Archív roku 2023

Urobme si štedrejšie Vianoce 2023

Už druhýkrát sme boli oslovení organizátormi akcie “Urobme si štedrejšie Vianoce“. Celé podujatie je založené na nadšení a ochote množstva ľudí, ktorí chcú pomôcť iným. Cieľová skupina sú seniori a rodiny s deťmi v sociálnej núdzi. Navštevujeme ich deň pred Štedrým večerom a obdarúvame darmi, ktoré sme získali od iných. Nadácia Život zabezpečila kapustnicu, ovocie, všetky ostatné dary sú od dobrých darcov. Podujali sme sa pomôcť pri roznášaní balíčkov tam, kde to bolo treba. A nebolo toho málo. Rozdelili sme sa do “úderných” skupín a vyrazili sme. Zážitky sme mali rôzne, ale spájala ich už predvianočná atmosféra a príjemní ľudia. Pocítili sme na vlastnej koži, aké je byť  na strane darujúceho. Je to veľmi príjemný pocit a doprajeme ho každému.

Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2023

Boli sme na Starej Myjave na chate ktorú som si veľmi užila. V piatok sme prišli a čakali sme s Riuškou a Timejkou kým sa nájdu kľúče od našej izby lebo bola zamknutá. Trvalo to nejakých pätnásť minút. Keď sme sa konečne dostali do našej izby tak sme si rozdelili postele a ja som bola na takej veľkej pre dvoch takže mi bolo super. Vybalila som si veci a Peťo nás zavolal do kuchyne kde sme mali prednášku o vtákoch a vtačích búdkach. Bolo to veľmi zaujímavé ale trošku dlhé a už ku koncu ma to nebavilo. Keď sa skončila prednáška sme sa odfotili z našimi búdkami a mali sme na chvíľu voľno. Potom sme sa zase stretli a išli sme pozerať rozprávku ktorá sa volala Vianočná koleda pri ktorej Nika nastrašila Jakuba a bolo to srandovné . Keď sme dopozerali tak sme sa išli obliecť do pyžama a išli sme ešte za Lenkou a Nikou si zahrať UNO, ale ja som si skôr čítala a baby hrali no a okolo pol noci sme išli spať. V sobotu sme sa zobudili a išli sme na raňajky. Na raňajky boli párky ktoré boli výborné. Po raňajkách sme sa obliekli a vyrazili na menšiu turistiku. Išli sme na zjazdovku ktorá je na Starej Myjave. Bola to dosť dlhá cesta aj ma boleli nohy ale bolo to v pohode. Po ceste na zjazdovku sme vyberali Vianočný stromček aj sme vybrali ale nechali sme ho radšej v prírode. Keď sme prišli na zjazdovku tak sme zišli dole a išli sme sa naobedovať na hrádzu. Ja s Nikou som si dala čajík a potom sme pomáhali ostatným keď niečo nedojedli. Po obede sme išli naspäť na chatu a to už bolo nejakých 3,5 km. Prišli sme na chatu ja som si ľahla na posteľ a skoro som sa nezdvihla. Ale keďže boli nejaké dve hodiny tak som nezaspala. Keď som si trochu oddýchla tak som išla s chalanmi hrať futbal. Mala som celé topánky špinavé.
Bola celkom fajn. Prišiel večer a mali sme takú menšiu hru pri ktorej sme sa niečo naučili. Rozdelili nás do troch tímov. Ja som bola s Erikom a Ondrejom K. Ako prvé sme mali geografiu ktorú nás učil Samo. Myslím že na geografii nie je čo vysvetľovať. Ako druhé sme sa učili viazať uzly a učil nás ich Tomáš. Bolo to veľmi dobré, ale niektoré boli ťažké ale bolo to veľmi dobre vysvetlené. Ako tretie sme tancovali podľa Ondreja P. Tancovali sme Macarenu a všeličo iné a stále si to pamätám. Keď sme každý prešli jedným stanovišťom tak sme mali z toho písomku. To nebudem vysvetľovať to bola skúška či sme si niečo zapamätali. Keď sme začali tú písomku, tak sme to museli hneď prerušiť, lebo Timejka musela ísť domov tak sme si rozdali darčeky. Môj darček sa mi veľmi páčil. Dostala som šálku, termosku a čokoládu. Keď sme si rozdali darčeky vrátili sme sa k tej písomke. Keď sme napísali písomku, tak sme išli tancovať. Tancovali sme v pároch a to sa mi asi najviac páčilo. Potom dostali Lenka s Nikou, že by sme si zaspievali a ja som bola za. Spievali sme vianočné pesničky aj sme si pri nich zatancovali. Myslím že to je asi najväčší zážitok pre mňa s celej tejto chaty, lebo keď som videla chalanov, ako sa snažili a ako to prežívali tak to bolo vážne super. Spievali sme si asi tak hodinu a potom sme išli spať. Bola som v takom rozruchu, že som zaspala o pol jednej ráno ale aj napriek tomu som mala dosť veľkú energiu. V nedeľu ráno sme sa zobudili išli sme na raňajky a potom sme mali pobaliť ja som sa pobalila už večer takže som mala aspoň kľud. O desiatej sme odchádzali a fakt sa mi odtiaľ nechcelo odísť ale musela som. Dúfam že bude ešte mnoho takých to výborných akcií.
Sárka Benianová

Prišli sme na Starú Myjavu. Potom sme sa ubytovali. Ja Timejka a Sárka sme boli spolu na izbe. Potom sme pozerali o vtáčikoch. Ráno sme sa naraňajkovali a potom sme išli na turistiku. Potom sme sa vrátili na byt. Večer sme hrali hru. Potom sme pozerali film ( duch Vianoc ) Nedeľu ráno sme sa naraňajkovali a išli sme domov.
Ria Hanicová

Aj tohto roku sme mali tú možnosť ísť v dňoch 15.-17.12. na Posledný výjazd – Vianočnú chatu. Tento rok sa to konalo na Starej Myjave. Tak ako na každej chate nám tam bolo vynikajúco. Mali sme dobrú stravu, turistiku a aj program bol dobre prichystaný. Ubytovanie bolo vynikajúce, bez akýchkoľvek problémov a nedostatkov. Teším sa na ďalšie podobné akcie.
Ondrej Potfaj

