Svedomito fest

Zobraziť galériu

Upratovanie s Krajinou Karpaty

Zobraziť galériu

Cesta okolo sveta 1. etapa

Nová etapová hra je tu a my nezaháľame a už aj sa zapájame. V stredu sme si na schôdzke vytvorili mapu našich práv. Spoločne sme diskutovali na tému ľudských a najmä detských práv a predstavili si dôležité dokumenty ako Deklaráciu ľudských práv či Dohovor o právach dieťaťa. To všetko hravou formou a s kreslením obrázkov. Myslím, že sme to zvládli na výbornú a už teraz pripravujeme ďalšiu časť☺.

Zobraziť galériu

Opäť sme otvárali sezónu

Prvý jarný deň sme tento rok oslávili už 20.marca, teda v stredu na schôdzke. No a čo nesmie chýbať každoročne prvú jarnú sobotu? Predsa otvorenie turistickej sezóny! Túto sobou nás slnečné lúče zobudili už ráno, a tak sme všetci šlapali na stanicu plní energie a chuti užiť si krásnu sobotu v prírode. Počasie nám naozaj prialo, slnko svietilo a vetrík iba jemne pofukoval. V Hrachovišti vystúpila snáď celá čachtická strela a všetci spolu sme sa vybrali ďalej po modrej turistickej značke na vrch Plešivec. Stupák na jeho vrchol vždy potrápi všetky maminky aj nových turisťáčikov a my “skúsení”, ktorí ho už dobre poznáme sa potom len popod fúz usmievame. Pri tomto jarnom výstupe si vždy spomeniem, ako som sem išla prvýkrát. S pani učiteľkou Holotovou, fučali sme už po pár metroch, potom sa stratili v lese a vlastne odvtedy sme aj začali chodiť na turisťák. Takže otvorenie sezóny je také naše symbolické výročie, tento rok už 7. Skôr či neskôr sme na Plešivec na koniec všetci prišli a tam nás čakala prvá väčšia pauza. Výhľad tento rok trochu pokazil opar ale nám to zas tak moc nevadilo. Užili sme si príjemné slniečko, spapali desiate a keď už všetci nabrali nové sily, mohli sme pokračovať. Ja som sa na Plešivci odtrhla od našej skupiny a nasadila trochu rýchlejšie tempo. Potrebovala som totiž stihnúť skorší vlak z Višňového. Cesta bola krásna, stretli sme veľa turistov, ktorí si podobne ako my užívali úžasné jarné počasie. Tento rok nám Čachtičák naozaj vyšiel. Už teraz sa teším na všetky ďalšie turistiky čo nás túto sezónu čakajú, ak budú také ako tá prvá. Majte sa kamoši a užívajte si jar!
VladkA

Ráno o 8:08 nám išiel vlak do Hrachovišťa. Odtiaľ sme išli na Plešivec. Na Plešivci našiel Tomík kešku. Z Plešivce sme absolvovali dlhšiu časť turistiky. Musel som si zobrať palice, inač by som to nedal. Musel som predbehnúť tatina, aby mi dal vodu. Bolo to veľmi náročné. Konečne ten Čachtičák! 20 km absolvovaných. Išiel som na hrad si opečiatkovať magnetku. Potom sme išli do Višňového na kofolu. Dlho som nemal kofolu. Dal som si aj hranolky s kečupom. Bol tam aj pes Rony, ktorý stále oblizoval mamine lýtko. Bola to veľká zábava.
Paťko a Gaťo

Bolo tam pekne, dobré počasie, iba dlhá turistika. Najlepšie bolo na Čachtickom hrade, ale išli sme tam dlho.
Ondrík

Veľký strmák, krásny výhľad z Plešivca. Veľa mravcov, na Starej Turej sa mi rozpadli 18-ročné topánky
Tomáško

Bolo super! Na Plešivec sa šľapalo do kopca. Na Čachtický hrad sa už do kopca tak nešľapalo. Po turistike vo vlaku sa mi nechcelo stáť. V bufete sme išli na ihrisko.
Hana

Bola zábava, až na státie vo vlaku. Keď sme vystúpili, čakal nás strmý kopec a veľa popadaných stromov. Ako sme sa dostali na Plešivec,, kochali sme sa výhľadom. Potom sme išli na Čachtický hrad. Nakoniec sme sa zastavili v bufete. A vo vlaku sme zase stáli.
Sophia

