Pobytové podujatia (tábory)

Leto 2018: Veľký tresk v Liptovskom Jáne

1.deň  SOBOTA (21.júl 2018)

Rok ubehol rýchlo ako slaná chorvátska voda a je to tu opäť. Opäť vás všetkých vítam pri čítaní našej táborovej brožúry a verím, že aj tento rok to vďaka nej prežijete ešte raz spolu s nami! Je za nami ďalší tábor. Po minuloročnom úlete v Meduline sme tentokrát ostali verní Slovensku, konkrétne čarovnej prírode Nízkych Tatier. Naším týždňovým domovom sa stala chata Aňa v Liptovskom Jáne. Stretli sme sa tradične v sobotu, o desiatej pred klubovňou, kde sme všetky veci naložili do Miloškovho kamióna a po puse od rodičov sme sa mohli vydať na cestu. Cesta aj napriek prvému táborovému úrazu v Dubnici (poučenie znie s kávou v plastovom poháriku do auta nelez!) a kolóne v Ružomberku ubiehala rýchlo. Už okolo obeda sme boli na mieste činu. Viacerí už chatu poznali, keďže tu boli na jeseň avšak pre nás ostatných bola jedno veľké prekvapenie. Nebola to zrovna novostavba a pravdepodobne už toho zažila dosť ale zároveň bola aj plná zaujímavých predmetov, hudobných nástrojov a odkazov od pána domáceho. Od vskutku svojského pána domáceho ale povedzme si na rovinu, takého “týpka” len tak nestretneš! :D. Keď si každý našiel svoju posteľ, vybalil kufor a dojedol posledné zvyšky rezňov od maminky mohli sme začať s prípravou všetkého čo k táboru patrí. Dievčatá pomáhali Vladke s nástenkou, chlapci chystali drevo na večer a vedúci v kuchyni už zrejme premýšľali čím všetkým nás prekvapia počas týždňa. Tento rok náš tábor niesol názov „Veľký tresk“. Túto tému sme začali už na jarnej chate a tak sme v nej plynulo pokračovali na tábor. Rozdelili sme sa do troch národov, ktorým velili Krko, Filip a Banán. Krko viedol obávaných Mongolov, Filip odvážnych Vikingov no a Banán ten velil nebojácnym Rimanom. To ako sa im darilo či nedarilo kolonizovať svet sa ešte spolu presvedčíme. Ako slnko zapadalo pomaly prichádzal aj čas na slávnostný táborák. Konečne ten pravý, nefalšovaný v krásnej prírode a medzi korunami stromov! Česť zapaľovať ho tentokrát dostali Maruška, Žoldy, Tomík, Lenka a hlavný oheň zapaľoval Filip, ktorý po dlhých rokoch medzi nami prvýkrát zažil aj tábor. Ten večer sme si všetci naplno užívali až do noci. Spievali sme, spomínali na Chorvátsko  ale hlavne sme všetci plní očakávaní čakali čo si pre nás pripraví ten tohoročný „Veľký tresk“.  

 

 2.deň NEDEĽA (22.júl 2018) 

Tak a je tu prvé ráno v Liptovskom Jáne a s ním aj začiatok druhého táborového dňa. Ráno nás čakal budíček po ňom spoločné raňajky a potom program. O ten sa už postarala príroda. Klasicky sme vyrazili na pešiu turistiku. V plánoch sme toho mali mnoho no počasie nám ich trochu pokazilo. Pôvodný cieľ bolo Ohnište, mnohými prezývané aj „Jánošikovo okno do neba“. Tento krásny skalný útvar (ako stvorený na fotku na instagram :D) sa nám ale dosiahnuť nepodarilo. Hneď ako sme vyrazili to vypadalo, že spŕchne a slniečko sa stále schovávalo za mraky. A tak aj bolo, keď sme si všetci vyšliapali ten najväčší stupák v lese začalo poprchať. Chvíľu sme ešte pokračovali v ceste až dokiaľ aj sám náčelník nezaradil spiatočku. Viacerí sme boli z tejto turistiky tak trochu sklamaní a preto sme sa ešte vybrali hľadať partizánske bunkre, ktoré sa niekde v tých lesoch mali nachádzať. Jeden sa nám dokonca aj podarilo nájsť, síce to hodnú chvíľu trvalo pretože cesta k nemu bola celá zarastená ale zvládli sme to. Poriadne sme ho obzreli, nadesiatovali sa vnútri a usúdili, že náš vo Vetešovom járku je aj tak krajší :D. Cesta dolu bola riadne šmykľavá, viacerí sme aj popadali na zadok ale všetci sme to nakoniec úspešne zvládli. Chlapci sa ešte pri Stanišovskej jaskyni rozhodli vyskúšať si jazdu dolu na kolobežkách a tak pomaly obiehali nás čo sme ostali pri pešibuse. Jeden zo skvelých nápadov našich chalanov počas tábora bolo okúsiť studený horský potok. No a keďže sme ho mali hneď pred chatou boli tam pri každej možnej príležitosti a aj po dnešnej turistike. Väčšina si odniesla len soplík alebo kašeľ ale Žoldy, tak ten na to len tak skoro nezabudne. Keď tak sa ho spýtajte, určite vám rád porozpráva príbeh o tom ako sa jeho okuliare druhýkrát narodili :D. Keďže sme sa z turistiky vrátili o niečo skôr ako sme predpokladali náhradný program na poobedie bol jasný. Výroba tímového totemu. No a zatiaľ čo decká vyrábali, lepili a strihali my velkáči sme pripravovali večerný program. Isto ste už v telke videli reláciu Milujem Slovensko. My sme sa trochu inšpirovali a večer sme si zahrali náš „Milujem svet“. Spolu sme počas poobedia dali dokopy rôzne úlohy, Duško sa postaral o super grafiku, Filip to celé bravúrne odmoderoval a ja musím povedať, že lepší program sme už naozaj dávno nemali, zabávali sa úplne všetci! …až do neskorého večera.

  

3.deň PONDELOK (23.júl 2018)

Pondelok nemusí byť až taký zlý deň, minimálne nie vtedy keď sa ráno zobudíte na tábore. A keď k tomu zažijete rozcvičku od troch bláznov v cyklistických dresoch tak je to vlastne štart skvelého dňa. A veruže to bol skvelý deň, čakala na nás prvá cykloturistika. Vyrazili sme oslabení o naše dve herečky, ktoré sa rozhodli protestovať a na tábor ísť bez bicyklov (chápete a niekto to tu roky poctivo trpí?!). Celou cestou nám krásne svietilo slniečko a tak sa šliapalo fakt dobre. Našou prvou zastávkou bol Liptovský Hrádok. Tam sme si vychutnali krásny výhľad z vyhliadky, posilnili sa, načerpali nové sily a pokračovali ďalej. Cieľom  cesty bol skanzen Liptovskej dediny v Pribyline. No a ani sme sa nenazdali a boli sme tu. Zopár kusov ostalo vonku, strážili bicykle a pripravovali prekvapko pre Ondreja, veď kto by nechcel mať kvetinovú záhradu v kolese, však? :D. My ostatní sme sa šli pozrieť aj dnu, vypočuli sme si pána sprievodcu ale očkom sme všetci sledovali mraky na oblohe, ktoré pomaly ale isto pribúdali. Akurát keď sme schovali bicykle pod stromy aj seba pod strechu začalo pršať. Nakoniec to bol iba jemný letný dážď a my sme ho prečkali v bufete pri grilovanom oštiepku a kofole. A keď nám oschli sedanky a prilby vyrazili sme na cestu späť. Šliapalo sa fakt dobre, slnko nám svietilo a ani kopce neboli až také zákerné. Asi preto nám cesta ubiehala tak príjemne rýchlo. Cez dedinku Vavrišovo (v ktorej samozrejme nesmela chýbať fotka :D) sme už okolo tretej dorazili spať na našu chatu. Po cyklistike nám všetkým dobre padol krátky oddych, ktorý sme si nakoniec užívali až do večere. Tú ale preskočme a poďme konečne k večernému táboráku pretože práve tam sme odštartovali našu celotáborovú hru. Vtedy sme ešte poriadne ani netušili čo na nás čaká a, že naša “Rada starších” má pre nás na každý večer prípravné tri úlohy, ktoré riadne potrápia naše mozgové závity. Boli to naozaj ťažké úlohy, veď náš večer sa aj pekne predĺžil. Nejako nám to ale neprekážalo keďže zajtra nás čakal voľný deň a okrem toho na nočnú hru takisto bolo treba tmu. Nebola to nočná hra na aké sme všetci zvyknutí, jej cieľom bolo totiž niečo iné ako na smrť vyľakať naše decká. Bola spojená s našou chatou a so záľubou nášho domáceho v hudobných nástrojoch. Rimania, Vikingovia a Mongoli po tímoch hľadali po celej chate skrytých hudobníkov z tajomnej kapely. Neviem či sme sa viac zabavili my pri tých zvláštnych tónoch, alebo domáci, ktorý nás pozorne sledoval a vždy odniekiaľ vykukol keď ho nikto nečakal 😀 alebo decká, ktoré chvíľami netušili čo vlastne majú robiť. Každopádne bola to pecka! A super bodka za parádnym pondelkom.