Tento víkend sme boli na vianočnej chate na Starej Myjave. Bolo tam krásne. Boli sme aj na krátkej prechádzke po okolí. Večer sme si rozdali darčeky a spoločne sme strávili večer pri
rôznych aktivitách či pri filme. Úžasné pobyt a teším sa na ďalšie.
Samo Súkeník

Na poslednom výjazde sa mi veľmi páčilo, Kristián nám vysvetlil ako mame udržiavať vtáčie búdky z projektu PARTI, boli sme i na prechádzke kde ma zguľovali a nechýbal ani večer
rozdávania darčekov.
Adam Gajdoš

Na vianočnej chate na Starej Myjave som sa mal veľmi pekne. Zažili sme príjemnú turistiku, rozdali si darčeky, zasúťažili a zatancovali si. Ďakujem všetkým sa príjemný čas a pekne Vianoce všetkým.
Tomáš Kovačovic

Minulý víkend sme podľa našej tradície boli na vianočnej chate na Starej Myjave. V piatok sme absolvovali zaujímavú debatu o vtáčikoch. V sobotu nás čakala tradičná turistika, poobede sme strávili hrami a večer sme mali vianočné posedenie. Akcia bola výborná, rád som tam bol.
Jakub Kovačovic

Vianočná chata na Starej Myjave bola skvelá. Napriek tomu že počasie zrovna zimné, vianočné nebolo Vianočná atmosféra na chate bola rozhodne cítiť. Najviac sa mi páčila prezentácia Kristiána Gregora (lesníka) o lesnom vtáctve. Súvisela s našim projektom v ktorom sme vyrábali vtáčie búdky ktoré povešiame na Kamennom moste v Topoleckej. Celkovo som rád že som sa mohol zúčastniť. Ďakujem slečnám vedúcim a aj Peťovi za príjemný čas.
Ondrej Kovačovic

Zobraziť galériu

Projekt PARTI

Tento rok sa konal už 4. ročník PARTI projektu a my sme sa rozhodli do neho opäť zapojiť. Cez víkend 13. – 15. 10. sa uskutočnilo úvodné stretnutie všetkých organizácií zapojených do tohto projektu. Z našej ZO sa tam zúčastnili Lenka, Ondrej a Adam. Dozvedeli sa, ako napísať projekt, zorganizovať kampaň a mnoho ďalších vecí potrebných k uskutočneniu projektu.

Tému sme mali vmyslenú už dávno, čakali sme na príležitosť. Ešte v roku 2009 sme vyvesili prvých 10 búdok a niektoré žijú dodnes. Bolo potrebné niektoré obnoviť a pridať k ním nové. Cieľom nášho projektu je navrhnúť, vyrobiť a zavesiť vtáčie búdky na miestach, kde vtáčie obyvateľstvo chýba. Po porade s odborným konzultantom Kristiánom Gregorom sme sa zamerali na najmenšie spevavce v našich lesoch, hniezdiace v dutinách stromov. Pri tomto projekte nám pomáha aj Lesotur. Poradí nám vhodné miesto na umiestnenie búdok, pomôže nám s výrobou a ich zavesením.

Po celej agende od návrhu a spracovania projektu až po schválenie nastala etapa, na ktorú sa každý tešil najviac – výroba búdok. Nad rozmermi a konštrukciou sme veľmi nepremýšľali, na to sme si našli kompetentnejších a ich múdre rady na internetových stránkach.

Najprv bolo potrebné vytipovať vhodný materiál, nakúpiť a nájsť vhodných “majstrov” s cirkulárom a hobľovačkou. Dlho sme nehľadali. Ondrov otec sa ponúkol a my sme nezaváhali. V piatok večer pristáli v dielni dlhé dosky a v nedeľu ráno nás čakali vo vykúrenej chate presne narezané doštičky, akurát vhodné na naše búdky. Nebolo treba nič vymýšľať, len sa pustiť s vervou do práce.

A div sa svete, naozaj sa to podarilo na prvýkrát. 10 parádnych búdok ešte Lenka napustila fermežou proti poveternostným vplyvom a takmer hotovo. To finále sme si nechali na záverečný interaktívny seminár, kde sme sa stretli s Kristiánom – našim odborným garantom. Je študentom Technickej univerzity vo Zvolene a tejto problematike sa dlhodobo venuje. Porozprával nám aj ukázal veľa zaujímavého z jeho vlastných výskumov a postrehov.

Aby to nebolo prospešné len pre vtáctvo, ale aj pre ľudí, pri búdkach bude umiestnený náučný panel s informáciami o vtáčej populácii obývajúcej naše búdky. Konkrétne, po dohode s Lesoturom bude náučný panel zavesený na Chate na kamennom moste tam, kde chodíme pravidelne stanovať.

Po porade s odborníkmi budú nami vyrobené vtáčie búdky vyvesené v prírode koncom februára-začiatkom marca, kedy začína obdobie hniezdenia vtáctva.