V sobotu ráno sme išli zo Starej Turej do Hrachovišťa a odtiaľ na Plešivec. Tam som našiel kešku a potom sme si tam poležali a potom sme išli na Čachtický hrad. Odtiaľ sme išli do Višňového a odtiaľ domov.
Tomík

Zobraziť galériu

Inšpiruj sa Fénixom

MY V HANDLOVEJ

v sobotu 2. marca sme sa zúčastnili prvej fázy projektu Inšpiruj sa s Fénixom. Išlo o projekt za účelom výmeny skúseností a inšpirácie medzi Starou Turou a Handlovou. Celá táto myšlienka vznikla na školení Aktiv ktorého sa zúčastnili Žoldy, Kajka a Samo zo Starej Turej  a Majka s Dávidom z Handlovej. A keď po menších organizačných problémoch sme konečne vyštartovali z Turej, tak sme už plní očakávaní čakali, až kým neprídeme do ich školy. Keď sme konečne prišli, čakali nás tam s úžasným programom ako je živá knižnica speed dating, slow dating, energizerami taktiež mali skvelé občerstvenie, a moderátorku celého dňa. Ten deň sme si náramne užili a tešíme sa na druhú fázu ktorá sa uskutoční dňa 9.3 ( v sobotu) na Starej Turej

Žoldy

 

HANDLOVÁ U NÁS

Druhá sobota v tomto mesiaci patrila druhej fáze nášho projektu Inšpiruj sa s Fénixom. Išlo o pokračovanie projektu ktorý vznikol na školení Aktiv a vymysleli ho Žoldy, Kajka a Samo zo Starej Turej spolu s Majkou a Dávidom z Handlovej. Druhá fáza, ktorá sa konala v Starej Turej a my ako organizátori sme sa nemohli dočkať, kým uvidíme našich kamarátov z Handlovej a samozrejme aj našich mladších aj starších fénixákov. Už ráno sme sa po dňoch chystania tešili a boli sme plní očakávaní, ako sa pod naším vedením všetko podarí. Keď prišiel autobus plný handlovčanov náš deň sa začal bohatým programom, ktorý zahŕňal predstavenie našej DO a našich aktivít, hromadu energizerov a zábavných hier, motivačných aktivít a samozrejme prestávok plných úžasného občerstvenia. Na konci dňa sme navštívili železničné múzeum v Starej Turej ktoré nám naozaj urobilo čerešničku na tortu nášho programu. Celý deň sme si všetci užili, niečo sme sa naučili, vytvorili sme nové kamarátstva a dúfame že tento úspešne dokončený projekt dal hlavne mladším nové skúsenosti a informácie ktoré budú môcť použiť vo svojom živote.

