadli do áut a išli sme do Lipoviec. Po ceste sme stáli skoro na každej benzínke. Potom sme sa všetci stretli pri Tescu v Ružomberku. Potom sme išli cez najdlhší tunel na Slovensku. Potom pri našej chate je firma, ktorá vytvára vody (Salvator). Keď sme išli, tak asi 50m bola rozbitá cesta. A keď sme boli úplne pri chate, tak nás čakal správca.
Tomík
ŠTVRTOK:
V dnešný deň sme sa zobudili do umrholeného počasia. Po tom čo sme sa obliekli, sme šli na raňajky, ktoré boli výborné. Na raňajky sme mali záviny a kakavko. Potom sme sa nachystali a vyrazili do Prešova. Tam sme navštívili Kostol sv. Mikuláša, kde sme vyšli na kostolnú vežu, múzeum, solivar a nakoniec Tesco. V Tescu som ja, Sofia, kúpila Karinke hrnček z kamarátskej lásky. Kajka sa tomu veľmi potešila. Keď sme prišli na chatu, hrali sme hry. Potom prišla večera, ktorá bola veľmi dobrá. Mali sme rizoto. Ja, Sofia, som nešla, lebo mi bolo smutno, ale Kaja za mnou prišla a objala ma ❤. Potom sme hrali hry a išli spať.
Nika a Sofka
PIATOK:
Náš piatok sme začali ako obvykle raňajkami, po ktorých sme vyrazili smerom na Spišský hrad, pričom sme sa po ceste zastavili na “gejzíre” Sivá Brada. Pri mini-jazierku kde vyvieral “gejzír”, musel Tomík splniť svoj trest v podobe preskočenia jazierka (Bohužiaľ mu to nevyšlo 😂). Keď sme si to tam všetko obzreli, vybrali sme sa na Spišský hrad. Na Spišskom hrade sme prešli všetky hradby a vežičky, pričom na jednej z nich bol nádherný výhľad na okolitý svet. Pri vchode na nádvorie sme zazreli syslíky. Na samotnom nádvorí sme obe uvideli staršieho pána, ktorý vyzeral, že maľuje Spišský hrad. Spolu sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť na jeho maľby. Pán bol ku nám veľmi milý a dokonca nám povedal, nech mu niečo nakreslíme. A tak sme kreslili, rozprávali sa a užívali si príjemné chvíle strávené na tráve v slnečných lúčoch a pokoji. Po preskúmaní celého hradu sme sa zastavili na Spišskom salaši, kde sme sa napapali a doplnili energiu. Následne sme sa vybrali do Levoče. V Levoči sme navštívili múzeum rezbára Majstra Pavla, kde boli kópie jeho diel. Ďalej sme sa išli pozrieť do Chrámu sv. Jakuba (Boli tam kresťanské noviny za 70 centov… nikto si ich nekúpil). Nakoniec sme vrátili na našu chatu, kde sme si oddýchli a večer nás čakal turnaj v stolnom futbale, ktorý vyhrala Adrianka. Tento deň sme si všetci veľmi užili v zdraví, šťastí, láske a pokoji. PRŠALO.
Karinka a Ivanka
SOBOTA:
Lačnovský kaňon: Dlhá, pekná a vyčerpávajúca turistika, ale zážitková a preskakovacia. V Lačnovskom kaňone bolo dobre. Síce na lúkach boli samé hovná, ale aj tak tam bolo dobre. Teda super. Proste tam bola zábava.