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Zobraziť galériu

Predvianočná Bratislava

Dňa 2. 12. 2023 sme sa išli pozrieť na vianočné trhy do Bratislavy. Boli sme v Inchebe, kde bol široký v pestrý výber rôznych vianočných produktov. Následne sme zavítali na vianočné trhy na námestí. Výlet bol úžasný a všetci sme si ho užili s horúcim punčom v ruke a pohľadom na krásne zasnežené mesto.
Samuel Súkeník

Dňa 2. 12. 2023 sme sa zúčastnili výletu v BA. Videli sme mnoho toho, čo sme dodnes nevideli. Bolo nám dobre, trhy boli zaujímavé, užili sme si aj Inchebu. Len nás trochu zaskočilo, keď sme boli vyhodení z kaviarne lebo sme boli „sedláci“. Teším sa však na iné akcie, ktoré si užijem rovnako ako túto.
Ondrej Potfaj

Bratislava je krásne mesto a z nádychom Vianoc je ešte krajšie. Boli sme na trhoch v Inchebe, mali tam všeličo. Potom sme sa presunuli cez most SNP na Hviezdoslavovo námestie a odtiaľ sme už išli na hlavné vianočné trhy. Dali sme si cigánsku a šťastní sme sa vrátili domov.
Adam Gajdoš

Bolo tam dobre (bratislava) až na tie ceny. Ale inak fajn až na tú zimu, ale inak dobre.
Jakub Kovačovic

Zobraziť galériu

Poď von! 2023

Tak predsa prišiel! Kto? No predsa primátor! Sme radi, že dodržal slovo a prišiel medzi nás. Na bicykli a v skvelej nálade. Verím, že v takej aj odchádzal. Toto bol z historického hľadiska náš 27. ročník a opäť bol iný ako tie predchádzajúce. Predovšetkým sa tešíme z vynovenia priečelia bunkra a veríme, že na budúce to už bude aj zbytok.  Bolo nás síce trochu menej ako predtým, ale opäť sa stretli všetky vekové kategórie. Guláš chutil všetkým, počasie prialo, debaty boli družné … čo dodať. Ďakujeme všetkým za podporu … a ideme ďalej!

Zobraziť galériu

Bunker ožíva

Hneď je to lepší pohľad. Bunker je už vďaka Technických službám spevnený a “murársky” opravený, my natierame kovové časti a už zostáva iba drevené obloženie, na ktorom sa intenzívne pracuje. Veríme, že pracovníci Lesoturu sa pochlapia. Termín pochodu do bunkra sa blíži.

Prebehlo pár dní a “zázraky” sa dejú ….. Lesotur – áci nesklamali. Pozrite sa na túto parádu. Ešte dorobiť maličkosti, upratať a hostia môžu prísť!

Finišujeme aj my. Opravili sme lavičky na sedenie, natreli dvere vrchným náterom a začali generálku na nosnej stropnej šine. Po starom drevenom obložení už zostal iba popol a staré klince.

A je to! Bunker už má novú tvár. Pokračovanie nabudúce …..

 

Zobraziť galériu

15.CSSF na Prašníku

V piatok sme prišli a boli sme tam ako prví. Zapísali sme sa a dostali sme krásne tričká. Vymýšlali sme plagát. Potom sme spoznali naše spolubývajúce a bolo to super. Večer sme mali zoznamovaciu hru a diskotéku. Ale ja som na nej nebola, lebo Riu bolelo brucho tak som s ňou zostala na izbe. V sobotu sme mali konferenciu kde sa ukázal Selassie. Celú sobotu sme hrali futbal, a potom sme hrali nejakú hru. Večer ma čakal minitalent kde som spievala. Spievala som pieseň Kačenko turanská a vyhrala som 1. miesto 😊. Potom som zostala aj na diskotéke a zatancovala som si belgický tanec. V nedeľu sme sa naraňajkovali a odišli. Bolo tam super 😊. Ešte predtým než sme odišli nám Jakub krásne zaspieval.
Sára Benianová

Na tábore sa mi veľmi ľúbilo. Jedlo bolo super. Program bol skvelý. Ale najlepší bol Slážo. 😊
Erik Bučko

Bolo tam dobre aj program bol dobrý, aj jedlo bolo fajn. „Mali sme veľmi dobrých spolubývajúcich.“ A inak bolo fajn!
Jakub Kovačovic

Keď sme prišli sme sa hneď ubytovali. Oproti na mi boli chalani. Hrali sme aj futbal. Bolo tam dobre. Mali sme aj konferenciu. Celú sobotu sme hrali futbal. Nedeľu sme išli domov. Bolo tam super!
Ria Hanicová

Bolo tam skvele, prvýkrat som sa zúčastnil aj ako mladý vedúci a musím povedať, že som si to užil. Nebol som tam už len ako reprezentant za Starú Turú, ale už som bol zapojený aj do nejakých akcií a programu. Musím povedať, že som si to užil aj tú dikotéku a dúfam, že budúci rok mi bude umožnené ísť aj budúci rok.
Ondrej Potfaj

Viac o 15. CSSF si môžete prečítať na https://www.do-fenix.sk/2023/09/mame-za-sebou-15-cssf/

Zobraziť galériu

Víkend na Hrubej Strane

Cez víkend sme sa vybrali na chatu. Zamierili sme len neďaleko, a to na Hrubú Stranu, kde sme boli ubytovaní. V piatok po príchode bol voľný čas, ktorý väčšina využila na rôzne hry  a aktivity vonku. Avšak ja s Nikou sme sa pustili do pripravovania aktivity. Boli 3 stanovištia a na každom musel tím niečo spoločne spraviť. Potom náš program pokračoval kvízom, ktorí si tentokrát pre nás pripravili Ondrej Potfaj, Samo, Tomáš a Ondrej Kovačovic. My sme sa naučili nové veci a oni zistili ako môžu ich kvízy ešte viac vylepšiť.
Sobotu sme začali upršaným ránom. Na dnes sme mali dva hlavné body programu: vyjsť na Veľkú Javorinu a vyrábať vlastné výrobky. Dážď rozhodol za nás, Javorina sa nekoná. A tak nám zostal iba druhý bod. Každý z nás musel vyrobiť nejaký výrobok len za pomoci KPZ-ky a vecí z prírody. Dievčatá robili okrasné predmety a chlapci úžitkové. Keď na chvíľu prestalo pršať vybrali sme sa do lesa nazbierať si veci, ktoré potrebujeme. Po ceste späť sme všetci zmokli do nitky. Ešte, že sme neboli ďaleko. Po príchode na chatu sa začalo vyrábať. Všetci sa „zažrali“ do roboty a ani sme sa nenazdali a bol obed. Išli sme sa najesť do Cetuny, pretože tam dobre varia. Poobede bol čas oddychu, hier a dorábania výrobkov. Na olovrant nám Nika uvarila výbornú krupicovú kašu a na večeru sme mali pečené špekáčiky so zemiakovou kašou od Peťa. Po večeri prišiel čas na odprezentovanie našej  celodennej práce. Bolo vidno, že každý sa veľmi snažil. Všetci unavení sme zaľahli do postelí. Ale pozor! Týmto sa tento večer nekončil. Naši noví Mladí vedúci (Samo, Tomáš a Ondrej) prichystali nočnú hru. Mali na pomoc aj Erika s Gaťom, ktorí ostatných strašili.
V nedeľu sme sa naraňajkovali a išli sme sa pobaliť. Už len pre nás prišli rodičia a hurá na maminkin obed. Tento víkend sa mi veľmi páčil a dobre som si ho užila aj napriek nepriaznivému počasiu.
Lenka Polláková