 

4.deň UTOROK (24.júl 2018)

A je tu prvý voľný deň. Klasicky nás v utorok po turistike aj cykloturistike čakal oddychový deň strávený v tábore. V táborovom programe niesol názov “Ondrej papier”. To znamená, že bol celý v réžii nášho Krka a jeho zoznamu všemožných hier. Začali sme hneď po raňajkách prvou z nich. Všetci sa náramne zabávali na dvojiciach, ktoré museli so zaviazanými očami a dvojmetrovou palicou prejsť vopred prichystanú prekážkovú trať. Smiali sa až dovtedy, kým neprišla rada na nich :D. Ďalšou z hier bola napríklad naháňačka vo štvorci. Túto hru sme chceli hrať na tábore už dávno no až teraz bol na ňu konečne ten správny čas a priestor. No a zatiaľ čo my sme celí špinaví od trávy zbierali body,  z kuchyne už rozvoniaval obed. Naši kuchári si dnešok naozaj užili naplno, keďže namiesto balíčka sme dnes mali teplý obed …výborný teplý obed. Pohostiť bolo treba aj našich hostí, ktorí čírou náhodou boli na dovolenke vo vedľajšej dedine takže nás prišli pozrieť.  Po obede sme si všetci trochu povegetili, niekto v sieti, niekto v posteli no a niekto prípravou ďalšieho poobedného programu. Ondrej papier naplno bežal. Zbierali sme body pre svoje ríše a zabávali sa najmä naháňačkou vo štvorci (ktorá bude asi nová najobľúbenejšia hra :D). Z hier nás poobede čakala ešte jedna chuťovka – legendárny krabí futbal! Po piatich rokoch sme si ho opäť zahrali, zašpinili všetky krásne biele tričká a ako Ondrej povedal, tak skoro zase nepríde :D. Ďalšia novinka, ktorú sme si na večer voľného dňa pripravili bola tanečná výzva. Zvyšok poobedia sme preto vymýšľali a nacvičovali tímové tance. Každý so svojím tímom. Ja so svojimi Rimanmi som sa pri tom naozaj zabavila a ukázali sme, že aj tanečné drevá ak sa chce vedia vyjsť zo svojej komfortnej zóny :D. Všetko to čo sme počas poobedia natrénovali sme predviedli po večeri, počas večerného programu – čisto tanečného programu. Porota teda naša Rada starších nakoniec za víťaza určila Mongolov (aj keď všetci vieme, že rímsky tanec bol omnoho lepší :D). V ten večer sme opäť dostali úlohy, ktoré nás poriadne zapotili a podarilo sa nám všetkým tímom získať nové územia. Viacerí sme boli asi radi keď už sme nemuseli trápiť hlavy a vrhli sme sa na záver dnešného večera – Just dance! Vyskákali sme sa, vytancovali, zabavili a veru aj poriadne unavili. A práve preto sme dnes do postelí zaliezli o niečo skôr, zajtra na nás totižto čakal náročný deň, na ktorý sme sa ale už v ten večer veľmi tešili (teda aspoň ja určite!).

 

5.deň STREDA (25.júl 2018)

Streda-na poriadnu turistiku sa vybrať treba! Presne takýmto heslom sme sa riadili piaty táborový deň. Našim cieľom a hlavným vrcholom celého tábora bol najvyšší vrch Nízkych Tatier-Ďumbier. Poďme ale na začiatok dňa keď naša cesta ešte len začala. Hneď po raňajkách sme vyrazili my štyri baby bez bicyklov (alebo bez chuti na bicykel :D). Všetci ostatní mali ešte chvíľu čas zbaliť si veci a nachystať sa. No a keď už boli pripravení vybrali sa po našich stopách ku Horárni pred Bystrou. Timming sme mali naozaj skvelý, presne keď sme k horárni dorazili my tak prichádzali aj prví cyklisti. Tí tu nechali svoje bicykle a ďalej už sme už pokračovali všetci po vlastných. Teda až na našich troch bláznov, ktorí to však tiež neskôr vzdali a bicykle odparkovali v lese. Cesta bola dlhá a tak trochu dobrodružná. Viedla cez potôčiky, rôzne chráštie ale všetko to stálo za to. Počasie nám konečne prialo a výhľady boli naozaj famózne. Takto spolu sme všetci dorazili až k chate M.R.Štefánika pod Ďumbierom. Práve tu sa viacerí rozhodli ukončiť dnešnú turistiku, vychutnali si kapustnicu a vybrali sa späť dole. Avšak povedzte sami? Nebola by škoda nevyužiť tohto krásneho počasia a nepokračovať až na samotný Ďumbier? Podľa mňa áno a som veľmi rada, že som to vtedy nevzdala a spolu s Duškom, Krkom, Matúšom, Gaťom a Žoldym si vychutnala najkrajší výhľad celého tábora. Spolu sme si tam zjedli vrcholovú výživu, pofotili sa pri majestátnom dvojkríži a pomaly sa pobrali tiež smerom dole. Šli sme rovnakou cestou ako všetci ostatní, akurát teda so zhruba trojhodinovým meškaním. Cestou sa nám podarilo stretnúť pána Čepelu čo sme si najskôr mysleli, že je poriadna náhoda ale keď sme dorazili na chatu a cítili Holotkine buchty vedeli sme, že to náhoda nebola. Práve v stredu keď sme celý deň strávili preč nás prišli navštíviť Čepelovci a pani učiteľka Holotová. Vráťme sa ale späť k ceste dole. Tá vždy ubieha rýchlejšie keď si máte s kým pokecať, akurát mne pomaly ale isto odchádzali kamoši. Prvý na bicykel sadol Gaťo, hneď za ním Duško a na koniec pri horárni aj Žoldy a Krko. A tak som posledné kilometre kráčala sama, iba s príjemným horským vánkom vo vlasoch. Na chatu som dorazila posledná a veru všetci vypadali rovnako unavení ako ja. A aby aj nie po 40 kilometroch v nohách! Alebo v lopúchoch, však Maruš? 😀 Niekto si išiel ešte pred večerou hodiť šlofíka do postele a niekto ležal vonku v sieti. Po celom dni sme sa ale najviac tešili na večeru! A to nie len kvôli hladu, bola predsa hrachová a pri nej je vždy veľa smiechu :D. Však Verča?  Tento večer nás úlohy od Staršiny potrápili ešte viac ako predtým keďže jediné čo sme mali pred očami vtedy boli asi postieľky. A tak sme v stredu večer skončili o niečo skôr aby sme zajtra boli plní síl.      

 

6.deň ŠTVRTOK (26.júl 2018)

Vo štvrtok ráno nás z postelí vytiahlo príjemné slniečko. Pre nás všetkých to bol šiesty táborový deň avšak pre Duška a Filipa boli dnešné raňajky na tábore posledné. Obaja kvôli pracovným povinnostiam museli odísť už o niečo skôr. My sme však pokračovali ďalej a hneď ako sme sa naraňajkovali a rozlúčili s chalanmi sme vyrazili do neďalekej Stanišovskej jaskyne. Kráčali sme k nej pešo keďže bola naozaj len pár metrov od Liptovského Jána a takáto príjemná prechádzka sa nám všetkým hodila. Hneď ako sme sa pripojili k skupinke a nášmu pánovi sprievodcovi nám bolo jasné, že táto jaskyňa nebude ako všetky ostatné. Všade tu vládla príjemná atmosféra, pán sprievodca bol veľmi vtipný a bolo vidno, že ho jeho práca naozaj baví. Počas prehliadky sme navštívili sprístupnenú časť komplexu Stanišovských jaskýň a vypočuli si niečo o histórii ich objavovania. Bolo tam veľa zaujímavých miest, napríklad Jazierko lásky, ktorého voda vám mala zaručiť, že ešte v ten deň stretnete lásku svojho života (to či to naozaj fungovalo sa ma možno môžete niekedy spýtať …alebo Krka? Ten sa tam poriadne vykúpal :D). Poviem vám toto bola asi naozaj najlepšia prehliadka akú som vo všetkých slovenských jaskyniach zažila. Dokonca na záver dospeláci dostali aj liečivú jaskynnú vodu :D. Bolo asi dvanásť hodín keď sme sa vrátili na našu chatu a tam na nás už čakal Miloškov výborný “ľahký obed”. My sme totiž v objavovaní Liptovského Jána pokračovali ďalej. Poobede na nás čakala ešte rozhľadňa ale hlavne KÚPALISKO! Po krátkej poobednej pauzičke sme sa teda vybrali smerom do dediny, nájsť tú rozhľadňu, ktorú sme zatiaľ poznali iba z obrázkov. Cesta nebola dlhá ale za to poriadne strmá. K rozhľadni sme podaktorí prišli riadne zadýchaní :D. Ale ten výhľad! Ten za to stál, celý Liptov ako na dlani. Vychutnali sme si tu tradičnú vrcholovú výživu a hurá konečne na to vytúžené kúpalisko. Nemožno povedať, že to bol zrovna najhorúcejší deň ako stvorený na kúpanie ale našim chalanom to bolo očividne úplne jedno. Baby sa chvíľku báli ale aj ony neskôr studenú vodu prekonali. Vybláznili sme sa tam veru poriadne a vyhnal nás až čas, keďže o siedmej zatvárali. Cesta späť na chatu bola pre niekoho lepšia a pre niekoho trochu horšia ale Maruška to aj napriek jemným žalúdočným problémom zvládla ako pani, koniec koncov ako vždy! Štvrtkový večer bol jeden z tých menej akčných. Rada starších nás opäť potrápila svojimi hádankami a tak sme s unaveným hlavami zaľahli do postele o niečo skôr. Veď zajtra na nás predsa čakalo veľké finále Veľkého tresku!