Jaskyňa Zlá diera: Studená, pekná a zaujímavá turistika. Veľa strmákov a jeden zvláštny zážitok. Ten zážitok bola pusa od Antona Košča. Veľmi veľmi zvláštny zážitok.
Pasúce sa ovečky: Išli sme naspäť a započuli sme zvony čo nosia kravy, ale vyšlo stádo malých, dospelých a starých oviec a jahniatok.
Adrianka a Romanko
NEDEĽA:
Aj keď som nebol veľmi rád, raz to prísť muselo: Posledný deň akcie, kedy nám zostávalo sa už len zbaliť, upratať, nasadnúť do áut a nechať sa odviezť domov. Teda, pre ostatných… Keďže ja som šoféroval, čakala ma dlhá a pomerne náročná cesta. Všetko ale prebehlo v najväčšom poriadku. Teda, keď pominieme začiatok cesty, kedy som zastavil na benzínke, pretože Nika Ivanka si chceli kúpiť kávu. Ja som si šiel umyť čelné sklo, pretože nebolo “skoro nič” vidno. Následne, ako som tak učinil, som nastúpil do auta a uvidel, že sa to akurát tak rozmazalo. Nemal som čas ani náladu to riešiť, tak som sa rozhodol v ceste pokračovať. V tom však prišiel celkom šok, pretože ako som vyšiel od benzínky, uvidel som, že len tak z ničoho nič sa vyparil všetok benzín! Chcel som tankovať v Liptovskom Mikuláši pri Kauflande (Pre vodičov odporúčam, je tam asi najlacnejší benzín na Slovensku), ale ten bol ešte takých 20km ďaleko, a vypadalo to, že auto neprejde ani 10. Našťastie nás zachránila OMV, kde som zobral za 10 litrov, aby som do Mikuláša prišiel, a tam až nabral plnú nádrž. Keď som už stál, znovu som si umyl čelné, a tentokrát to malo aj nejaký efekt. Môj plán vyšiel, a k cieľovej benzínke sme prišli. Na druhej strane, museli sme po ceste zraziť hmyz veľký minimálne ako golfová loptička, pretože sajrajt z neho sa rozprskol cez polku čelného skla zo spolujazdcovej strany, takže sme boli zase tam, kde sme začali. Samozrejme, baby z toho mali obrovskú zábavu. 😂 Zbytok cesty sme zvládli v úplnej pohode. Celú cestu nám hrali v aute Smola a Hrušky, a keď aj nie, rozprávali sme sa navzájom. Mal som úžasnú ženskú posádku, s ktorou reč nikdy nestála. Na to, že sme išli na druhý koniec Slovenska, cesta ušla dosť rýchlo. Všetci sme prišli v poriadku a baby mali odvoz doslova až pred dvere. Dúfam, že všetci ktorý pred akciou neverili, že by som takúto cestu zvládol ja, alebo moje auto, sa poučili a nebudú nabudúce súdiť knihu podľa obalu. 😉😁
I keď pôvodne to s akciou vyzeralo všelijako (zlé počasie, málo účastníkov, …), môžem úprimne povedať, že to bola jedna z najlepších Fénixáckých akcií (pokiaľ nie vôbec najlepšia), na akej som kedy bol. Podľa rozhovoru s ostatnými, nie som jediný, kto má podobné cítenie. A ani sa nečudujem… Máme veľa zážitkov, zažili sme veľa zábavy a videli neskutočne veľa krásnych miest. Už sa neviem  dočkať ďalšej akcie. Peťovi aj všetkým ostatným patrí jedno veľké ĎAKUJEM!
Krko
Zobraziť galériu

