Letný tábor Polianka

1. Takto sme začali…

Po niekoľkých rokoch táborenia sme tento rok zakotvili najbližšie v histórii našich letných táborov – na Polianke. Keďže je to len pár kilometrov, tak sme sa v ústrety očakávanému týždňu vybrali až na obed.

Prvý pohľad hneď po príchode na miesto tábora bol pre všetkých dosť šokujúci. Keďže sme sa popredu všetci zvedavo pozreli na internet, podľa fotiek sme si urobili určitú predstavu. Tá však bola dosť klamlivá. Od príjazdovej cesty skoro chatu ani nebolo vidieť, pretože kolo parkoviska bolo vysoké malinčie a iné kríky, chata zvonku vyzerala ako pred rekonštrukciou a bazén bol špinavý.

Keď sme sa spamätali z prvotného šoku, vošli sme dnu, kde bol úplne iný svet. Chata bola zvnútra veľmi pekne zariadená a prerobená, v izbách boli televízory a každá izba mala vlastnú kúpeľňu aj WC.

Postupne sme si popozerali všetky izby, rozdelili sme sa a zabývali. Kým vedúci išli na nákup, my sme mali na starosť zabezpečiť slávnostný táborák. Za jeho stavbu boli zodpovední Erik s Martinom, ktorí ho „vďaka“ neochote kamarátov postavili skoro sami.

Postupne sme si prispôsobili všetko podľa našich predstáv a táborovej témy. Keďže sme sa rozhodli prejsť okolo sveta za 8 dní, mali sme na výzdobu vlajky a rôzne zaujímavosti. Pripravili sme nástenku, kde bol tradične zoznam táborníkov rozdelených do dvoch skupín a táborový jedálniček.

Zatiaľ sme len smutne chodili okolo bazéna, keďže bolo vonku chladno, kedykoľvek mohlo zapršať a voda bola špinavá. Namiesto toho sa dobrovoľníci naučili zapaľovať slávnostný táborák. Po dlhých pokusoch sa ho konečne podarilo zapáliť, zaspievali sme si pár pesničiek a dozvedeli sme sa plány na nasledujúci deň. Keďže kvôli susedom sme mohli byť pri ohni len do desiatej, presunuli sme sa postupne do chaty a po krátkom čase sa pobrali spať, aby sme načerpali silu na turistiku.

2. Mohyla M. R. Štefánika

Počas prvého dňa sme sa celkom dobre zohrali, a tak ráno prebehlo bez akýchkoľvek problémov. Služba vstala ráno o niečo skôr, pripravila raňajky a spravila budíček pre ostatných spachtošov. Po raňajkách sme si zbalili veci do balíčka na turistiku, pripravili sme si ruksaky a turistické oblečenie a vyrazili sme do sveta.

Zo začiatku bolo zamračené a báli sme sa, že sa buď budeme musieť vrátiť, alebo zmokneme. Najskôr sme sa vybrali po ceste na Ostrý vrch, kde bola prvá prestávka. Počasie sa za ten čas o niečo zlepšilo a tak sme odtiaľ už v sprievode slniečka prišli až k mohyle. Tam sme si posadali a zjedli na čo sme mali chuť, popozerali sme si mohylu a pokochali sa výhľadom. Keď Alex s pomocou Slávky našiel v diaľke Starú Turú, bol spokojný a mohli sme pokračovať ďalej . Keďže bola po nejakom čase znovu otvorená chata na bradle, išli sme ju preskúmať a odvážnejší si kúpili do cesty nanuky.

Lesnou cestou sme prišli z kopca do Priepasného, kde sme sa mali rozhodnúť, či ísť kúsok dlhšou trasou po lese, alebo kratšie znovu po asfaltovej ceste. Prehlasovaní väčšinou sme sa vybrali po ceste, čo ale poniektorí zneužívali na poflakovanie sa a museli sme na nich často dlho čakať.

Keď sme prišli do tábora, nebolo ešte vôbec veľa hodín, preto sa niektorí otužilci vybrali skúsiť vodu v bazéne. Vydržali v nej však len pár minút, pretože ju slnko ešte nestihlo dosť zohriať a s modrými perami rýchlo povyskakovali von. Keď všetci vyschli, išlo sa tradične do lesa na drevo a spoločne sme postavili večerný táborový oheň.

Po večeri sme si zahrali naháňačku s názvom Latrína, ktorá zožala obrovský úspech a niektorí by chceli hrať až do tmy. S prísľubom, že si môžu zahrať aj ďalší deň, sa všetci presunuli k ohňu, kde sme si povedali program na nasledujúci deň a znovu zaspievali niekoľko pesničiek, až kým sme sa nepobrali spať.

