Nedeľa 26.7.2021

Tak a je to opäť po roku tu! Moje meno je Vladka a v mene Detskej organizácie Fénix Stará Turá vás vítam pri čítaní našej tradičnej táborovej brožúry. Pozývam vás prostredníctvom týchto riadkov zažiť skvelý táborový týždeň s nami. Zaspomíname si na to najlepšie, najkrajšie aj najvtipnejšie a môžem vám sľúbiť, že toho naozaj nebude málo. Pripraviť sa, pozor, cesta na Počúvadlo sa práve začína!

Kvôli chate sme ju tentokrát začali až v nedeľu a tak sa rezne pripravené na nedeľný rodinný obed museli zabaliť. To samozrejme nebolo na škodu, keďže sme pred sebou mali približne tri hodinky v aute. Po božtekoch rodičom už Peťo, Krko starší, Krko mladší a Miloško dupli na plyn a mohlo sa vyraziť. Tento rok nás cestou našťastie nestretli žiadne technické problémy a strastiplnými “skratkami” sme sa okolo jednej dostali na miesto určenia – chata West, Počúvadlianske jazero. Čarovné okolie Štiavnických vrchov patrí k najkrajším kútom Slovenska a my sme ho tak trochu roky obchádzali. Samotná Banská Štiavnica aj Počúvadlo sú turisticky vyhľadávané miesta a aj počas nášho pobytu sme boli omnoho viac v centre diania ako inokedy. Nevadilo nám to, práve naopak sme si užívali všetko, čo táto lokalita ponúkla. Treba tiež podotknúť, že toto bol už druhý “korona tábor” a my sme veľmi radi, že sa nám ho po tomto neľahkom pandemickom roku podarilo zorganizovať. Samozrejme s dodržaním všetkých opatrení a s o niečo viac papiermi :D. Vráťme sa ale na Počúvadlo, kde nás čakalo úvodné poobedie. To sa nieslo v znamení vybaľovania vecí, zoznamovania sa s prostredím a chystaním všetkého potrebného. Chlapci pripravili taborák, dievčatá nástenku a každá izba dostala od svojich obyvateľov názov. Potom už po vlastnej večeri nasledoval tradičný otvárací táborák. Naši najmladší členovia odrecitovali a zapálili malé ohne a úlohy hlavného pekelníka sa na výbornú zhostil Tomáško. Úvodné slovo dostal každý z troch členov rady starších a hneď po nich nasledoval programový vedúci Žoldy. Program tohtoročného tábora bol úzko spätý so Štiavnickými vrchmi. Po minuloročnej ceste do vesmírnej budúcnosti sme zamierili presne na opačný smer – k zemskému jadru. Stali sa z nás baníci hľadajúci stratený banský artefakt. Práve podľa toho dostal tábor názov “Permonícka fáračka”. Nás do tejto témy hneď prvý večer zasvätili starší členovia divadelným predstavením ale vy sa ešte nechajte prekvapiť. Dní aj strán máme ešte dosť.