 

7.deň PIATOK (27.júl 2018)

Čas uteká ako voda a na tábore, kde toho každý deň kopec zažijete ešte o to rýchlejšie. Aj nám sa náš týždeň už pomaly krátil a v to ráno bol pred nami predposledný deň. Deň kedy mal svoje veľké finále Veľký tresk! Nápad na túto táborovú tému nám v hlavách vznikol ešte na jarnej chate a odtiaľ sa s nami odviezol až do Liptovského Jána. Celý týždeň sme ako veľké staroveké národy kolonizovali svet, zbierali body a odpovedali na neľahké úlohy veľkej Staršiny. No a ktorému národu sa podarilo získať najviac území?  Tak na túto otázku sme chceli dostať odpoveď práve dnes. Na posledné hry sme sa vrhli hneď po raňajkách. Keďže počasie nehralo úplne s nami spravili sme si vnútri provizórnu klubovňu a celé doobedie sme strávili tu. Hrali sme všetko možné. Od klasických hier z klubovne, ktoré sme trošku prispôsobili téme až po úplne novinky z Ondrej papiera alebo mojich tajných zdrojov. Popri boji a posledné body ubehlo doobedie rýchlo a na nás už čakal obed. Naši kuchári mali ďalší pilný deň a obracali sa v kuchyni jedna radosť. No a my sme si len pochvaľovali, tento rok nás predsa opäť nesklamali. Dokonca po minuloročnom hríbovom šialenstve si chválil aj Žoldy :D. Zdalo sa, že posledné poobedie v Liptovskom Jáne nám chce spríjemniť aj počasie pretože spoza oblakov vyšlo aj slnko. A práve preto sme mohli vyraziť do sveta! Teda nie tak úplne do sveta ale zahrať si finálovú hru. Všetky tri tímy najskôr museli nájsť podľa Peťovej indície obálku z úlohami a aj keď niektorým to nedochádzalo slušnú dobu, nakoniec ju našli všetci. V tej už na nich čakali moje obľúbené úlohy všeho druhu. Rimania, Mongoli a Vikingovia počítali kroky do dediny, skladali básne a hľadali odpovede na rôzne otázky týkajúce sa tábora. A to čo možno najrýchlejšie. Mohlo byť tak krátko pred večerou keď mi aj poslední doniesli svoj papier. Vlastne už ani neviem kto bol v tejto súťaži víťaz, všetci sa zabavili a to bolo hlavné. A my sme sa zabavili tiež keď sme potom večer hodnotili ich básnické umenie :D. Práve po záverečnej večeri – výbornom guláši na nás čakalo to pravé finále. Chalani pripravili aj slávnostný táborák avšak bohužiaľ počasie večer nebolo zrovna na sedenie vonku a tak sme sa presunuli opäť dnu.  A to hlavne kvôli našim outfitom. Ako každý tábor aj ten tohtoročný si svojou témou doslova pýtal módnu prehliadku. Niektorí si dali naozaj záležať veď sami vidíte na fotkách :D. Víťazmi celého tábora sa stali Vikingovia, ktorí aj napriek tomu, že sa po celý týždeň držali na konci ovládli najviac území. Druhé miesto patrilo Mongolom a tretí skončili o vedúceho oslabení Rimania. Víťazmi sme ale boli všetci! Pretože sme to úspešne zvládli a zahrali si podľa mňa veľmi vydarenú celotáborovú hru. A sme na konci kamoši! Toto bol náš posledný spoločný večer, ktorý sme si pri víťaznej torte, zmrzline, gitarke a speve užívali ešte dlllho.

 

 

8.deň SOBOTA (28.júl 2018)

Tak a je to tu, sme na konci. Pred nami bol v to ráno posledný táborový deň. Všetci sme vedeli čo čaká a tak sme sa hneď ráno pustili do práce. Prvou úlohou bolo zjesť všetko čo ostalo v kuchyni. Na raňajky sme preto mali hotové švédske stoly alebo po našom ČTD (čo tábor alebo ak chcete týždeň dal). Prvú úlohu sme zvládli na jednotku a s plnými bruchami sme sa vybrali do svojich izieb baliť kufre. Niektorí sa celý týždeň riadili heslom “keď veci z kufra nevybalíš máš v sobotu menej roboty” a tak si svoj kufor plný smradu iba zniesli dole k autu :D. A keď sme my ostatní dobalili svoje veci čakalo na nás balenie spoločných vecí. Pomáhali sme rozkladať nástenku, baliť všetky farbičky, papiere, totemy. No prosto všetko čo sa nám tu za ten týždeň podarilo vytvoriť. No a keď už sme mali v Miloškovom kamióne aj posledný bicykel, mohli sme si spokojne vydýchnuť. Poslednýkrát sa pohúpať na húpačke či ľahnúť si do siete. A samozrejme aj naposledy sa okúpať v potoku :D. Veď predsa domov nemôžeme prísť bez suveníru (a či je to magnetka alebo chrípka, nie je to jedno?). No a tak sme sa pomaly rozlúčili s chatou Aňa, s našim svojským ale parádnym domácim a vlastne okolo desiatej doobeda aj s Liptovským Jánom. Cesta domov vždy ubieha rýchlo. Väčšinou všetkým padajú hlavy a zavierajú sa očká. Veď čo si budeme hovoriť, takýto týždeň človeka unaví však? :D. No a keď zrovna nespíme, pozeráme von oknom a rozmýšľame ako radi by sme sa tam zase vrátili. Ale keď už prichádzame na Turú a spievame si “Už sme doma, už sme tu, už sme prišli z výletu” sme vlastne radi, že sme konečne doma. Pred klubovňou na nás už čakali rodičia, ktorí nám pomohli vyložiť všetky veci. No a nám už ostávalo iba povedať si posledné táborové ahoj a rozutekali sme sa každý vlastnou cestou (ale s rovnakým cieľom – maminkin obed!).

Milí moji čitatelia gratulujem, práve ste sa dočítali až na úplný záver! Verím, že ste spolu s nami opäť prežili náš “Veľký tresk” a pocítili tú úžasnú táborovú atmosféru. Naše veľké ďakujeme patrí Miloškovi, ktorý to s nami trpezlivo zvláda a v kuchyni ho neprekvapí už ani pescetariánka :D. Ďalej Ondrovi Kokavcovi st. taktiež za skvelú kuchyňu a všetky tie nákupy, ktoré musel absolvovať. No a na záver samozrejme Peťovi, že ho to stále baví a každý rok nás prekvapí niečím úplne novým! Vidíme sa o rok kamoši! Či už na Slovensku alebo v Chorvátsku, ktovie? Možno aj kdekoľvek na svete, veď po tomto Veľkom tresku je celý náš 😀

Vladka

Zobraziť galériu

Leto 2017: Medulin a pirátska odysea

Je už pomaly koniec októbra, keď dopisujem tento článok. Každou cestou vlakom zo školy som sa v myšlienkach vracala k moru, k teplu a úžasným zážitkom, ktoré sme zažili. V mene všetkých nás deciek patrí obrovské ďakujem Peťovi, Miloškovi, Zuzke a všetkým, ktorí to s nami zvládli aj tak ďaleko od nášho “prirodzeného prostredia” .   Vladka

26.8. – sobota … cesta k moru …

Už podľa úvodnej fotky ste si isto všimli, že táto táborová brožúra nebude ako predošlé. Vlastne ako celý tohtoročný tábor. Bude omnoho menej turistiková, ale za to viac slnečnejšia a slanšia! Ak ale mám niekde začať, bude to pár rokov dozadu, kedy celý tento nápad vznikol. V hlavnej úlohe vtedy bola naša dlhoročná členka Zuzka a najlepší táborový kuchár Miloško, ktorým spolu s Peťom prvýkrát napadlo posunúť našu táborovú klasiku na iný level a vybrať sa do Chorvátska. A keďže tento rok oslavujeme 30.výročie, nebolo lepšej príležitosti tento plán zrealizovať. Mesiace príprav, vybavovačiek a zháňania prostriedkov vyvrcholili 26.augusta ráno, kedy sme sa všetci stretli pred klubovňou pripravení na dlhú cestu. A zatiaľ čo naša batožina v Miloškovom nákladiaku už cestovala, my sme vyrazili niečo pred siedmou rozdelení v štyroch autách. Prvá zastávka nás čakala ešte na slovensko-rakúskych hraniciach, kde sme kupovali diaľničné známky. No a odtiaľ posilnení už aj rannou kávou sme pokračovali cez Rakúsko a Slovinsko. Niektorí cestou dospávali skoré ranné vstávanie, niektorí z okien áut neustále pozorovali krásnu krajinu a niektorí sa zabávali napríklad lúštením sudoku (to, že popritom aj šoférovali si necháme pre seba ). Na zastávkach sme sa väčšinou stretli všetky autá, rozprávali si zážitky z cesty a koštovali, kto má lepšie rezne. Celá cesta bola zábava aj napriek dlhým kolónam, pretože sme sa už všetci tešili na moreeé! To sme po prvýkrát uvideli niekedy okolo 5-tej hodiny večer a okolo 6-tej už sme všetci boli šťastne na mieste, na našich apartmánoch v Meduline. Prvá úloha, ktorú sme potrebovali splniť bolo vyloženie všetkej našej batožiny a bicyklov z Miloškovho nákladiaku. To chlapci zmákli ľavou zadnou, a tak sme konečne všetci mohli navliecť naše biele, stredourópske telá do plaviek a hor sa na prvú kúpačku! Prvý dotyk mora bol pre mňa jeden z najkrajších zážitkov z celého Chorvátska, pretože kúpať sa pri západe slnka bolo naozaj čarovné. A hneď potom prišlo aj prvé prekvapenie uja Kokavca. Aj keď každý mal večeru ešte z domu, on vybalil takmer sto palaciniek, ktoré robil doma štyri hodiny! Čo nám zostávalo, ako ich naplniť džemom a „zblajznúť“. A takto sme napapaní ukončili prvý deň nášho veľkého dobrodružstva. Unavení z dlhej cesty sme zaľahli do postelí.

