Celoslovenský Fénix a zahraničie

15.CSSF na Prašníku

V piatok sme prišli a boli sme tam ako prví. Zapísali sme sa a dostali sme krásne tričká. Vymýšlali sme plagát. Potom sme spoznali naše spolubývajúce a bolo to super. Večer sme mali zoznamovaciu hru a diskotéku. Ale ja som na nej nebola, lebo Riu bolelo brucho tak som s ňou zostala na izbe. V sobotu sme mali konferenciu kde sa ukázal Selassie. Celú sobotu sme hrali futbal, a potom sme hrali nejakú hru. Večer ma čakal minitalent kde som spievala. Spievala som pieseň Kačenko turanská a vyhrala som 1. miesto 😊. Potom som zostala aj na diskotéke a zatancovala som si belgický tanec. V nedeľu sme sa naraňajkovali a odišli. Bolo tam super 😊. Ešte predtým než sme odišli nám Jakub krásne zaspieval.
Sára Benianová

Na tábore sa mi veľmi ľúbilo. Jedlo bolo super. Program bol skvelý. Ale najlepší bol Slážo. 😊
Erik Bučko

Bolo tam dobre aj program bol dobrý, aj jedlo bolo fajn. „Mali sme veľmi dobrých spolubývajúcich.“ A inak bolo fajn!
Jakub Kovačovic

Keď sme prišli sme sa hneď ubytovali. Oproti na mi boli chalani. Hrali sme aj futbal. Bolo tam dobre. Mali sme aj konferenciu. Celú sobotu sme hrali futbal. Nedeľu sme išli domov. Bolo tam super!
Ria Hanicová

Bolo tam skvele, prvýkrat som sa zúčastnil aj ako mladý vedúci a musím povedať, že som si to užil. Nebol som tam už len ako reprezentant za Starú Turú, ale už som bol zapojený aj do nejakých akcií a programu. Musím povedať, že som si to užil aj tú dikotéku a dúfam, že budúci rok mi bude umožnené ísť aj budúci rok.
Ondrej Potfaj

Viac o 15. CSSF si môžete prečítať na https://www.do-fenix.sk/2023/09/mame-za-sebou-15-cssf/

Zobraziť galériu

Mladý vedúci 2023

Na začiatku týchto prázdnin som bol na kurze mladého vedúceho. Boli sme ubytovaní v krásnom penzióne vo Vrútkach. Týždeň strávený na tomto mieste bol pre mňa výnimočný. Nielen, že som spoznal veľa nových ľudí, s ktorými som v kontakte až dodnes, ale aj som sa naučil veľa nových a užitočných poznatkov, ktoré v živote určite využijem. Učili sme sa ako podať prvú pomoc, ako sa správať k deťom v tábore až po základy pedagogiky. Neustále budem spomínať na tento krásny a plný vzdelávania týždeň. Určite odporúčam pre ľudí, ktorí majú záujem sa viac do hĺbky venovať práci vedúceho v tábore.

Samo

Akcia Mladý Vedúci sa mi veľmi páčila. Naučil som sa mnoho nových vecí. Napríklad pracovať s deťmi, organizovať akcie a podávať projekty. Bavila ma aj psychológia a BOZP. Spoznal som mnoho nových a skvelých ľudí, viac sa osmelil v kolektíve. Veľmi som si tento kurz užil, bolo tam pekné prostredie, veľmi dobrí inštruktori, ubytovanie a jedlo. Určite každému odporúčam a ďakujem, že som sa tohto kurzu mohol zúčastniť.

Tomáš

Bola to výborná akcia. Boli sme vo Vrútkach na 5-dňovom akreditovanom vzdelávaní. Každý deň sme sa dozvedeli niečo nové ohľadom toho, ako pracovať s deťmi. Bolo dobre, zábava, hry, tancovačka a aj jedlo bolo dobré. Ku koncu týždňa (vo štvrtok) sme boli aj v Martine. Nikdy nezabudnem na týždeň plný zážitkov, ktoré sme tam prežili.