Samo
Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2018

Ho! Ho! Ho! Čaute kamoši! Ani sme sa nenazdali a už je aj po Vianociach. Verím, že ste si ich užili naplno v kruhu svojich najbližších a, že ste sa poriadne prejedli koláčov (tak ako ja :D). My sme tieto najkrajšie sviatky v roku oslávili spolu ešte chvíľku pred Vianocami v Makove. A presne tam sa teraz na chvíľu presunieme, aby ste to spolu s nami mohli opäť prežiť aj vy. Vianočná chata je pre nás už každoročná klasika. Myslím, že za všetkých môžem povedať, že sa na ňu celý rok tešíme úplne najviac. Čarovná vianočná atmosféra prosto má niečo do seba, čo vám poviem :D. Tento rok sme chatu našli pomerne neskoro a preto jediný voľný termín bol tesne pred Vianocami a to 21. – 23. decembra. Niektorých našich členov to odradilo (alebo skôr maminky? …kto vie :D) ale my staré páky a mladí bažanti sme to zachránili a tak sme sa v piatok pred klubovňou stretli a vyrazili smer Makov. Prvý večer padla „bojová úloha“ vymyslieť program na našich deviatakov. No a teda poviem vám, som na nich poriadne pyšná. Zvládli to bravúrne! Rozdelili si nás do troch skupín a každú skupinku čakala iná úloha. Tieto úlohy sme si potom vystriedali, a tak sme všetci čuchali v teste našich nosov, kuchtili v kuchyni alebo aj skrášľovali svojich vedúcich …ehm „skrášľovali“ (veď uvidíte na fotkách :D). Nechcem sa chváliť ale aj keď si na mne poriadne zgustli pri výbere členov do môjho tímu hádajte kto vyhraaal? 😀 Piatkový večer sme zakončili gitarkou, teda vlastne gitarkami, pretože rady našich hudobníkov sa rozrastajú z čoho sa samozrejme veľmi tešíme. V sobotu ráno sme sa zobudili na kvapky, ktoré klopkali na okná a zrejme aj preto boli raňajky tichšie ako sme zvyknutí (alebo nielen preto?). Počasie sa ale umúdrilo a nakoniec sa rozhodlo hrať spolu s nami. Preto sme asi okolo pol desiatej už aj v spoločnosti Milana a Kiky vyrazili autami k štartu našej cesty na Bumbálku. Šliapali sme v snehu, ale ten sa nám doslova topil pod nohami. Holt smúla schytali sme práve fajnovú čľapkanicu (neskôr aj v topánkach :D). No a takto stále v pozore (nikdy nevieš aká snehová guľa alebo kus ľadu ťa trafí :D) sme dorazili k horskej chate Kmínek, ktorá bola našim cieľom. Tu sme sa zakempili asi na hodinku, posilnili sa výbornou cesnačkou či syrom a dokonca sme od milého pána chatára všetci dostali aj pamätný odznačík. Bolo nám tu veľmi príjemne a opäť raz sme si potvrdili, že dobrých ľudí, ktorí milujú prírodu a svoju prácu robia naozaj s láskou je stále dosť. Ani sa nám von do tej vody nechcelo ale museli sme sa vydať späť na našu základňu, pretože tam už na nás čakal ten hlavný program celej vianočnej chaty – darčekyyy! Šoféri sa vracali späť k autám a my ostatní sme zvolili trasu peši až na chatu cez celý Makov (poviem vám, dlhá to je dedina docela :D). Radiátory hriali naplno, topánky sa sušili a my vlastne spolu s nimi, krátky oddych totiž potreboval asi každý. Puding sa stáva akosi tiež klasikou a tak nechýbal ani teraz a po oddychu myslím každému taký olovrant dobre padol. Potom prišla na rad moja kreatívna chvíľka a veru som v nej nakoniec ostala aj sama :D. S babami sme si vyrábali rámiky na fotky, ktoré mohli byť aj krásnym vianočným darčekom …no aspoň ja som sa pri ich výrobe zabavila :D. Večer sa ale už naozaj blížil a to pre nás znamenalo rýchlo natlačiť grankové kolienka a hor sa zmeniť sa na Grincha a Santu! To bol totiž nápad na program, ktorý skrsol v hlavách našich chalanov pri prípravách na chatu a hneď sa uchytil. To by predsa neboli oni keby nevyužili príležitosť pobiť sa pred všetkými :D. Grinch (ejkejej Ondrej v termoprádle :D) ukradol všetky darčeky spopod stromčeka a našou úlohou bolo ísť po jeho stopách a presvedčiť ho, že Vianoce sú predsa krásny sviatok. Až na pár sĺz a chvíľ strachu dopadla hra na výbornú a všetkým spoločne sa nakoniec podarilo presvedčiť Grincha, aby nám naše darčeky vrátil. A tak sme si ich konečne mohli rozdať. Ešte predtým sme však našu hru ukončili prekvapením pre nášho Gaťa. Ten veru asi nič nečakal ale my sme na jeho narodeniny nezabudli a dodatočne mu vonku zaspievali „Happy Birthday“ aj s tortou a ohňostrojom. Stále viac populárnejšia vianočná hra „Secret Santa“, ktorú my hrávame už od …hmm lovím v pamäti a myslím, že od vianočnej chaty v Modre v roku 2013 nás stále baví. Vlastne asi každým rokom viac. Keď si spomeniem ako som kedysi dostala balíček slamy a teraz prekrásnu plyšovú sovu <3. Niekto si svojho tajného Ježiška našiel hneď, niekomu chvíľu trvalo kým zistí, kto si ho vylosoval a niekto ho ani nehľadal …veď predsa je tajný tak ním aj ostane. Všetci sme ale myslím boli nadšení z prvých tohtoročných darčekov, ktoré sme si rozbalili. No a my starší dúfame, že sa náš program všetkým páčil a, že sa ostatní pri ňom zabavili aspoň tak ako my :D. No čo vám poviem, roky vymýšľania strašidelných nočných hier a nikto sa už ani poriadne nebál a zrazu keď tie deti strašiť ani neplánujete toľko kriku :D. My sme si to veru užili, tak tento večer ako aj celú chatu. Bola magická presne taká ako poriadna vianočná má byť. Už teraz sa teším na budúci rok, čo prinesie tá ďalšia. Dúfajme, že aspoň viac snehu. Ale ešte predtým než sa na poslednú chatu v roku opäť vyberieme kamoši nás čaká ďalší, dúfajme, že ešte lepší rok plný dobrodružstiev! Tak sa teda lúčime Makov. Boli sme tu, videli sme, užili sme si a odchádzame. Možno sa ešte niekedy vidíme …pri ďalšom objavovaní nášho nádherného Slovenska.
Vladka