27.8. – nedeľa … more, more a more …

Nie je krajšieho rána, ako keď vás z postele vytiahne slniečko. A to chorvátske bolo naozaj príjemné. A tak sa začal druhý deň nášho tábora. Dali sme si prvé spoločné raňajky a vrhli sa na veci, bez ktorých tábor nemôže byť. Prvá úloha bola rozdeliť sa do skupín. Tento rok sme mali skupiny tri pod vedením Krka, Erika a Duška. Každá skupina si našla svoje miesto a tvorili názov, pirátske mená a vlajky. Ja som zatiaľ zbierala informácie, kreslila a pripravovala nástenku (samozrejme na slnku aby som si hneď prvý deň pekne spálila chrbát ). Korzári z igelitu, El hippopotamos pirates a Lovci perál to sú názvy troch našich družín, ktoré sme počas doobedia vymysleli. Čas ubehol rýchlo, a keď už bolo všetko vymyslené a nakreslené mohol sa servírovať obed. Jedálniček po chorvátsky, prianie dobrej chuti po chorvátsky … jednoducho všetko v typickej prímorskej atmosfére. Obedovali sme najrýchlejšie ako šlo, pretože všetci sme vedeli, že po obede nás čaká more. Hodili sme sa do plaviek, vzali nafukovačky a hor sa na pláž! S plnými bruchami sme poskákali do vody ale nikomu to očividne neprekážalo. Zabávali sme sa v plnom prúde. Niekto strávil celý čas vo vode, iní sa opaľovali, či šnorchlovali, ale všetkým nám bolo super a užívali sme si vodu a slniečko. Čas pri mori ubiehal vždy rýchlo, a tak sme sa okolo šiestej vybrali späť do apartmánov kde nás už Miloško čakal s večerou (niekedy naše hladné žalúdky čakali naňho ale psst, každý sa dočkal ). Po večeri sme sa vysprchovaní a napapaní vybrali na našu prvú ozajstnú obhliadku okolia. Do mesta Medulin sme to mali peši asi 20 minút, a tak z toho popri stánkoch so suvenírmi a zmrzlinou bola pekná večerná prechádzka. Minuli sme prvé kuny a užili si Medulinský nočný život. Keď sme sa vrátili k apartmánom, bola už naozaj tma, a tak sme si iba zahrali kolo strielačky (vysvetlenie pre rodičov: žiadnu počítačovú hru, hru vonku, ktorá sa len volá strielačka) a vybrali sa každý do svojej postele.

28.8. – pondelok … cyklojazda a nudistický šok!

V pondelok sme sa zobudili do zamračeného dňa, a to bol vhodný čas  na prvú táborovú cykloturistiku. Náš cieľ bol najjužnejší cíp nášho polostrova – maják „svjetionik“ Marlera. Išli sme po normálnej asfaltovej ceste a za najbližším mestom sme vyšli na poľnú cestu. Boli tam obrovské kamene a prach, takže netrvalo dlho a už bol na svete prvý defekt. Samozrejme sa podaril nášmu Matejkovi. Ale nebol dlho sám. O pár metrov ďalej skončil svoju púť aj Žoldy. Takže sa od nás odpojili a pomaly pokračovali po pobreží naspäť do tábora. My sme o pár kilometrov prišli do cieľovej destinácie. Nachádzal sa tam maják a pod ním skaly ako v prírodopisnom filme. Tu sme odpočívali a kochali sa výhľadom. Niektorí si fotili aj zaujímavé fotky s plánom zavesiť ich na internet, ale vlny boli divoké, takže skončilo veľa ľudí mokrých. Cestou naspäť sme išli po pobreží, tou istou cestou ako chalani s defektami. Zahliadol som v diaľke prvú predzvesť, a v tom som si uvedomil, že chalani asi zažili niečo horšie ako defekt a teraz to čaká nás. Neveril som svojim očiam dokiaľ som to nevidel zblízka. Zdalo sa mi, že oproti mne ide starý dedko na bicykli a je úplne nahý. Nezdalo sa mi to! Povedal som si, že to bol asi iba nejaký náhodný divný človek. Ale približne o kilometer ďalej bol nudistický kemp. Nejde to ani moc popísať slovami, čo všetko som videl a verte tomu, že som to vidieť nechcel. Všetci sme sa radšej pobrali naspäť do tábora. Naobedovali sme sa, a keďže celý deň bolo pod mrakom, dnes sme vynechali kúpačku a išli sme sa prejsť do Medulinu. Nahodili sme sa ako včera a išli minúť opäť nejaké tie kuny . Spoznali sme ďalší kus mesta, ale hlavne sme sa príjemne prešli. Pred večerou sme ešte oslávili Samove meniny, na ktoré sa v sobotu pri všetkom tom zhone a cestovaní nejako pozabudlo. Samo dostal od vedúcich zmrzlinu a samozrejme sa o ňu rád podelil. Zahral sa na zmrzlinára a každému dával do kornútika kopček zmrzky aj s čokoládou. Vladka spolu s Duškom sa pred večerou ešte raz vybrali do Medulinu, keďže nás tento týždeň čakali ešte Nikine meniny a Ondríkove narodky. Vrátili sa ale veľmi rýchlo, pretože vonku sa spustila naozajstná plážová búrka. Fúkal vietor, pršalo, ale aj napriek tomu bolo stále teplo. Náš táborák sme preto opäť museli odložiť na neurčito. Po večeri sme si ešte zahrali zopár hier, nazbierali body pre svoje tímy a pobrali sa do postele.

29.8. – utorok … skutočná pirátska odysea …

Určite nebudem jediná keď poviem, že toto bol asi najlepší deň tohtoročného tábora. Už v pondelok večer, keď sme sa dozvedeli čo nás čaká, som sa nemohla dočkať rána. Hneď po raňajkách sme sa zbalili do plážových tašiek,  nahodili sa do našich bielych tričiek k 30.výročiu a vyrazili do Medulinu. Po včerajšej prechádzke sme už presne vedeli kde je prístav, a tak sme ľahko trafili k našej Sandre. Sandra bolo meno lode a vy už asi viete čo nás dnes čakalo a na čo sme sa tak moc tešili. Nasadli sme a zahájili pirátsku plavbu až k majáku Kamenjak. Super bolo, že sme celú túto výletnú loď mali iba pre seba. Horná paluba si užívala „vítr ve vlasech“, slniečko a nádherný výhľad. Tí pohodlnejší sedeli dolu a užívali si vlny. Našim hlavným cieľom boli skalné útesy a jaskyne. Zakotvili sme popri ďalších výletných lodiach, a vtedy začala ozajstná zábava. Vyzliekli sme tričká a priamo z lode sme skákali do mora! Skúsenejší plavci a odvážlivci sa vybrali spolu s našim kapitánom preskúmať zaplavené jaskyne plné medúz. To bol pre mňa naozaj super zážitok! Malé neškodné medúzky vo vode boli ako želatína. A aj keď na začiatku som sa ich poriadne zľakla postupne som si na ne zvykla. Keď sme objavili čaro jaskyne, vyšli sme z nej druhou stranou na útesy, z ktorých sa stala naša základňa na skoky do vody. Šípky, pleskáče, bomby…všetko sme vyskúšali! Ostatní sa kúpali popri lodi, alebo skákali priamo z nej. Naša cesta však od týchto útesov pokračovala ďalej k jednej z najkrajších pláží v okolí. Tu sme si dali hodinovú prestávku. Na tejto pláži nebolo príliš veľa ľudí, keďže sa sem dalo dostať iba loďou. A tak sme sa tu usídlili iba my a pracháči na jachtách . Niektorí z nás sa opaľovali a iní si užívali krásne čistú tyrkysovú vodu. Hodinová pohodka na tejto pláži ušla naozaj rýchlo. Späť do Medulinu sme dorazili niečo po štvrtej už dosť unavení z celého dňa na slnku a vlnách. Preto sme si hneď po príchode do apartmánov dali chvíľu voľna a oddychu. Niektorí nezmari však oddychovať dlho nevydržali, a tak na nich čakala úloha pripraviť večerný táborák. Áno čítate správne, poriadna „vatra“ aj v Chorvátsku! Slniečko tu zapadá o niečo neskôr, a tak sme sa v kľude navečerali, pripravili všetko potrebné a zasadli k ohňu. Celý večer nám Peťo a Kajka hrali na gitare a my sme spolu s nimi spievali naše pesničky.  Predsa len sme však boli medzi domami a nie na Kamennom moste, takže hodinou nočného pokoja sme sa všetci pobrali na izby. Bol za nami naozaj skvelý deň. A aby som nezabudla aj posledný deň detstva nášho Krka. Preto sme mu krátko po polnoci ešte zaspievali “Všetko najlepšie!” a potom už naozaj každý zaľahol do postele.