Bolo tam fajn no ale bolo dobré aj jedlo a ten sľub bol docela fajn ale tá pašteka na hlave k tomu sa ani nevijadrujem. No proste tam bolo dobre.
Jakub Kovačovic

Páčilo sa mi jedlo aj program a som veľmi rád, že som splnil sľub. Tábor bol super.
Erik Bučko

Boli sme na víkendovej chate kde bolo super. V piatok sme prišli, vybalili sa a mali sme voľno. Oproti nám bol Bar Javorinka, kde sme si dali Kofolu. Večer sme hrali hru, ktorá bola super. V sobotu sme mali ísť na Veľkú Javorinu, ale nevišlo nám to, tým pádom sme mali celý deň voľno a s chalanmi sme hrali futbal. Večer sme sa hrali a v noci sme mali nočnú hru. V nedeľu ráno sme zaspali na raňajky ja aj Ria. Potom sme sa zbalili a išli domov.
Sárka Benianová

Boli sme v lese. Hrali sme tam aj hru na ktorej sme sa maľovali. Erik si zaviazal oči a potom ma maľoval. Hrôza! Vyzerala som hrozne. A ešte sme zaspali na raňajky!
Ria Hanicová

Na víkendovke bola dobrá nálada, hrali sme rôzne hry a aj napriek upršanému počasiu sme sa vedeli zabaviť! Tiež sme sa snažili vyrobiť nejaké úžitkové alebo okrasné predmety.
Adam Gajdoš

Túto akciu som si veľmi užil. Boli sme na pekných prechádzkach a vyrábali užasne výrobky. Veľmi som si užil aj program. Ďakujem za pekný víkend!
Tomáš Kovačovic

Tento víkend sme boli na chate na Hrubej Strane. Bola to skvelá akcia, na ktorej sme sa naučili ako vyrábať mnoho dobrých a užitočných vecí z dreva a KPZ-ky. Počasie nám síce moc nevyšlo, ale aj tak sme si to užili. Verím, že podobných akcií bude ešte veľa.
Ondrej Potfaj

Tento víkend sme boli v Hrubej Strane, kde sme sa učili novým praktickým veciam. Keďže nám počasie celkom nevyšlo, najčastejšie sme boli vnútri ale mali sme aj rôzne aktivity vonku po okolí. My ako mladí vedúci sme si pre deti pripravili rôzne zaujímavé aktivity vrátane nočnej hry.
Samuel Súkeník

Víkendovka na Hrubej strane bola super. Napriek tomu že nám počasie zrovna neprialo zábavy a zážitkov bolo požehnane. Najviac sa mi páčila aktivita s drevom kedy sme museli vytvárať niečo praktické len za pomoci vlastnej KPZ-tky a materiálu z lesa. Tiež ma potešila aj prítomnosť starších Fénixákov, Erika Holotu a Filipa Gatnárka ktorý našu spoločnosť obohatili o veľa zábavných okamihov. Celkovo som bol veľmi spokojný a rád som sa zúčastnil. Ďakujem slečnám vedúcim aj Peťovi za príjemný čas a dúfam, že sa aj na budúci rok stretneme na takejto akcii s takouto náladou a možno aj lepším počasím.
Ondrej Kovačovic

Zobraziť galériu

Mladý vedúci 2023

Na začiatku týchto prázdnin som bol na kurze mladého vedúceho. Boli sme ubytovaní v krásnom penzióne vo Vrútkach. Týždeň strávený na tomto mieste bol pre mňa výnimočný. Nielen, že som spoznal veľa nových ľudí, s ktorými som v kontakte až dodnes, ale aj som sa naučil veľa nových a užitočných poznatkov, ktoré v živote určite využijem. Učili sme sa ako podať prvú pomoc, ako sa správať k deťom v tábore až po základy pedagogiky. Neustále budem spomínať na tento krásny a plný vzdelávania týždeň. Určite odporúčam pre ľudí, ktorí majú záujem sa viac do hĺbky venovať práci vedúceho v tábore.

Samo

Akcia Mladý Vedúci sa mi veľmi páčila. Naučil som sa mnoho nových vecí. Napríklad pracovať s deťmi, organizovať akcie a podávať projekty. Bavila ma aj psychológia a BOZP. Spoznal som mnoho nových a skvelých ľudí, viac sa osmelil v kolektíve. Veľmi som si tento kurz užil, bolo tam pekné prostredie, veľmi dobrí inštruktori, ubytovanie a jedlo. Určite každému odporúčam a ďakujem, že som sa tohto kurzu mohol zúčastniť.

Tomáš

Bola to výborná akcia. Boli sme vo Vrútkach na 5-dňovom akreditovanom vzdelávaní. Každý deň sme sa dozvedeli niečo nové ohľadom toho, ako pracovať s deťmi. Bolo dobre, zábava, hry, tancovačka a aj jedlo bolo dobré. Ku koncu týždňa (vo štvrtok) sme boli aj v Martine. Nikdy nezabudnem na týždeň plný zážitkov, ktoré sme tam prežili.

Ondrej

Zobraziť galériu

Leto 2023: Zázrivá

Keď sme sa dozvedeli, že tento rok zavítame na tábor do Zázrivej, téma tábora bola jasná. Veď predsa o kom inom by to malo byť, ak nie o hrdinovi, ktorý preslávil tieto končiare. Dokonca aj Radošinské naivné divadlo o ňom napísalo divadelnú hru, a tak sme si ju aj zahrali v našom prevedení.