Pondelok 27.7.2021

Deň číslo dva začal krásne! Raňajkami o ôsmej a krásnym počasím. Slniečko nás skutočne od rána vyháňalo von a tak sme ho poslúchli a vybrali sa na turistiku. Prvý oficiálny táborový deň patrí pešej turistike snáď odjakživa, čiže ani tento rok to nemohlo byť inak. Krátko po raňajkách sme sa vybrali smerom k jazeru a odtiaľ po zelenej turistickej značke na najvyšší vrch Štiavnických vrchov, Sitno. To je so svojou výškou 1009 m n. m. najvyšším vrchom celého okolia a tak aj našim táborovým topom. Stalo sa už tradíciou, že každý tábor vyšlapeme na najvyšší vrch v okolí. Minulý rok to bola Kráľova Hoľa, rok predtým Poľana a v roku 2018 zasa Ďumbier. Sitno im ani zďaleka nekonkurovalo, bola to pomerne nenáročná túra, ktorú sme aj s niekoľkými odpočinkovými pauzami zvládli všetci ešte do obeda. Jednoznačne ale Sitno odporúčame pretože bolo veľmi pekné, ponúka krásne výhľady, občerstvenie na chate a dokonca rujny starobylého Sitnianskeho hradu. My sme ho navštívili a dokonca na ňom našli aj niekoľko maľovaných kamienkov z Facebookovej výzvy “Veselé kamene”. Cesta dole už bola rýchla a nohy nám len tak lietali. Keďže sme sa na chatu vrátili naozaj pomerne skoro a počasie nám prialo, prišiel čas vyskúšať vodu v Počúvadle. Rýchla kúpačka padla všetkým v horúci deň vhod avšak s blížiacim sa časom večere už začínali cítiť hlad aj tí najväčší vytrvalci. Prvá večera bola parádna, obľúbené Žoldyho strapaté rezne :D. A ešte jedna pikoška z večere. Viete, ktorá je najobľúbenejšia táborová polievka? Zaručene paradajková, pretože sa je zásadne studená, až keď každý poskladá svoje meno z písmeniek :D. Táborový večer patril opäť divadelnému predstaveniu pod vedením režiséra Krka. Krátka scénka nás opäť uviedla do deja celotáborovej hry a keď rozprávke zazvonil koniec (a teraz bez srandy, aj deduška večerníčka sme mali :D) na rad prišla rada starších. Rada starších sa pomaly tiež stala táborovou tradíciou. Pôvodne mala byť len súčasťou táborového programu v roku 2018 ale zožala úspech tak sme ju zaradili aj tento rok. Naša staršina (rozumej Peťo, Miloško a Ondro) si na každý večer pripravila niekoľko zapeklitých otázok, ktorými potrápili naše hlávky. Niekedy boli otázky naozaj ťažké, inokedy nám zase nerobili problém. Priznám sa, že si nepamätám na čo sa pýtali v pondelok večer ale určite nás poriadne potrápili a do postelí sme zaľahli s unavenými mozgovými bunkami.

Utorok 28.7.2021

Utorok patril bicyklom. Tie sme opäť v Miloškovom nákladiaku priviezli aj na tento tábor. Myslím, že nebudem sama keď poviem, že som z toho mala poriadny strach. Predsa len Štiavnické vrchy ponúkajú “chutné” stupáky. Trasu sme ale naplánovali tak aby ich bolo čo najmenej a keďže máme mnoho mladších členov na malých bicykloch, tempo malo byť tiež voľnejšie. Hneď po raňajkách sme teda vysadli na bicykle a vyrazili. Cesta bola od začiatku veselá a nejeden z nás preklínal povestné Peťove skratky. Šli sme lesom, hlinitými zjazdami, poľami, lúkami a nakoniec aj po ceste. Prvá skupinka sa oddelila už na prvej odbočke, keď zle odbočili. Pomohli ale mapy, podľa ktorých sme sa mali o niekoľko kilometrov stretnúť s ostatnými. Tak sa stalo a potom už sme spolu absolvovali snáď najhorší úsek cesty, zráz, z ktorého som mala ešte niekoľko týždňov po tábore riadnu modrinu. Takýmito strastiplnými cestami sme prišli až na našu prvú zastávku – kaštieľ vo Svätom Antone. Počkali sme tu na čas prehliadky a so sympatickým sprievodcom absolvovali cestu do histórie tohto miesta. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí a po obedovej pauze pokračovali ďalej. Tentokrát zase po hlavnej ceste s rušnou premávkou do Banskej Štiavnice. Banská Štiavnica je mesto krásne, pre cyklistov ako stvorené – všetko je vydláždené kockami a do kopca :D. Na bicykli alebo vedľa bicykla sme ale všetci dorazili k botanickej záhrade. Záhrada sa nachádza v krásnom prostredí bývalej baníckej a lesníckej akadémie, ktorú založila v 18.storočí Mária Terézia a bola prvou svojho druhu na svete. V súčasnosti sa v záhrade nachádza viac ako 200 druhov našich aj zahraničných druhov drevín. Za najzaujímavejšie sú považované mohutné sekvojovce dosahujúce výšku niekoľko desiatok metrov. Po pauze v Štiavnici sme už pokračovali rovno na chatu. Návšteva historického centra nás totiž tento týždeň ešte len čakala. Stavili sme sa aj na kofolu v Štiavnických baniach, ktorá nás prijemne osviežila a dodala potrebnú energiu na zvyšok cesty. Ja sama som bola prekvapená, že okolité kopce neboli také zlé a všetci sme ich zvládli, či už na bicykli alebo vedľa neho :D. Dokonca sme potom poobede ešte aj hrali hry a plnili úlohy (a veru, že neboli ľahké). Večer už sa niesol v tradičnom duchu, scénka, rada starších a posteľ. Scénkou sme sa dostali opäť ďalej v príbehu troch baníckych rodov hľadajúcich stratený artefakt v hlbinách Štiavnických vrchov. Svoje úlohy vedúcich tímov perfektne zvládali naši najnovší mladí vedúci – Ivka, Lenka a Paťo. Možno to neviete no tí v júli absolvovali Ministerstvom školstva akreditované vzdelávanie Mladý vedúci v Modre. Sú z nich teda plnohodnotní vedúci a inštruktori, ktorí môžu nadobudnuté vedomosti využívať aj na ďalších táboroch. Krko všetko perfektne naplánoval a každovečerné scénky tak boli naozaj vymakané. Každý mal kostým (ako môžete vidieť na fotkách) a svoju úlohu bral veľmi vážne. No a keď nás večer ešte vytrápila Rada starších boli sme súci už len do postele.