30.8. – streda … Krko má osemnásť!

V stredu nastal veľký deň, konečne som slávil 18 rokov! Začalo to pekne zhurta. Už pár minút po polnoci, počas toho ako som umýval riady, mi na dvere zaklopala celá horda ľudí, ktorí sa na mňa vyvalili a medzitým spievali Happy Birthday. Ráno po chvíli spania som išiel spraviť raňajky, keďže môj tím mal službu a čakalo ma prvé veľké prekvapenie. Raňajky boli už pripravené našimi staršími vedúcimi, takže sme sa naraňajkovali, nafúkali člny a išli na more. Po chvíli sme zorganizovali kradnutie vlajok. Boli sme ako praví piráti.  Priplávali sme k druhému člnu, začali sa naloďovať a kradnúť vlajky. Bolo to vážne drsné, ale zábava. Potom sme sa naobedovali a išli zase k moru. Teraz bol voľnejší program, niektorí len tak ležali na pláži, iní plávali. Ja so skupinou starších chalanov sme si zobrali čln a išli k bóji, kde sme zakotvili a  potápali  sa do hĺbky. Vylovili sme vážne veľa krásnych mušlí. Neskôr večer ma Erik odlákal  do mesta, aby ostatní mohli pripraviť veľké prekvapenie – oslavu mojich narodenín. Keď som sa vrátil, čakali ma všetci nastúpení pred apartmánmi a začali spievať. Potom prišlo na rad krájanie torty. Bola skvelá a všetkým chutila. Následne tato dostal „nápad“, aby sme sa išli všetci vyfotiť na nočnú pláž. Lenže to sme netušili, že aj toto bola len zámienka. Kúsok od pláže nás zastavil, a v tom sa spustil nádherný ohňostroj, ktorý bol o dosť dlhší než by všetci čakali (hlavne tí cyklisti, ktorí nič netušili, keď sa to vedľa nich začalo odpaľovať). Keď sme tam už boli, tak nakoniec sme si spravili aj spoločnú fotku. Nebola úplne na pláži, pretože domorodý obyvateľ mal problém nás tam pustiť, ale Zuzka si to potom ešte s ním vydiskutovala. Medzitým sa nachystalo „domáce letné kino“ a premietli sme si film Hotel Transylvánia 2. Film bol vážne skvelý a zábavný. Blobík bol podľa mňa, a určite aj podľa ostatných, najlepšia postava. Všetci plní zážitkov  a spokojní sme sa potom vybrali každý svojou cestou. O dnešnom dni by sa dalo písať podstatne viac, ale to by asi pochopili iba tí, ktorí tam naozaj boli a zažili to. O oslave mojich osemnástych narodenín budem rád rozprávať svojim vnúčatám.

31.8. – štvrtok … exkurzia do antických čias …

V tento deň sme mali doobeda na pláne cykloturistiku. Nasadli sme na bicykle vyrazili. Náš predbežný plán bol dostať sa na útesy, pri ktorých sme kotvili na výlete loďou v utorok. Najprv sme išli na polostrov na druhej strane Medulinu, kde sme si pozreli staré rímske opevnenie. Po ceste tam Matúš “nešťastnou náhodou” spadol a rozbil si obidve kolená. Po tom, ako bol zase schopný pokračovať sme išli ďalej. O pár kilometrov sme dorazili k úzkej hrádzi cez záliv. Sadli sme si tam v bufete, nafotili fotky a odpočívali. Peťo nakoniec rozhodol, že pokračovať nebudeme, pretože by nám časovo nevychádzal nasledujúci program. Po príchode nás čakal výborný obed a po ňom sme sa zase na chvíľu išli kúpať. Okolo 16:00 sme vyrazili do Puly. Tu to mala na starosti Zuzka, ktorá nás zábavnou, ale zároveň aj poučnou formou previedla po meste. Vymyslela vážne zaujímavú hru. Skladala sa zo šiestich stanovísk. Na každom nám povedala históriu a zaujímavosti o danom mieste potom nám rozdala úlohy. Najzaujímavejšie bolo, že úlohy boli vždy originálne a dokonale medzi sebou prepojené. Na poslednom stanovisku pri antickom amfiteátri nás čakala posledná úloha. Bol to kvíz. Skladal sa z 15 otázok, z toho 10 sa týkalo jej výkladu v meste. 5 bolo odhadových a týkali sa tábora. Súťažili sme po tímoch a môj tím samozrejme vyhral. O jeden bod za nami skončil Duškov tím. A Erikov ? Tí zostali niekde v prachu dejín ďaleko od nás, ale snažili sa a to sa cení. Mne osobne sa Pula veľmi páčila. Staroveké pamiatky boli vážne zaujímavé a vyššie spomínaný amfiteáter bol neuveriteľne epický. Vrátili sme sa späť do Medulinu a navečerali sme sa. Po večeri nasledoval voľný program. Ja som si ale zobral na starosť decká, takže sme hrali do noci hry. Okolo jednej nás nakoniec zahnali spať.

01.9. – piatok … palacinky a piráti … 

Tak a je to tu! Aj keď pred sebou máme ešte sobotu, posledný deň nášho tábora bol práve dnes. Zobudili sme sa ako vždy niečo pred ôsmou so zámerom poslednýkrát sa okúpať, nazbierať body a úspešne ukončiť celý týždeň súperenia našich pirátskych družín. Hneď prvý plán nám však zrovna nevyšiel. Keďže od rána bolo pod mrakom a vyzeralo, že bude pršať, kúpanie nám vedúci zatrhli. Všetci teda po raňajkách smutne odišli na apartmány a z okna sledovali kvapky dažďa. Zastaví nás ale trochu vody? Prosím vás, kdeže . Každý tím dostal papier s úlohami, ktoré za jednu hodinu museli splniť, a tak v pršiplášťoch a šľapkách behali po pláži, fotili sa s domorodcami a iné srandy. Ten kto prvý prišiel za mnou do izby s morskou vodou, fotkou, informáciami a zarecitoval svoju básničku vyhral. Najrýchlejší v tejto súťaži bol Erikov tím, a tak si odniesli najviac bodov. Ďalej sme doobeda hrali ešte chatovú klasiku “Obleč sa najviac ako môžeš”, ktorá nikdy nesklame a výborne sme sa na nej zabavili. Či aj Tomík, Paťo a Matej, ktorých obliekli do všetkého čo bolo v kufroch je už otázne . Úspešne doobedie ubehlo popri hrách rýchlo a veru nám aj poriadne vyhladlo. Týždeň v znamení hríbov sme zavŕšili posledným chorvátskym obedom. Poobede sa počasie aspoň trošku umúdrilo, ale na kúpanie to stále nebolo. Takže nám bolo jasné, že poslednú kúpačku sme zažili už vo štvrtok. O program bolo ale stále postarané. Minulý rok zožala veľký úspech súťaž v pečení štrúdle, a tak sme tento rok vymysleli pokračovanie tohto kulinárskeho poobedia a súťažili sme o najlepšie palacinky. Každý tím si našiel svoju kuchynku, v ktorej čaroval. Medzinárodná porota potom za víťazov vyhlásila jablkové palacinky Duškovho tímu. Čo si navaríš to si aj zješ! A presne tak sme aj spravili. Pojedli sme všetky palacinky ako olovrant a pomaly sme sa začali pripravovať na finále nášho tábora. Košele po tatinoch, nohavice zo sekáča, šperky ako od cigánov. Asi tak sme vyzerali po prezlečení do našich pirátskych kostýmov. Podľa mňa boli ale všetky masky úplne namakané, a preto hneď po fotke sme sa vybrali na našu poslednú doslova pirátsku výpravu do Medulinu. Trochu sme spestrili nočný život v meste a viacerí ľudia sa s nami aj fotili pretože ako sme neskôr zistili v Chorvátsku existuje politická strana pirátov . Po príchode späť k apartmánom nás čakalo vyhodnotenie celého tábora. Najlepší vyhrali zaujímavé ceny avšak aj tí úplne poslední neodišli naprázdno. Možno nám trochu chýbal tradičný záverečný táborák a atmosféra lesa, ale tento tábor bol celý poriadne netradičný, takže aj tak sme si posledný večer užili naplno.

02.9. – sobota … a dlhá cesta domov.

