Leto 2016: Vandrovanie s rozprávkou na Donovaloch

07. - 14. augusta 2016
.

1.deň (nedeľa) – 7. 8. … zoznamovanie sa s prostredím …

Rok nám prešiel ako voda, leto je opäť tu a s ním aj ďalší tábor. Tento krát v priam rozprávkovej prírode stredného Slovenska- na Donovaloch.  A keď hovorím rozprávkovej, tak to myslím naozaj vážne veď nakoniec  aj celý náš tábor bol jedna veľká rozprávka s názvom- VANDROVANIE S ROZPRÁVKOU.  Ale vráťme sa na začiatok, a to pred našu klubovňu, kde sme sa už tradične všetci stretli. Stretlo sa nás osemnásť, zopár nervóznych  s obavami pred svojím prvým táborom, zopár skúsenejších s hlavami plnými spomienok na minulé roky a vedúci, ktorí určite už vtedy vedeli , že všetko bude rovnako skvelé ako každý rok.  Po pobalení všetkých vecí  a božtekoch s maminkou aj tí nervóznejší nasadli do áut a tu sa vlastne celá naša cesta môže začať. Za asi tri hodinky aj s prestávkou na nákupoch nás už vítala brána krásnych Donovalov, ktoré sa na týždeň stali naším domovom.  Páčilo sa nám tam veru veľmi. Veď len čo sme vyložili všetky veci s nákladiaku, už sme boli vonku. Či už na prechádzke pešo, na bicykli, alebo len pri chate, kde chlapci poctivo pripravovali slávnostný oheň. Táborový oheň bol pripravený rýchlo aj za pomoci Erika, ktorý bol s nami na tábore po roku opäť celý čas. No a keď už sme sa všetci zoznámili s prostredím, vybalili kufre, nachystali nástenky a všetko čo bolo potrebné mohol nastať ten krásny slávnostný moment zapálenia táborového ohňa.  Tento rok sme túto dôležitú úlohu zverili naším novým členom, ktorí to zvládli na výbornú. Pekelníkom pre tento večer sa stal Gaťo. Po zapálení ohňa si už hlavné slovo vzal Peťo. Ten nás oboznámil s programom, povinnosťami, poriadkom a samozrejme zahral na gitare. Po prvom dni v tábore, dlhej ceste a večernom posedení sa už viacerým zavierali očká a to bola presne chvíľa na Watanay, ktorý nás odprevadil do postelí.

  1. deň (pondelok) – 8. 8. … v pláne bola Prašivá …

V prvé táborové ráno nás z postieľok vytiahlo slniečko, a to klasicky o ôsmej. Službu v tento deň mala skupina Patkaňov s vedúcim Krkom, a tak šlo všetko ako po masle (vrátane budenia svojich kamarátov). Po raňajkách na nás čakala prvá a nakoniec aj najdlhšia turistika celého tábora, ktorá viacerých z nás aj poriadne zmohla. Ale vráťme sa na začiatok a to ku chate odkiaľ sme štartovali našu púť. Všetci v dobrej nálade, s batohmi plnými dobrôt sme vyrazili smer vrch Kečka. Dobrá nálada nás sprevádzala aj cestou, či už po rovinke alebo po kopcoch a tak spolu s nami išiel aj smiech a spev. Na Kečke sa nám naskytol naozaj krásny výhľad, no po krátkej pauze na doplnenie tekutín sme pokračovali ďalej. „V rade za sebou sedemnásť čuníkov šlo“ áno presne tak to vypadalo keď naša skupina zdolávala kopce. Niektorí prešli kopce rýchlo ako kamzici, niektorí sa potrápili ale aj s otlakmi na nohách sa nám podarilo vyjsť na vrch Kozí chrbát vo výške 1330m. Tu už bola v plnom prúde hra „Bomba, potopa, hop“, a tak sa tých sedemnásť čuníkov váľalo po zemi, či liepalo po stromoch. Táto hra nás zabaví asi vždy :D. Pri pozorovaní motýľov a hľadaní signálu sme stihli aj doplniť energiu, a tak sa opäť mohlo ísť ďalej. Strmou cestou dolu nás zopár popadalo, otlaky dostali poriadne zabrať! To bol asi dôvod prečo sme po príchode do Hiadeľského sedla zmenili náš smer cesty späť na Donovaly. V pláne bol aj výstup na Prašivú, ale tento deň nebola určená pre nás. Cesta späť viedla už aj lesom, a tak sme sa dočkali aj príjemného schladenia v horúcom dni. Keď sme pred očami už druhý krát v ten deň mali Kečku vedeli sme, že je dobre a cieľ máme už blízko. Keďže nám ostávalo ešte dosť času, v krásnom počasí ho bola škoda nevyužiť. Na vrchu sme sa zdržali hodnú chvíľu. Niekto ešte stále v batohu nachádzal čo to z balíčka a niekto oddychoval. Ale potom niekto zvolal HAMBURGEEER a vtedy začala tá pravá zábava. Všetci si ľahli na seba a „spodná žemľa“ mala veru čo robiť. Zábava sa skončila, keď vedúci zavelil na odchod, a tak sme mali pred sebou posledných pár kilometrov domov. Tie ušli rýchlo a ani sme sa nenazdali nás už vítal Miloško pozdravom z terasy. Všetci si spokojne vyzuli smradľavé topánky, osprchovali sa a po krátkom odpočinku sme sa zahrali zopár hier v našej klubovni. A tak sme ukončili druhý deň nášho tábora- s plnými bruchami zo skvelej večere a pri ohni z gitarou.