Ondrej

Zobraziť galériu

ERASMUS+ Mládežnícka výmena 2023

Hneď ako sme sa vrátili z tábora sme vybalili všetky veci z kufra a nabalili nové, lebo na ďalší deň sme odchádzali  na Mládežnícku výmenu ERASMUS+ do Lúčok pri Kremnici. Tohtoročná téma bola STAY CONNECTED. Našimi partnermi boli Rumuni a “susedia” Poliaci.
V priebehu týždňa sme absolvovali rôzne prednášky na zaujímavé témy ako napr.: digitalizácia, digitálna stopa, bezpečnosť na internete, čo je GDPR, ako odhaliť dezinformácie,… či workshopy o AI (umelej inteligencií), o programe Canva a hre s QR kódmi. Navštíviť nás prišli aj špeciálny hostia z IPčka, s ktorými sme sa rozprávali o vplyve sociálnych sietí na mentálne zdravie a emócie. Ďalším hosťom bola Ettela Bučeková, ktorá nám rozprávala o už spomínanej digitalizácií a digitálnej stope.
Navštívili sme aj rôzne mestá. Ako prvé sme navštívili mesto Zvolen, kde sme zavítali na stretnutie s primátorom mesta Vladimírom Maňkom, ktorý nám porozprával zaujímavé informácie o meste a zámku, v ktorom sa nachádza SNG. Ďalšie miesto ktoré sme navštívili bol geografický stred Európy a mesto Kremnica kde sme plnili rôzne úlohy, ktoré si pre nás pripravili naše koordinátorky. Posledný deň pred odchodom sme navštívili Banskú Štiavnicu, kde sme si zahrali city game, navštívili expozíciu Cesta v čase, kde boli rôzne ilúzie so zrkadlami, digitálne informačné tabule, kde sa zobrazovali rôzne historické obdobia a do slúchadiel nám k tomu vravela nahrávka bližšie informácie o tom čo práve vidíme. Vyskúšať sme si tam mohli aj virtuálnu realitu.  V Banskej Štiavnici sme mali aj spoločný slávnostný obed v reštaurácií. V ten deň sa konali aj remeselné trhy, takže naši zahraniční partneri si mohli počas rozchodu v meste prezrieť tradičné slovenské remeslá či folklórne vystúpenia. Na záver sme získali Yuthpassy a ráno mohli vyraziť na cestu domov. Výmenu sme si veľmi užili a domov sme prišli s ďalšími nezabudnuteľnými zážitkami, novými priateľstvami a vedomosťami.

