Archív roku 2017

Dobrovoľník roka 2016

CARDO – Národné dobrovoľnícke centrum už po deviaty raz vo svojej trinásťročnej histórii ocenilo dobrovoľníkov za ich nezištnú pomoc iným v predchádzajúcom období. Ocenení dobrovoľníci v deviatich kategóriách boli vyhlásení 10.4.2017 na MZVaEZ SR počas slávnostného galaprogramu, ktorý sa konal pod záštitou Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pána Miroslava Lajčáka.

Večerné vyhlasovanie ocenených prebehlo v Kongresovej sále na MZVaEZ SR za účasti pána Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka, ktorý priamo prevzal záštitu nad týmto podujatím.

Zobraziť galériu

Sadili sme gaštany

Ráno v sobotu som sa stretol s ostatnými pred mestským úradom. Ja, spolu s ďalšími chalanmi sme prišli na bicykloch zatiaľ čo dievčatá pešo. Potom sme sa vybrali na bicykloch na ústredie lesákov. Tam sme naskákali do áut a odviezli nás na pracovisko. Potom sme sa rozdelili. Chalani si zobrali motyky a dievčatá rukavice, aby mohli sadiť. Po názornej asi minútovej inštruktáži sme sa vrhli do práce. Práca nám išla od ruky. Teda hlavne mne, ale aj ostatní sa snažili. Potom sme sa presunuli na pár iných miest, kde sme tiež sadili. Lesáci boli s nami veľmi spokojní. Podarilo sa nám vysadiť vyše 50 nových gaštanov. Nakoniec sme si išli opekať na také jedno miesto pri ceste smerom na kamenný most. Bol tam ale neskutočný bordel a preto sme to tam najprv všetko upratali a potom sme sa začali zabávať. Dievčatá hrali hry, chalani sa spolu tiež zabávali a ja som všetkých fotil. Niektorých normálne, iných zas tajne. Nakoniec sme si opiekli špekačky. Veľmi ma pobavilo, keď sme jedli. V tom z ničoho nič zafúkal vietor a tácku s horčicou odfúklo Matúšovi priamo na hlavu. Rýchlo sa ale pozbieral. Upratali sme po sebe a vybrali sme sa domov. Veľmi sa mi tam páčilo a som rád že som mohol spraviť veľa prospešných vecí pre moju vlasť.

Krko

Išli sme na bicykloch do Topoleckej. Prišli sme na konečnú autobusovú zastávku a odtiaľ sme išli autami. Prišli sme niekam po cestičke a začali kopať a sadiť potom sme ešte pár krát išli na iné miesta. Posledné bola lúka a pri nej bol táborák. Bolo tam veľa bordelu tak sme ho poupratovať a išli opekať. No ja neviem čo sa stalo, lebo som musel ísť domov.

ˇMarek Ž.

 

 

Zobraziť galériu

Otvorenie turistickej sezóny

Stretli sme sa s ostatnými v sobotu na vlakovej stanici. Zobral som so sebou aj svoju mamu. Nebol som jediný kto si priviedol príbuzných. Ja som sa ale skôr zdržiaval s mojimi kamarátmi. Cestovali sme vlakom do Hrachovišťa a odtiaľ sme išli pešo starou známou trasou ako každý rok. Na prvom veľkom kopci mi už mama nevládala a tak som to pekne schytal. Hovorila mi, že ako som sa opovážil ju sem pozvať keď som vedel že sú tu také kopce. Zachviľu sa ale upokojila a my sme pokračovali na Plešivec. Bol odtiaľ nádherný výhľad. Ja som sa potom s Vladkou, Matúšom, Matejom, Filipom a Gaťom oddelil a išli sme kus za ostatnými. Zabávali sme sa až pokiaľ sme neprišli na Čachtický hrad. Po malom odpočinku ostatní išli už dole do Višňového, ale moja partia sa vybrala pozrieť na hrad. Inak by to trochu stratilo zmysel. Po prehliadke hradu a tisícoch spoločných fotiek sme začali zostupovať do Višňového za našimi druhmi. Dole v krčme som do seba ešte hodil kofolu a potom sme nastúpili do vlaku naspäť domov. Veľmi sa mi tam páčilo.
Krko

Stretli sme sa o 8.00 na stanici a išli na Čachtický hrad. Mohli sme si zobrať rodinu, tak som zobral aj svojho 3 ročného bratranca. Bratranec išiel pomalšie ako ostatní, tak nás odbehli ešte pred vstupom do lesa. Tak sme sa stratili! Snažili sme sa nájsť cestu, ale márne. No napokon sme išli po hlavnej ceste do Višňového peši. Prišli sme do Višňového síce trochu neskôr, ale to nevadí. Odtiaľto sme vyšli na Čachtický hrad a boli sme tam skôr ako ostatní tak sme sa najedli a išli si popozerať hrad. Nakoniec sme išli naspäť dolu do Višňového. Bratranec si výlet užil a bol veľmi šťastný.
Marek Ž.

 

Zobraziť galériu

Pochod za mašinkou

Pôvodne sme mali v pláne vyraziť za vitamínom, D, ale nakoniec to vypálilo úplne inak. Slniečka bolo málo, a tak sme to zamenili za pochod za mašinkou. V sobotu sme sa stretli pred mestským úradom, vo veľmi malom počte. Okrem Peťa nás bolo iba 5 chalanov. Vybrali sme sa po ceste smerom na Papraď. Cestou sme sa rozprávali o všetkom možnom. Najviac nás ale zaujala diskusia o filmoch. Keď sme prebrali všetky nové filmy, všetky staré filmy, stihli sme sa pohádať o tom, ktorá filmová séria je lepšia a dozvedeli sme sa Peťove názory na Sci-fi, dostali sme sa konečne na Papraď. Odtiaľ sme zamierili smerom na Poriadie s plánom, že pri tuneli akurát narazíme na starú parnú lokomotívu, ktorá sa v ten deň premávala po trati. Ako sme mysleli, tak sa stalo. Aj keď sme si ju moc neužili, lebo išla tak rýchlo že sa len na pár sekúnd ukázala. Potom ako si všetci zbalili fotoaparáty a Matej dojedol tresčiu pečeň, z ktorej polovicu vyhodil, sme ponad tunel pokračovali na Poriadie. Pri príchode na polorozpadnutú stanicu sme ešte pár desiatok minút čakali na vlak. Akonáhle sme už o pár zastávok vystúpili z vlaku v Starej Turej, čakal nás úchvatný pohľad na tú parnú mašinku. Bola vážne obrovská a nádherná. Takže sme ešte spoločne s bohatým zastúpením nemeckých občanov s kamerami a fotoaparátmi počkali na jej odjazd a vybrali sa domov. Veľmi sa mi páčil výlet.

Krko

Zobraziť galériu

Silvestrovská Javorina 2016

 

Zobraziť galériu