Streda 29.7.2021

Streda oddýchnuť si treba. Týmito slovami sme sa riadili a po turistike a cykloturistike sme stredu venovali voľnému dňu. Nie žeby sme nič nerobili, to ani náhodou, len sme zostali na chate a všetky kreatívne aj športové aktivity sústredili tam. Doobedie sme strávili vonku a venovali ho rôznych športovým aktivitám. Bola prekážková dráha, preťahovanie lanom aj legendárne fúriky. Tie mali naozaj úspech a všetci sa pri nich poriadne zabavili. Doobedie ušlo ako voda, ani sme sa nenazdali a pomáhali sme s prípravami na obed. Na tom si samozrejme neskôr každý pochutnal a po krátkom vytrávení sme vyrazili na náš najobľúbenejší cieľ dňa – Počúvadlianske jazero. Konečne sme vyvetrali naše člny a užili si na nich kopec zábavy. Vždy bol jeden člen obetovaný ako strážca vecí na pobreží pretože na jazere bolo vždy poriadne veľa ľudí. Počúvadlo je známe a obľúbené jazero a navštevuje ho mnoho turistov z okolia.  Presvedčili sme sa o tom zakaždým, keď sme na pláži hľadali miesto pre našu veľkú skupinu :D. Aj v stredu sme prišli ako veľká voda a upútali zrak dovolenkujúcich na pláži. Odpovedali sme na niekoľko zvedavých otázok a užívali si príjemné slnečné poobedie. Zdržali sme sa tam veru poriadne dlho a jediné, čo nás nakoniec vyhnalo bol hlad. Keď tak nad tým rozmýšľam, možno to nebol hlad ale chuť :D. Na večeru totiž mali byť legendárne grankové kolienka. No a na tie sa tešil každý. Naši ufrflaní kuchári vždy precedia niekoľko slov k jedlu, ktoré podľa nich nestojí za nič ale nám je to jedno. Najjednoduchšia večera je tá najlepšia večera! Viacerí táborníci boli špinaví až za ušami keď odchádzali od stola. Pochutnali si rozhodne všetci. Po večeri už začali prípravy na ďalšie večerné predstavenie, tentokrát obzvlášť zaujímavé a vtipné. Nika, Vladka a Kajka si zahrali čertice a svojím presvedčivým vystúpením isto zmiatli nejedného diváka :D. Peklo bolo jednou zo zastávok baníkov pátrajúcich po stratenom artefakte, ktorých reprezentovali Lenka, Ivka a Paťo – kapitáni našich tímov. Pekelnou scénkou sa priblížili opäť o kus bližšie k cieľu. No a okrem cieľu sme sa všetci priblížili aj k posteli.