 

Nedeľa 23.7.2023 – Príbeh o Jánošíkovi začína …

Prázdniny nám ubehli ako voda a my vás vítame pri čítaní tohtoročnej táborovej brožúry. Ako už býva zvykom všetci sme sa stretli pri klubovni. Naložili sme bicykle, batožinu a všetky veci z klubovne do nákladiaku, rozlúčili sa s rodičmi a mohli sme vyraziť. Tento rok sme zavítali len kúsok od miesta, ktoré je opradené legendou o Jánošíkovi a to do Zázrivej. Po ceste sme sa ešte zastavili na nákup v Žiline. Aby sme to urýchlili, rozdelili sme sa na polovicu a každá skupina mala zoznam vecí, ktoré mala nájsť. Nákup sme naložili, niektorí si dali aj zmrzlinu zo stánku povedľa obchodu a mohli sme pokračovať v ceste na chatu. Posledné kilometre cesty nám ubehli ani nevieme ako a už sme boli skoro tam. Už len posledná odbočka a …. pred nami sa objavil strašne prudký kopec. Bola to cesta ako keď idete hore horskou dráhou, ale nakoniec sa nám ho podarilo zdolať a prišli sme ku chate. Nasledovalo vyberanie izieb, boj o získanie čo najlepšej izby a vybaľovanie vecí z nákladiaka. Všetkým veciam sme našli svoje miesto a tak sme si prerozdelili úlohy kto a čo začne robiť. Dievčatá sa vrhli do tvorby nástenky, ktorá bola tento rok obzvlášť veľká, lebo sme použili vonkajšiu krytú stranu chaty. Chalani sa pustili do chystania dreva na táborák. No a Peťo a ujo Kokavec sa išli zrelaxovať do kade, ktorú sme mali hneď vedľa chaty. Nástenka hotová, drevo nachystané a tak sme sa mohli vrhnúť do oficiálneho zahájenia tábora a oboznámenia ostatných z celotáborovou témou. Do deja nás opäť “zasvätila“ Nika s Lenkou a po nich sa ujal slova ešte Peťo. Počas týždňa bolo našou úlohou nazbierať indície, ktoré nás priviedli k ukrytému Jánošíkovmu pokladu. Po pár úvodných slovách prišiel na rad kvíz, ktorý si pre nás pripravili naše vedúce. Okruhy otázok boli pestré, napr.: fénix, vedúce, jedlo a nápoje, vynálezy či prekvapenie … Pri kvíze sme sa poriadne zapotili a tak nastal čas na menšie uvoľnenie v podobe predstavenia o Jánošíkovi, ktoré nás sprevádzalo celým táborom. Každý večer nás totiž čakal kúsok z tohto predstavenia. Úlohy rozprávača sa zhostili Nika so Samom, mamu si zahral Roman, otca Lenka a malého Jurka Jánošíka bábika. Na dnes nás čakal už iba slávnostný táborák, ktorý sme ukončili skôr ako zvyčajne. Musíme si poriadne oddýchnuť, lebo zajtra nás čaká náročná turistika.

Pondelok 24.7.2023 – Peťo mieni a autobusár mení …

Dnešné ráno bolo iné ako tie ostatné. Raňajky boli už o 6:30, pretože dnes máme veľké plány. Chceme zdolať Veľký Rozsutec. Zbalili sme si všetky potrebné veci, samozrejme aj balíček na turistiku, ktorý bol tento rok obohatený o vajíčko ako náhrada za štipľavú salámu. O pol ôsmej zostal na chate už len Miloško. My sme išli autami do Zázrivej, odkiaľ nás mal autobus zaviezť na zastávku Malá Petrová. Už sme sa k nej blížili, ale autobusár nezastavil. Bola to totiž zastávka na znamenie, ale my sme žiadne znamenie nedali. Nevedeli sme ako, pretože tlačidlo, ktoré tam na to väčšinou býva, tam nebolo. Tak sme sa odviezli kúsok ďalej cez kopec do Terchovej na zastávku Biely Potok. A odtiaľ začala naša turistika na Malý Rozsutec. Áno, čítate správne, kvôli tomuto nedopatreniu sme museli pozmeniť našu trasu. A tak namiesto Veľkého Rozsutca ideme na Malý. Táto zmena nám veľmi neprekážala, pretože túto turistiku sme mali naplánovanú na iný deň a tak sme to len vymenili. Vyrazili sme po modrej turistickej značke cez Jánošíkove diery. Aj keď niektoré úseky nám dali zabrať, užili sme si krásnu prírodnú scenériu s vodopádmi, skalnými útvarmi a malebnými chodníkmi. Prišli sme na sedlo Medzirozsutce a odtiaľ pokračovali na Malý Rozsutec. Posledný úsek bol trochu ťažší a zahrali sme sa aj na horolezcov, ale nakoniec sme sa tam všetci dostali. Výhľady boli také krásne, že sa nám ani nechcelo ísť späť. Cesta dole bola nekonečná, ale nakoniec sme dorazili do cieľa a to na zastávku Malá Petrová. Kým sme čakali na uja Kokavca, kúpili sme si tam zmrzlinu a niektorí aj niečo malé pod zub. Po ceste na chatu sme sa ešte zastavili v obchode kúpiť maškrtky na ďalšie turistiky a cykloturistiky. Po príchode na chatu sme sa osprchovali a tí rýchli sa zmocnili kade. Bol to úžasný pocit po celom dni na nohách si ľahnúť do vyhriatej vody. Nasledovala večera a po nej čas oddychu. Avšak naši herci si museli nacvičiť dnešnú časť predstavenia, takže na ten oddych im zostalo trochu menej času. Dnes sa Nika a Samo predstavili už aj ako herci. Všetci sa pri tom dobre zabavili a potom prišli na rad otázky našej rady starších. Tento rok sa táto rada rozrástla o jedného nového člena, ktorým bol Gacko. Otázky nám dali skutočne ťažké a niektoré z nich boli aj dosť zákerné. Po celom dni sme boli vyčerpaní fyzicky, ale aj mysľou a tak sme už len zaľahli do postele a išli spať.

