Zimná lyžiarska škola Lietava

22. - 24. februára 2013
.

Vždy začínam tým, ako sa strašne teším na víkend – na super zábavu, ale hlavne na super ľudí. Ani teraz to nebude iné, pretože už tri dni popredu som bola pobalená a čakala som, kedy už konečne pôjdeme.

Nakoniec prišiel ten vytúžený piatok poobede a ja som sa ponáhľala zo školy, aby som náhodou neprišla neskoro. Našťastie som mala ešte viac ako dve hodiny čas, takže som všetko s prehľadom stíhala. Pri klubovni sme naložili veci do áut a hor sa do sveta. Našim víkendovým domovom sa stal Penzión pod Hradom v obci Lietava. Po príchode sme sa ubytovali. Chvíľka voľna po tom, nám umožnila dôkladnejšie sa zoznámiť s prostredím, v ktorom sme sa nachádzali, či prezliecť sa alebo najesť. Ako to tak býva zvykom, večer nám Peťo hral na gitaru a my sme spievali, dohodli sme sa kto ráno spraví raňajky a aký bude program na ďalší deň.

Ráno som vstala skôr, a zobudila som Vlaďu, Martina a Erika, pretože sme robili raňajky. Po raňajkách sme sa chystali na bežky. Bola to moja a Vlaďkina premiéra – na bežkách som stála prvý krát. Vlaďa stála vôbec prvý krát na lyžiach. Bežkovanie sa nezaobišlo bez pádov, no mali sme chuť objavovať niečo nové, zabávať sa, a hlavne ísť si za svojím dnešným cieľom – naučiť sa bežkovať. I keď nie úplne skvele, veď chce to ešte veľa tréningu, naučili sme sa aspoň na bežkách stáť. Nádherne strávené doobedie nemohlo byť bez výstupu na hrad – niektorí išli na bežkách, niektorí po svojich. No ale už sme všetci hladní, a unavení tak šup-šup na chatu. Po malom, ale vážne len malom oddychu sme sa vybrali za chatu, kde sme sa pripravovali na veľkolepý Benátsko-Lietavský karneval. Ako v správnych Benátkach, nesmela chýbať Gondola, ktorú sme si v našom prípade postavili z lietavského snehu. Nechýbali ani masky – veď to bol karneval. Neviem koľko času sme strávili vonku, ale určite viac ako dosť. Všetci sme sa už tešili na večeru ale najviac Duško, pretože Slávka robila špagety. Po večeri sme všetko poupratovali a iba teraz sa začala pravá zábava: slovné hry sa striedali s pesničkami a hrou na gitaru. Ani sme nevedeli ako rýchlo čas letí, ale už bolo neskoro preto sme sa pobrali do postieľok.

Nedeľa ráno a náš spoločný super krásny víkend sa končí. Pobaliť sa, nič nezabudnúť – obzvlášť nie hlavu – a vyraziť domov. Cesta autami ubehla rýchlo, teda aspoň mne, lebo som ju skoro celú prespala. Pri klubovni sme zhodnotili, že tento víkend stál za to a nebude určite posledný. Rozlúčili sme sa a každý sa pobral svojou cestou. Ak by mi niekto povedal ako super je s týmito osobami asi neuverím, ale ja som to zažila a neľutujem. Každý je iný, každý má svoje nápady, svoje čaro, všetci sú blázniví, no odhodlaní ísť za svojím cieľom a keď sa to dá dokopy vznikne z toho úžasná partia – proste my.

 

Baša