Zobraziť galériu

Fénixácky dobrovoľník roka 2018

Čaute kamoši! Na poličke v našej klubovni si už od soboty hovie nový prírastok a to cena Fénixácky Dobrovoľník Roka, ktorú sme si v sobotu prevzali na slávnostnom udeľovaní cien FEDOR v hoteli Marlene v Oščadnici. No a ja, keďže ma v škole pochytila kreatívna nálada som sa rozhodla, že vám napíšem niečo málo o tejto našej výprave. Toto prekvapko, teda našu nomináciu na cenu nám Peťo oznámil už niekedy v septembri na schôdzke. Samozrejme sme sa veľmi potešili a začali zvádzať boje o to, kto si tento víkend v Oščadnici pôjde užiť😀. Ale nie robím si srandu, Peťo poveril predsa tých najlepších, ktorých má😝. No a tak sme v sobotu na obed vyštartovali na zasnežené cesty ja, Ondrej a v hlavnej úlohe Brlingo! Aj napriek poľadovici a hmle sme ale šťastne dorazili do krásneho hotela Marlene v kysuckej dedinke Oščadnica. Ubytovali sme sa, poobzerali parádnu hotelovú izbu (spacák a karimatka mohla ostať v aute😂) a pomaly sa začali dávať do gala. Turistické topánky sme na dnešný večer vymenili za lodičky, bundu za sako a keď sme sa potom stretli pri zrkadle, takmer sme sa nespoznali. Slávnostné udeľovanie o piatej zahájil moderátor večera Paťo Herman, prihovorila sa nám predsedníčka Evka Pínterová a zrazu ani sme sa nenazdali sme už stáli pred všetkými a pozerali našu “dokrutku” (s tými najkrajšími fotkami, ktoré máme🙄). Naša kategória niesla názov “Správna cesta” a udeľuje sa ak mám citovať – “Kolektívu, ktorý je na správnej ceste, znamená to, že pravidelne a systematicky pracuje a má dobré nápady, ktoré si všimli aj ostatní”. Takže dámy a páni ja, Ondrej, Verča, druhá Verča, Nika, Filip, Gaťo a Samo sme vraj Zlatá generácia turanského Fénixu. Domov sme doviezli krásnu krištáľovú cenu, pamätný diplom a veľkú krabicu plnú cien (a lízatiek😝). Zvyšok večera sme strávili v skvelej spoločnosti dobrovoľníkov z celého Slovenska. Rozprávali sa, smiali, spievali, výborne sa najedli aj nap…hmm iba najedli😂. Prosto jeden krásny večer! No veď posúďte sami, zopár fotiek vám možno ukážeme😏. Vo fotkách je aj jedna, moja obzvlášť obľúbená z nedeľných raňajok. Ondrej je naozaj skromný chlapec, ak to tu čítajú nejaké potencionálne priateľky určite porozmýšľajte😂. Ďakujeme všetkým, že sme mohli byť súčasťou…ideme makať ďalej a možno sa uvidíme aj o rok!
Vladka

 

Zobraziť galériu

Jesenná prechádzka

Zobraziť galériu

Hodina deťom

9.november bol dňom kedy v uliciach slovenských miest ste mali možnosť stretnúť “žltých” dobrovoľníkov Hodiny deťom. Tento rok sme sa do tejto zbierky na pomoc deťom s neľahkými osudmi rozhodli zapojiť aj my😊 No a našim dvom tímom sa minulý piatok podarilo vyzbierať krásnych 373€ aj 21 centov !!!
Ďakujeme všetkým, ktorí čo i len malou sumou prispeli na dobrú vec💛