Utorok 25.7.2023 – Oravská Lesná na bicykloch …

Dnešný deň sme začali už klasicky raňajkami o 8:00, zbalili sme si vodu, obedový balíček a mohli sme vyraziť. A kam to bude dnes? Tí pozornejší si mohli všimnúť už včera na nástenke vytlačenú mapu aj so všetkými potrebnými informáciami o trase, no a ostatní sa to dozvedeli až pri raňajkách. V pláne bola cykloturistika do Oravskej Lesnej na lesnú železnicu so stanicou Tanečník. Po raňajkách sme ešte vybalili z nákladiaku bicykle, nasadili prilby a išli sme. Už po chvíli začala cesta stúpať a naša skupina sa rozdelila na tých rýchlejších a na tých o niečo pomalších. Skoro na vrchole tohto nekonečného kopca sme sa všetci zišli a mali krátku prestávku. Neďaleko sa nachádzala v kopci cez cestu aj hojdačka, a tak tí, čo ešte mali dosť síl zamierili na ňu. Načerpali sme silu a mohli pokračovať, už nás čakalo iba pár metrov do kopca a potom konečne dole. No po pár metroch sme museli opäť všetci zastať a obliecť si pršiplášte či nepremokavé bundy. Spustil sa lejak, ktorý nás sprevádzal až do Oravskej Lesnej. Tam sme objavili reštauráciu s veľkou terasou, kde sme sa všetci schovali a objednali si kofolku či čajík a výbornú cesnačku alebo fazuľovú polievku. Popri vychutnávaní si dobrého jedla sme skontrolovali radar s počasím a zistili, že má ešte dlho pršať. Tak prišlo na rad rozhodnutie, že to otočíme nazad na chatu. Kým sme všetko spapali a vypili pršať prestalo, ale nie na dlho. Cestou hore kopcom, ktorý sme si ešte pár minút nazad vychutnávali ako dolekopec, nám začalo opäť pršať, ale už nám to nevadilo, lebo to nebol tak silný dážď ako predtým. Keď sme sa dostali konečne na cestu dolu, neobišlo sa to bez zranenia. Mokrá cesta v kombinácií s nerovnosťou na ceste si našli svoju obeť. Roman spadol z bicykla a aby to nebolo málo bicykel spadol potom priamo na neho. Pohľad to bol naozaj hrôzostrašný a aj teraz keď píšem tieto riadky ma z toho mrazí. Pohľad na neho sa mi naskytol rovno v priamom prenose pár metrov predo mnou. Pád vyzeral hrôzostrašne, no našťastie skončil len s pár odreninami. Na chatu prišla ako prvá naša najmladšia zúčastnená Sárka s Gaťom a Tomíkom. Dnešok nám dal tiež poriadne zabrať, a tak sme si všetci dopriali oddych. Ani nevieme ako a nastal čas večere. K večeri k nám zamieril aj malý hosť. Alebo skôr hosťka? Gaťovi prišla návšteva. Neboli to však jeho rodičia ani nik z rodiny, ale 5 ročná Zuzka, dcéra jeho šéfa v práci. Tábor si s nami užívala ešte ďalšie dva dni. Posilnení oddychom a večerou sme si ešte pozreli večerné divadlo a potrápili naše mozgové závity pri otázkach rady starších, ktorá nás opäť nešetrila. Máme za sebou už druhý náročný deň a tak sme dnes už táborák nemali.

Streda 26.7.2023 – Streda, nové sily nabrať treba …

Celý deň na chate, musíme nachystať veľa aktivít a najlepšie vonku, nech nie sme zavretí len vnútri. Takto zneli naše myšlienky niekoľko dní pred odchodom na tábor, keď sme si spisovali nápady na rôzne hry a súťaže na celý týždeň. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa… ale kdeže, to sa len možno niekomu v noci snívalo. V skutočnosti sme sa zobudili do upršaného rána a nikomu sa nechcelo ani z postele. Raňajky nám dnes prichystal Miloško, a keďže sme mu nikto nechceli dať košom, tak sme postupne všetci pozbierali ku stolu, kde nás už čakali záviny a teplé kakavko. Počasie nehralo v náš prospech trochu sme zaimprovizovali a zahájili zberanie bodov do tabuľky pri kartovej hre Bang!. Ako správne vedúce sme si zo slušnosti zahrali jedno kolo a potom hor sa do lepenia indícií na Jánošíkovú stovku. Túto hru sme mali pripravenú na vonkajšok s tým, že ich prevedieme okrajom lesa, či kúskom Zázrivej. Plán sme však museli zmeniť a tak sme polepili indície po chate či vonkajšej strane chaty, ktorá bola pod strechou. V tejto hre sa pohybovali ako figúrky v Človeče nehnevaj sa. Aké číslo hodili na kocke, o toľko sa posunuli. Všade plnili rôzne úlohy ako napísať básničku, odfotiť fotku kde bude na zemi niekoľko nôh a rúk prípadne nahrať video, kde robia drepy či kliky. Nebolo to však jednoduché, pretože na lístkoch sa niekoľkokrát objavil príkaz VRÁŤ SA NA ŠTART! Hry a súťaže si počas dňa s nami užívala aj Zuzka, ktorá sa naplno zapájala do každej aktivity. Zatiaľ čo my sme sa hrali, Peťo s ujom Kokavcom sa vybrali na nákup a vrátili sa so správami, že dole v dedine je toľko vody, že obyvatelia majú značnú časť domu pod vodou. Po obede sme si dali nejaký ten čas voľno. Jedny začali hrať znovu Bang!, iní UNO či Jengu. Neskôr sme si rozložili Monopoly. Figúrok nebolo dosť, tak sme sa dali do dvojíc a začali skupovať rôzne mestá a zarábať peniaze po tom, čo nám niekto stúpil na naše mesto. Keď už bolo dosť zarábania a míňania peňazí opäť sme si dali menšie individuálne voľno. Na rad prišli karty a herci išli opäť naskúšať kúsok večerného divadla. V deji sme sa už kúsok posunuli. Z malého Jurka je už veľký Juraj a vracia sa zo svojich štúdií v zahraničí. Hneď po príchode zisťuje, že mu len pár hodín nazad zomrel otec. Deň sme opäť ukončili radou starších a informáciami o zajtrajšom programe.