Tak a sme na konci. Na konci tohto krásneho slnečného týždňa v Chorvátsku. Ubehlo nám to rýchlo ako voda, samozrejme slaná . Ako vždy aj v tento posledný táborový deň nás čakalo už len upratovanie, balenie, dojedanie a hlavne dlhé cestovanie! Hneď ráno sme začali s dojedaním. Spravili sme si vlastné „švédske” alebo skôr „chorvátske“
stoly. Dojedali sme všetko čo sa dalo a každý si tak pochutil na tom čo má rád. Po raňajkách sa všetci pobrali na svoje apartmány baliť kufre a upratovať to, čo sa tam za týždeň bez maminky nakopilo . Niekomu to trvalo dlhšie, no tí čo mali pobalené rýchlo, pomáhali v kuchyni, či nakladali bicykle. Keď sme všetko nanosili do Miloškovho nákladiaku počasie sa rozhodlo za nami doslova smútiť a spustil sa poriadny prímorský lejak. Peťo ešte stihol ráno vyhodnotiť najkrajšiu izbu tábora. Túto prestížnu cenu si odniesli naši poriadkumilovní chlapci z izby, ktorej velil Krko. Pršalo doobeda veru poriadne, a tak sme sa už nezdržiavali a vyrazili na dlhú cestu domov. Všetkých tento úžasný týždeň poriadne vyčerpal, a tak sme cestou viacmenej doháňali nedostatok spánku. No keď sme sa občas prebrali pozerali sme si fotky a rozprávali sa o všetkom, čo sme tento týždeň zažili. Prvá spoločná zastávka bola ešte v Chorvátsku, kde si šoféri dobili energiu kávou a my sme oplieskali posledné kuny (niektorí naozaj na poriadne blbosti ). Cestou sme zažili snáď všetky ročné obdobia. Z Chorvátska sme vyrazili v kraťaskoch, kde aj napriek tomu, že pršalo bolo stále príjemne teplo. Tento krok viacerí oľutovali už na hraniciach, pretože Slovinsko nás privítalo chladným a sychravým počasím. Na rakúskej diaľnici zase pekne fučalo, no jednoducho sme asi boli aj radi, že sme dorazili do tepla domova. Do Starej Turej sme prišli okolo ôsmej večer vyčerpaní z cesty, ale hlavne z tohto nezabudnuteľného týždňa.

A či už na Slovensku alebo v Chorvátsku, vidíme sa o rok!

Zobraziť galériu

Leto 2016: Vandrovanie s rozprávkou na Donovaloch

1.deň (nedeľa) – 7. 8. … zoznamovanie sa s prostredím …

Rok nám prešiel ako voda, leto je opäť tu a s ním aj ďalší tábor. Tento krát v priam rozprávkovej prírode stredného Slovenska- na Donovaloch.  A keď hovorím rozprávkovej, tak to myslím naozaj vážne veď nakoniec  aj celý náš tábor bol jedna veľká rozprávka s názvom- VANDROVANIE S ROZPRÁVKOU.  Ale vráťme sa na začiatok, a to pred našu klubovňu, kde sme sa už tradične všetci stretli. Stretlo sa nás osemnásť, zopár nervóznych  s obavami pred svojím prvým táborom, zopár skúsenejších s hlavami plnými spomienok na minulé roky a vedúci, ktorí určite už vtedy vedeli , že všetko bude rovnako skvelé ako každý rok.  Po pobalení všetkých vecí  a božtekoch s maminkou aj tí nervóznejší nasadli do áut a tu sa vlastne celá naša cesta môže začať. Za asi tri hodinky aj s prestávkou na nákupoch nás už vítala brána krásnych Donovalov, ktoré sa na týždeň stali naším domovom.  Páčilo sa nám tam veru veľmi. Veď len čo sme vyložili všetky veci s nákladiaku, už sme boli vonku. Či už na prechádzke pešo, na bicykli, alebo len pri chate, kde chlapci poctivo pripravovali slávnostný oheň. Táborový oheň bol pripravený rýchlo aj za pomoci Erika, ktorý bol s nami na tábore po roku opäť celý čas. No a keď už sme sa všetci zoznámili s prostredím, vybalili kufre, nachystali nástenky a všetko čo bolo potrebné mohol nastať ten krásny slávnostný moment zapálenia táborového ohňa.  Tento rok sme túto dôležitú úlohu zverili naším novým členom, ktorí to zvládli na výbornú. Pekelníkom pre tento večer sa stal Gaťo. Po zapálení ohňa si už hlavné slovo vzal Peťo. Ten nás oboznámil s programom, povinnosťami, poriadkom a samozrejme zahral na gitare. Po prvom dni v tábore, dlhej ceste a večernom posedení sa už viacerým zavierali očká a to bola presne chvíľa na Watanay, ktorý nás odprevadil do postelí.

  1. deň (pondelok) – 8. 8. … v pláne bola Prašivá …

V prvé táborové ráno nás z postieľok vytiahlo slniečko, a to klasicky o ôsmej. Službu v tento deň mala skupina Patkaňov s vedúcim Krkom, a tak šlo všetko ako po masle (vrátane budenia svojich kamarátov). Po raňajkách na nás čakala prvá a nakoniec aj najdlhšia turistika celého tábora, ktorá viacerých z nás aj poriadne zmohla. Ale vráťme sa na začiatok a to ku chate odkiaľ sme štartovali našu púť. Všetci v dobrej nálade, s batohmi plnými dobrôt sme vyrazili smer vrch Kečka. Dobrá nálada nás sprevádzala aj cestou, či už po rovinke alebo po kopcoch a tak spolu s nami išiel aj smiech a spev. Na Kečke sa nám naskytol naozaj krásny výhľad, no po krátkej pauze na doplnenie tekutín sme pokračovali ďalej. „V rade za sebou sedemnásť čuníkov šlo“ áno presne tak to vypadalo keď naša skupina zdolávala kopce. Niektorí prešli kopce rýchlo ako kamzici, niektorí sa potrápili ale aj s otlakmi na nohách sa nám podarilo vyjsť na vrch Kozí chrbát vo výške 1330m. Tu už bola v plnom prúde hra „Bomba, potopa, hop“, a tak sa tých sedemnásť čuníkov váľalo po zemi, či liepalo po stromoch. Táto hra nás zabaví asi vždy :D. Pri pozorovaní motýľov a hľadaní signálu sme stihli aj doplniť energiu, a tak sa opäť mohlo ísť ďalej. Strmou cestou dolu nás zopár popadalo, otlaky dostali poriadne zabrať! To bol asi dôvod prečo sme po príchode do Hiadeľského sedla zmenili náš smer cesty späť na Donovaly. V pláne bol aj výstup na Prašivú, ale tento deň nebola určená pre nás. Cesta späť viedla už aj lesom, a tak sme sa dočkali aj príjemného schladenia v horúcom dni. Keď sme pred očami už druhý krát v ten deň mali Kečku vedeli sme, že je dobre a cieľ máme už blízko. Keďže nám ostávalo ešte dosť času, v krásnom počasí ho bola škoda nevyužiť. Na vrchu sme sa zdržali hodnú chvíľu. Niekto ešte stále v batohu nachádzal čo to z balíčka a niekto oddychoval. Ale potom niekto zvolal HAMBURGEEER a vtedy začala tá pravá zábava. Všetci si ľahli na seba a „spodná žemľa“ mala veru čo robiť. Zábava sa skončila, keď vedúci zavelil na odchod, a tak sme mali pred sebou posledných pár kilometrov domov. Tie ušli rýchlo a ani sme sa nenazdali nás už vítal Miloško pozdravom z terasy. Všetci si spokojne vyzuli smradľavé topánky, osprchovali sa a po krátkom odpočinku sme sa zahrali zopár hier v našej klubovni. A tak sme ukončili druhý deň nášho tábora- s plnými bruchami zo skvelej večere a pri ohni z gitarou.