Vladka

Zobraziť galériu

Súľovské skaly

Naplánovali sme si výnimočnú akciu, ktorá ešte nemala obdoby. Vybrali sme sa na 1-dňový výlet do Súľovských skál. Práve je babie leto, takže počasie malo byť priaznivé. Išli sme 5 autami a po chvíli cesty sme boli na mieste. Teda, určite to nebola chvíľka, ale keďže som tak polovične spal, ubiehalo mi to celkom rýchlo. Na začiatku sme sa rozdelili na 2 skupiny. Jedna išla na Súľovských hrad (to malo byť, že vraj náročnejšie), v tej som bol ja a druhá si hrad obišla zospodu. Zbytok trasy sme mali spoločný.  Z počiatku bola hustá hmla, ale stačilo si nadísť pár výškových metrov a hneď sa ukázala modrá obloha a kam až oko dohliadlo, ani jediný obláčik. Stúpanie na hrad bolo dosť prudké a cesta tam viedla miestami po strmých skalách. Keďže som šikovný, tak sa mi podarilo aj pár krát spadnúť a trochu sa udrieť, ale už som prežil som aj horšie veci. Potom naša skupinka zišla z cesty a trochu zablúdila, čo má samozrejme na svedomí Filip, ale nikto mu to nemôže vyčítať, keďže nakoniec sme sa na ten vychýrený hrad dostali. Aby sme sa dostali na najvyššie miesto hradu, museli sme sa prepchať takým pomerne malým skalným otvorom. Veľmi som sa bavil, keď sa tade ostatní snažili pretlačiť. Po chvíli ale prišiel rad na mňa a dosmial som sa. Všetci sme si navrchu dali krátku pauzu. Napili sa, najedli a valili oči na nádherné okolie. Bol čas ale ísť ďalej, aby nás druhá skupinka moc neodbehla. Išli sme nádherným jesenným lesom a popritom sa s ostatnými chalanmi bavili o všelijakých veciach. V určitom bode sme sa stretli s druhou skupinkou a dali si prvú väčšiu spoločnú pauzu. Gaca sa so mnou nechcel rozdeliť o také fest dobré mäso od svojej mamy. Teda, dal mi jeden kúsok, ale potom som si pýtal viac a on si ho len tak zbalil a odišiel. Akoby tu niekto zabudol na to, čo pred dvoma rokmi na sľube sľuboval. Sedel som na okraji skál, podo mnou sa strácala zem do niekoľko desiatok metrov hlbokej priepasti a ja som si vychutnával mamin jablkový koláč. Bol veľmi chutný. Zaujali ma taktiež ľudia na skalách oproti nám. Mali cez priepasť natiahnuté lano a chodili po ňom. Bolo to dosť zaujímavé, ale bolo na čase pokračovať. Teraz už ako jedna veľká skupinka sme išli po lesnej cestičke a na rázcestí nás privítali stánky s občerstvením. Neboli ale pre nás. V ten deň sa konali v Súľovských skalách bežecké preteky. Netrvalo to dlho a už sa začali objavovať prví bežci. Všetci ich vášnivo povzbudzovali, zatiaľ čo ja som sedel na kraji a vychutnával si krásny jesenný deň. Vyšli sme z lesa smerom na lúky a vybrali sa ku nášmu poslednému dôležitému bodu dnešného výletu. To bola tzv. Zraková pyramída. Jednalo sa o obrovský drevený “preklopený” ihlan bezo dna, ktorý slúžil prevažne na trápne instagramové fotky. My sme ale ostatným ukázali, že sa dajú vytvoriť aj kvalitné a zaujímavé snímky. Po chvíli relaxu a niekoľko stovkách fotiek sme začali schádzať dole do dediny. Cesta po lúkach nebola zrovna voňavá, ale  o to väčšia bola sranda sa tomu všetkému vyhnúť. V dedine zrovna končili preteky a dobiehali poslední bežci. Pár z nich vypadalo, že to sú ich posledné chvíle na tomto svete. Po kofole sme zaplatili, prešli pár stoviek metrov ku autám a vybrali sa na cestu domov. Tento výlet by som zhodnotil ako vážne skvelý. Počasie bolo nádherné, tak isto ako samotné miesto, a užil som si veľa zábavy. Odporúčam každému sa tam ísť pozrieť. Sám tam mám v pláne ešte určite niekoľko krát ísť.

Krko

 

Zobraziť galériu