3. Branč

Počasie zatiaľ hralo s nami, preto sme mohli bez problémov zrealizovať svoje plány. Po raňajkách sme sa pobalili, pripravili si veci na cykloturistiku, posledný krát skontrolovali stav bicyklov a vyrazili na cesty.

Už po prvom kilometri bolo jasné, že na Simonku je to veľa, tak sa s ňou Barča, Erik a Simča vrátili do tábora. My ostatní sme pokračovali v naplánovanej trase. Otestovali sme cyklochodník Polianka-Pokryvníky a taktiež nové cyklo značenie až na hrad Branč.

Počasie nám prialo a všetkým sa bicyklovalo veľmi dobre, preto sme na hrade boli nečakane už pred obedom. Ľahli sme si do trávy na nádvorí hradu, kde na nás svietilo slnko, pomaly sme vyberali prvé zásoby z balíčka a posledné zásoby z domu, rozprávali sa a opaľovali.

Keď sme sa dostatočne pokochali okolím a výhľadom a minuli sa nám vtipné príhody z detstva, vybrali sme sa ďalej. Kúsok sme sa vrátili a zviezli sme sa dolu Žriedlovou dolinou, čo väčšina uvítala, keďže bol dosť horúci deň a na tomto 6 km dlhom úseku nám chladný vietor v tieni fúkal do tváre. Postupne sme sa doviezli až do Brezovej pod Bradlom, kde sme si na námestí kúpili zmrzlinu a znova chvíľku oddýchli. Odtiaľ sme sa pobrali naspäť do tábora, kde nás už čakala Maťka, ktorá prišla len chvíľu pred nami. Za najlepšieho cyklistu bol bezkonkurenčne vyhlásený Alex, ktorý za svoj výkon dostal odmenu v podobe cukríkov.

Po návrate do tábora bolo pre všetkých najväčšou odmenou to, že už mohli ísť do bazéna, ktorý už bol ako tak od slnka zohriaty. Keďže to všetkých bavilo, odložili sme pripravené hry a tiež zvyšok denného programu a pokračovali v začatej zábavke až do večere. Po večeri sa iniciatívy chopila Maťa, ktorá pripravila hry k táborovej cestovateľskej téme. Spoločne sme sa vybrali do Holadska a vytvorili odpadkové nádoby na separáciu a neskôr nás Maťka konečne privítala na tábore ako sa na Slovákov patrí – chlebom a soľou.

Večer sme si znovu sadli k ohňu, zhodnotili pekne strávený deň a dozvedeli sa plány na nasledujúci voľný deň. Všetkých potešilo to, že sme mohli nerušene spať do pol deviatej.

4. Voľný deň

Zatiaľ všetko prebiehalo podľa plánu a tak aj tradične na utorok pripadol voľný deň a ostali sme v tábore. Budíček sme posunuli na pol deviatu a po rannej rozcvičke a raňajkách sme sa venovali táborovej téme.

Doobeda sme sa dostali do Egypta. Stretli sme sa vonku na terase a vyrábali si náramky a náhrdelníky z korálok a silónu. Táto činnosť zaujala aj chlapcov, čo nás trochu prekvapilo, ale veľmi milo. Každý si vyrobil niečo pre seba podľa vlastného vkusu a taktiež niečo ako darček napríklad pre Slávku, rodičov alebo kamaráta.

Počas voľného dňa vždy očakávame aj návštevy rodičov a známych a keďže sme tento raz táborili tak blízko domu, bolo návštevníkov viac ako detí. Najpozitívnejšie bolo, že nám každý niečo dobré doniesol .

Cez obed teplota vonku dosahovala dosť nepríjemné výšky, preto sme ako ďalšie do programu zaradili kúpanie v bazéne. Tí najmenší skákali koľko vládali a keď už sme si mysleli, že nevládzu, skákali veselo ďalej.

Trochu neskôr, po poobednom odpočinku, sa hlavnej úlohy v našom cestovateľskom programe chopil Miloško a ukázal nám ako sa potápať, čo všetko pri tom musíme mať oblečené, ako funguje dýchanie a rôzne signály pod vodou, taktiež niečo o športovom potápaní. Po krátkej inštruktáži sme si to mohli vyskúšať na vlastnej koži, čo bolo veľmi zaujímavé, pretože pre všetkých to bola úplne nová skúsenosť.