Po zime v bunkri

Zobraziť galériu

Svedomito fest

Zobraziť galériu

Upratovanie s Krajinou Karpaty

Zobraziť galériu

Cesta okolo sveta 1. etapa

Nová etapová hra je tu a my nezaháľame a už aj sa zapájame. V stredu sme si na schôdzke vytvorili mapu našich práv. Spoločne sme diskutovali na tému ľudských a najmä detských práv a predstavili si dôležité dokumenty ako Deklaráciu ľudských práv či Dohovor o právach dieťaťa. To všetko hravou formou a s kreslením obrázkov. Myslím, že sme to zvládli na výbornú a už teraz pripravujeme ďalšiu časť☺.

Zobraziť galériu

Opäť sme otvárali sezónu

Prvý jarný deň sme tento rok oslávili už 20.marca, teda v stredu na schôdzke. No a čo nesmie chýbať každoročne prvú jarnú sobotu? Predsa otvorenie turistickej sezóny! Túto sobou nás slnečné lúče zobudili už ráno, a tak sme všetci šlapali na stanicu plní energie a chuti užiť si krásnu sobotu v prírode. Počasie nám naozaj prialo, slnko svietilo a vetrík iba jemne pofukoval. V Hrachovišti vystúpila snáď celá čachtická strela a všetci spolu sme sa vybrali ďalej po modrej turistickej značke na vrch Plešivec. Stupák na jeho vrchol vždy potrápi všetky maminky aj nových turisťáčikov a my “skúsení”, ktorí ho už dobre poznáme sa potom len popod fúz usmievame. Pri tomto jarnom výstupe si vždy spomeniem, ako som sem išla prvýkrát. S pani učiteľkou Holotovou, fučali sme už po pár metroch, potom sa stratili v lese a vlastne odvtedy sme aj začali chodiť na turisťák. Takže otvorenie sezóny je také naše symbolické výročie, tento rok už 7. Skôr či neskôr sme na Plešivec na koniec všetci prišli a tam nás čakala prvá väčšia pauza. Výhľad tento rok trochu pokazil opar ale nám to zas tak moc nevadilo. Užili sme si príjemné slniečko, spapali desiate a keď už všetci nabrali nové sily, mohli sme pokračovať. Ja som sa na Plešivci odtrhla od našej skupiny a nasadila trochu rýchlejšie tempo. Potrebovala som totiž stihnúť skorší vlak z Višňového. Cesta bola krásna, stretli sme veľa turistov, ktorí si podobne ako my užívali úžasné jarné počasie. Tento rok nám Čachtičák naozaj vyšiel. Už teraz sa teším na všetky ďalšie turistiky čo nás túto sezónu čakajú, ak budú také ako tá prvá. Majte sa kamoši a užívajte si jar!
VladkA

Ráno o 8:08 nám išiel vlak do Hrachovišťa. Odtiaľ sme išli na Plešivec. Na Plešivci našiel Tomík kešku. Z Plešivce sme absolvovali dlhšiu časť turistiky. Musel som si zobrať palice, inač by som to nedal. Musel som predbehnúť tatina, aby mi dal vodu. Bolo to veľmi náročné. Konečne ten Čachtičák! 20 km absolvovaných. Išiel som na hrad si opečiatkovať magnetku. Potom sme išli do Višňového na kofolu. Dlho som nemal kofolu. Dal som si aj hranolky s kečupom. Bol tam aj pes Rony, ktorý stále oblizoval mamine lýtko. Bola to veľká zábava.
Paťko a Gaťo

Bolo tam pekne, dobré počasie, iba dlhá turistika. Najlepšie bolo na Čachtickom hrade, ale išli sme tam dlho.
Ondrík

Veľký strmák, krásny výhľad z Plešivca. Veľa mravcov, na Starej Turej sa mi rozpadli 18-ročné topánky
Tomáško

Bolo super! Na Plešivec sa šľapalo do kopca. Na Čachtický hrad sa už do kopca tak nešľapalo. Po turistike vo vlaku sa mi nechcelo stáť. V bufete sme išli na ihrisko.
Hana

Bola zábava, až na státie vo vlaku. Keď sme vystúpili, čakal nás strmý kopec a veľa popadaných stromov. Ako sme sa dostali na Plešivec,, kochali sme sa výhľadom. Potom sme išli na Čachtický hrad. Nakoniec sme sa zastavili v bufete. A vo vlaku sme zase stáli.
Sophia

V sobotu ráno sme išli zo Starej Turej do Hrachovišťa a odtiaľ na Plešivec. Tam som našiel kešku a potom sme si tam poležali a potom sme išli na Čachtický hrad. Odtiaľ sme išli do Višňového a odtiaľ domov.
Tomík