Štvrtok 30.7.2021

Štvrtok bol nabitý hneď od rána. Keďže sme si objednali pomerne skorý ranný vstup do bane v Banskej Štiavnici, aj budíky sme museli nastaviť o niečo skôr. Raňajky sme do seba nahádzali rýchlo, obliekli sa, zbalili veci a mohlo sa vyraziť. Tešili sa asi všetci, predsa len do podzemia sa nedostanete každý deň. Obzvlášť do podzemia Štiavnických vrchov, ktoré skrýva mnoho pokladov a tajomstiev histórie. Nasadli sme do áut a šup ho do Banskej Štiavnice. Banské múzeum v prírode je ešte pred samotným mestom, neďaleko tajchu Klinger. Počas sezóny ho navštívi veľmi veľa ľudí a práve preto sme si zvolili prehliadku hneď ráno o deviatej. Banské múzeum tvorí povrchová a podpovrchová expozícia a zatiaľ čo v tej povrchovej sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí o histórii, technike či geológii, až v podzemí začalo to pravé dobrodružstvo. Ešte hore na svetle nám sprievodca dal žlté plášte, helmy a čelovky. Ako takí malí permoníci sme potom cupkali dole schodami až ku vchodu do štôlne Bartolomej. Pán sprievodca bol naozaj milý a občas aj zavtipkoval. V podzemí, ako v uzavretom priestore sme museli dodržiavať pozemské opatrenia, helmu s čelovkou sme preto doladili rúškom :D. V podzemí sme prešli kus cesty a dozvedeli sa naozaj zaujímavé veci. Jedna z tých najvtipnejších, ktorú si určite zapamätal každý bol banský mesiac. Kto nechápe, musí štôlňu navštíviť. Prehliadku rozhodne odporúčame keďže nikde na Slovensku nič podobného rozsahu neuvidíte. My sme po prehliadke ešte vykúpili obchod so suvenírmi a potom už naša skoro trojhodinová návšteva banského múzea skončila. Pred nami bola ešte jedna z dominánt Banskej Štiavnice – kalvária. Tú tvorí celkovo 22 stavieb a postavená bola na kopci s krkolomným názvom Scharffenberg. My sme samozrejme vyšli až hore, odkiaľ sa naskytol nádherný výhľad na slnkom zaliatu Štiavnicu. Vo štvrtok bolo vonku naozaj horúco, čo udrelo do hlavy aj niektorým okoloidúcim :D. My sme sa aspoň dobre zabavili a do konca dňa sa mali na čom smiať. Z kalvárie sme videli všetky miesta, ktoré nás tento týždeň v rámci našej Permoníckej fáračky ešte čakajú. Unavení teplom sme sa pomaly pobrali späť k autám a odtiaľ priamo domov, na chatu West. Poobedie patrilo kreatívnym aktivitám a všetci si vyrobili svoje vlastné táborové tričko. Farby na textil nás zabavili dobré dve hodiny a tí, ktorí už ich mali dosť sa vybrali k vode. Počasie bolo naozaj ako stvorené na kúpačku a chill na člne. Večer nás ako vždy čakala scénka, v ktorej hlavnú úlohu mal tentokrát rozmrznutý neandertálec Gacko. Pozrieť nás prišiel aj Milanko s priateľkou Natálkou a ich dvoma chlpáčmi. Tým sa scénka veľmi páčila a neustále chceli byť jej súčasťou :D. Zostali s nami až do večerného táboráku, pri ktorom si zaspievali niekoľko pesničiek a rozlúčili sa. Štvrtok nás všetkých akosi zmohol. Boli sme unavení z tepla a pri večernej rade starších sa nám už fakt ťažko premýšľalo. Bol čas nabrať nové sily na ďalší deň.