Neskôr sme sa presunuli do Anglicka. Prezliekli sme sa za kráľovskú rodinu, mali sme korunky a meče a dali sme si čaj o piatej. Po čaji sme išli do lesa na drevo, aby sme si mohli založiť oheň. Kým sme oheň stavali, prišli k nám návštevníci z Trebišovského Fénixu, ktorí prechádzajú Slovenskom na bicykloch. U nás sa osprchovali a najedli, zapojili sme ich do programu a pri ohni sme mali o gitaristu viac.

Síce večer popŕchalo, ale stále sme dúfali, že to do rána prejde a my budeme môcť ísť k Holotovcom na palacinky.

5. Neplánovaný voľný deň

Naše dúfanie z večera sa nenaplnilo a ráno sme sa zobudili do hustého dažďa. Naši hostia, ktorí plánovali vyraziť na cesty už o siedmej ráno si mohli pokojne pospať, lebo v takom počasí ísť nabalení na bicykloch nie je vôbec príjemné. Nakoniec sme sa s nimi rozlúčili o deviatej, keď sme pomaly začali prichádzať na raňajky a vyzeralo to, že dážď ustáva.

Ísť na turistiku nemalo zmysel, preto sme zvolili alternatívny plán a ostali sme v tábore. Po raňajkách sme si vytiahli spoločenské hry, hrali sme sa v jedálni a sledovali dážď bubnujúci na hladinu vody v bazéne.

Keď nám to počasie konečne dovolilo, aspoň na chvíľu sme vybehli von, kde sa iniciatívy ujala Simča a ukázala nám a snažila sa nás naučiť niekoľko základných postojov, úderov a kopov z wu shu, ktorému sa venuje. Po chvíli sme ale boli nútení opäť sa vrátiť dnu. Keď už sme sa predchádzajúcim programom presunuli do Číny, ostali sme v nej ešte chvíľu a sprievodcu nám teraz robila Maťa, ktorá pripravila hry na túto tému.

Poobede sme sa zabavili opäť vonku, kde sme si pripravili limbo, avšak namiesto palice sme podliezali len lano a namiesto hudby sme si mohli aspoň spievať . Neskôr nás Maťa naučila základy prvej pomoci, umelé dýchanie, masáž srdca, opísala záchranu topiaceho sa a názorne sme si predviedli prácu s obväzmi.

Tento neplánovane voľný deň nám nedovolil posedieť si večer pri ohni, keďže po celom dni bolo všetko drevo mokré. Namiesto toho sme ostali v spoločenskej miestnosti, kde sme sa zabavili rôznymi hrami a potom sme sa presunuli do izieb, kde sme hrali karty a pozerali televíziu až kým sme sa neuložili do postelí dúfajúc, že na ďalší deň sa nám už podarí ísť niekam do okolia aspoň na niekoľko hodín.

6. Košariská a Holotkine lokše

Keďže sme už dva dni po sebe strávili v tábore, nepáčila sa nám myšlienka, že by sme v tomto tempe pokračovali. Preto sme boli radi, že ráno nepršalo, aj keď bolo zamračené. Po lesoch sme sa neplánovali túlať a tí bez blatníkov mali šancu na získanie bodkovaného trička.

Po raňajkách sme sa pobalili, pripravili si bicykle a kývajúc Miloškovi, Mati a Simonke sme sa vybrali na cesty. Po telefonáte Erika s mamou sme sa rozhodli ísť na Košariská, pretože s plnými žalúdkami, ktorými sa nám vyhrážala, by sa nám to potom už absolvovať vôbec nechcelo.

Na čele s Alexom sme sa vybrali teda na Ostrý vrch a potom dlhým a vítaným zjazdom až do Košarísk, kde sme sa vybrali do múzea v rodnom dome Milana Rastislava Štefánika. Niektorí tam už boli, niektorí sa dozvedeli kopec noviniek, pre všetkých to však bolo veľmi zaujímavé a poučné. Po toľkých informáciách sme vyhladli a tak sme popravili balíčky a vybrali sme sa cez Podkylavu do Zbehov k Erikovej a Simčinej babičke, kde nás čakal teplý obed. Keďže sa nepríjemne mračilo, bicykle sme si poukladali za seba pod strechu. Ani sme netušili ako dobre sme urobili, pretože o niekoľko minút sa spustila silná búrka. Kým vonku lialo, my sme sedeli vnútri a vychutnávali si plný hrniec kapustnice a dva veľké taniere lokší.

Hneď ako dážď trochu ustal, Erik nám predviedol svojho tátoša a odvážnejších na ňom povozil. Po skoro dvojhodinovej návšteve sme sa konečne odhodlali k návratu do tábora. Vybrali sme si najkratšiu, avšak najstrmšiu cestu a tak väčšina z nás bicykle poctivo tlačila vedľa seba. Po návrate sme sa najviac tešili na sprchu, pretože sme všetci boli mokrí a od blata.