Štvrtok 27.7.2023 – Počasie nám konečne prialo …

Už je 5. deň a my sme ešte stále nezdolali náš vrchol. Podarí sa nám to dnes? No, nemyslím si. Včera veľmi pršalo, takže ísť dnes na takú náročnú turistiku by bolo veľmi nebezpečné. A tak sme sa po raňajkách vybrali na trochu inú turistiku. Išli sme autami spoznávať zaujímavosti okolia. Keď sme prechádzali cez Terchovú, videli sme zástupy turistov, ktorí išli do Jánošíkových dier. Dnes bolo veľmi pekné počasie, tak tam išlo toľko ľudí, že nemali ani kde zaparkovať. Našou prvou zastávkou bola Stará Bystrica. Konkrétne námestie sv. Michala Archanjela, na ktorom sa nachádza drevený orloj. Prišli sme tam akurát pár minút pred desiatou, tak sme chvíľu počkali. Počuli sme ho odbíjať, pozreli sme si všetky sochy, ktoré tam sú a aj sme sa niečo nové o ňom naučili. Pokračovali sme ďalej do skanzenu vo Vychylovke. Tento skanzen je výnimočný tým, že ním prechádza historická lesná úvraťová železnica, ktorá sa v minulosti využívala na zvážanie dreva. Samozrejme sme sa ňou aj previezli, ale vyviezli nás len po prvú úvrať. Nasledovala prehliadka skanzenu. Naša milá sprievodkyňa nám porozprávala zaujímavé informácie o budovách, ktoré sa tam nachádzajú. Videli sme domy obyčajných ľudí, ktoré boli dobovo zariadené, ale aj dom mlynára aj s mlynom, dom kováča, stodolu, kostol a rôzne iné. Dokonca v jednom z domov chovajú aj ovečky. Nad Vychylovkou sa nachádza Sedlo Beskýd. Je to miesto, kde sa spája Kysucká lesná železnica s Oravskou lesnou železnicou a tak sme neváhali a išli pozrieť aj tú. Po ceste sme sa zastavili v Oravskej lesnej v už dobre známej reštaurácií z utorka a každý si vybral na čo mal chuť. Po výdatnom obede sme mohli pokračovať na železničnú zastávku Tanečník. Tam nastala dilema. Keďže dnes bola pôvodne v pláne turistika na Veľký Rozsutec, ktorá sa neuskutočnila a zajtra sme mali ísť na bicykloch do Terchovej, osada u Jánošov, mohli sme si vybrať, čo z toho si dáme zajtra. Prišlo na rad veľké rozhodovanie, ale nakoniec sme sa jednohlasne zhodli, že pôjdeme na Veľký Rozsutec. Keď sme sa vrátili na chatu, privítali nás Miloško, Gaťo a aj Zuzka, ktorá bola akurát v kadi, a tak sme neváhali a pridali sa k nej. Až do večere bol voľný čas, ktorý všetci využili aktivitami vonku. Nakoľko krásne svietilo slniečko, niektorí sa opaľovali a ostatní hrali rôzne hry ako napríklad ping-pong alebo bedminton. Potom sme sa museli rozlúčiť so Zuzkou, lebo pre ňu už prišli jej rodičia. Dnes bola večera trochu neskôr ako zvyčajne a aj nacvičovanie zabralo o niečo viacej času a tak sa naše divadlo posunulo na neskoršiu večernú hodinu. Keďže už boli všetci unavení, rada starších dnes nebola.

Piatok 28.7.2023 – Alternatívny program …

Ranný budíček bol opäť na 6:30 a v pláne už tretí pokus o zdolanie Veľkého Rozsutca. Zobúdzame sa do upršaného rána a radar nám hovorí, že pekného slnečného dňa sa dnes veru nedočkáme. Okrem upršaného dňa to bol aj pomerne chladný deň, tak nám prišiel pán domáci aj zakúriť. Deň sme po raňajkách začali opakovaním kartičiek s drevinami, vtákmi, turistickými značkami a bylinkami, ktoré sme sa učili na schôdzkach. Opakovanie je matka múdrosti a tak ani my sme si to neopakovali nadarmo. Zopakované kartičky sme potom schovali po celej chate, jednotlivcom rozdali papieriky s inštrukciami, ktoré kartičky majú nájsť a ktoré písmenko si zapísať. Keď už všetci našli všetky písmenká, tímy si spolu sadli za stôl a museli prísť na to, čo im má vyjsť. Každý chcel byť čo najrýchlejší, a tak časom zistili, že pri nasadení turbo tempa si zapísali zlé písmenká a museli znova hľadať správne. Kým sme my pripravovali hru, zvyšok si opäť zahral karty a víťazi získali po pár bodíkov do tabuľky. Po výdatnom obede sme sa rozlúčili s Gaťom, ktorý mal už iné povinnosti. Keďže zajtra nás čaká voľný deň a kulinárska súťaž, začali sme premýšľať v čom by sme mohli súťažiť. Zvíťazili pirohy, a tak sme sa rozdelili do tímov a volali domov maminkám, babičkám a zisťovali najlepšie rodinné recepty, aby práve ten náš tím vyhral. Recepty zapísané a už zostáva len jediné, spísať potrebné ingrediencie na zoznam, aby sa kúpili aj so zvyšnými potravinami, keď pôjde ujo Kokavec zaviesť Gaťa na autobus. Dali sme si siestu a asi po hodinke sa spoločne stretli v druhej “kreatívnej“ obývačke, kde počas celého tábora hráme spoločne hry, súťažíme a aj nejaké to dejstvo Jánošíka sme tam odohrali. Zasadli sme za stôl a po vypočutí všetkých návrhov čo si zahráme sme sa spoločne dohodli pre Activity a súťažili tím proti tímu. Joj, tá pantomíma nám dala občas ale zabrať, čo poviete? Neskôr nadišiel čas zopakovania si textov k divadlu. Dnes sme mali šancu vidieť Jánošíka v jeho podobe, v ktorej ho pozná azda každé dieťa či dospelák… dnes totiž zbíjal v lesoch aj so svojím kamarátom Uhorčíkom. Záver dňa sme strávili ako vždy radou starších.