Zobraziť galériu

Inšpiruj sa Fénixom

MY V HANDLOVEJ

v sobotu 2. marca sme sa zúčastnili prvej fázy projektu Inšpiruj sa s Fénixom. Išlo o projekt za účelom výmeny skúseností a inšpirácie medzi Starou Turou a Handlovou. Celá táto myšlienka vznikla na školení Aktiv ktorého sa zúčastnili Žoldy, Kajka a Samo zo Starej Turej  a Majka s Dávidom z Handlovej. A keď po menších organizačných problémoch sme konečne vyštartovali z Turej, tak sme už plní očakávaní čakali, až kým neprídeme do ich školy. Keď sme konečne prišli, čakali nás tam s úžasným programom ako je živá knižnica speed dating, slow dating, energizerami taktiež mali skvelé občerstvenie, a moderátorku celého dňa. Ten deň sme si náramne užili a tešíme sa na druhú fázu ktorá sa uskutoční dňa 9.3 ( v sobotu) na Starej Turej

Žoldy

 

HANDLOVÁ U NÁS

Druhá sobota v tomto mesiaci patrila druhej fáze nášho projektu Inšpiruj sa s Fénixom. Išlo o pokračovanie projektu ktorý vznikol na školení Aktiv a vymysleli ho Žoldy, Kajka a Samo zo Starej Turej spolu s Majkou a Dávidom z Handlovej. Druhá fáza, ktorá sa konala v Starej Turej a my ako organizátori sme sa nemohli dočkať, kým uvidíme našich kamarátov z Handlovej a samozrejme aj našich mladších aj starších fénixákov. Už ráno sme sa po dňoch chystania tešili a boli sme plní očakávaní, ako sa pod naším vedením všetko podarí. Keď prišiel autobus plný handlovčanov náš deň sa začal bohatým programom, ktorý zahŕňal predstavenie našej DO a našich aktivít, hromadu energizerov a zábavných hier, motivačných aktivít a samozrejme prestávok plných úžasného občerstvenia. Na konci dňa sme navštívili železničné múzeum v Starej Turej ktoré nám naozaj urobilo čerešničku na tortu nášho programu. Celý deň sme si všetci užili, niečo sme sa naučili, vytvorili sme nové kamarátstva a dúfame že tento úspešne dokončený projekt dal hlavne mladším nové skúsenosti a informácie ktoré budú môcť použiť vo svojom živote.