  1. deň (streda) – 29. 7. … aquapark a nočný Zvolen…

Tretí deň tábora každoročne patril bicyklom ale keďže tento rok bicykel nebol povinná výbava, program sme trošku pozmenili. Budíček sme si naplánovali o pol hodinku skôr a hneď po raňajkách, ktoré dnes mali na starosti Gaťkovci, sme vyrazili na autobus. S batohmi na pleciach, zbalenými plavkami a osuškami naša skupina už nedočkavo čakala na zastávke. Asi už vám je jasné, kam sme mali v ten deň namierené- na letné kúpalisko v Banskej Bystrici. Cesta nám pri pletení vrkočov a smiechu ubehla rýchlo, a tak sme sa ani nenazdali a stáli sme na autobusovej stanici v Banskej Bystrici. Autobusko bolo od kúpaliska  ešte pomerne ďaleko, a tak sme nasadli do preplnenej MHD-éčky a cestovali ďalej. O chvíľu už sme skákali hromadné skoky do bazéna. Skákali sme, skákali až dokiaľ neprišla plavčíčka :D. Po prvej zábave ale hneď prišla ďalšia, otvorili šmýkačku! A tak sme sa šmýkali a šmýkali. Čakáte, že opäť príde plavčíčka? Nie! Prišiel Erik a zrazu aj šmýkačka bola nezaujímavá. Hrali sme vodné bitky, potápali sa a šantili. Z vody sme vyliezli až vtedy, keď na nás prišiel hlad. Zasýtili sme sa rôznymi kúpaliskovými dobrotami a pomaly sme sa pobrali na odchod. V ten deň sme pred sebou mali ešte plno plánov. Keďže večer na nás čakal nočný výstup na vrch Zvolen, poobedie sme sa venovali menej náročným hrám v kruhu. S veľkou obľubou sa stretla hlavne hra „strieľačka“, ktorú sme sa naučili na školení vedúcich. Po výbornej večeri už všetci nedočkavo čakali, kam to vlastne ideme. V ruksakoch zbalené teplé oblečenie, baterky a mohlo sa vyraziť. Erik s Gaťom a Krkom nás viedli lesnou cestou, ktorá podľa nich nebola strmá, no so zapadajúcim slnkom bola čím ďalej tým náročnejšia. Keď sme ale videli prvú časť našej skupiny ako baterkami máva z cieľa, všetkých to akosi nakoplo a posledné metre výstupu už išli ako po masle. Výhľad z vrchu v tme na vysvietené okolie bol úžasný a pre mňa osobne bol práve toto najväčší zážitok z celého tohoročného tábora. Hore sme sa zdržali celkom dlho. Niekto fotil, niekto si našiel svoje miestočko a užíval si výhľad sám, a tým čo bola zima sa hromadne objímali. A verte, že to pomohlo :D. Keď už ale bola naozaj poriadna zima, vybrali sme sa domov. Vtedy začalo to skutočné dobrodružstvo! Baterky v rukách, všade okolo úplná tma a strmá cesta dolu. Zopárkrát niektorí popadali na zadok a na konci sme skoro aj zablúdili, ale všetko dopadlo dobre a na chatu sme dorazili živí a zdraví. Všetci sme po ceste boli unavení, a tak sme po príchode rovno šli do sprchy a potom do postelí .

  1. deň (streda) – 10. 8. … veľká kopa zábavy a štrúdle…

Po dvoch dňoch výletov a spoznávania prišiel voľný deň. Ráno nás zobudil dážď, akoby počasie vedelo, že dnes sa nikam nechystáme. Pre nás to ale nebol žiadny problém a po raňajkách sme sa opäť stretli v našej klubovni. Medzitým  stihla prísť aj prvá návšteva, každoroční účastníci- Čepelovci a teta Holotová. Tá nikdy nesklame, a aj tento rok nám priniesla výborné buchty. Ale vráťme sa do klubovne, kde sme strávili celé to upršané doobedie. Hrali sme rôzne hry, od obľúbenej strieľačky, čísiel, zvieratiek až po nordický uzol. Popri hrách sme stihli aj so smiechom privítať ďalšiu návštevu. Duško s Martinom sa ale isto potešili zábavnému uvítaniu :D. Ani sme sa nenazdali a už Miloško zvolával službu na chystanie obeda. Nedá mi nespomenúť čo bolo na obed, pretože tá sviečková bola naozaj výborná. Od stola všetci odišli s plnými bruchami na izby, aby sa pripravili na veľkú poobednú súťaž v pečení štrúdle. Táto súťaž bol jeden s Miloškových skvelých nápadov ako spestriť tábor a myslím, že to bol naozaj parádny nápad. Všetci nielen súťažili, ale sa v prvom rade skvelo zabávali (a nehovorím to preto , že môj tím skončil posledný :D). Pri súťaži všetkým tímom pomáhala teta Vávrová a nezavadzali, ale asistovali Erik, Martin a Dušan. Keď boli všetky štrúdle upečené, mohlo sa servírovať odbornej porote. Tá v zložení pán kuchár Miloško, pani učiteľka Holotová a ujo Čepela nakoniec určila za víťaza tím Patkaňov s ich klasickou jablkovo-tvarohovou štrúdľou. Večerné posedenie pri ohni sa dnes kvôli počasiu nekonalo, no táborákovú atmosféru sme si v ten večer vytvorili v krbe v klubovni. Učili sme sa spievať pieseň „Keď diaľka volá“, ktorá bude súčasťou videa našich chlapcov. Okrem tejto pesničky nám Peťo zahral aj mnohé iné a poslednou sa skončil tento upršaný voľný deň. Predpoveď počasia je povzbudzujúca, radi zajtra spoznáme ďalšie krásne zákutia tohto kraja.

  1. deň (štvrtok) – 11. 8. … Kalište a hry…

Po včerajšom daždi sme mali trochu obavy aké bude počasie a či bude vhodné ísť na turistiku , no ranné slnko predpovedalo sľubný začiatok dňa. To sme museli využiť, a preto sme hneď po raňajkách zbalili ruksaky, obuli topánky a mohlo sa vyraziť. Naším dnešným cieľom bola obec vypálená nemeckými vojakmi počas slovenského národného povstania- Kalište. Hneď na začiatku Krko vysvetlil pravidlá hry „kliešť“, pri ktorej sa všetci dobre zabávali, teda až dokiaľ nemali kliešťa oni sami a nemuseli spievať. Cesta bola veľmi príjemná, viedla lesom a nebola strmá, čo určite potešilo nejedny pľuzgiere na nohách :D. Okrem kliešťa pokračovala aj hra „Bomba, potopa, hop“, ktorá bola po včerajšom daždi veľmi zaujímavá. Niekde to vypadalo aj na naozajstnú potopu :D. Výbornými lesnými malinami sme si cestou dopĺňali energiu, a tak sme do cieľa dorazili pomerne rýchlo. Od vstupu do osady sme pokračovali ešte kúsok k domu, v ktorom je malé múzeum. Prezreli sme si, ako ľudia v tejto osade žili a zvečnili našu návštevu podpismi v pamätnej knihe. Pred múzeom viacerí predviedli svoje hudobné schopnosti, najedli sme sa a presunuli znovu o kúsok ďalej, k pamätníku. Po spoločnej fotke, ktorá nesmela chýbať sa naša skupinka vybrala na cestu späť. Niektorí zbieral huby alebo maliny, niektorí si spievali, ale jedno mali všetci spoločné, neustále sa obzerať či náhodou nemajú kliešťa :D. Pekná prechádzka nám rýchlo ubehla a my sme opäť videli Miloška, ktorý nám už z ďaleka mával. Keďže táto turistika nás nezmohla tak ako tá prvá , nepotrebovali sme ani veľa oddychu a už sme opäť dolu niečo tvorili. Z narezaných brezových koliesok sme vyrábali spomienkové placky. Najskôr si svoje koliesko každý obrúsil šmirgľom, a potom už podľa svojej fantázie pokreslil. Vzory boli rôzne od loga Fénixu až po zajačikov či smajlíkov. Sedieť za stolom decká dlho nebavilo, a tak neporiadok prenechali svojím vedúcim a hor sa von hrať hry. Čo sme ešte nespomenuli je, že počas celého tábora sa udeľovali vajíčka, ktoré sme mohli získať pri hrách a súťažiach. A to aj dnes! Iniciatívu si vzal Krko a všetci sa preto snažili o čo najväčší počet vajíčok. Spomenuli sme si aj na zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského a hlavnú tému nášho tábora. Duško nás s jeho ľubozvučnou slovenčinou previedol rozprávkovou ríšou. Večer sme opäť trávili pri krbe v našej klubovni, kde nám hral Peťo spolu s Karin na gitare.

  1. deň (piatok) – 12. 8. …počasie nám už prialo…

Už od začiatku sme mali v pláne návštevu historického centra Banskej Bystrice. Po raňajkách sme sa nahodili do „mestských outfitov“ a vyrazili na autobus. Cestu už sme mali natrénovanú, a tak sme sa po polhodinke lúčili s Duškom, ktorý pokračoval ďalej domov. Naším cieľom bolo hlavné námestie a pre viacerých hlavne záchody na hlavnom námestí. Bez stresu z plného mechúra sme tak vyrazili na „tour de múzeá“. Prvou zastávkou bolo Stredoslovenské múzeum v Matejovom dome. Slečna sprievodkyňa nám najprv pustila krátky film o regióne, vzniku a histórii mesta Banská Bystrica. Film bol spracovaný zaujímavou formou a i keď niektorým už trošku padali hlavy vydržali sme do konca. Tri poschodia exponátov boli predsa len zaujímavejšie. Vystavené tu boli rôzne veci od šperkov a zbraní až po maľby  významných ľudí z tohto regiónu. Samozrejme sme nezabudli opäť zapísať do pamätnej knihy našu návštevu a mohli sme sa vydať na cestu k ďalšiemu múzeu – Slovenského národného povstania. Dominanta Banskej Bystrice je povinnou zastávkou každého návštevníka, a my sme preto nemohli byť výnimkou. Pani v múzeu nás mala už od začiatku na očiach a rada pre všetkých, ktorí toto čítajú- naozaj nekreslite tie srdiečka do pamätnej knihy 😀 Pretože aj keď vypadá, že je rada, že sedí na tej stoličke na mieste činu je hneď. Po obzretí všetkých exponátov vnútri sme sa presunuli von, poobzerali si vojnovú techniku, najedli sa a vyrazili na cestu do obchoďáku. Mladšie baby sa tešili na obchody s oblečením, chalani si na svoje prišli v herných obchodoch a Tomík? Tomík si konečne vychutnal svoj vytúžený hamburger. V autobuse sa už všetkým zatvárali oči, a tak po príchode na chatu bol krátky odpočinok nutný. Po chvíli ale už všetci pobehovali kade-tade, a tak prišiel opäť čas na hry. Pod kontrolu si to vzali Krko s Gaťom zatiaľ čo my ostatní sme sa vybrali pripravovať nočnú hru. Improvizovaná hra s indíciami sa nakoniec vydarila. Ale nepredbiehajme pretože ešte nás čakalo ďalšie z prekvapení od nášho kuchára- večera na želanie. Už od začiatku tábora na polici stál pohár s nápisom „Večera na želanie“. Každý mohol napísať akékoľvek jedlo, ktoré by chcel v piatok na večeru. Lasagne aj makové slíže boli nakoniec prehlasované, a tak na nás večer na stole čakala kopa palaciniek. Pochutnali si všetci. Z plnými bruškami a v počasí, ktoré bolo konečne vhodné na oheň sme tak opäť spievali pri táboráku. Dnes v noci nás čakala už spomínaná nočná hra…