  1. deň (streda) – 29. 7. … aquapark a nočný Zvolen…

Tretí deň tábora každoročne patril bicyklom ale keďže tento rok bicykel nebol povinná výbava, program sme trošku pozmenili. Budíček sme si naplánovali o pol hodinku skôr a hneď po raňajkách, ktoré dnes mali na starosti Gaťkovci, sme vyrazili na autobus. S batohmi na pleciach, zbalenými plavkami a osuškami naša skupina už nedočkavo čakala na zastávke. Asi už vám je jasné, kam sme mali v ten deň namierené- na letné kúpalisko v Banskej Bystrici. Cesta nám pri pletení vrkočov a smiechu ubehla rýchlo, a tak sme sa ani nenazdali a stáli sme na autobusovej stanici v Banskej Bystrici. Autobusko bolo od kúpaliska  ešte pomerne ďaleko, a tak sme nasadli do preplnenej MHD-éčky a cestovali ďalej. O chvíľu už sme skákali hromadné skoky do bazéna. Skákali sme, skákali až dokiaľ neprišla plavčíčka :D. Po prvej zábave ale hneď prišla ďalšia, otvorili šmýkačku! A tak sme sa šmýkali a šmýkali. Čakáte, že opäť príde plavčíčka? Nie! Prišiel Erik a zrazu aj šmýkačka bola nezaujímavá. Hrali sme vodné bitky, potápali sa a šantili. Z vody sme vyliezli až vtedy, keď na nás prišiel hlad. Zasýtili sme sa rôznymi kúpaliskovými dobrotami a pomaly sme sa pobrali na odchod. V ten deň sme pred sebou mali ešte plno plánov. Keďže večer na nás čakal nočný výstup na vrch Zvolen, poobedie sme sa venovali menej náročným hrám v kruhu. S veľkou obľubou sa stretla hlavne hra „strieľačka“, ktorú sme sa naučili na školení vedúcich. Po výbornej večeri už všetci nedočkavo čakali, kam to vlastne ideme. V ruksakoch zbalené teplé oblečenie, baterky a mohlo sa vyraziť. Erik s Gaťom a Krkom nás viedli lesnou cestou, ktorá podľa nich nebola strmá, no so zapadajúcim slnkom bola čím ďalej tým náročnejšia. Keď sme ale videli prvú časť našej skupiny ako baterkami máva z cieľa, všetkých to akosi nakoplo a posledné metre výstupu už išli ako po masle. Výhľad z vrchu v tme na vysvietené okolie bol úžasný a pre mňa osobne bol práve toto najväčší zážitok z celého tohoročného tábora. Hore sme sa zdržali celkom dlho. Niekto fotil, niekto si našiel svoje miestočko a užíval si výhľad sám, a tým čo bola zima sa hromadne objímali. A verte, že to pomohlo :D. Keď už ale bola naozaj poriadna zima, vybrali sme sa domov. Vtedy začalo to skutočné dobrodružstvo! Baterky v rukách, všade okolo úplná tma a strmá cesta dolu. Zopárkrát niektorí popadali na zadok a na konci sme skoro aj zablúdili, ale všetko dopadlo dobre a na chatu sme dorazili živí a zdraví. Všetci sme po ceste boli unavení, a tak sme po príchode rovno šli do sprchy a potom do postelí .