Samo
Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2018

Ho! Ho! Ho! Čaute kamoši! Ani sme sa nenazdali a už je aj po Vianociach. Verím, že ste si ich užili naplno v kruhu svojich najbližších a, že ste sa poriadne prejedli koláčov (tak ako ja :D). My sme tieto najkrajšie sviatky v roku oslávili spolu ešte chvíľku pred Vianocami v Makove. A presne tam sa teraz na chvíľu presunieme, aby ste to spolu s nami mohli opäť prežiť aj vy. Vianočná chata je pre nás už každoročná klasika. Myslím, že za všetkých môžem povedať, že sa na ňu celý rok tešíme úplne najviac. Čarovná vianočná atmosféra prosto má niečo do seba, čo vám poviem :D. Tento rok sme chatu našli pomerne neskoro a preto jediný voľný termín bol tesne pred Vianocami a to 21. – 23. decembra. Niektorých našich členov to odradilo (alebo skôr maminky? …kto vie :D) ale my staré páky a mladí bažanti sme to zachránili a tak sme sa v piatok pred klubovňou stretli a vyrazili smer Makov. Prvý večer padla „bojová úloha“ vymyslieť program na našich deviatakov. No a teda poviem vám, som na nich poriadne pyšná. Zvládli to bravúrne! Rozdelili si nás do troch skupín a každú skupinku čakala iná úloha. Tieto úlohy sme si potom vystriedali, a tak sme všetci čuchali v teste našich nosov, kuchtili v kuchyni alebo aj skrášľovali svojich vedúcich …ehm „skrášľovali“ (veď uvidíte na fotkách :D). Nechcem sa chváliť ale aj keď si na mne poriadne zgustli pri výbere členov do môjho tímu hádajte kto vyhraaal? 😀 Piatkový večer sme zakončili gitarkou, teda vlastne gitarkami, pretože rady našich hudobníkov sa rozrastajú z čoho sa samozrejme veľmi tešíme. V sobotu ráno sme sa zobudili na kvapky, ktoré klopkali na okná a zrejme aj preto boli raňajky tichšie ako sme zvyknutí (alebo nielen preto?). Počasie sa ale umúdrilo a nakoniec sa rozhodlo hrať spolu s nami. Preto sme asi okolo pol desiatej už aj v spoločnosti Milana a Kiky vyrazili autami k štartu našej cesty na Bumbálku. Šliapali sme v snehu, ale ten sa nám doslova topil pod nohami. Holt smúla schytali sme práve fajnovú čľapkanicu (neskôr aj v topánkach :D). No a takto stále v pozore (nikdy nevieš aká snehová guľa alebo kus ľadu ťa trafí :D) sme dorazili k horskej chate Kmínek, ktorá bola našim cieľom. Tu sme sa zakempili asi na hodinku, posilnili sa výbornou cesnačkou či syrom a dokonca sme od milého pána chatára všetci dostali aj pamätný odznačík. Bolo nám tu veľmi príjemne a opäť raz sme si potvrdili, že dobrých ľudí, ktorí milujú prírodu a svoju prácu robia naozaj s láskou je stále dosť. Ani sa nám von do tej vody nechcelo ale museli sme sa vydať späť na našu základňu, pretože tam už na nás čakal ten hlavný program celej vianočnej chaty – darčekyyy! Šoféri sa vracali späť k autám a my ostatní sme zvolili trasu peši až na chatu cez celý Makov (poviem vám, dlhá to je dedina docela :D). Radiátory hriali naplno, topánky sa sušili a my vlastne spolu s nimi, krátky oddych totiž potreboval asi každý. Puding sa stáva akosi tiež klasikou a tak nechýbal ani teraz a po oddychu myslím každému taký olovrant dobre padol. Potom prišla na rad moja kreatívna chvíľka a veru som v nej nakoniec ostala aj sama :D. S babami sme si vyrábali rámiky na fotky, ktoré mohli byť aj krásnym vianočným darčekom …no aspoň ja som sa pri ich výrobe zabavila :D. Večer sa ale už naozaj blížil a to pre nás znamenalo rýchlo natlačiť grankové kolienka a hor sa zmeniť sa na Grincha a Santu! To bol totiž nápad na program, ktorý skrsol v hlavách našich chalanov pri prípravách na chatu a hneď sa uchytil. To by predsa neboli oni keby nevyužili príležitosť pobiť sa pred všetkými :D. Grinch (ejkejej Ondrej v termoprádle :D) ukradol všetky darčeky spopod stromčeka a našou úlohou bolo ísť po jeho stopách a presvedčiť ho, že Vianoce sú predsa krásny sviatok. Až na pár sĺz a chvíľ strachu dopadla hra na výbornú a všetkým spoločne sa nakoniec podarilo presvedčiť Grincha, aby nám naše darčeky vrátil. A tak sme si ich konečne mohli rozdať. Ešte predtým sme však našu hru ukončili prekvapením pre nášho Gaťa. Ten veru asi nič nečakal ale my sme na jeho narodeniny nezabudli a dodatočne mu vonku zaspievali „Happy Birthday“ aj s tortou a ohňostrojom. Stále viac populárnejšia vianočná hra „Secret Santa“, ktorú my hrávame už od …hmm lovím v pamäti a myslím, že od vianočnej chaty v Modre v roku 2013 nás stále baví. Vlastne asi každým rokom viac. Keď si spomeniem ako som kedysi dostala balíček slamy a teraz prekrásnu plyšovú sovu <3. Niekto si svojho tajného Ježiška našiel hneď, niekomu chvíľu trvalo kým zistí, kto si ho vylosoval a niekto ho ani nehľadal …veď predsa je tajný tak ním aj ostane. Všetci sme ale myslím boli nadšení z prvých tohtoročných darčekov, ktoré sme si rozbalili. No a my starší dúfame, že sa náš program všetkým páčil a, že sa ostatní pri ňom zabavili aspoň tak ako my :D. No čo vám poviem, roky vymýšľania strašidelných nočných hier a nikto sa už ani poriadne nebál a zrazu keď tie deti strašiť ani neplánujete toľko kriku :D. My sme si to veru užili, tak tento večer ako aj celú chatu. Bola magická presne taká ako poriadna vianočná má byť. Už teraz sa teším na budúci rok, čo prinesie tá ďalšia. Dúfajme, že aspoň viac snehu. Ale ešte predtým než sa na poslednú chatu v roku opäť vyberieme kamoši nás čaká ďalší, dúfajme, že ešte lepší rok plný dobrodružstiev! Tak sa teda lúčime Makov. Boli sme tu, videli sme, užili sme si a odchádzame. Možno sa ešte niekedy vidíme …pri ďalšom objavovaní nášho nádherného Slovenska.
Vladka