Pôvodne plánovaná grilovačka sa napriek snahe nekonala, pretože sme neboli večer hladní. Radi sme si však posedeli pri ohni, zaspievali si obľúbené pesničky a tešili sa na posledný deň v tábore, ktorý sľuboval veľa zaujímavých hier a zábavy.

7. Ďalší voľný deň

Prišiel posledný deň, ktorý sme celý strávili v tábore. Keďže vonku bolo horúco, chceli sme si ho užiť naplno. Hneď po raňajkách sme vybehli von a hrali naháňačku, ktorá nás bavila až kým nás nezmohlo slnko.

Keď sme sa už len povaľovali v tieni, Slávka sa rozhodla to využiť a pustili sme sa do čistenia zemiakov na obed. So stúpajúcou teplotou sme usúdili, že je vhodný čas na presun do bazéna. Zahájili sme vodnú bitku, skákali sme a šantili sme sa. Na to poľahky nadviazala Maťka, ktorá nám pripravila prekážkovú dráhu. Plazili sme sa popod natiahnuté laná, behali a podliezali, skočili sme do bazéna a preplávali ho a nakoniec sme si ponamáhali oči hľadaním špáradiel v tráve.

Medzi tým prišla občas nejaká návšteva, Miloško pripravoval kotlíkový guláš na večeru a my sme sa naďalej venovali chladeniu sa v blízkosti bazéna.

Po večeri sme venovali čas dôkladnému postaveniu slávnostného táboráku, keďže bol rozlúčkový a nechceli sme zopakovať sobotňajší neúspech. Medzi tým sa už spočítavali body, ktoré každý získal počas uplynulého týždňa a pripravovali sa ceny a rôzne odmeny.

Keď prišiel čas zapálenia ohňa, všetko išlo hladko. Oheň sa chytil na prvý pokus, nikto sa nepodpálil a každý mal kde sedieť. Okrem prvých troch miest sme vyhodnotili aj najlepšieho cyklistu, ktorým bol bezkonkurenčne za celý tábor Alex na najmenšom bicykli zo všetkých. Nikto neodišiel večer od ohňa s prázdnymi rukami. Každý sa snažil a preto si každý zaslúžil aspoň nejakú maličkosť.

Posledný krát sme si zaspievali najobľúbenejšie pesničky uplynulého týždňa, vystriedali ich aj staršie menej hrávané a posedeli sme si pri ohni o niečo dlhšie.

Niektorí sa už stihli pobaliť, niektorí si to nechali až na ďalšie ráno. Postupne sme však všetci išli do perín s pocitom naplno prežitého letného týždňa.

8. … a takto sme skončili

Spoločne sme všetci zhodnotili, že tohtoročný tábor patrí k tým najvydarenejším, aké sme spoločne zorganizovali a prežili. Bolo len veľmi málo vecí, ktoré nevyšli, bola výborná partia, príjemné prostredie a počasie nám celkom prialo. Aj ten najlepší tábor však musí skončiť a inak to nebolo ani s týmto našim. V sobotu ráno sme sa posedný krát spolu naraňajkovali a nasledoval tradičný kolotoč upratovania, odkladania, prenášania a zháňania.

Upratali sme po raňajkách, dali kuchyňu a aj ostatné spoločné miestnosti do pôvodného stavu. Pobalili sme si svoje veci v izbách a doniesli kufre na terasu. Postupne sme demontovali nástenku a ostatné dekorácie a posledné veci si hľadali svojich majiteľov.

Postupne sme všetko odniesli k autám, naložili bicykle a batožinu, rozlúčili sa s domácim pánom a poďakovali za to, že nám umožnil prežiť pekný týždeň. Namiesto Miloška prišiel jeho syn Juraj, ktorý nám pomohol s nakladaním a doviezol nám veci bezpečne až do klubovne.

Pred klubovňou nás čakali nedočkaví rodičia, ktorí sa tešili na svoje deti, keďže ich videli naposledy v utorok počas voľného dňa . To sme náležite využili a aj rodičia nám pomáhali s vykladaním a prenášaním vecí z auta do klubovne.

Posledný júlový týždeň sme prežili naplno a určite nikto z nás neľutuje, že ho prežil takýmto spôsobom. Postupne sa k nám pridáva stále viac a viac nových detí a vo Fénixe platí, že čím viac ľudí, tým väčšia zábava. Preto sa všetci tešíme na ďalší letný tábor so skvelými ľuďmi a nápadmi, vďaka ktorým to vždy stojí za to.

Petra