  1. deň (streda) – 10. 8. … veľká kopa zábavy a štrúdle…

Po dvoch dňoch výletov a spoznávania prišiel voľný deň. Ráno nás zobudil dážď, akoby počasie vedelo, že dnes sa nikam nechystáme. Pre nás to ale nebol žiadny problém a po raňajkách sme sa opäť stretli v našej klubovni. Medzitým  stihla prísť aj prvá návšteva, každoroční účastníci- Čepelovci a teta Holotová. Tá nikdy nesklame, a aj tento rok nám priniesla výborné buchty. Ale vráťme sa do klubovne, kde sme strávili celé to upršané doobedie. Hrali sme rôzne hry, od obľúbenej strieľačky, čísiel, zvieratiek až po nordický uzol. Popri hrách sme stihli aj so smiechom privítať ďalšiu návštevu. Duško s Martinom sa ale isto potešili zábavnému uvítaniu :D. Ani sme sa nenazdali a už Miloško zvolával službu na chystanie obeda. Nedá mi nespomenúť čo bolo na obed, pretože tá sviečková bola naozaj výborná. Od stola všetci odišli s plnými bruchami na izby, aby sa pripravili na veľkú poobednú súťaž v pečení štrúdle. Táto súťaž bol jeden s Miloškových skvelých nápadov ako spestriť tábor a myslím, že to bol naozaj parádny nápad. Všetci nielen súťažili, ale sa v prvom rade skvelo zabávali (a nehovorím to preto , že môj tím skončil posledný :D). Pri súťaži všetkým tímom pomáhala teta Vávrová a nezavadzali, ale asistovali Erik, Martin a Dušan. Keď boli všetky štrúdle upečené, mohlo sa servírovať odbornej porote. Tá v zložení pán kuchár Miloško, pani učiteľka Holotová a ujo Čepela nakoniec určila za víťaza tím Patkaňov s ich klasickou jablkovo-tvarohovou štrúdľou. Večerné posedenie pri ohni sa dnes kvôli počasiu nekonalo, no táborákovú atmosféru sme si v ten večer vytvorili v krbe v klubovni. Učili sme sa spievať pieseň „Keď diaľka volá“, ktorá bude súčasťou videa našich chlapcov. Okrem tejto pesničky nám Peťo zahral aj mnohé iné a poslednou sa skončil tento upršaný voľný deň. Predpoveď počasia je povzbudzujúca, radi zajtra spoznáme ďalšie krásne zákutia tohto kraja.

  1. deň (štvrtok) – 11. 8. … Kalište a hry…

Po včerajšom daždi sme mali trochu obavy aké bude počasie a či bude vhodné ísť na turistiku , no ranné slnko predpovedalo sľubný začiatok dňa. To sme museli využiť, a preto sme hneď po raňajkách zbalili ruksaky, obuli topánky a mohlo sa vyraziť. Naším dnešným cieľom bola obec vypálená nemeckými vojakmi počas slovenského národného povstania- Kalište. Hneď na začiatku Krko vysvetlil pravidlá hry „kliešť“, pri ktorej sa všetci dobre zabávali, teda až dokiaľ nemali kliešťa oni sami a nemuseli spievať. Cesta bola veľmi príjemná, viedla lesom a nebola strmá, čo určite potešilo nejedny pľuzgiere na nohách :D. Okrem kliešťa pokračovala aj hra „Bomba, potopa, hop“, ktorá bola po včerajšom daždi veľmi zaujímavá. Niekde to vypadalo aj na naozajstnú potopu :D. Výbornými lesnými malinami sme si cestou dopĺňali energiu, a tak sme do cieľa dorazili pomerne rýchlo. Od vstupu do osady sme pokračovali ešte kúsok k domu, v ktorom je malé múzeum. Prezreli sme si, ako ľudia v tejto osade žili a zvečnili našu návštevu podpismi v pamätnej knihe. Pred múzeom viacerí predviedli svoje hudobné schopnosti, najedli sme sa a presunuli znovu o kúsok ďalej, k pamätníku. Po spoločnej fotke, ktorá nesmela chýbať sa naša skupinka vybrala na cestu späť. Niektorí zbieral huby alebo maliny, niektorí si spievali, ale jedno mali všetci spoločné, neustále sa obzerať či náhodou nemajú kliešťa :D. Pekná prechádzka nám rýchlo ubehla a my sme opäť videli Miloška, ktorý nám už z ďaleka mával. Keďže táto turistika nás nezmohla tak ako tá prvá , nepotrebovali sme ani veľa oddychu a už sme opäť dolu niečo tvorili. Z narezaných brezových koliesok sme vyrábali spomienkové placky. Najskôr si svoje koliesko každý obrúsil šmirgľom, a potom už podľa svojej fantázie pokreslil. Vzory boli rôzne od loga Fénixu až po zajačikov či smajlíkov. Sedieť za stolom decká dlho nebavilo, a tak neporiadok prenechali svojím vedúcim a hor sa von hrať hry. Čo sme ešte nespomenuli je, že počas celého tábora sa udeľovali vajíčka, ktoré sme mohli získať pri hrách a súťažiach. A to aj dnes! Iniciatívu si vzal Krko a všetci sa preto snažili o čo najväčší počet vajíčok. Spomenuli sme si aj na zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského a hlavnú tému nášho tábora. Duško nás s jeho ľubozvučnou slovenčinou previedol rozprávkovou ríšou. Večer sme opäť trávili pri krbe v našej klubovni, kde nám hral Peťo spolu s Karin na gitare.