Nika a  Lenka    

Zobraziť galériu

11.CSS v Kľačne

Ani neviem ako mám začať. 11. CSS bola jedna veľká bomba. Či už sa to týka pohybu, zábavy alebo zážitkov.
Pre začiatok môžem povedať, že ako Stará Turá sme ani tento rok nesklamali, a pôsobili sme zmätok hneď pri doprave do Kľačna, pretože po ceste meškajúcim vlakom sme nestihli autobus zo Žiliny. Ale tak heej, aspoň sme mali poobednú prehliadku Žiliny zahrnutú v programe 😀. Večer, keď sme sa konečne dopravili na miesto pobytu (len tak pre záznam zmeškali sme 2 autobusy :D), čakala na nás výborná studená večera. Možno raz aj bola teplá, ale to bolo ešte vtedy ,keď ju jedli všetci ostatní. Ale nám to nevadilo, pretože po dlhej ceste sme boli hladní.
V piatok ráno sa to všetko začalo dosť skorým budíkom, raňajkami, a návalom pohybových aktivít, pri ktorých sme sa dosť nasmiali. Predsa, len tak každý deň sa Krko v sumo kostýme nevidí. Po zaslúženom obede prišla na rad turistika, ktorá nám alergikom dala zabrať. Trasa síce nemala ani 4km, ale z toho asi polovica bola cez krásnu peľovú lúku, z ktorej všetky alergicky náchylné deti vyšli s červenými očami, plným nosom a ako bonus sa lesom ozývala harmonická melódia poskladaná z kýchania. Ale inak to bolo fajn. Večer po príjemne studenej sprche nasledovala večera a hneď po nej živá knižnica, v ktorej sa nachádzali naozaj zaujímavé knihy.
Sobota sa začala celkom príjemne pretože sme sa na konferencii zasa naučili niečo nové o svojom tele. Poobede som sa dosť zapotil na športových turnajoch a večer prišla moja najobľúbenejšia časť. A to bola Fénixácka paródia na všetky možné televízne programy od TV novín až po Smotánku (ďakujeme za párty pani Dreva P. :D). Nasledoval Minitalent, pri ktorom som si uvedomil, ako nadané deti vo Fénixe máme (alebo skôr, ako nenadaný som ja :D). Potom už ostala len posledná noc, a naozaj prísahám, že sme všetci išli hneď po večierke spať.
A keďže sme boli tak dobre vyspaní určite sa nám o 6 ráno príjemne vstával,o aby sme sa stihli zbaliť, pretože tentokrát sme naozaj nechceli zmeškať autobus. Ale všetko nám vyšlo a v bezpečí sme docestovali domov.
Musím povedať, že pri odchode mi bolo naozaj smutno. Ale všetky tie zážitky ma stále rozveseľovali. Boli to dni na ktoré budem ešte dlho spomínať (samozrejme v dobrom).
Samo
Tohto ročné Celoslovenské stretnutie Fénixákov bolo jednoducho super. Nie len že konferencia bola zaujímavá a záživná, ale aj všetky ostatné aktivity boli jednoducho super. Ale tak začnem od začiatku…
Odchádzali sme vo štvrtok. Všetci sme sa stretli v NMnV, odkiaľ sme už putovali spolu. Čas v rýchliku ubiehal ako voda, až kým sme sa nedostali do Púchova, kde sme stáli 30 minút, a tým pádom sme mali aj 30 minút meškanie. Keď sme dorazili do Žiliny, išli sme si popozerať námestie a potom do obchodného centra Mirage. Keď sme videli, že už je čas ísť na autobus, zobrali sme sa a išli. Na zástavke sme ešte ,,chvíľu” čakali, a potom už hurá na autobus. Keď sme už prišli do Kľačna (epicentra CSS), čakala nás výborná večera. Zjedli sme ju a potom išli na izby. S menšími problémami sme sa ubytovali a mohli ísť spať.
Ráno, po raňajkách sme mali doobedie športových aktivít. Čakali tam na nás rôzne súťaže, ako bol napríklad stolný futbal v ľudskom prevedení, Demolátor, boxovací mech a mnoho iných súťaží. Mne osobne sa najviac páčil Demolátor. Potom bol obed, a po obede taká menšia turistika. Turistika by bola úplne v pohode, kebyže nás nezoberú cez lúku, kde bola tráva pomaly až po brucho. Samozrejme moja alergia sa hneď začal činiť a hneď bolo po srande. Všimol som si, že väčšina z nás boli alergici. Ale našťastie, pani zdravotníčka mala kvapky do očí, čo tú alergiu aspoň trochu zmiernili. No nám moc nepomohli, a pre mňa, Sama a Kajku prišlo auto aby nás odviezlo na ubytovanie. Umyli sme sa a už to bolo v pohode. Večer na nás čakala inšpiratívna živá knižnica. Podľa mňa bola veľmi zaujímavá. To bol potom koniec piatkového večera. Samozrejme, ešte sme potom boli chvíľu na izbe s novými ľudmi ktorých sme spoznali.
Sobotu ráno po raňajkách bola konferencia na tému Zdravý životný štýl – športová časť. Konferencia bola zaujímavá. Inštruktori nám ukazovali rôzne cviky ako sa ponaťahovať. Potom bol obed a poobede boli ďalšie športové aktivity. No tento raz to boli už konkrétne športy ako napríklad futbal, vybíjaná, bedminton, kinball. Ja s Ondrejom sme boli na vybíjanej, a musím uznať, že sme boli fakt dobrí. Potom večer bola Aktivita z názvom TV Fľačno, čo bolo niečo ako napodobenie správ. Stará Turá s Galantou a Handlovou mali na starosti Smotánku. Nepodarilo sa nám to úplne ako sme chceli, ale myslím, že aj tak sme to spravili super. Potom bola záverečná diskotéka. Ráno sme sa už len napapali a išli domov. Samozrejme to sprevádzali smutné pocity, lebo ľudí, ktorých som si veľmi obľúbil zasa dlho neuvidím. No a na záver, toto CSS bolo úplne dokonalé a neskutočne sa teším na ďalšie.
Žoldy
Zobraziť galériu