Sobota 29.7.2023 – Jánošíkov poklad sa našiel…

Druhý voľný deň pred nami a s ním aj kopec plánov. Zobudili sme do hmlistého rána. Neskôr sa nám slniečko predsa len ukázalo, ale nie na dlho. Doobedie sme výnimočne odštartovali kulinárskou súťažou (táborové stálice iste vedia, že toto je vždy na pláne až poobede😁). Príprava nám zabrala celé doobedie a tak z nich bol chutný dezert. Klub dôchodcov Detvan pripravil pirohy plnené marhuľovým džemom a posypali ich ešte strúhankou (alebo po našom priezlou) a práškovým cukrom. Slanú plnku pripravili s bryndzou a petržlenovou vňatkou, povedľa naservírovanou smotanou, posypané opraženou slaninkou a cibuľkou. Spoločenstvo valašiek zvolilo taktiež do náplne marhuľový džem a uvarené pirohy posypali práškovým cukrom. Na slanú verziu použili do náplne bryndzu obohatenú o opraženú slaninku a cibuľku, ktorými následne posypali aj okolie taniera a pridali k nej aj smotanu. Nemôžem zabudnúť spomenúť aj ich kreativitu, pretože zo sladkých pirohov vytvorili slniečko a zo slaných mesiac a slanina okolo symbolizovala hviezdy. Tento rok nemáme žiaľ víťaza, lebo boli pridelené body tak, že to skončilo remízou. Ale to nám vôbec nevadí. Tímové body dostali aj tak oba tímy. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na to, že dnes hráme naše tradičnú celodennú hru KISS KILLER. Celý čas sme museli dávať pozor, či na nás niekde nečíha náš vrah, ktorý nás chce zabiť pusinkou na líčko. Poobednú aktivitu sme si mohli vybrať. Buď ísť na výlet do Terchovej alebo si spravíme netradičnú olympiádu, ktorú mal na starosti Ondrej. Žiaľ, počasie nám dalo jasne najavo, že sa nekoná ani jedna možnosť. Začalo totiž pršať. Nás však nijaký dážď nezastaví. Tímy už mali všetky potrebné indície a tak sa mohlo začať s hľadaním Jánošíkovho pokladu. Poklad našiel ako prvý tím Spoločenstvo valašiek, ale smútiť nemusel ani Klub dôchodcov Detvan, lebo pokladu bolo dosť pre všetkých. Nakoniec sa nám aj počasie umúdrilo a tak chalani neváhali a začali s prípravou slávnostného táboráku. Medzitým stihla Lenka a Sárka spočítať všetky poctivo nadobudnuté body za celý týždeň a herci začali s ich posledným nacvičovaním divadla. Dnes nás totiž čakalo finále nielen tábora, ale aj divadla o Jánošíkovi. Kto rátal s tým, že bude obesený sa prerátal. Sudca spolu s drábmi odviedli Jánošíka ku kadi a tam bol nemilosrdne utopený. Počasie nám nakoniec ten slávnostný táborák naozaj doprialo a tak sme pri ňom mohli vyhodnotiť celý tábor, odovzdať ceny a spoločne si zaspievať pri ohníku. Zapaľovanie malých ohňov mali tento rok na starosti Sárka, Adam, Ondrej a Roman. Úlohu pekelníka dostal Samo.

Nedeľa 29.7.2023 – … a nakoniec koniec.

Ani nevieme ako celý tento týždeň ubehol a máme tu posledný deň. Všetci sme vstali o čosi skoršie a začali s balením kufrov. Na raňajky si každý mohol vybrať na čo mal chuť, keďže sa dojedali zvyšky z posledných dní (chlebík, vianočka, čaj, kakavko,…). Zbalené kufre sme nachystali pred chatu, aby sa mohli naložiť do nákladiaku, ktorý išiel Miloško otočiť a nacúvať bližšie k chate. Nebolo to však také jednoduché. Po toľkom daždi čo sme tu mali, zapadol s nákladiakom do blata, a tak ho museli ísť chalani potlačiť. Nakoniec sa im to podarilo, a tak sa niektorí vrhli do nakladania nákladiaka a iní išli zbaliť ešte posledné veci z klubovne do krabíc. Keď sa už všetko pobalilo mohol Miloško vyraziť smer Stará Turá. My sme ešte na chate umyli a utreli posledné riady, poupratovali a pomaly sme sa i my vydali k autu a vyrazili. Cesta nám ubehla rýchlo a ani sme sa nenazdali, už sme vystupovali okolo 11-tej pri klubovni, kde nás čakali rodičia. Ešte ani nestihli doraziť všetky autá a začalo poprchať. Ako keby nám nebolo toho dažďa po celom týždni dosť. Posledný dorazil Miloško s nákladiakom. Rýchlo sme všetko vyložili, veci z klubovne zaniesli do klubovne, rozlúčili sa, vzali kufre a bicykle a upaľovali domov k obedu.

Na záver by sme sa chceli poďakovať Miloškovi a ujovi Kokavcovi za výbornú kuchyňu, Peťovi za zorganizovanie tábora, všetkým zúčastneným za super strávený týždeň, počas ktorého sme nazbierali kopec spoločných zážitkov a aj Adamovi, Samovi, Romanovi a Tomíkovi, že s nami šli do nášho nápadu s divadlom (a dobrovoľne súhlasili aj s tým, že si zahrajú ženské role)😊.

Zobraziť galériu