Jesenná škola Fénixu – Turík Ružomberok

Ako každý rok, tak aj tento, sme týždeň po pochode usporiadali Jesennú školu Fénixu, ktorá sa konala na Liptove. Naši najmladší členovia, ktorí však s nami už majú niečo prežité, zažili Sľub.

Ráno som išla rýchlo do školy. Po príchode zo školy som si dochystala posledné veci a pobrala som sa na stanicu. Na stanici už nás pár ľudí čakalo. O chvíľu prišli ostatní a počkali sme na vlak. Keď konečne prišiel, nastúpili sme. Po príchode do Nového Mesta nad Váhom sme čakali na rýchlik do Ružomberka. Keď prišiel, rýchlo sme nastúpili, hoci sme nemali kam. Celú cestu sme stáli v uličke, ale to nám neprekážalo. Užívali sme si krásny výhľad z vlaku. Cesta bola dlhá a únavná, ale zvládli sme to. Po príchode na Ružomberskú stanicu sme čo najrýchlejšie vystúpili a išli sme na neďalekú autobusovú stanicu. Počas čakania na autobus sme sa bláznili a vystrájali. Keď prišiel náš autobus, nastúpili sme a v polospánku sme sa dopravili do neďalekého Turíka. Kúsok od zastávky bol penzión, v ktorom sme bývali. Vo veľkom dome nás privítali majitelia. Ukázali nám izby a my sme sa ubytovali v jednotlivých izbách. Prezliekli sme sa, vybalili pár vecí a najedli sa. No a potom, šup sa hrať. Hrali sme pár zábavných hier ako napríklad pantomíma a „Ja blbeček“.  Bolo to veľmi zábavné a tváre sme mali samú čiarku. Osprchovali sme sa a pobrali sa do postelí.

Ráno nás zobudil budík. Služba nám urobila raňajky z ktorých sme sa poriadne najedli. Po raňajkách sme si nachystali veci a obliekli sme sa na turistiku. Prešli sme cez celý Turík a hneď za dedinou bola autobusov á zastávka. O pár minút prišiel autobus, ktorý nás zaviezol do Lúčiek. Tam sme si pozreli miestne termálne kúpele. Odtiaľ sme sa išli pozrieť na neďaleký vodopád. Pofotili sme sa a naša cesta pokračovala smerom do neďalekej dedinky, kadiaľ sme sa dostali až k tzv. barine, kde bola liečivá horúca a zvláštne zafarbená voda. Všetko sme si tam dôkladne pozreli. Zaujímala nás najmä prameniaca voda. Tento deň bol dňom, kedy pár z nás čakala úloha – Sľub. O chvíľu sme sa pobrali na hrad – Liptovský hrad. Dlhou cestou sme pomaly začali zbierať veci na výrobok, ktorý bol súčasťou sľubu. Po namáhajúcej ceste sme konečne prišli na hrad. Tam sme sa najedli a veľmi strmým kopcom dolu sme išli lesom. Prešli sme ďalším lesom a dostali sme sa späť k „Barine“. Potom sme sa už veľmi ponáhľali, aby sme stihli autobus. Nakoniec sme ho však stihli a odviezli sme sa až pred Turík. Potom sme išli pešo až do domu, v ktorom sme bývali. Osprchovali sme sa a išli sme robiť výrobok. Hneď ako sme ho urobili, išli sme šúpať zemiaky. Navečerali sme sa a išli sme do spoločenskej miestnosti (večera bola vynikajúca). Tam sme hrali pár hier. Potom starší vyhodnotili naše výrobky a išli sme dokončiť Sľub, ktorý bol veľmi zábavný. Po skončení sme sa ešte hrali a išli sme spať.

Ráno sme vstávali skôr, pretože sme sa museli pobaliť, najesť a utekať na autobus. Tak aj bolo, obliekli sme sa, išli urobiť raňajky, najedli sme sa, umyli riady a išli sme sa pobaliť. Dochystali sme si veci a išli sme na autobus. Keď prišiel autobus, hrnuli sme sa doň. Zaviezol nás až do Ružomberka. Odtiaľ sme prešli na železničnú stanicu. Na rýchlik sme čakali cca hodinu ale ubehlo to naozaj rýchlo. Ani sme sa nenazdali a náš rýchlik prišiel. Odviezli sme sa až do Nového Mesta nad Váhom. Počkali sme na náš vlak. Keď prišiel, nastúpili sme a pokojne sa odviezli do Starej Turej, kde niektorých už čakali rodičia. So všetkými som sa rozlúčila a pobrala som sa domov.

Doma som všetky zážitky vyrozprávala a som veľmi rada, že som sa tohto super víkendu mohla zúčastniť.

Nika

One Response to Jesenná škola Fénixu – Turík Ružomberok

  1. Vladka

    Počuj Nika nemal náhodou sľub zostať tajomstvom?