Bambifest 2019

ŠTVRTOK:

Ráno sme vyrazili vlakom z Nového Mesta do Púchova. V Púchove sme vystúpili a čakali na ďalší vlak smerom do Prahy. Keď prišiel vlak začali sme utekať a ako som tak utekala zrazu počujem akýsi rachot, ale aj tak som bežala ďalej. To ale už počujem baby ako za mnou kričia. Otočila som a moje veci z batôžka boli po celom chodníku pri koľajniciach porozhadzované. Baby to rýchlo začali zbierať a ja s nimi, no zrazu vidím ako sa moja fľaška s vodou kotúľa a padá presne pod vlak na koľajnice. A to som vedela, že tú fľašu už nezachránim, pretože už sme museli naozaj nastúpiť. A dokonca keď som nastupovala tak som počula, ako sprievodca hovorí: “Hentej čo tam padlo na tie koľaje?”, len som nad tým zasmiala a ďalej sme hľadali sedadlá, kde sme mali miestenky. Celú cestu sme hrali rôzne hry alebo počúvali hudbu. Samozrejme najlepšia činnosť vo vlaku bolo jedenie, ale bohužiaľ moje muffinky boli rozmačkané takže som troška, fakt len málinko natrúsila :DD. Ďalej sme v Prahe prestúpili na vlak smerom do Budějovíc, ale keďže pri Budějoviciach práve robili koľaje, tak sme museli vystúpiť na zastávke menom Tábor a potom ešte ísť autobusom do Českých Budějovíc. Cesta bola troška zdĺhavá, ale vydržali sme to. Na autobusovej zastávke v Budějoviciach nás čakal nejaký ujo, ktorý nás zaviezol na miesto, kde sme mali prespať. Tam nás už čakal ďalší ujo, ktorý nám objasnil všetky veci ohľadne toho kde prespávame, čo tam nemôžme robiť a podobne. Taktiež nám povedal aj o piatkovej akcii a priniesol nám nejakú tašku s tričkom, farbičkami, zápisníkom, atď. Potom sme si len vybrali miesto, kde sa zložíme a rozložili spácaky. Samozrejme hádky, kde kto bude spať nesmeli chýbať (že Kaja :DD). No a keď sme sa so všetkým oboznámili, tak sme si večer zahrali rôzne hry ako Alias a Twister. No a nakoniec sme išli spať, aby sme mali veľa energie na ďalší deň.