Zobraziť galériu

Fénixácky dobrovoľník roka 2018

Čaute kamoši! Na poličke v našej klubovni si už od soboty hovie nový prírastok a to cena Fénixácky Dobrovoľník Roka, ktorú sme si v sobotu prevzali na slávnostnom udeľovaní cien FEDOR v hoteli Marlene v Oščadnici. No a ja, keďže ma v škole pochytila kreatívna nálada som sa rozhodla, že vám napíšem niečo málo o tejto našej výprave. Toto prekvapko, teda našu nomináciu na cenu nám Peťo oznámil už niekedy v septembri na schôdzke. Samozrejme sme sa veľmi potešili a začali zvádzať boje o to, kto si tento víkend v Oščadnici pôjde užiť😀. Ale nie robím si srandu, Peťo poveril predsa tých najlepších, ktorých má😝. No a tak sme v sobotu na obed vyštartovali na zasnežené cesty ja, Ondrej a v hlavnej úlohe Brlingo! Aj napriek poľadovici a hmle sme ale šťastne dorazili do krásneho hotela Marlene v kysuckej dedinke Oščadnica. Ubytovali sme sa, poobzerali parádnu hotelovú izbu (spacák a karimatka mohla ostať v aute😂) a pomaly sa začali dávať do gala. Turistické topánky sme na dnešný večer vymenili za lodičky, bundu za sako a keď sme sa potom stretli pri zrkadle, takmer sme sa nespoznali. Slávnostné udeľovanie o piatej zahájil moderátor večera Paťo Herman, prihovorila sa nám predsedníčka Evka Pínterová a zrazu ani sme sa nenazdali sme už stáli pred všetkými a pozerali našu “dokrutku” (s tými najkrajšími fotkami, ktoré máme🙄). Naša kategória niesla názov “Správna cesta” a udeľuje sa ak mám citovať – “Kolektívu, ktorý je na správnej ceste, znamená to, že pravidelne a systematicky pracuje a má dobré nápady, ktoré si všimli aj ostatní”. Takže dámy a páni ja, Ondrej, Verča, druhá Verča, Nika, Filip, Gaťo a Samo sme vraj Zlatá generácia turanského Fénixu. Domov sme doviezli krásnu krištáľovú cenu, pamätný diplom a veľkú krabicu plnú cien (a lízatiek😝). Zvyšok večera sme strávili v skvelej spoločnosti dobrovoľníkov z celého Slovenska. Rozprávali sa, smiali, spievali, výborne sa najedli aj nap…hmm iba najedli😂. Prosto jeden krásny večer! No veď posúďte sami, zopár fotiek vám možno ukážeme😏. Vo fotkách je aj jedna, moja obzvlášť obľúbená z nedeľných raňajok. Ondrej je naozaj skromný chlapec, ak to tu čítajú nejaké potencionálne priateľky určite porozmýšľajte😂. Ďakujeme všetkým, že sme mohli byť súčasťou…ideme makať ďalej a možno sa uvidíme aj o rok!
Vladka

 

Zobraziť galériu

Jesenná prechádzka

Zobraziť galériu