  1. deň (piatok) – 12. 8. …počasie nám už prialo…

Už od začiatku sme mali v pláne návštevu historického centra Banskej Bystrice. Po raňajkách sme sa nahodili do „mestských outfitov“ a vyrazili na autobus. Cestu už sme mali natrénovanú, a tak sme sa po polhodinke lúčili s Duškom, ktorý pokračoval ďalej domov. Naším cieľom bolo hlavné námestie a pre viacerých hlavne záchody na hlavnom námestí. Bez stresu z plného mechúra sme tak vyrazili na „tour de múzeá“. Prvou zastávkou bolo Stredoslovenské múzeum v Matejovom dome. Slečna sprievodkyňa nám najprv pustila krátky film o regióne, vzniku a histórii mesta Banská Bystrica. Film bol spracovaný zaujímavou formou a i keď niektorým už trošku padali hlavy vydržali sme do konca. Tri poschodia exponátov boli predsa len zaujímavejšie. Vystavené tu boli rôzne veci od šperkov a zbraní až po maľby  významných ľudí z tohto regiónu. Samozrejme sme nezabudli opäť zapísať do pamätnej knihy našu návštevu a mohli sme sa vydať na cestu k ďalšiemu múzeu – Slovenského národného povstania. Dominanta Banskej Bystrice je povinnou zastávkou každého návštevníka, a my sme preto nemohli byť výnimkou. Pani v múzeu nás mala už od začiatku na očiach a rada pre všetkých, ktorí toto čítajú- naozaj nekreslite tie srdiečka do pamätnej knihy 😀 Pretože aj keď vypadá, že je rada, že sedí na tej stoličke na mieste činu je hneď. Po obzretí všetkých exponátov vnútri sme sa presunuli von, poobzerali si vojnovú techniku, najedli sa a vyrazili na cestu do obchoďáku. Mladšie baby sa tešili na obchody s oblečením, chalani si na svoje prišli v herných obchodoch a Tomík? Tomík si konečne vychutnal svoj vytúžený hamburger. V autobuse sa už všetkým zatvárali oči, a tak po príchode na chatu bol krátky odpočinok nutný. Po chvíli ale už všetci pobehovali kade-tade, a tak prišiel opäť čas na hry. Pod kontrolu si to vzali Krko s Gaťom zatiaľ čo my ostatní sme sa vybrali pripravovať nočnú hru. Improvizovaná hra s indíciami sa nakoniec vydarila. Ale nepredbiehajme pretože ešte nás čakalo ďalšie z prekvapení od nášho kuchára- večera na želanie. Už od začiatku tábora na polici stál pohár s nápisom „Večera na želanie“. Každý mohol napísať akékoľvek jedlo, ktoré by chcel v piatok na večeru. Lasagne aj makové slíže boli nakoniec prehlasované, a tak na nás večer na stole čakala kopa palaciniek. Pochutnali si všetci. Z plnými bruškami a v počasí, ktoré bolo konečne vhodné na oheň sme tak opäť spievali pri táboráku. Dnes v noci nás čakala už spomínaná nočná hra…