Ivanka

PIATOK:
Piatok bol deň, ktorým sme započali tohtoročný  Bambifest v Českých Budějoviciach, kde sme sa my Staroturanci zúčastnili po prvý krát v histórií! Deň sa nám začal trochu náročnejšie pre niektorých z nás, pretože sme sa museli dostaviť na miesto, kde sa konal  Bambifest o pol 8, a tak sme vstávali o hodinu skôr, aby sme sa stihli vyhrabať z našich teplých (aj keď nie moc pohodlných) spacákov a prichystať sa na deň, ktorý stál pred nami. Po tom, ako sme vyrazili z nášho dočasného domova, sme sa stihli pár krát vyfotiť, spoznať pár nových ľudí a nájsť si svoje miesto na  Bambifeste, kde malo byť naše stanovisko. Vybalili sme pomôcky, odznaky, zošitky a hlavne lízatka ako odmeny pre deti, ktoré prišli na naše stanovisko a vyriešili všetky úlohy, ktoré sme im zadali. Už o 8 začali prichádzať prví ľudia a my sme sa pustili do práce. Zabudla som spomenúť, že sme sa na akcií zúčastnili 4 – ja (Kaja), Iva, Lenka, a ako náš vedúci, nikto iný než Krko. 😀
A tak sme razítkovali, rozprávali sa a zabávali ako to len šlo. Ľudí bolo naozaj veľa a keď prišiel čas obeda, tak sme sa nemohli dočkať zaslúženého jedla, ktoré bolo naozaj chutné. Takto sme pokračovali až kým neprišiel čas večere a s ním aj koniec prvého dňa  Bambifestu. Na večeru sme mali grilované mäsko, na ktorom sme si pochutnali spoločne so spevákom, ktorý vystúpil na  Bambifeste, a to s Vojtom D. 😀 Po tom, čo sme sa najedli, sme vyrazili „domov“ odložiť si veci a neskôr sme sa šli prejsť do Tesca si nakúpiť večeru. Stravovali sme sa vifonkami + sme si kúpili kýbeľ zmrzliny ako nočný dezert. XD Večer sme si už len zahrali pár hier, napchávali sa jedlom a samozrejme sme išli spať veľmi skoro, aby sme sa vyspali do ďalšieho dňa. Musím spomenúť, že prekladanie názvov stromov zo slovenčiny do češtiny pre deti a rodičov bola naozaj sranda, keďže jedna časť nášho stanoviska bolo pomenúvanie stromov, podľa obrázka, pod ktorým boli samozrejme možnosti so slovenskými názvami stromov! 😀 A tak skončil prvý deň tohtoročného Bambifestu, na ktorom sme sa prvýkrát zúčastnili a tešili sme sa na to, čo nás ešte nasledujúce dni čakalo.

Kajka

SOBOTA:

V sobotu ráno sme zase išli na výstavu. Celý deň sme boli v stánku a dávali deťom úlohy, aby za ne dostali pečiatku a na konci aj nejakú tú sladkú odmenu. Bolo tam taktiež zopár atrakcií, ktoré sme museli vyskúšať, a to napríklad takzvaný futbal v guliach. Dali nám nafukovaciu guľu, do ktorej sme si vliezli do stredu a rozdelili sa do dvoch tímov. Červení a modrí. Bola to celkom sranda, keďže sme si moc nevideli pod nohy, lebo tá guľa bola veľká, a taktiež sme sa šurgali, zhadzovali a kotúľali sa. Po 15 minútovom hraní to nakoniec dopadlo remízou. Už ako to malo končiť, sme si deň ešte osladili výbornými waflami a keďže ja papám ako prasiatko tak fľaky od čokolády na nohaviciach nesmeli chýbať. Koniec dňa sme zakončili prechádzkou po krásnych Budejoviciach. Na moste sme museli preliezť cez oko železnej ihly, ako dôkaz,že sme naozaj boli v Budejoviciach. Potom sme išli cez smradľavú uličku, ktorá ale vôbec nesmrdela. Preskúmali sme aj námestie, kde bol bludný kameň, o ktorom sa hovorí,že keď ho prekročíte po desiatej hodine v noci, tak už sa nevrátite domov. Samozrejme Krko ho prekročil, ale to nebolo po desiatej hodine, čiže to bolo neplatné. Ďalej sme sa pobrali hľadať kamennú žabu, ktorá sa mala nachádzať na významnej budove, ale žiaľ sme ju nenašli, lebo bola pod lešením. Nakoniec sme sa išli najesť a potom s plnými bruchami sme sa pobrali na ubytovňu, kde sme potom ešte hrali zopár hier a išli spať.

Ivanka

 

NEDEĽA:

Naše nedeľné ráno bolo ako každé veeľmi ťažké s tým, že sme museli vstávať ešte pred piatou hodinou rannou aby sme sa stihli nachystať na náš odchod, ktorý sa konal o pol šiestej. V nedeľu sme sa rozhodli spraviť si výlet do Prahy a stráviť tam pár hodín, pričom sme navštívili rôzne zaujímavé miesta. Začali sme s Pražským hradom, prešli sme sa po Karlovom moste, prišli na Staromestské námestie, z ktorého sme išli na Václavské námestie. Videli sme neskutočne veľa zaujímavých vecí a keďže som bola ja osobne prvý krát v Prahe tak musím povedať že to je naozaj nádherné mesto a veľmi sa mi tam páčilo. Počas našej cesty sme sa zastavili v Starbucks a taktiež sme si kúpili aj niečo pod zub v Burger King na hlavnom nádraží Prahy. Už nám zostala len dlhá cesta domov a plno krásnych spomienok a zážitkov z tohto výletu, na ktorý budeme ešte veľmi dlho spomínať. 🙂

Kajka

Zobraziť galériu

Future?We need the key!