Piatok 31.7.2021

 Ani sme sa nenazdali a bol tu piatok! Predposledný celý táborový deň. Piatkové plány boli veľké a preto bolo treba začať deň skoro ráno. Vychutnali sme si raňajky, nahodili sa do mestského, obedový balíček zabalili do batôžku a mohlo sa vyraziť. Tentokrát sme sa snáď po prvýkrát vybrali bez Peťa, hlavným piatkovým vedúcim bol Krko. Autobus nás zviezol do Banskej Štiavnice, priamo k prvej zastávke – Novému zámku. Nový zámok je známy aj ako dievčenský či panenský. Prečo je tomu tak sa nám zistiť bohužiaľ nepodarilo. Vypočuli sme si sprievodkyňu, prešli tri poschodia plné exponátov ale jediné čo nás zaujalo bol asi výhľad. Čo si budeme hovoriť, žiadne dobrodružstvo to nebolo. O niečo krajší a zaujímavejší už bol Starý zámok, v ktorom sme si prehliadku spravili sami. Naozaj, striedali sme sa v čítaní a text obohacovali o rôzne vtipné perličky :D. Na Starom zámku sme sa aj naobedovali a krásnymi kamennými uličkami Banskej Štiavnice prešli do samotného centra. Na ikonickom Námestí Svätej Trojice sídli aj mineralogické múzeum. Obzerať kamienky vo vitrínkach tiež nebola každého šálka kávy ale aspoň dnu bolo príjemne chladno. V horúci deň to padlo vhod. Súčasťou mineralogickej expozície bola aj šachta Michal, taká veľmi malá sestrička šachty Bartolomej, ktorú sme navštívili vo štvrtok. Šachta síce malá ale teplota v nej exkluzívna :D. Celý náš piatkový výlet prebiehal v pomalom tempe, nikam sme sa neponáhľali a dokonca sme si dopriali rozchod na námestí. Všetko bolo pekné až kým sme nezistili, že Krkov prepracovaný plán má jednu malú chybičku. Autobus o štvrtej cez prázdniny nepremáva a posledný nám ide o 15 minút. Bolo to rýchle tempo, chvíľami aj poklus ale nakoniec sme z námestia na autobusovú stanicu stihli prísť včas. Ťažko povedať, čo by sme robili keby ho nestihneme. Naša rada starších by zrejme nebola nadšená, že pre nás musí prísť autami. Všetko ale dopadlo dobre a na Počúvadlo sme sa vrátili v ideálnom čase, práve sa totiž začínalo s prípravami na guľáš (nepasuje mi tam ten mäkčeň, dáme si to po turansky – guláš). Pomohli sme so zemiakmi a cibuľou, niektorí dorábali svoje tričká a niektorí neobsedeli a vybrali sa k vode. Slnko bolo stále nižšie a nižšie, čo na jazere vytváralo naozaj príjemnú atmosféru. Počúvadliansky tajch je najväčší z 24 zachovaných tajchov v regióne. Tento dômyselný systém tajchov bol technologickým unikátom a počas zlatej horúčky zabezpečoval veľmi potrebnú vodu pre banskú činnosť. Dnes je z Počúvadla rekreačná lokalita, ktorú sme si my za celý týždeň naozaj naplno vychutnali. Večer patril scénke, tentokrát ako zo strašidelného filmu a rade starších. Samozrejme nechýbal perfektný Miloškov guláš, ktorý napovedal, že finále sa už blíži!