  1. deň (sobota) – 13. 8.  … druhý „voľný“ deň…

Začneme už v noci, kedy po odbití polnoci začala naša nočná hra. Na trasu sa vybrali dvojice, a aj keď trochu s dlhším časom, ale predsa nakoniec všetci úspešne našli aj poslednú indíciu. Tu sa ale pre všetkých začala asi najťažšia úloha- zložiť heslo. „Hrachová kráľovná“ im dala poriadne zabrať. Všetci na to ale nakoniec prišli. Bolo už dosť veľa hodín, keď sme sa uložili do postelí. Miloško nás prekvapil výbornými raňajkami, ktoré nám dodali energiu na dlho plánovaný doobedný program. Po rokoch sa veľkolepo vrátila „Loptička na niti“. Krko v klubovni našiel zapatrošené lopáriky, a tak si celé doobedie vzal pod svoje velenie. Ale ešte pred tým sa začala celodenná zábavka- Hra na vraha. Každý mal na ruke náramok, ktorý predstavoval jeho život. Nešlo však o nijaké kruté vraždenie, stačilo iba dať svojej obeti pusu na líčko, nemohol ich však pri tom nik vidieť. Cieľ bol jasný, vyhrá ten, kto prežije! Vraždilo sa nenápadne počas hier, turnaja a vlastne po celý deň. Vráťme sa ale k turnaju. Krko bol hlavný rozhodca, Verča nakreslila tabuľku ale hrali nakoniec všetci. Ako odmena prišiel obed. A obed to bol výborný! Konečne som dostala snehovo bielu šošovicovú polievku. Po obede, hneď ako všetkým vytrávilo, začalo sa pracovať. Chlapci pripravovali záverečný slávnostný táborák a dievčatá vyrábali pamätné placky. Poobede mali všetci možnosť získať ešte posledné body pri hrách na lúke, a potom už začali prípravy na hlavný bod programu – prezentáciu rozprávkových masiek. Niektorí si svoje masky starostlivo pripravili doma, iní zase improvizovali priamo na mieste. Všetkým sa ale podarilo vytvoriť niečo, čo nakoniec zabavilo porotu aj nás. Tradične náš kráľovský kuchár nám navaril svoj kráľovský guláš Poslednú večeru tábora si tak vonku vychutnávala Červená čiapočka, tri prasiatka, vlk, koza rohatá, jež, včielka Mája, kvetinky, víla Amálka, motýľ Emanuel či kráľ Matiáš. Po večeri víla Amálka s Májou a kvetinkou pospočitovali všetky vajíčka, prichystali ceny a mohol sa začať záverečný slávnostný táborák. Pekelník Gaťo aj ostaní zvládli zapáliť oheň, a potom už si slovo zobral Peťo, ktorý zhodnotil celý tábor. Najlepším tímom sa stali Vevine Bambína a s najväčším počtom vajíčok vyhral Samo. Každý dostal fénixácke pero či ceruzku a na pamiatku z tohto krásneho kraja aj magnetku. Miloško vyhodnotil aj súťaž v pečení štrúdle a bodovaní izieb. Najčistejšiu izbu mali prekvapivo chalani z „Pirule v trojuholníku“  a vychutnali si tak sladkú odmenu. Veru možno aj Princezné by si lepšie upratali keby vedeli, že ich čaká zmrzlina. A tak sa vlastne skončil posledný večer pri ohni, s gitarou a so zmrzlinou v rukách.

  1. deň (nedeľa) – 14. 8. … a rozprávkam je koniec!

A je to tu! Opäť nám ten týždeň ubehol ako voda a nám ostáva už len posledný deň. Hneď po raňajkách sa začal klasický zhon. Chlapci do auta naložili všetky veci, nástenky či bicykle, a potom už si každý balil svoj kufor. Asi o desiatej už tu bol pán domáci, rozlúčili sme sa s naším týždňovým domovom, s trampolínou a krásnym prostredím a vyrazili na cestu domov. Unavení v aute sme vyhodnotili straty no pre špongiu a sveter sme sa už nevracali. Po asi dvoch hodinkách cesty sme už videli klubovňu. Povykladali sme všetky veci, rozlúčili sa a pomaly ale isto sa vybrali opäť domov k rodičom. Tak a som na konci, po dvoch týždňoch písania po nociach :D. Opäť môžem povedať iba, že to bol skvelý týždeň v krásnom prostredí, so skvelými ľuďmi, výborným jedlom a s krásnymi spomienkami. Myslím, že minimálne na hrachovej kráľovnej, šošovicovej polievke či na pokrových turnajoch sa budeme ešte dlho, dlho smiať.