Aktuality
Liptovské správy
Sobota 30.7.2022
V čase, keď píšem tieto posledné slová, už všetci sedíme doma v suchu a teple pri bohatom obede. Ale poďme poporiadku. Včerajší táborák síce horel, ale všetci sme sedeli na priľahlej terase. Pršalo, ale nám to už nevadilo. Hrali sme a spievali. Ráno dážď pokračoval, takže Bocianská dolina sa s nami lúčila kvapkami dažďa. Každý si rýchlo zbalil svoje veci, pomohol upratať kuchyňu a spoločné priestory. Naložili sme nákladné auto, aby mohlo vyraziť. Ostatní nasadli do osobných áut a už to bolo iba na šoféroch. Zastavili sme sa až pri našej klubovni, kde už čakali rodičia. Samozrejme s dáždnikmi. My sme si celý tábor vyhodnotili už včera a skonštatovali sme, že za celý týždeň sme nemali žiadny rušivý moment. Každý si to užíval po svojom, a o tom to vlastne celé bolo. Fajn, skvelé a tešíme sa o rok.
Na záver ďakujem Miloškovi a Ondrovi za všetko, aj za to čo tu nemôžem napísať! Ďakujem každému, kto čo i len malým kúskom prispel k úspešnému priebehu. Videli sme a zažili toho veľa a to nám už nikto nezoberie.
Piatok 29.7.2022
Dnes začína posledný celý deň a aj vďaka neskoršiemu budíčku je nálada skvelá. Hneď po raňajkách sa rozbehli hry a súťaže a samozrejme extra služba v kuchyni. Kuchári v slabšej chvíľke podľahli “jedákom” a prisľúbili na obed plnenú zemiakovú placku. Škrabali sa zemiaky a aj všetko ostatné, potrebné k obedu a zároveň aj večernému gulášu. Po skvelom obede a krátkej prestávke sme si trúfli ešte na trocha pohybu. Neďaleko nad nami sa vypína rozhľadňa Krajčov vrch, odkiaľ je pekný výhľad na celú Bociansku dolinu. Neodolali sme a vyrazili. Po zápise do vrcholovej knihy sme sa vrátili na základňu, kde už rozvoniaval Miloškov guláš. Po večeri nasledovalo vyhodnotenie celotáborovej hry, každý sa predstavil kto je a odkiaľ na ostrov “spadol”. Potom postupne sa vyhodnotili jednotlivé súťažné disciplíny, odovzdali sme ceny a samozrejme Pamätné listy. Vonku prestalo mrholiť, presúvame sa a zapaľujeme posledný slávnostný táborový oheň. Vatra hoooorrríííí, daváááá žiarruuu vatra horrrííí ….
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Štvrtok 28.7.2022
Keď sme sa vracali v nedeľu z Ohnišťa, narazili sme v Malužinej na Speleocamp, kde sme sa občerstvili a získali pomoc. Zadarmo nás odviezli do Nižnej Boce. A tak ako protislužbu sme sa rozhodli navštíviť nimi ponúkanú návštevu novosprístupnenej bane Zubaustollen. Polovica z nás vyrazila na bicykloch a “bojazlivejšia” polovica na aute do Malužinej. V Speleocampe sme si kúpili vstupenky a presunuli sa cca o 2 km do Malužinskej doliny. Celá dolina je historicky prekopaná hľadačmi vzácnych rúd a nerastov. Skupina nadšencov sa podujala zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti baňu Zubaustollen. Vyfasovali sme ochranné čapice a baterky a vstúpili do tajomného vnútra. Sprievodkyňa nás fundovane oboznámila s históriou baníctva v tejto oblasti a aj reálne ukázala, čo všetko sa tu kedysi ťažilo. Naši “bicyklisti” sa operatívne rozhodli, že ešte preskúmajú zbytok doliny, kde mal byť vybudovaný veľký tajch ako zásobáreň vody pre spúšťanie dreva a niekoľko minerálnych prameňov. To sme vtedy netušili, že sa uvidíme až večer na základni. Oni sa rozhodli pokračovať až na hrebeň Nízkych Tatier popod Veľký bok a vrátili sa až dlhým zjazdom cez Vyšnú Bocu. Očakávali sme “mŕtvoly” a oni prišli vysmiatí a spokojní. Len ktovie prečo im nechutili pripravené grilované klobásky. Počkali si na fajnovú večeru – Ondrove bolonské špagety. Po večeri si pozreli horor, ako predprípravu na nočnú hru. Raňajky posúvame na 9:oo hod. 🙂
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Streda 27.7.2022
Už od rána cítiť vo vzduchu tajomnú nervozitu. Chystáme sa do Jaskyne mŕtvych netopierov pod Ďumbier na južnom svahu Nízkych Tatier. Po výdatných raňajkách a zbalenom balíčku na cestu nasadáme do áut a vyrážame smer Čertovica. V Bystrej zatočíme doprava a sme na Trangoške. Tu začína náš výstup. Pomerne náročný skalnatý chodník nám dáva zabrať, ale po cca hodine a pol sa hlásime u správcu jaskyne. Musíme sa patrične obliecť, lebo vnútri sú iba 3 stupne. Šarmantná asistentka Gabriela nám nasadí ochranné prilby a istiace úväzy a vyrážame. Kto poznáte Kiku Jaššovú z Dubnice, tak naša sprievodkyňa je jej 100-% klon. O to to bolo zaujímavejšie. Je to netradičná prehliadka, ale kto má rád adrenalín, vrelo odporúčame. Preliačiny, priepasti, klzké bahno (vraj liečivé) úzke hrany s istením, sem-tam ozdoby a veľké priestory. A videli sme aj kosti mŕtvych netopierov. A samozrejme ako v každej jaskyni, milión schodov hore a dole. Východ na denné svetlo bol oslobodením, ale aj krásnym pocitom, že sme to dali. Teraz sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna sa vrátila k autu na Trangošku a druhá vyrazila na hrebeň Nízkych Tatier. Využili nádhernú šancu pokochať sa z hrebeňa po ceste hrdinov SNP smerom na Čertovicu. Večer sme sa všetci stretli na základni šťastní a spokojní.
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Utorok 26.7.20
Dnešný deň nebol veľmi zaujímavý. Máme voľný deň v tábore, to znamená, že dobiehame zameškané hry a body do súťaží a tak trochu aj relaxujeme. Služba má viac práce lebo kuchyňa ide naplno, ale všetko ide s úsmevom. Od rána sa mračilo a poobede aj celkom dobre popršalo. My sme to kombinovali s azimuťakom, ktorý sa tým pádom trochu skomplikoval. Chata nám ponúka veľa možností na odreagovanie, takže je celý deň čo robiť. A samozrejme plánujeme ďalšie dni. Už zajtra nás čaká hlavná táborová výzva – Jaskyňa mŕtvych netopierov.
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Pondelok 25.7.2022
Dnes mal byť cyklovýlet, ale nachádzame sa v prostredí, ktoré cykloturistike veľmi nepraje. Nedá sa ísť nikam, aby sme nemuseli ísť po pomerne frekventovanej ceste I. triedy. Nechceli sme riskovať, ráno sme poslali prieskumnú hliadku overiť cestičky do Malužinej, kam sa chystáme pozrieť si novo sprístupnenú banskú expozíciu. Ale to až neskôr. Takže dnes sme nakoniec “vyklusávali”. Nasadli sme do áut a vyrazili smer Liptovský Mikuláš. Pozreli sme si centrálne námestie a ochutnali zmrzlinu. Potom sme sa presunuli ku kanoistickému kanálu, pri ktorom sme sa chvíľu kochali. A potom to prišlo! 10 kilometrová obchádzka, ale šťastne sme dorazili na breh Liptovskej Mary, ktorá priam vyzývala na kúpanie. A prečo nie, veď to bol náš dnešný cieľ. Po včerajšku to bol priam balzam na kožu. Ochladili sme sa, osviežili a niektorí aj nakŕmili. Po návrate nás už čakal Miloško s chutnou večerou. Po večeri si tímy maľovali svojho vedúceho, predstavená bola rada šamanov a nakoniec prišlo aj na táborák a gitarové pesničky. Pre niektorých to bola dlhá noc …
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Nedeľa 24.7.2022
Už tradične, potrebujeme sa “uťahať”, aby sme to mali čo najskôr za sebou. Našim tohtoročným cieľom bol kopec Ohnište a jeho prekrásne okno, ktorý sme nezvládli pred pár rokmi, keď sme boli v Liptovskom Jáne. Vtedy nás zahnal dážď, tentoraz sme sa už nedali. Vôbec to nebolo jednoduché. Výstup sme začali priamo od chaty smerom do sedla Črchla. Slnko nekompromisne hrialo a vôbec nám to neuľahčovalo. A tu prišlo prvé rozhodnutie, ktoré nám zdvihlo adrenalín. Nevieme, či tam boli, alebo nie, ale cítili sme ich za každým kríkom. Áno, sme v kraji medveďov. Strihli sme si to divokou prírodou do susednej doliny. Odtiaľ bol výstup do Svídovského sedla rýchlejší. A potom odtiaľ už iba 1:30 hod. a Ohnište sa ukázalo v plnej paráde. Vôbec to nebolo jednoduché, slnko nás nekompromisne tlačilo k zemi, ale body navyše do súťaže rozhodli. Pár vrcholových fotiek a poďme späť. Ani zostup a návrat na základňu nebol jednoduchý. Zvolili sme ten najjednoduchší, ale nie najkratší. Takže návrat sa trochu pretiahol, prišli sme neskôr večer, takže ani dnes už nám nezostali sily na slávnostný táborák. Ale zajtra už bude. Ešte musím zdôrazniť, že sme mali vzácnu návštevu – Erika a Krka.
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Sobota 23.7. 2022
Pozdravujeme všetkých, kto túžobne očakávate správy o našom letnom počínaní na Liptove. Aby som začal od začiatku, dorazili sme presne a včas. Drevenica nás ničím neprekvapila, ale máme k dispozícii všetko čo potrebujeme. Žiaľ, úvodný večer nám pokazil dážď, ale keď vidíme to strašné sucho všade, kde prídeme, bolo to vymodlené. Takže prvý večer sme strávili v príjemnej “zimnej” záhrade pri kvíze.
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
Boli sme na školení v zahraničí
Ešte začiatkom Júna sme dostali ponuku či nechceme ísť na školenie do Španielska. Samozrejme naše dobrodružné povahy sa nezapreli a po rýchlej konzultácii s rodičmi sme hneď potvrdili svoju účasť. Plný nadšenia sme sa začali tešiť aký dokonalý výlet to bude a po kúpe leteniek sme sa už nevedeli dočkať kedy príde deň odletu. Keď sme sa konečne dočkali tak sme ráno o 1 nasadli do auta a už sme išli pekne do Viedne na letisko. Keďže ani ja ani Paťo sme ešte nikdy neleteli lietadlom tak naše zážitky začali už na letisku keďže sme absolútne netušili kam máme ísť. Nejako sme sa nakoniec dostali až k odletovým bránam a tam sme si počkali na naše lietadlo. Po chvíli sme nastúpili do lietadla a náš výlet sa mohol oficiálne začať. Prvý deň sme strávili v Barcelone kde sme si šli pozrieť miestne pamiatky ako napríklad Sagrádiu Famíliu alebo Barcelonskú katedrálu. Po celom prechodenom dni sme prišli večer na miesto stretnutia a spoločným autobusom sme išli do dedinky menom Mura. Po 2 hodinkách cesty sme tam prišli vybalili sme sa do našich nie úplne pekných izieb a išli sa spoznávať s ostatnými. Naše rozprávanie po anglicky bolo v plnom prúde a všetky tie cudzojazyčné mená sa do nás valili takým štýlom že som si zapamätal z toho dňa možno tak dve. Na radu prišla večera čo bolo ďalšie nemilé prekvapenie. Hneď prvý večer sme zistili že vegetariánska strava nie je náš šálok kávy a že tento týždeň bude pre nás gastronomický boj. Po večeri začal voľný program a každý si mohol vybrať či už pôjde po náročnom dni cestovania spať alebo sa pôjde spoznávať s ostatnými. Hneď prvý večer som dal svojej angličtine zabrať a rozprávali sme sa dlho do noci. Ráno po pár hodinách spánku sa začalo naše školenie. Na úvod boli klasické lámače ľadov a hry na spoznávanie, postup sa tieto hry zmenili na teambuilding a poobede sme sa už plnohodnotne venovali téme školenia ktorá bola o zlepšovaní vedenia v organizácii a zapájanie mladých ľudí v nej. Cez týždeň sme sa venovali naplno téme a mali nespočet veľa diskusii a aktivít. Za celý tento týždeň sme sa nadobudli veľa nových znalostí a spoznali nových ľudí z celého rozsiahleho sveta. Zistili sme niečo o ľudí z Chile ale aj o ľuďoch z Indie či Gruzínska. Vďaka pestrému zastúpeniu krajín na tomto školení sme nadobudli pohľad z väčšej perspektívy a uvedomili sme si že môžeme byť radi za podmienky ktoré tu máme. Tento týždeň bol jeden veľký zážitok za ktorý sme vďační a dúfame že dostaneme podobnú príležitosť niekedy v blízkej dobe. Ďakujeme za množstvo skvelých spomienok ktoré sme získali a veríme že niečo podobné si budú môcť zažiť aj iní.
Žoldy
Tomík je nový mladý vedúci
;)
;)
;)
Sme na Facebooku