Sobota 1.8.2021

 Klasicky v sobotu z tábora odchádzame, aspoň tak to vždy bolo. Posledné roky sa ale zmenila tradícia a sobote prislúcha špeciálna úloha – finále! Je to posledný celý deň tábora, kedy sa spravidla nikam nejde a program sa odohráva na chate a v jej okolí. Presne takto začala aj naša sobota na Počúvadle. Od rána všetci postávali pri nástenke, počítali body a nervózne vymýšľali taktiku na ďalší boj. Žoldy mal na doobedie pripravených niekoľko hier a rôznych športových disciplín, v ktorých tímy súperili o posledné body. Vo voľných chvíľkach niektorí dokončovali svoje tričká alebo pomáhali maľovať tričká druhým. Ja by som finálový článok rada venovala Permoníckej fáračke ako takej. Dovolím si tvrdiť, že Krko je rokmi ostrieľaný scenárista táborov. Posledné roky tvorí ich dej, vymýšľa príbeh a zasadzuje ho do prostredia, v ktorom sa zrovna nachádzame. Ak je Žoldy programový vedúci, Krko je jednoznačne programový mozog. Tento rok na Počúvadle súperili 3 banícke rody – Feistmantel (pod vedením Lenky), Strongmani (pod vedením Paťa) a Zlatokop(k)ý (pod vedením Ivanky). Dôvodom ich súperenia bol starý spis, opisujúci vzácny poklad, ktorý našli pri práci v bani. Všetci chceli nájsť poklad a získať stratený tajomný artefakt. Na ceste k nemu prešli cez patrónku baníkov – Sv. Barboru, peklo, dobu ľadovú, vrstvu temnoty až do Veľkej siene. Každý večer patril scénke, ktorá permoníkom pomohla dostať sa o krok bližšie k pokladu – k živej vode. Živá voda ale prišla na rad až večer. Krátko po sobotnom obede sa tábor rozlúčil s Vávrovcami, ktorí bohužiaľ museli odísť kvôli ďalším povinnostiam späť domov. Po lúčení prišla na rad mestská hra. Aj keď Počúvadlo nebolo zrovna veľkomesto, skrývalo mnoho zaujímavostí, ktoré decká dokumentovali, fotili, zisťovali či overovali. S blížiacim sa večerom začali prípravy na ďalšiu klasickú súčasť našich táborov – kostýýýmy! Tento rok ich bolo naozaj dosť, keďže starší členovia potrebovali kostýmy nielen na finále ale aj na každovečerné scénky. Naši najmladší ale tie svoje predviedli až v sobotu. Pokochať sa môžete na fotkách. Nakoniec všetky tímy objavili Veľkú sieň aj skrytý tajomný poklad. Prví do nej dorazil tím Feinstmantel, čím sa stal bodovým víťazom Permoníckej fáračky. Skutočnými víťazmi ale tento rok boli všetci. Správne sa rozhodli pri nájdení strateného artefaktu – živej vody, uprednostnili lojalitu pred chamtivosťou a zvíťazili! Záverečný táborák má magické čaro. Vždy pri ňom hodnotíme, spomíname a veríme, že sa v rovnako dobrej nálade stretneme aj o rok.

Nedeľa 2.7.2021

 Tak a sme na konci! Nedeľa na Počúvadle sa niesla už len v znamení balenia všetkého, čo sa nám za ten týždeň podarilo rozhádzať. Balili sme svoje veci, nástenku, kuchyňu, člny, bicykle, …jednoducho všetko. Raňajky boli klasické ČKD – čo kuchyňa dala a aj keď mi tento rok unikli, podľa mňa sú to najlepšie raňajky aké môžu byť :D. Chatu West sme opustili okolo desiatej, presne tak aby sme na nedeľný obed už boli doma. Cestou sme pospávali, spomínali a smiali sa na zážitkoch, ktoré nám tábor priniesol. Podarilo sa nám ho zorganizovať aj keď to opäť nevyzeralo ružovo. Takto pred rokom sme si v Stratenej vraveli, že bláznivejší rok ako 2020 už snáď ani nemôže byť. Rok 2021 sa prekonal. Opäť sme jeho značnú časť strávili doma, na dištančnom vyučovaní a tiež dištančných schôdzkach. Je skvelé, že aj keď sme sa stretávali málo, dokázali sme tábor zorganizovať s plným počtom členov. Aspoň na malú chvíľu nám leto dalo možnosť užívať si bezstarostné zážitky. Spoznali sme prekrásny kút Slovenska, ktorý mnohí označujú ako ten najkrajší. Spája bohatú históriu a nádhernú prírodu, čo ho robí turistami veľmi obľúbeným. Myslím si, že to môžeme len potvrdiť a radi sa sem ešte niekedy vrátime. Tak teda táborníci, ďakujeme, že ste boli opäť súčasťou a užili si to spolu s nami. Ďakujeme našim skvelým kuchárom, že vyhoveli všetkým mäsožrútom, vegetariánom, pescetariánom aj odporcom hríbov či polievok. Bola s vami neskutočná zábava, nielen v kuchyni ale aj mimo nej :D. Ďakujeme náčelníkovi Peťovi, že sa na to opäť dal a parádne mu to klaplo. Tento rok ešte jedno špeciálne poďakovanie patrí aj včeličkám, ktoré nás svojím pichnutím pustili bezpečne do sveta. No čo mi ostáva na záver? Snáď iba popriať nám úspešný rok a veľa šťastia aby nám to budúce leto opäť vyšlo. Ahojte kamaráti!