Aktuality

Správy z Gemera

01. - 31. mája 2024
Rožňava

Už ani nevieme, koľko rokov táto tradícia trvá, ale opäť spoznávame slovenské mestá – tentoraz gemerskú krásavicu Rožňavu. Máme na to päť dní a plánov plný batoh. Cestujeme osobnými autami a ubytovanie nám pomohla nájsť predsedníčka Fénixu z Krásnohorského Podhradia Jarka Gaálová. Ďakujeme. Keďže to všetko je aj o peniazoch, pomohli nám: Nadácia Život podporou projektu malých komunitných grantov, ELSTER, s.r.o. Stará Turá v rámci prerozdelenia 2% z daní, ale aj MŠVVŠ SR.

5.máj 2024 – deň piaty

Je síce sobota večer, ale zajtra ráno už na správy z Gemera nebude čas. Po raňajkách balíme a vyrážame smer západ k našim domovom. Čo dodať na záver? Tých päť dní ubehlo ako voda a videli sme fantastický kraj. Nech sem príde každý, kto tu ešte nebol. Naša história je úžasná a mal by ju poznať každý. My to už máme za sebou. A čo nabudúce? Vraj Humenné 🙂

4.máj 2024 – deň štvrtý

Po histórii prichádza na rad príroda. Prírodnou perlou Národného parku Slovenský kras je Zádielska dolina a tu si nenecháme ujsť. Prepravili sme sa cez horský prechod Soroška a zastavili v dedinke Zádiel, kde vchod do doliny začína. Už od rána je pomerne teplo a poobede bude ešte viac. Vchádzame do tieňa doliny, a tak to je po celej dĺžke až k chate na konci. Kocháme sa rôznymi skalnými útvarmi a vodopádmi na miestnom potoku.  Pre cestu späť sme zvolili výstup na Zádielsku planinu a prechod cez Turniansky hrad. Tiež kedysi patril Andrássyovcom, len ho nechali spustnúť. Výstup na planinu je plynulý. Na planine prechádzame krásnymi prírodnými úkazmi, typickými pre krasové prostredie. V druhej polovici začína pomerne komplikovaná časť, pretože zo zeme trčia kamene všetkých veľkosti a druhov a nám nezostáva, len po nich preskákať až k hradu. Je to pomerne náročné, pretože nie každý má vhodnú turistickú obuv a k tomu sa pridáva neúprosné slnko. Ale nakoniec to hrdinsky zvládame. Stretávame sa na parkovisku pod hradom a autami sa vraciame späť. Ešte sme sa zastavili doplniť tekutiny a potom už iba sprcha a večera. Po večeri tradičný kvíz a ešte si dopozeráme film, ktorý zostal nedopozeraný zo včera. Všetci sme v poriadku, spokojní, aj keď trochu unavení, ale stálo to za to. Gemer je nádherný kraj.

3.máj 2024 – deň tretí

Dnešný deň máme v pláne historickú perlu Gemera – kaštieľ Betliar. Hneď po raňajkách vyrážame, aby sme stihli jeden z prvých vstupov – vyšlo to! Neviem, či je to pravidlo, alebo náhoda, ale opäť máme šťastie na skvelého sprievodcu. Pani sprievodkyňa – emeritná pani učiteľka, sa išla rozdať, keď zistila, že nás história rodu Andrassyovcov naozaj zaujíma. Užili sme si to naplno !

Čas letí a pred nami je ďalší cieľ – jaskyňa Domica. Dostávame sa do pomerne veľkej skupiny zahraničných turistov, ale naše obavy sa rozplynuli hneď po vstupe do podzemných priestorov. Tak obrovské priestory dovoľujú sa rozplynúť, a tak sme to ani veľmi neriešili. Mladá sympatická sprievodkyňa síce mala problém so slovami, kde sa nachádzalo písmeno CH a akcentom prevzatým zo susedného jazyka, bravúrne osvetľovala všetky útvary, ktoré matička príroda za milióny rokov vytvorila. Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, kde je možné sa plaviť na člnoch. Vody je po zime dostatok, rieka Styx vyzýva,  takže naskakujeme do pristavených člnov. Plavíme sa ďalšími osvetlenými priestormi až k “maďarskej” hranici a späť. Príjemné a zároveň tajomné. Vonku vychádzame spokojní, ale hlad už volá. Na parkovisku prepadneme predajcov cigánskej a hot dogov. Posilnení a oddýchnutí sa vraciame späť do Krásnohorského Podhradia s krátkou zástavkou v Kauflande.

V Krásnohorskom  Podhradí ešte zamierime k unikátnemu Mauzoleu, kde sú pochovaní Franciska a Dionýz Andrássyovci, taký malý slovenský Taj Mahal. Dojímavý príbeh lásky s dobrým koncom. A opäť fantastická pani sprievodkyňa. Tento mikrofonický hlas s precíznym prednesom asi už v živote nezažijeme. Jednoducho, na Gemeri to vedia.

2.máj 2024 – deň druhý

Prekvapujúco sme na raňajkách všetci živí a zdraví. V centre mesta Rožňava parkujeme zadarmo a hurá za poznaním na Banícke námestie, zapísané v pamäti UNESCO. Zaujala nás strážna veža v centre námestia, ale aj jeden záhadný pamätník, s históriou ktorého sa budeme stretávať až do nášho odchodu. Je to pamätník Francisky Andrassy – ostatné neskôr.  Našim hlavným cieľom je Banícke múzeum, ktoré je najväčšie svojho druhu na Slovensku. Je nádherné, keď sprievodcom je nadšenec a práca ho baví. My sme takéto šťastie mali. Dokonca sme pridali informáciu do tejto bohatej histórie. Netušili, že vystavený záchranársky dýchací prístroj CH255 bol vyrobený v Chirane. A výsledne konštatovanie – Gemer nie je koniec sveta. Tak bohatou históriou sa môže pochváliť máloktorý región na Slovensku. Vraciame sa na námestie, a po hodinovom rozchode odchádzame do Gombaseckej jaskyne. Je pre každého. Od parkoviska k vstupu do jaskyne je cca 50 metrov a vnútri pár povinných schodov. Dal to aj Ondro. S dnešným dňom sme maximálne spokojní. Po večeri sme ešte absolvovali povinný kvíz a usíname s úsmevom na perách.

1.máj 2024 – deň prvý

Ahojte doma, žijeme a dýchame, všetko funguje ako má. Najprv sme si užili nekonečnú cestu, spestrenú návštevou hradu Modrý kameň. Pozreli sme si expozíciu o histórii hradu, ale zaujímavejšia bola expozícia o histórii bábkarstva na Slovensku. Do cieľa v Krásnohorskom Podhradí sme prišli včas, akurát na večeru. Ubytovanie je fantastické, strava optimálna …. Myslím, že tu vydržíme až do nedele. Škoda, že dovtedy rekonštruovaný hrad neotvoria. Ale pohľad zdola je to úchvatný.