  1. deň (sobota) – 13. 8.  … druhý „voľný“ deň…

Začneme už v noci, kedy po odbití polnoci začala naša nočná hra. Na trasu sa vybrali dvojice, a aj keď trochu s dlhším časom, ale predsa nakoniec všetci úspešne našli aj poslednú indíciu. Tu sa ale pre všetkých začala asi najťažšia úloha- zložiť heslo. „Hrachová kráľovná“ im dala poriadne zabrať. Všetci na to ale nakoniec prišli. Bolo už dosť veľa hodín, keď sme sa uložili do postelí. Miloško nás prekvapil výbornými raňajkami, ktoré nám dodali energiu na dlho plánovaný doobedný program. Po rokoch sa veľkolepo vrátila „Loptička na niti“. Krko v klubovni našiel zapatrošené lopáriky, a tak si celé doobedie vzal pod svoje velenie. Ale ešte pred tým sa začala celodenná zábavka- Hra na vraha. Každý mal na ruke náramok, ktorý predstavoval jeho život. Nešlo však o nijaké kruté vraždenie, stačilo iba dať svojej obeti pusu na líčko, nemohol ich však pri tom nik vidieť. Cieľ bol jasný, vyhrá ten, kto prežije! Vraždilo sa nenápadne počas hier, turnaja a vlastne po celý deň. Vráťme sa ale k turnaju. Krko bol hlavný rozhodca, Verča nakreslila tabuľku ale hrali nakoniec všetci. Ako odmena prišiel obed. A obed to bol výborný! Konečne som dostala snehovo bielu šošovicovú polievku. Po obede, hneď ako všetkým vytrávilo, začalo sa pracovať. Chlapci pripravovali záverečný slávnostný táborák a dievčatá vyrábali pamätné placky. Poobede mali všetci možnosť získať ešte posledné body pri hrách na lúke, a potom už začali prípravy na hlavný bod programu – prezentáciu rozprávkových masiek. Niektorí si svoje masky starostlivo pripravili doma, iní zase improvizovali priamo na mieste. Všetkým sa ale podarilo vytvoriť niečo, čo nakoniec zabavilo porotu aj nás. Tradične náš kráľovský kuchár nám navaril svoj kráľovský guláš Poslednú večeru tábora si tak vonku vychutnávala Červená čiapočka, tri prasiatka, vlk, koza rohatá, jež, včielka Mája, kvetinky, víla Amálka, motýľ Emanuel či kráľ Matiáš. Po večeri víla Amálka s Májou a kvetinkou pospočitovali všetky vajíčka, prichystali ceny a mohol sa začať záverečný slávnostný táborák. Pekelník Gaťo aj ostaní zvládli zapáliť oheň, a potom už si slovo zobral Peťo, ktorý zhodnotil celý tábor. Najlepším tímom sa stali Vevine Bambína a s najväčším počtom vajíčok vyhral Samo. Každý dostal fénixácke pero či ceruzku a na pamiatku z tohto krásneho kraja aj magnetku. Miloško vyhodnotil aj súťaž v pečení štrúdle a bodovaní izieb. Najčistejšiu izbu mali prekvapivo chalani z „Pirule v trojuholníku“  a vychutnali si tak sladkú odmenu. Veru možno aj Princezné by si lepšie upratali keby vedeli, že ich čaká zmrzlina. A tak sa vlastne skončil posledný večer pri ohni, s gitarou a so zmrzlinou v rukách.

  1. deň (nedeľa) – 14. 8. … a rozprávkam je koniec!

A je to tu! Opäť nám ten týždeň ubehol ako voda a nám ostáva už len posledný deň. Hneď po raňajkách sa začal klasický zhon. Chlapci do auta naložili všetky veci, nástenky či bicykle, a potom už si každý balil svoj kufor. Asi o desiatej už tu bol pán domáci, rozlúčili sme sa s naším týždňovým domovom, s trampolínou a krásnym prostredím a vyrazili na cestu domov. Unavení v aute sme vyhodnotili straty no pre špongiu a sveter sme sa už nevracali. Po asi dvoch hodinkách cesty sme už videli klubovňu. Povykladali sme všetky veci, rozlúčili sa a pomaly ale isto sa vybrali opäť domov k rodičom. Tak a som na konci, po dvoch týždňoch písania po nociach :D. Opäť môžem povedať iba, že to bol skvelý týždeň v krásnom prostredí, so skvelými ľuďmi, výborným jedlom a s krásnymi spomienkami. Myslím, že minimálne na hrachovej kráľovnej, šošovicovej polievke či na pokrových turnajoch sa budeme ešte dlho, dlho smiať.

Zobraziť galériu

Leto 2015: Junácka pasovačka Terchová

Prvý deň

Slniečko nám tento rok už poriadne pripeká hlavy, viacerí už máme za sebou dovolenky s rodičmi a vlastne polovica toľko očakávaných prázdnin je už skoro za nami. A práve preto nastal znovu ten správny čas zbaliť kufre, premazať reťaze na bicykloch a vydať sa na letný tábor staroturianských Fénixákov, ktorí tento rok spoznajú rodisko slávneho zbojníka Jurka Jánošíka – Terchovú. Začali sme netradične, a to až v pondelok 27.júla o 10:30 pri našej klubovni, kam postupne prišli všetci účastníci tohto zľahka „omladeného“ zájazdu.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Letný tábor Lietavská Svinná

1. Zoznamovanie

Kufre zbalené, bicykle naleštené, ale hlavne úsmev na tvári, pretože je tu ďalší fénixácky tábor! Tentokrát sme prežili posledný júlový týždeň v nádhernej prírode Súľovských skál – v Lietavskej Svinnej.

Čítaj viac »

Zobraziť na mape Zobraziť galériu

Letný tábor Žitná-Radiša

 

 

 

 

1. Zoznamovanie

Leto v plnom prúde a my doma veru sedieť nebudeme. Vyleštíme bicykle, nachystáme batohy a už bežíme ku klubovni, či sme  malí alebo veľkí. Veľmi sa tešíme na malebné prostredie Žitnej-Radiše, v ktorom strávime celý týždeň. Veci naložíme do nákladiaku, rozlúčime sa s rodičmi a sami sadáme do áut.

Čítaj viac »

Zobraziť na mape Zobraziť galériu

Letný tábor Polianka

1. Takto sme začali…

Po niekoľkých rokoch táborenia sme tento rok zakotvili najbližšie v histórii našich letných táborov – na Polianke. Keďže je to len pár kilometrov, tak sme sa v ústrety očakávanému týždňu vybrali až na obed.

Prvý pohľad hneď po príchode na miesto tábora bol pre všetkých dosť šokujúci. Keďže sme sa popredu všetci zvedavo pozreli na internet, podľa fotiek sme si urobili určitú predstavu. Tá však bola dosť klamlivá. Od príjazdovej cesty skoro chatu ani nebolo vidieť, pretože kolo parkoviska bolo vysoké malinčie a iné kríky, chata zvonku vyzerala ako pred rekonštrukciou a bazén bol špinavý.

Čítaj viac »

Zobraziť na mape Zobraziť galériu

Letný tábor Dešná – Chata Bartek

1. deň – 24. 7.  Takto sme začali…

Tento rok sme sa na letný tábor vybrali v komornejšej zostave a pre zmenu v nedeľu. Presne v čase obeda sme vyrazili po diaľnici do Dešnej pri Lazoch pod Makytou.

Cesta nám ušla dosť rýchlo, keďže sme si tento rok vybrali pre tábor lokalitu pomerne blízko domova. Počasie bolo všelijaké, ale pri vykladaní vecí z áut a kamióna nám dalo trochu času a nezmokli sme.

Po vstupe do chaty nás ako prvé uvítala Maťka, ktorá prišla už o deň vopred, aby pripravila výzdobu adekvátnu téme tábora. Tento rok sme si zvolili týždeň strašidiel. Ako ďalšie nás upútal stolný tenis a tiež stolný futbal, ktorý sme hneď po vybalení vyskúšali.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu