Leto 2022: Nižná Boca

 

 

 

 

Sobota 23.7.2022:  … zoznamovanie sa s prostredím …

Po roku vás opäť vítame pri čítaní táborovej brožúry. Začiatky chystania tohto tábora siahajú až do februára, keď nám v hlave svitol takýto nápad. Spravíme tábor na tému Tajomný ostrov! A tak sme tu, všetko je pripravené, veci zbalené, naložené v nákladiaku, všetci sa rozlúčili so svojimi rodičmi a môžeme sa vydať na cestu. Niektorým cesta ubehla rýchlejšie, iným zas pomalšie. Tento rok je naša hlavná zastávka Nižná Boca, kde budeme bývať v Drevenici Gepľovo. Už od prvého pohľadu sa nám veľmi zapáčila, je priam ideálna na našu táborovú činnosť a má aj dostatok izieb a priestoru na naše voľnočasové aktivity. Hoc je izieb dostatok, každý sa aj tak vždy snaží získať tú najlepšiu. Ako si všetci už našli tú svoju, prišlo na rad vybaľovanie, činnosť, ktorú všetci nemajú radi, tak ako aj balenie. Ani tento rok nesmie chýbať nástenka a názvy izieb. Kreativitou sa nešetrilo a vznikli skutočne unikátne názvy. Po všetkom tomto zhone sme sa všetci spoločne stretli na terase, aby sme mohli oficiálne začať náš tábor. Úvodného slova sa ujal Peťo, ktorý nám povedal pár slov k fungovaniu tábora a následne Nika s Lenkou, nás oboznámili s celotáborovou hrou. Aby ani vám nič neuniklo, tak vám to teraz rozpoviem: „Jedného dňa sa veľká výprava vydala na plavbu loďou, zrazu sa stalo niečo strašné. Všetci stroskotali na Tajomnom ostrove. Akonáhle sa všetci prebrali, zistili, že kapitán lode sa niekde stratil. Nikto nevie kde je, nikto nevie kto to je, ale jedna vec je istá, musíme odhaliť túto záhadu, preskúmať ostrov a nazbierať dostatok materiálu na opravu lode. Každý deň preskúmame novú časť ostrova, kde sú ukryté indície, vďaka ktorým odhalíme nášho kapitána. Ale keďže sa naša posádka rozhádala a rozdelila na dva kmene, indíciu môže získať iba jeden kmeň, a tak budú musieť o ňu bojovať.“ Keď sa už zvečerievalo, prišiel na rad Slávnostný táborák. A v tom to prišlo. Začalo pršať. Dážď nás síce prekvapil, ale my sme mali pripravený aj záložný plán a to bol kvíz, ktorý bol zároveň aj prostriedkom na získanie indície. Súťažili oba tímy proti sebe a ešte sa proti nim postavil ťažký súper v podobe našej rady starších. Kvíz to bol naozaj náročný, bolo vidno ako sa im až parilo z hlavy. Všetci si kvíz veľmi užili a pochvaľovali a nakoniec spokojne zaľahli do svojich postelí.

Nedeľa 24.7.2022  … v pláne bolo Ohnište …

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa priam až ideálneho na turistiku. Dnešným cieľom bolo zdolať vrch Ohnište. Hneď po raňajkách sme si zbalili svoje veci do batohov a mohli sme vyraziť. Našou prvou zastávkou bolo sedlo Črchľa, na ktorom sme si dali krátku prestávku a pokračovali sme ďalej na Svidovské sedlo. Cestu nám spríjemňovala naša preslávená hra „Bomba, potopa, hop, švábiky“. Na Svidovskom sedle sme sa rozdelili na tých, ktorí sa vrátili nazad na chatu a na tých, čo pokračovali ďalej za dobrodružstvom na náš dlho očakávaný cieľ. Cestou sme museli dávať veľký pozor na medvede, pretože v tejto oblasti sa ich nachádza skutočne mnoho. Predpokladaný príchod na chatu bol o 15:00, avšak to sa podarilo iba tej skupine, ktorá sa vrátila zo Svidovského sedla. Tí odhodlanejší, čo sa rozhodli pokračovať, sa dostali až na vrchol. Ten sme sa pokúšali zdolať už v roku 2018 na tábore v Liptovskom Jáne, no vtedy nám to počasie nedoprialo. Keď sme sa dostali na Ohnište, tí čo vládali, sa vybrali ešte k skalnému oknu, ktoré sa nachádzalo len neďaleko od vrcholu. Tam samozrejme nesmela chýbať vrcholová výživa. Po chvíľke oddychu prišiel Tomáš s návrhom, aby sme cestou späť použili inú cestu, vďaka ktorej sme sa vyhli nepríjemnému klesaniu. Ďalšiu zmenu, pre ktorú sme sa rozhodli bola, že sme sa nevracali do Nižnej Boci, ale zišli sme dole do Malužinej, kde pre nás prišiel Peťo autom. Hneď po tom ako sme sa na chate zvítali so Žoldym, ktorý prišiel až dnes, sme sa išli osprchovať. Ďalšou z výhod tejto chaty sú sprchy, pretože každý mal na izbe vlastnú. V čase večere prišli naši prví táboroví hostia a nimi nebol nik iný ako Krko s Erikom. Náš večer sa niesol v znamení hier a samozrejme súťažou o indíciu. Indíciu mal získať tím, ktorý prinesie čo najrýchlejšie všetky veci zo zoznamu. Víťazom sa stal tím Slovenské námorníctvo. Dnešná turistika nás natoľko zmohla, že Slávnostný táborák sa opäť odkladá na ďalší deň a spoločne sme sa hrali hry a rozprávali s našimi hosťami. Bolo im s nami natoľko dobre, že sa rozhodli u nás aj prenocovať a dať si s nami spoločné raňajky.

Pondelok 25.7.2022  … nečakaná kúpačka …

Dnes bol na pláne cyklovýlet, ale po včerajšej turistike, ktorá dala väčšine zabrať, sme sa rozhodli, že pôjdeme navštíviť Liptovský Mikuláš. No ešte pred odchodom išli niektorí chalani prebádať trasu, po ktorej sme mali ísť na už spomínaný cyklovýlet. Hneď po ich návrate sme nasadli do áut a vyrazili smer Liptovský Mikuláš. V meste sme sa trochu poprechádzali a išli na zmrzlinu, ktorá v týchto horúčavách je hotový balzam na dušu. Nedalo nám nenavštíviť aj známy kanoistický kanál, na ktorom trénoval aj náš slávny slovenský vodný slalomár Michal Martikán. Keďže bolo naozaj veľké teplo, rozhodli sme sa zbaliť si so sebou aj plavky a ísť sa kúpať do Liptovskej Sielnice na Liptovskú Maru. Voda bola veľmi osviežujúca a samozrejme, keďže sme pri vode, tak nesmel chýbať ani langoš, kofolka a pre dospelých aj nejaké to pivko. Po príchode na chatu sme si dali chvíľku oddych, ale potom sme bojovali o indíciu na odhalenie zmiznutého kapitána. Stále totiž netušíme, kto to je, a tak nám neostáva nič iné, len bojovať o indície a spoločne rozmýšľať, kto by to tak mohol byť. Tento boj spočíval v tom, že každý tím mal namaľovať a skrášliť svojho vedúceho. Za tím „Lastovičky na štránku“ to bol Tomík a za tím „Slovenské námorníctvo“ Paťo. Chalani si to užili a vyzerali naozaj veľmi dobre. Členovia tímu ich rozhodne nešetrili. Chalani skončili s nafarbenými vlasmi, nalakovanými nechtami, maskarou a linkou na očiach, rúžom a na rad prišlo dokonca aj trhanie obočia. Boj to bol tesný, a preto sme museli povolať na pomoc našich šamanov. Pre tých, ktorí s nami neboli alebo už zabudli 😅, poďme si ich pripomenúť. Tento rok bol hlavným šamanom šaman Bzin-čan, ktorým nebol nik iný ako náš Miloško. Jeho pomocnými šamanmi boli Peťo alias Kovid-čan a Ondro Kokavec st. ako Cigaret-čan. Ani naši šamani nakoniec nedokázali rozhodnúť o víťazovi, a tak udelili indíciu obom tímom. Keď sa už zotmelo, nastal čas na Slávnostný táborák a s ním spojené spievanie pri ohníku. Zapaľovanie malých ohňov  tento rok  pripadlo Adamovi, Ondrejovi, Kubkovi a Samovi. Role pekelníka sa premiérovo zhostil Roman. A veru zvládol to na výbornú. Počas tohto večera sa Bzin-čan rozhodol oslniť nás veľkým kúzlom, ktorým ho osvietil Veľký Šiva. Kúzlo to bolo naozaj velkolepé. Všetci boli ohúrení  a kládli si otázku ako to len spravil?

Utorok 26 .7. 2022  … voľný deň prišiel vhod …

Ako to už zvykom býva, utorok patril voľnému dňu. A čo nesmie chýbať počas voľného dňa? No predsa naša tradičná celodenná hra „Kiss Killer“. Doobedie patrilo azimuťáku, ktorý si pre nás pripravili naši úžasní a ochotní vedúci v zložení Nika, Lenka a Žoldy. Ale nebol to taký obyčajný azimuťák ako sme zvyknutí. Bol o niečo komplikovanejší, lebo k nemu zakomponovali ešte  aj mapu. Počasie sa rozhodlo, že nám to skomplikuje tiež a začalo pršať. Ale ani to nás nezastavilo, vytiahli sme pršiplášte a nepremokavé bundy a hor sa do plnenia úloh, ktoré nás počas neho čakali. Úlohy boli zamerané rôzne, od poskytovania prvej pomoci, zakladania ohňa, viazania uzlov až po výrobu darčeka pre Bzin-čana len za pomoci KPZ-tky. Dnešný obed sme museli presunúť až na 15-tu hodinu z dôvodu, že našim tímom to trvalo trošku dlhšie než sa predpokladalo (pri úlohách tohto typu to býva tak, že vedúci to dlho chystajú a deti to majú za pár minutiek hotové 😄).  Tohtoročným “killerom” sa veľmi darilo, a tak boli všetci zabití už do obeda. Víťazom tohto kola bol Ondrej, ktorému sa ako jedinému podarilo prežiť ale najväčší “killer” bol Žoldy. Kvôli skorému ukončeniu hry sa uskutočnilo ešte ďalšie kolo. Po tom, čo sme sa napapali, dopriali sme si chvíľku odpočinku. Neskôr, keď sme si trochu oddýchli a načerpali sme novú energiu, pustili sme sa do hrania rôznych hier a samozrejme do zabíjania. Hrali sme šípky, Bang či stolný futbal a zbierali sa nejaké tie bodíky. Pochopiteľne stále treba mať oči na stopkách, lebo nikdy neviete, kedy a kde vás môže prekvapiť váš “killer”. Druhé kolo „Kiss killera“ trvalo už o čosi dlhšie. Poslední dvaja preživší sa zabíjali do poslednej minúty dnešného dňa, no nakoniec sa to nepodarilo ani jednému a tak sa stali víťazmi obaja a boli ním Lenka a Žoldy. Poobedie ušlo ako voda a zrazu bol čas večere. Na večeru bolo obľúbené jedlo asi každého táborníka a tým nie je nič iné ako grankové kolienka. Večer sme netrávili ako obvykle pri táboráku, ale rozdelili sme sa do 4 skupín a zahrali si Activity. Bolo to zábavné sledovať ostatných ako sa snažia svojmu tímu niečo znázorniť pantomímou, nakresliť alebo slovne opísať.  Keď sme sa dohrali opäť sa nás rozhodol očariť svojimi kúzlami Bzin-čan. Tým ale náš večer nekončil, pretože dnes večer sa nás rozhodol prekvapiť svojím kartovým kúzlom aj Kovid-čan.  Po skončení tohto kúzelného večera nastal čas ísť do postelí a načerpať silu na zajtrajšiu turistiku.

Streda 27.7.2022  … do jaskyne a ešte ďalej …

Dnešný plán znel jednoznačne, a to návšteva Jaskyne mŕtvych netopierov. A tak hneď po raňajkách sme zbalil vodu a obedový balíček do batohov a mohli sme vyraziť. Nasadli sme do áut a naša cesta smerovala na Trangošku odkiaľ to bola tak hodinka ku jaskyni. Pri jaskyni sme sa museli trochu viac obliecť, lebo vonku síce svietilo slniečko a bolo teplo ale v jaskyni bolo celkom chladno. Ešte pred samotným vstupom do jaskyne sme dostali každý prilbu, úväz a podpísali papiere o tom, že do jaskyne ideme na vlastnú zodpovednosť.  Chvála Bohu za tú prilbu, lebo každú chvíľu bolo počuť ťukanie, ako si niekto buchol hlavu o strop 😄. Jaskyňou nás sprevádzala milá sprievodkyňa Gabika, ktorá počas celej prehliadky s radosťou odpovedala na naše zvedavé otázky. Táto jaskyňa nebola tak bohatá na svoju výzdobu ako sú iné ale bola o to zaujímavejšia, pretože sme tam liezli po rebríkoch, boli istení,… . Myslím si, že to čo mala ubraté na svojej výzdobe sa niekoľkonásobne pridalo na samotnom zážitku z tejto prehliadky. Po skončení prehliadky, ktorá trvala tak hodinu a štvrť sme sa najedli a rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina išla späť k autu a na chatu. Druhá skupina pokračovala na chatu pod Ďumbierom, kde nesmela chýbať aj vrcholová výživa a kofolka. Ďalej pokračovali po Ceste hrdinov SNP smerom na Lajštroch, odkiaľ sa im podarilo dostať  do cieľa o pol hodinu skôr ako písali smerovníky. Z Lajštrocha zavolali Peťovi na chatu, aby pre nich mohol prísť autom na Čertovicu. Keďže išli väčšinu času po hrebeni Nízkych Tatier, mohli sa celý čas kochať výhľadmi na susedné slnkom zaliate kopce. Cesta síce nebola veľmi náročná, ale za to bola pomerne dlhá, a tak si ju skracovali aj vzájomnými rozhovormi. Príjemnú turistiku zakončili na Motoreste Čertovica, kde si dali kofolku a spoločne s Peťom sa vrátili na chatu. Zatiaľ čo druhá skupina šliapala do kopca, prvú skupinu čakala po príchode na chatu sprcha, chvíľka odpočinku a potom sme čas vyplnili hraním hier a zbieraním bodov. Keď už boli na chate obe skupiny, bola na čase večera. Po večeri sme si zahrali nejaké tie hry, čo nemôžu chýbať na našom tábore a nimi sú napríklad „Ninja“ a „Chce sa mi cikať“. Keďže sa dnes konal zápas Ligy majstrov ŠK Slovan Bratislava vs. FTC Ferencváros rozhodli sme sa, že dnešný táborák nahradíme pozeraním tohto zápasu. Naši šamani sa rozhodli, pozrieť si to v televízií, ale my sme si to premietali na plátne v zimnej terase.

Štvrtok 28.7.2022  …dnešok nám dal zabrať…

Štvrtok patril výletu do Malužinej, konkrétne do bane Zubaustollen. Po raňajkách sme sa rozdelili na tých, čo šli do Malužinej na bicykloch, tí vyrazili už o 9:30 a na tých čo tam šli autom a odchádzali o 10:00. Všetci sme sa stretli pri Speleocampe v Malužinej, kde sme sa dozvedeli aj zadanie úlohy na získanie dnešnej indície. Za úlohu bolo, aby každý tím zložil básničku, ktorá musí mať 16 veršov, musí byť na tému tábor a čas na to bol do večere. A keďže do začiatku prehliadky sme mali ešte nejaký ten čas, rozhodli sme sa ho naplno využiť a začali sme vymýšľať už tu. O chvíľu prišla pani sprievodkyňa a vydali sme sa na cestu do štôlne. Cyklisti pokračovali na bicykloch až k štôlni a tí čo prišli autom sa ešte kúsok zviezli a potom pokračovali peši zhruba 1,5 kilometra. Pred štôlňou sme dostali ochranné šiltovky a baterky. Keďže ide o kratšie sprístupnený úsek rozdelili sme sa na polovicu a tak absolvovali prehliadku. V bani sme sa dozvedeli, že sa tu ťažil chalcedón, azurit, tetraedrit, barit, siderit a síran železnatý.  Baňa nás okúzlila aj svojou farebnosťou stien. Po prehliadke nám sprievodkyňa ukázala na mape, že keď pôjdeme ďalej po ceste, dostaneme sa k vodnému prameňu a tajchu. A tak sa naša cykloskupina rozhodla, že sa tam pôjdu pozrieť. To však ešte netušili, že sa neskôr napoja na turistický chodník a budú musieť nosiť bicykle v rukách. Po dlhom čase šliapania sa dostali až do Vyšnej Boci odkiaľ sa už zviezli nazad na chatu do Nižnej Boci. Zatiaľ čo jední šliapali na bicykloch druhá skupina na chate hrala šípky, karty a robili  rôzne ďalšie aktivity. Tí čo boli na chate sa o nich už aj začali báť, lebo podľa slov sprievodkyne to nemalo byť ďaleko a ich dlho nebolo a navyše nemali so sebou niektorí ani dostatok vody a jedla, pretože pôvodný plán mal byť ísť do Malužinej do štôlne a späť. Na chatu nakoniec prišli akurát v čase večere okolo 19-tej hodiny. Keďže sme už všetci boli hladní ako vlci, nastal čas na večeru a po nej vyhodnotenie básničiek. Šamani mali opäť čo robiť aby, vybrali víťaza. Nakoniec vyhral tím  “Lastovičky na štránku” s ich básničkou “Táborová pohoda”. Opäť ani dnešný večer nepatril táboráku. Dnes sme si spravili filmový večer. Ešte pred začatím pozerania filmu išla Nika spraviť pukance, no v polke prípravy to mikrovonka vzdala. Nezvládla nápor pukancov 😄 a tak sme sa museli uskromniť s menším množstvom. Nevadí, ako sa hovorí lepšie niečo ako nič. Popcorn máme a môžeme ísť pozerať. Výber filmu sme nechali na chalanov (Gaťo, Žoldy, Paťo a Tomík) a tí vybrali horor Anabel. To sme ešte netušili, že to bola príprava na …

Piatok 29.7.2022  … veľké odhalenie …

… na nočnú hru. Pripravili si ju pre nás naši šikovní chlapci (Gaťo, Žoldy, Paťo a Tomík), ktorí sa počas sledovania filmu nenápadne vytratili, aby mohli nachystať všetky potrebné veci. Nočná hra nenasledovala hneď po filme, ale bola pre nás všetkých veľkým prekvapením, lebo nás počas noci zobudili a po dvojiciach sme ju absolvovali. Počas nej nás strašili a riešili sme rôzne matematické úlohy. Len škoda, že kým sa poslední dostali na rad už svitalo. Dnešné raňajky sa kvôli nočnej hre posunuli až na 9:00, ale to nám vôbec nevadilo, lebo dnes máme voľný deň a času na aktivity je dostatok. Doobedné aktivity sme odštartovali s pomocou prípravy k obedu. Niektorí čistili zemiaky a potom boli za to aj patrične odmenení bodmi. Následne sa hrali tradičné táborové hry a medzitým sme premýšľali kto je náš stratený kapitán. Po obede náš čakal ešte jeden vrchol, ktorý sme museli zdolať. Neďaleko od našej chaty bola rozhľadňa Krajčov vrch. Po asi pol hodinke cesty do strmého kopca sme vyšli na rozhľadňu a naskytol sa nám krásny výhľad na okolité kopce. Po krátkej prestávke sme sa rozhodli vrátiť  späť na chatu. Tam nás čakala dôležitá úloha a tou bolo nájsť poslednú indíciu, ktorá sa ukrývala v chate. Potom bolo voľno, ktoré mohol každý využiť podľa svojho uváženia. Väčšina sa rozhodla, využiť ho na prípravu predstavenia ku svojmu kostýmu. Neskôr sa uskutočnil turnaj v šípkach, ktorý bol natoľko úspešný, že sa uskutočnilo aj viac kôl. Nato nasledovalo predstavenie kostýmov a dozvedeli sme sa odkiaľ a ako sa kto dostal na náš Tajomný ostrov. Všetci boli veľmi kreatívni a videli sme vážne zaujímavé, ale aj vtipné scénky. Ešte posledný krát dali tímy hlavy dokopy, aby konečne prišli na to, kto je náš stratený kapitán, ale aj tak na nič neprišli. Mali totiž málo indícií, aby to zistili. A tak nezostávalo nič iné, len aby sa naše dva kmene zmierili a porozmýšľali nad tým spoločne. A teraz prišlo to, na čo všetci už netrpezlivo čakali. Kto je teda náš kapitán? A kde sa ukrýva? Rozhodol sa nám to objasniť krátkym videom, v ktorom sme sa dozvedeli, že je to naša Ivanka, kvôli ktorej sme stroskotali. Rozpovedala nám celý príbeh o tom, ako bola hladná a ako sme sa zrazili s loďou, ktorá jej mala priviezť pizzu. Na ukončenie tohto výnimočného tábora sme mali ešte záverečný slávnostný táborák, rozdali sa ceny, rozprávali sme si dojmy z celého týždňa a užívali si tú čarovnú atmosféru so skvelými ľuďmi pri gitare a pesničkách.

Sobota 30.7.2022  … a nakoniec.

Ani sme sa nenazdali a máme tu posledný deň. Celý týždeň nám ubehol ako voda a my sa musíme spolu rozlúčiť. Hneď po tom čo sme sa zobudili, začali sme s balením svojich vecí a potom prišli na rad raňajky. Tí, čo nestíhali balili veci ešte po raňajkách a tí rýchlejší sa pustili do balenia vecí z klubovne a rozoberania nástenky. Tento rok sme boli naozaj šikovný s balením, lebo sa nám podarilo vyraziť už o 9:30. Po ceste domov nám celú cestu pršalo, a tak väčšina z nás cestu domov prespala v aute. Ako prvá dorazila posádka s Peťovým autom. Keď už dorazil aj nákladiak vyložili sa všetky veci a hor sa domov k obedu. Nemôžeme zabudnúť ani na to, že na tomto tábore sme mali aj čerstvého mladého vedúceho Tomíka, ktorý sa len niekoľko dní pred  táborom zúčastnil školenia Mladý vedúci. Role vedúceho sa zhostil fantasticky a dúfame, že rovnako dobre mu to pôjde aj na ďalších táboroch.

Zobraziť galériu

Stanovačka na Kamennom moste

Stanovačka bola asi zatiaľ najlepšia zo všetkých až na pár okolností. Veľmi sa mi páčili hry a guláš. Škoda toho medveďa, že sa nezastavil na pivo 😀 . Ani nám moc nepršalo, ani horko nebolo takže fajn podmienky. Krásna príroda a ohník. Bolo aj dosť zábavy s vyťahovaním stromov z potoka. Najhoršia bola prvá noc, ale tak to je vždy :D.  Stanovačku hodnotím 9/10.
Tomáš Kovačovic

Bolo výborne . Taký fajnový výkend som dlho nemal. Bola veľmi dobrá nočná hra. Bolo zopár úrazov. Mne sa stal jeden pričinili sa k nemu Ondrejovia.
Roman

Piatok o 16:00 sme sa stretli pred klubovňou, všetky veci sme nahádzali Peťovi do auta a všetci ostatný sme šli na bicykloch. Potom sme vybalili stany. Sobotu sme väčšinu času ťahali stromy z rieky a Peťo robil guláš potom večer som prvýkrát robil strašiaka na nočnú hru. V nedeľu ráno sme zbalili stany a išli domov.
Tomík

Na stanovačke bolo super. Páčilo sa mi že sme sa nenudili buďˇ sme kálali drevo, umývali riad, hrali rôzne hry. No proste úžasný program. Hlavne nočná hra Roman ma musel trikrát budiť. A dobrá bola aj cesta tam a naspäť, veci nám Peťo zobral na aute a my sme sa len viezli na bicykloch.
Adam

Na poslednej stanovačke bolo výborne, prežili sme super víkend. Hrali sme rôzne hry, aktivity ale i malú brigádu. Celú sobotu sme vyťahovali kmeň padnutého stromu z potoka a čistili sme ho. Ondrejovi Potfajovi išla práca od ruky. Naučili sme sa robiť nové jedlo – vajce v zemiaku. Stanovačka bola výborná a verím, že podobnú prežijem aj nabudúce.
Samuel

Prišli sme ku klubovni a chistali sa zbaliť. Potom sme sme vyrazili, prišli sme tam cca za pol hodinu. Potom sme si postavili stan a išli sme kálať drevo. Zapálili sme oheň a išli sme spať. Ráno sme spolu z Potfajom zapálili oheň. Ondrej Kovačovic hodil Romanovi do ucha paličku a potom asi za 1hod. Ondrej Potfaj hodil Romanovi do čela pílu. A potom sa išlo späť o pól jednej nás zobudili na nočnú hru, a išli sme po noč. hre spať. A ráno sme mali raňajky a zbalili sme stani a išli domov. Dávam tejto stanovačke 7b.
Jakub

Na stanovačke bolo super. Skvelé jedlo (hlavne s cukrom), pobyt v prírode, skvelá nálada. Najlepšia bola nočná hra a guláš, ale bolo aj sranda pri ostatných aktivitách a aj pri práci, či už s drevom, s pomocou pri raňajkách alebo s obedom.
Ondrej Potfaj

Dobré odreagovanie od ruchu každodenného života. Guláš hodnotím na VÝBORNÚ. Nočné zážitky boli veľmi zaujímavé. Ako celok to hodnotím ako skvelý čas s príjemnými ľuďmi.
Ondrej Kovačovic

 

Zobraziť galériu

MDD 2022-Cesta rozprávkovým kráľovstvom

Zobraziť galériu

Spoznávame slovenské mestá – Piešťany 2022

Po X rokoch výnimočne sme spoznávali slovenské mesto iba za jeden deň. Vybrali sme si Piešťany, pretože sú blízko a je tam čo pozerať. A na druhej strane problém bolo nájsť ubytovanie blízko väčších miest pre skupinu. Všade sú beženci z Ukrajiny. Dokonca sme sa s nimi stretávali celý deň ako vo vlakoch, tak aj v Piešťanoch. Tiež spoznávajú. Počasie bolo priam ideálne, skoro až príliš na to, že sme sa túlali iba po meste – ale v jednom kuse od rána až do večera. Najskôr sme sa prešli po kúpeľnom ostrove. Využili sme Deň múzeí a galérií, aby sme videli niečo netradičné a tak ako sme chceli my. Začali sme hlavným Balneologickým múzeom v centre a jeho pobočkami Vo vile spisovateľa Ivana Kraska, kde prežil posledných 15 rokov svojho života a Vilu Dr. Lisku, v ktorej sú vystavené náboženské plastiky a obrazy, ktoré by inak ležali v depozite.

Ale to hlavné prišlo až potom. Najprv sme sa posilnili kebabom a potom huráá do Historického vojenského múzea na letisko. Fantastická zbierka vojenskej techniky. Tu by sme mohli byť aj celý deň. Neviete, čo skôr pozerať. Začali sme vrtuľníkmi a lietadlami na vonkajšej ploche. Sú tu naozaj všetky typy, ktoré naša bývalá armáda mala. A potom vstup do hangárov. Všetko od ručných zbrani, cez vysielačky, tanky delá, húfnice až po veľké stavebné stroje. No naraz je toho strašne veľa, takže prídeme znova. Nakoniec sme vytiahli Romana od otvorenej elektroniky raketovej hlavice a rozhodli sa vydať na železničnú stanicu. Nevieme ako a bol večer.

Počkali sme si na vláčik a unavene nasadli. Bolo toho dosť za celý deň, ale sme radi, že sme tam boli.

Zobraziť galériu

Opäť v bunkri

Aj tento rok sme sme prvý májový víkend zamierili do Vetešovho jarku. Po zime je tam vždy čo robiť. Tentoraz padol cez zimu iba jeden strom a zahatal nám chodníček k bunkru a čosi nám vyvrátilo studničku. Takže sme vyhrnuli rukávy a upratali, čo sa dalo. Bunker sme pripravili na novú sezónu a vyskúšali nový sporák. Tento rok by sme chceli viac popracovať na interiéri, uvidíme čo nám dovolí počasie a voľný čas. A privítali by sme aj viac pracovitých rúk. No a na záver už klasická opekačka, veď sme si to zaslúžili.

Zobraziť galériu

Pavúkov jarok

Aj keď predpoveď počasia nebola priaznivá, akcia sa vydarila. Škoda, že neprišli práve tí, čo to vyprovokovali. Fúkal trochu studený vietor, ale my sme sa rýchlo schovali prechodom cez Pavúkov jarok. Je to jedna z troch chránených pamiatok v našom kraji a najkrajšia je na jar. Preto tu chodíme. Je to kus zabudnutej prírody, pripomínajúci lužné lesy a celý zaplavený medvedím cesnakom. Všetko naokolo začína kvitnúť a zelenať. Videli sme množstvo stôp po zvieratách a sem – tam aj živé srnky. Prechodom cez Koštialové vŕšky sme si zaspomínali na časy, keď sme tu chodili stanovať.

 

 

Zobraziť galériu

Prvá jarná cykloturistika

Jarné slniečko zafungovalo. Vytiahlo nás prvýkrát v tomto  roku na bicykle. Hlavným cieľom bola čapovaná kofola na Poriadí. Ale k tomu bolo potrebné zdolať celú dlhú Topoleckú, pamätník Nárcie, vyšlap na Hlavinu a nádherný zjazd do Poriadia. A celkom chutila … kofola. Potom sme chvíľku hľadali Šlahorovú, prešli tmavým tunelom, “divou” domácou zverou a boli sme na Papradi.
Tu sme sa rozlúčili s Romanom a pomalým tempom sme sa vrátili domov.

A čo na to účastníci:

V sobotu sme mali výborný rekondičný výlet. Videli sme krásnu flóru ale aj faunu. Najlepšie bolo keď nás začali nahánať husi. Výborný pocit prekonania obavy z nedostatku energie. Dúfam, že v blízkej dobe pôdeme spolu na výlet.
Ondrej Kovačovic

Na cyklistike som sa mal dobre pretože bolo pekné počasie. Videl som husi, vlak a môjmu kamarátovy spadla trikrát retiazka. No proste sranda doporučujem sa pripojiť.
Adam

Na cyklistike bolo velice dobre. Počasie višlo na 1. Vydeli sme husi a iné zvery. Adama tie husy trochu prehnaly. Kamarátovy padla reťaz. Takže bola mierna operácia v strede cesty.
Romčo

Zobraziť galériu

Otvorili sme sezónu 2022

Na túto chvíľu sme čakali dva roky. Už dvakrát sme kvôli kovidu sedeli na prvý jarný deň doma. Teraz to konečne vyšlo. Vyrazili sme vláčikom do Hrachovišťa a odtiaľ už tradične na Plešivec. Počasie bolo ideálne turistické. Slniečko, modrá obloha a takmer nefúkalo. Pokochali sme sa výhľadom na Považie a vyrazili k Čachtickému hradu. Do vnútra sme nešli, veď ho už poznáme naspamäť. Chvíľu sme oddýchli a spustili sa vo Višňového, kde nás čakalo krátke občerstvenie a nakoniec aj vláčik, ktorý nás odviezol domov.

 

Zobraziť galériu

Poď von! 2021

Sa išlo do bunkra. Ja som išiel jediný na bicykli ,potom išli 5 pešo a ostatní autami. Hneď ráno som mal v pláne, že výjdem o 10:00 ale niečo sa pokazilo a vyšiel som o 11:00. Cestou na bunker som stretol banána, ktorý išiel pomôcť odniesť staré kachle dolu z bunkru, ale čo by sa mne nemohlo stať cestou: zase som sa vysekal na bicykli, ale nič sa mi nestalo. Keď som už bol hore ak som tam bol skoro jediný, ale potom sa to zas nejako pokazilo a z 10 sme tam boli asi 30. Potom na konci, akože keď skoro všetci odišli, tak sme vyskúšali nové kachle.      Tomík

Počasie  bolo fajn. Super opekačka. Bolo tam veľa ľudí a nejaká pani mala príhovor, dozvedel som sa veľa zaujímavých informácií. Gaco s krkom spravili nový komín (bola to sranda). Super ako vždy ☺.      Tomáš Kovačovic

S krkom sme po ceste tam trocha poblúdili. Ale nakoniec sme dorazili včas. O 30 min. neskôr ako malo byť. Ja som si robil pri ohni camembert a trochu sa mi nepodaril. Ale ináč bol vynikajúci. Roman  

Bolo tam dobre, dobré jedlo, zábava, práca. Dúfam, že bude aj viac takých akcií počas roka.  Ondrej Potfaj

Bolo tam super, páčil sa mi Romanov syr. Páčil sa mi príhovor, pretože som sa dozvedel históriu toho bunkru. Verím, že sa tam budeme častejšie stretávať.    Adam

S krkom sme sa stratili v lese a hľadali sme cestu k bunkru. Romanko vytáhel panvicu a urobil si camembert. Pani Zigová nám porozprávala o histórií partizánov.  Ondrej Kovačovic 

 

Zobraziť galériu

Leto 2021: Permonícka fáračka na Počúvadle

 

Nedeľa 26.7.2021

Tak a je to opäť po roku tu! Moje meno je Vladka a v mene Detskej organizácie Fénix Stará Turá vás vítam pri čítaní našej tradičnej táborovej brožúry. Pozývam vás prostredníctvom týchto riadkov zažiť skvelý táborový týždeň s nami. Zaspomíname si na to najlepšie, najkrajšie aj najvtipnejšie a môžem vám sľúbiť, že toho naozaj nebude málo. Pripraviť sa, pozor, cesta na Počúvadlo sa práve začína!

Kvôli chate sme ju tentokrát začali až v nedeľu a tak sa rezne pripravené na nedeľný rodinný obed museli zabaliť. To samozrejme nebolo na škodu, keďže sme pred sebou mali približne tri hodinky v aute. Po božtekoch rodičom už Peťo, Krko starší, Krko mladší a Miloško dupli na plyn a mohlo sa vyraziť. Tento rok nás cestou našťastie nestretli žiadne technické problémy a strastiplnými “skratkami” sme sa okolo jednej dostali na miesto určenia – chata West, Počúvadlianske jazero. Čarovné okolie Štiavnických vrchov patrí k najkrajším kútom Slovenska a my sme ho tak trochu roky obchádzali. Samotná Banská Štiavnica aj Počúvadlo sú turisticky vyhľadávané miesta a aj počas nášho pobytu sme boli omnoho viac v centre diania ako inokedy. Nevadilo nám to, práve naopak sme si užívali všetko, čo táto lokalita ponúkla. Treba tiež podotknúť, že toto bol už druhý “korona tábor” a my sme veľmi radi, že sa nám ho po tomto neľahkom pandemickom roku podarilo zorganizovať. Samozrejme s dodržaním všetkých opatrení a s o niečo viac papiermi :D. Vráťme sa ale na Počúvadlo, kde nás čakalo úvodné poobedie. To sa nieslo v znamení vybaľovania vecí, zoznamovania sa s prostredím a chystaním všetkého potrebného. Chlapci pripravili taborák, dievčatá nástenku a každá izba dostala od svojich obyvateľov názov. Potom už po vlastnej večeri nasledoval tradičný otvárací táborák. Naši najmladší členovia odrecitovali a zapálili malé ohne a úlohy hlavného pekelníka sa na výbornú zhostil Tomáško. Úvodné slovo dostal každý z troch členov rady starších a hneď po nich nasledoval programový vedúci Žoldy. Program tohtoročného tábora bol úzko spätý so Štiavnickými vrchmi. Po minuloročnej ceste do vesmírnej budúcnosti sme zamierili presne na opačný smer – k zemskému jadru. Stali sa z nás baníci hľadajúci stratený banský artefakt. Práve podľa toho dostal tábor názov “Permonícka fáračka”. Nás do tejto témy hneď prvý večer zasvätili starší členovia divadelným predstavením ale vy sa ešte nechajte prekvapiť. Dní aj strán máme ešte dosť.

Pondelok 27.7.2021

Deň číslo dva začal krásne! Raňajkami o ôsmej a krásnym počasím. Slniečko nás skutočne od rána vyháňalo von a tak sme ho poslúchli a vybrali sa na turistiku. Prvý oficiálny táborový deň patrí pešej turistike snáď odjakživa, čiže ani tento rok to nemohlo byť inak. Krátko po raňajkách sme sa vybrali smerom k jazeru a odtiaľ po zelenej turistickej značke na najvyšší vrch Štiavnických vrchov, Sitno. To je so svojou výškou 1009 m n. m. najvyšším vrchom celého okolia a tak aj našim táborovým topom. Stalo sa už tradíciou, že každý tábor vyšlapeme na najvyšší vrch v okolí. Minulý rok to bola Kráľova Hoľa, rok predtým Poľana a v roku 2018 zasa Ďumbier. Sitno im ani zďaleka nekonkurovalo, bola to pomerne nenáročná túra, ktorú sme aj s niekoľkými odpočinkovými pauzami zvládli všetci ešte do obeda. Jednoznačne ale Sitno odporúčame pretože bolo veľmi pekné, ponúka krásne výhľady, občerstvenie na chate a dokonca rujny starobylého Sitnianskeho hradu. My sme ho navštívili a dokonca na ňom našli aj niekoľko maľovaných kamienkov z Facebookovej výzvy “Veselé kamene”. Cesta dole už bola rýchla a nohy nám len tak lietali. Keďže sme sa na chatu vrátili naozaj pomerne skoro a počasie nám prialo, prišiel čas vyskúšať vodu v Počúvadle. Rýchla kúpačka padla všetkým v horúci deň vhod avšak s blížiacim sa časom večere už začínali cítiť hlad aj tí najväčší vytrvalci. Prvá večera bola parádna, obľúbené Žoldyho strapaté rezne :D. A ešte jedna pikoška z večere. Viete, ktorá je najobľúbenejšia táborová polievka? Zaručene paradajková, pretože sa je zásadne studená, až keď každý poskladá svoje meno z písmeniek :D. Táborový večer patril opäť divadelnému predstaveniu pod vedením režiséra Krka. Krátka scénka nás opäť uviedla do deja celotáborovej hry a keď rozprávke zazvonil koniec (a teraz bez srandy, aj deduška večerníčka sme mali :D) na rad prišla rada starších. Rada starších sa pomaly tiež stala táborovou tradíciou. Pôvodne mala byť len súčasťou táborového programu v roku 2018 ale zožala úspech tak sme ju zaradili aj tento rok. Naša staršina (rozumej Peťo, Miloško a Ondro) si na každý večer pripravila niekoľko zapeklitých otázok, ktorými potrápili naše hlávky. Niekedy boli otázky naozaj ťažké, inokedy nám zase nerobili problém. Priznám sa, že si nepamätám na čo sa pýtali v pondelok večer ale určite nás poriadne potrápili a do postelí sme zaľahli s unavenými mozgovými bunkami.

Utorok 28.7.2021

Utorok patril bicyklom. Tie sme opäť v Miloškovom nákladiaku priviezli aj na tento tábor. Myslím, že nebudem sama keď poviem, že som z toho mala poriadny strach. Predsa len Štiavnické vrchy ponúkajú “chutné” stupáky. Trasu sme ale naplánovali tak aby ich bolo čo najmenej a keďže máme mnoho mladších členov na malých bicykloch, tempo malo byť tiež voľnejšie. Hneď po raňajkách sme teda vysadli na bicykle a vyrazili. Cesta bola od začiatku veselá a nejeden z nás preklínal povestné Peťove skratky. Šli sme lesom, hlinitými zjazdami, poľami, lúkami a nakoniec aj po ceste. Prvá skupinka sa oddelila už na prvej odbočke, keď zle odbočili. Pomohli ale mapy, podľa ktorých sme sa mali o niekoľko kilometrov stretnúť s ostatnými. Tak sa stalo a potom už sme spolu absolvovali snáď najhorší úsek cesty, zráz, z ktorého som mala ešte niekoľko týždňov po tábore riadnu modrinu. Takýmito strastiplnými cestami sme prišli až na našu prvú zastávku – kaštieľ vo Svätom Antone. Počkali sme tu na čas prehliadky a so sympatickým sprievodcom absolvovali cestu do histórie tohto miesta. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí a po obedovej pauze pokračovali ďalej. Tentokrát zase po hlavnej ceste s rušnou premávkou do Banskej Štiavnice. Banská Štiavnica je mesto krásne, pre cyklistov ako stvorené – všetko je vydláždené kockami a do kopca :D. Na bicykli alebo vedľa bicykla sme ale všetci dorazili k botanickej záhrade. Záhrada sa nachádza v krásnom prostredí bývalej baníckej a lesníckej akadémie, ktorú založila v 18.storočí Mária Terézia a bola prvou svojho druhu na svete. V súčasnosti sa v záhrade nachádza viac ako 200 druhov našich aj zahraničných druhov drevín. Za najzaujímavejšie sú považované mohutné sekvojovce dosahujúce výšku niekoľko desiatok metrov. Po pauze v Štiavnici sme už pokračovali rovno na chatu. Návšteva historického centra nás totiž tento týždeň ešte len čakala. Stavili sme sa aj na kofolu v Štiavnických baniach, ktorá nás prijemne osviežila a dodala potrebnú energiu na zvyšok cesty. Ja sama som bola prekvapená, že okolité kopce neboli také zlé a všetci sme ich zvládli, či už na bicykli alebo vedľa neho :D. Dokonca sme potom poobede ešte aj hrali hry a plnili úlohy (a veru, že neboli ľahké). Večer už sa niesol v tradičnom duchu, scénka, rada starších a posteľ. Scénkou sme sa dostali opäť ďalej v príbehu troch baníckych rodov hľadajúcich stratený artefakt v hlbinách Štiavnických vrchov. Svoje úlohy vedúcich tímov perfektne zvládali naši najnovší mladí vedúci – Ivka, Lenka a Paťo. Možno to neviete no tí v júli absolvovali Ministerstvom školstva akreditované vzdelávanie Mladý vedúci v Modre. Sú z nich teda plnohodnotní vedúci a inštruktori, ktorí môžu nadobudnuté vedomosti využívať aj na ďalších táboroch. Krko všetko perfektne naplánoval a každovečerné scénky tak boli naozaj vymakané. Každý mal kostým (ako môžete vidieť na fotkách) a svoju úlohu bral veľmi vážne. No a keď nás večer ešte vytrápila Rada starších boli sme súci už len do postele.

Streda 29.7.2021

Streda oddýchnuť si treba. Týmito slovami sme sa riadili a po turistike a cykloturistike sme stredu venovali voľnému dňu. Nie žeby sme nič nerobili, to ani náhodou, len sme zostali na chate a všetky kreatívne aj športové aktivity sústredili tam. Doobedie sme strávili vonku a venovali ho rôznych športovým aktivitám. Bola prekážková dráha, preťahovanie lanom aj legendárne fúriky. Tie mali naozaj úspech a všetci sa pri nich poriadne zabavili. Doobedie ušlo ako voda, ani sme sa nenazdali a pomáhali sme s prípravami na obed. Na tom si samozrejme neskôr každý pochutnal a po krátkom vytrávení sme vyrazili na náš najobľúbenejší cieľ dňa – Počúvadlianske jazero. Konečne sme vyvetrali naše člny a užili si na nich kopec zábavy. Vždy bol jeden člen obetovaný ako strážca vecí na pobreží pretože na jazere bolo vždy poriadne veľa ľudí. Počúvadlo je známe a obľúbené jazero a navštevuje ho mnoho turistov z okolia.  Presvedčili sme sa o tom zakaždým, keď sme na pláži hľadali miesto pre našu veľkú skupinu :D. Aj v stredu sme prišli ako veľká voda a upútali zrak dovolenkujúcich na pláži. Odpovedali sme na niekoľko zvedavých otázok a užívali si príjemné slnečné poobedie. Zdržali sme sa tam veru poriadne dlho a jediné, čo nás nakoniec vyhnalo bol hlad. Keď tak nad tým rozmýšľam, možno to nebol hlad ale chuť :D. Na večeru totiž mali byť legendárne grankové kolienka. No a na tie sa tešil každý. Naši ufrflaní kuchári vždy precedia niekoľko slov k jedlu, ktoré podľa nich nestojí za nič ale nám je to jedno. Najjednoduchšia večera je tá najlepšia večera! Viacerí táborníci boli špinaví až za ušami keď odchádzali od stola. Pochutnali si rozhodne všetci. Po večeri už začali prípravy na ďalšie večerné predstavenie, tentokrát obzvlášť zaujímavé a vtipné. Nika, Vladka a Kajka si zahrali čertice a svojím presvedčivým vystúpením isto zmiatli nejedného diváka :D. Peklo bolo jednou zo zastávok baníkov pátrajúcich po stratenom artefakte, ktorých reprezentovali Lenka, Ivka a Paťo – kapitáni našich tímov. Pekelnou scénkou sa priblížili opäť o kus bližšie k cieľu. No a okrem cieľu sme sa všetci priblížili aj k posteli.

Štvrtok 30.7.2021

Štvrtok bol nabitý hneď od rána. Keďže sme si objednali pomerne skorý ranný vstup do bane v Banskej Štiavnici, aj budíky sme museli nastaviť o niečo skôr. Raňajky sme do seba nahádzali rýchlo, obliekli sa, zbalili veci a mohlo sa vyraziť. Tešili sa asi všetci, predsa len do podzemia sa nedostanete každý deň. Obzvlášť do podzemia Štiavnických vrchov, ktoré skrýva mnoho pokladov a tajomstiev histórie. Nasadli sme do áut a šup ho do Banskej Štiavnice. Banské múzeum v prírode je ešte pred samotným mestom, neďaleko tajchu Klinger. Počas sezóny ho navštívi veľmi veľa ľudí a práve preto sme si zvolili prehliadku hneď ráno o deviatej. Banské múzeum tvorí povrchová a podpovrchová expozícia a zatiaľ čo v tej povrchovej sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí o histórii, technike či geológii, až v podzemí začalo to pravé dobrodružstvo. Ešte hore na svetle nám sprievodca dal žlté plášte, helmy a čelovky. Ako takí malí permoníci sme potom cupkali dole schodami až ku vchodu do štôlne Bartolomej. Pán sprievodca bol naozaj milý a občas aj zavtipkoval. V podzemí, ako v uzavretom priestore sme museli dodržiavať pozemské opatrenia, helmu s čelovkou sme preto doladili rúškom :D. V podzemí sme prešli kus cesty a dozvedeli sa naozaj zaujímavé veci. Jedna z tých najvtipnejších, ktorú si určite zapamätal každý bol banský mesiac. Kto nechápe, musí štôlňu navštíviť. Prehliadku rozhodne odporúčame keďže nikde na Slovensku nič podobného rozsahu neuvidíte. My sme po prehliadke ešte vykúpili obchod so suvenírmi a potom už naša skoro trojhodinová návšteva banského múzea skončila. Pred nami bola ešte jedna z dominánt Banskej Štiavnice – kalvária. Tú tvorí celkovo 22 stavieb a postavená bola na kopci s krkolomným názvom Scharffenberg. My sme samozrejme vyšli až hore, odkiaľ sa naskytol nádherný výhľad na slnkom zaliatu Štiavnicu. Vo štvrtok bolo vonku naozaj horúco, čo udrelo do hlavy aj niektorým okoloidúcim :D. My sme sa aspoň dobre zabavili a do konca dňa sa mali na čom smiať. Z kalvárie sme videli všetky miesta, ktoré nás tento týždeň v rámci našej Permoníckej fáračky ešte čakajú. Unavení teplom sme sa pomaly pobrali späť k autám a odtiaľ priamo domov, na chatu West. Poobedie patrilo kreatívnym aktivitám a všetci si vyrobili svoje vlastné táborové tričko. Farby na textil nás zabavili dobré dve hodiny a tí, ktorí už ich mali dosť sa vybrali k vode. Počasie bolo naozaj ako stvorené na kúpačku a chill na člne. Večer nás ako vždy čakala scénka, v ktorej hlavnú úlohu mal tentokrát rozmrznutý neandertálec Gacko. Pozrieť nás prišiel aj Milanko s priateľkou Natálkou a ich dvoma chlpáčmi. Tým sa scénka veľmi páčila a neustále chceli byť jej súčasťou :D. Zostali s nami až do večerného táboráku, pri ktorom si zaspievali niekoľko pesničiek a rozlúčili sa. Štvrtok nás všetkých akosi zmohol. Boli sme unavení z tepla a pri večernej rade starších sa nám už fakt ťažko premýšľalo. Bol čas nabrať nové sily na ďalší deň.

Piatok 31.7.2021

 Ani sme sa nenazdali a bol tu piatok! Predposledný celý táborový deň. Piatkové plány boli veľké a preto bolo treba začať deň skoro ráno. Vychutnali sme si raňajky, nahodili sa do mestského, obedový balíček zabalili do batôžku a mohlo sa vyraziť. Tentokrát sme sa snáď po prvýkrát vybrali bez Peťa, hlavným piatkovým vedúcim bol Krko. Autobus nás zviezol do Banskej Štiavnice, priamo k prvej zastávke – Novému zámku. Nový zámok je známy aj ako dievčenský či panenský. Prečo je tomu tak sa nám zistiť bohužiaľ nepodarilo. Vypočuli sme si sprievodkyňu, prešli tri poschodia plné exponátov ale jediné čo nás zaujalo bol asi výhľad. Čo si budeme hovoriť, žiadne dobrodružstvo to nebolo. O niečo krajší a zaujímavejší už bol Starý zámok, v ktorom sme si prehliadku spravili sami. Naozaj, striedali sme sa v čítaní a text obohacovali o rôzne vtipné perličky :D. Na Starom zámku sme sa aj naobedovali a krásnymi kamennými uličkami Banskej Štiavnice prešli do samotného centra. Na ikonickom Námestí Svätej Trojice sídli aj mineralogické múzeum. Obzerať kamienky vo vitrínkach tiež nebola každého šálka kávy ale aspoň dnu bolo príjemne chladno. V horúci deň to padlo vhod. Súčasťou mineralogickej expozície bola aj šachta Michal, taká veľmi malá sestrička šachty Bartolomej, ktorú sme navštívili vo štvrtok. Šachta síce malá ale teplota v nej exkluzívna :D. Celý náš piatkový výlet prebiehal v pomalom tempe, nikam sme sa neponáhľali a dokonca sme si dopriali rozchod na námestí. Všetko bolo pekné až kým sme nezistili, že Krkov prepracovaný plán má jednu malú chybičku. Autobus o štvrtej cez prázdniny nepremáva a posledný nám ide o 15 minút. Bolo to rýchle tempo, chvíľami aj poklus ale nakoniec sme z námestia na autobusovú stanicu stihli prísť včas. Ťažko povedať, čo by sme robili keby ho nestihneme. Naša rada starších by zrejme nebola nadšená, že pre nás musí prísť autami. Všetko ale dopadlo dobre a na Počúvadlo sme sa vrátili v ideálnom čase, práve sa totiž začínalo s prípravami na guľáš (nepasuje mi tam ten mäkčeň, dáme si to po turansky – guláš). Pomohli sme so zemiakmi a cibuľou, niektorí dorábali svoje tričká a niektorí neobsedeli a vybrali sa k vode. Slnko bolo stále nižšie a nižšie, čo na jazere vytváralo naozaj príjemnú atmosféru. Počúvadliansky tajch je najväčší z 24 zachovaných tajchov v regióne. Tento dômyselný systém tajchov bol technologickým unikátom a počas zlatej horúčky zabezpečoval veľmi potrebnú vodu pre banskú činnosť. Dnes je z Počúvadla rekreačná lokalita, ktorú sme si my za celý týždeň naozaj naplno vychutnali. Večer patril scénke, tentokrát ako zo strašidelného filmu a rade starších. Samozrejme nechýbal perfektný Miloškov guláš, ktorý napovedal, že finále sa už blíži!

Sobota 1.8.2021

 Klasicky v sobotu z tábora odchádzame, aspoň tak to vždy bolo. Posledné roky sa ale zmenila tradícia a sobote prislúcha špeciálna úloha – finále! Je to posledný celý deň tábora, kedy sa spravidla nikam nejde a program sa odohráva na chate a v jej okolí. Presne takto začala aj naša sobota na Počúvadle. Od rána všetci postávali pri nástenke, počítali body a nervózne vymýšľali taktiku na ďalší boj. Žoldy mal na doobedie pripravených niekoľko hier a rôznych športových disciplín, v ktorých tímy súperili o posledné body. Vo voľných chvíľkach niektorí dokončovali svoje tričká alebo pomáhali maľovať tričká druhým. Ja by som finálový článok rada venovala Permoníckej fáračke ako takej. Dovolím si tvrdiť, že Krko je rokmi ostrieľaný scenárista táborov. Posledné roky tvorí ich dej, vymýšľa príbeh a zasadzuje ho do prostredia, v ktorom sa zrovna nachádzame. Ak je Žoldy programový vedúci, Krko je jednoznačne programový mozog. Tento rok na Počúvadle súperili 3 banícke rody – Feistmantel (pod vedením Lenky), Strongmani (pod vedením Paťa) a Zlatokop(k)ý (pod vedením Ivanky). Dôvodom ich súperenia bol starý spis, opisujúci vzácny poklad, ktorý našli pri práci v bani. Všetci chceli nájsť poklad a získať stratený tajomný artefakt. Na ceste k nemu prešli cez patrónku baníkov – Sv. Barboru, peklo, dobu ľadovú, vrstvu temnoty až do Veľkej siene. Každý večer patril scénke, ktorá permoníkom pomohla dostať sa o krok bližšie k pokladu – k živej vode. Živá voda ale prišla na rad až večer. Krátko po sobotnom obede sa tábor rozlúčil s Vávrovcami, ktorí bohužiaľ museli odísť kvôli ďalším povinnostiam späť domov. Po lúčení prišla na rad mestská hra. Aj keď Počúvadlo nebolo zrovna veľkomesto, skrývalo mnoho zaujímavostí, ktoré decká dokumentovali, fotili, zisťovali či overovali. S blížiacim sa večerom začali prípravy na ďalšiu klasickú súčasť našich táborov – kostýýýmy! Tento rok ich bolo naozaj dosť, keďže starší členovia potrebovali kostýmy nielen na finále ale aj na každovečerné scénky. Naši najmladší ale tie svoje predviedli až v sobotu. Pokochať sa môžete na fotkách. Nakoniec všetky tímy objavili Veľkú sieň aj skrytý tajomný poklad. Prví do nej dorazil tím Feinstmantel, čím sa stal bodovým víťazom Permoníckej fáračky. Skutočnými víťazmi ale tento rok boli všetci. Správne sa rozhodli pri nájdení strateného artefaktu – živej vody, uprednostnili lojalitu pred chamtivosťou a zvíťazili! Záverečný táborák má magické čaro. Vždy pri ňom hodnotíme, spomíname a veríme, že sa v rovnako dobrej nálade stretneme aj o rok.

Nedeľa 2.7.2021

 Tak a sme na konci! Nedeľa na Počúvadle sa niesla už len v znamení balenia všetkého, čo sa nám za ten týždeň podarilo rozhádzať. Balili sme svoje veci, nástenku, kuchyňu, člny, bicykle, …jednoducho všetko. Raňajky boli klasické ČKD – čo kuchyňa dala a aj keď mi tento rok unikli, podľa mňa sú to najlepšie raňajky aké môžu byť :D. Chatu West sme opustili okolo desiatej, presne tak aby sme na nedeľný obed už boli doma. Cestou sme pospávali, spomínali a smiali sa na zážitkoch, ktoré nám tábor priniesol. Podarilo sa nám ho zorganizovať aj keď to opäť nevyzeralo ružovo. Takto pred rokom sme si v Stratenej vraveli, že bláznivejší rok ako 2020 už snáď ani nemôže byť. Rok 2021 sa prekonal. Opäť sme jeho značnú časť strávili doma, na dištančnom vyučovaní a tiež dištančných schôdzkach. Je skvelé, že aj keď sme sa stretávali málo, dokázali sme tábor zorganizovať s plným počtom členov. Aspoň na malú chvíľu nám leto dalo možnosť užívať si bezstarostné zážitky. Spoznali sme prekrásny kút Slovenska, ktorý mnohí označujú ako ten najkrajší. Spája bohatú históriu a nádhernú prírodu, čo ho robí turistami veľmi obľúbeným. Myslím si, že to môžeme len potvrdiť a radi sa sem ešte niekedy vrátime. Tak teda táborníci, ďakujeme, že ste boli opäť súčasťou a užili si to spolu s nami. Ďakujeme našim skvelým kuchárom, že vyhoveli všetkým mäsožrútom, vegetariánom, pescetariánom aj odporcom hríbov či polievok. Bola s vami neskutočná zábava, nielen v kuchyni ale aj mimo nej :D. Ďakujeme náčelníkovi Peťovi, že sa na to opäť dal a parádne mu to klaplo. Tento rok ešte jedno špeciálne poďakovanie patrí aj včeličkám, ktoré nás svojím pichnutím pustili bezpečne do sveta. No čo mi ostáva na záver? Snáď iba popriať nám úspešný rok a veľa šťastia aby nám to budúce leto opäť vyšlo. Ahojte kamaráti!

 

Zobraziť galériu