Je názov mládežníckej výmeny programu Erasmus+, ktorú organizovalo ústredie Fénixu druhý augustový týždeň v krásnej prírode našich Tatier. V rekreačnom zariadení Detský raj v Tatranskej Lesnej sme privítali skupiny mladých ľudí z Česka, Maďarska, Rumunska, Litvy a domáceho Slovenska. A práve členmi slovenskej skupiny boli okrem dvoch dievčat z Dubnice nad Váhom aj traja turanci. Vladka, Verča, Samo, Lucka, Baška a líderka Kika to bola naša šestica.
Do Tatier sme cestovali vlakom a tak sme mali dosť času poriadne sa spoznať ale najmä popracovať na našej prezentácii k téme, ktorú sme si vybrali. Našou témou boli “Digital skills” a myslím, že za všetkých môžem povedať, že sme si ju fakt užili a naučili sa mnoho nových vecí, ktoré sa nám v dnešnom digitálnom svete rozhodne zídu. Prvý večer sa niesol v zoznamovacom duchu. Naši vedúci – Noro, Katka a Maťo nám povedali čo nás počas týždňa čaká a zahrali sme si veľa rôznych hier v medzinárodných grupách. Prvý oficiálny deň výmeny sme začali návštevou Tatranskej Lomnice, kde sme mali za úlohu zlepšovať naše communication skills a pýtať sa ľudí na ich názory k téme “Motivácia k učeniu sa nových vecí”. Ako domáci tím sme samozrejme boli v jazykovej výhode a tak sme si potom mohli dopriať aj palacinku a kafíčko
😀. V nedeľu nás ešte čakalo zopár prezentácii a potom už jedna z najlepších častí výmeny – národné večery. Odštartovali to Litovci a veru hneď vo veľkom štýle. Učili sme sa litovčinu, tancovali národné tance či ochutnávali miestne mlsky. A takto to pokračovalo každý večer. Vždy sa nám predstavila jedna krajina. Náš slovenský deň nás čakal v utorok. Práve preto sme prvé noci prebdeli nad prezentáciami a vymýšľaním hier. Avšak v utorok keď sme úspešne odprezentovali Digital skills, na ktorých veľký kus roboty odviedol náš jediný mužský kus v hre – Samko😀 (za čo mu právom patril veľký potlesk) sme si všetci vydýchli a naplno si začali užívať zvyšok výmeny. Veľký úspech zožala aj naša hra na túto tému. V medzinárodných tímoch naši kamoši čítali QR kódy, postovali fotky na Instagram, vytvárali vlastné vtipné video pomocou appky MadLipz a vlastne naplno zdokonaľovali svoje skilly. Poobede sme sa vybrali vláčikom do Starého Smokovca, kde sme navštívili Tricklandiu. Viacerí boli prekvapení, že niečo také na Slovensku vôbec existuje a veľmi sa im tam páčilo. Za mňa toto miesto rozhodne stojí za návštevu, minimálne každého správneho Instagramera😀. No a čo nás čakalo večer? Predsa náš deň D – Slovenský večer! Baška s Luckou bravúrne odprezentovali našu rodnú zem a my s Verčou sme sa postarali o tradičné slovenské občerstvenie. Chleba s bryndzou, Horalky, Chrumky či Kofola, po všetkom sa len tak zaprášilo. V stredu v programe pokračovali Rumuni, vo štvrtok doobeda si pre nás prezentáciu pripravili Litovci a poobede ako poslední nastúpili naši bratři z Čech😀. Celý týždeň nám ubehol ako voda a zrazu tu bol posledný deň – piatok. Ten už bol v réžii našich veľhôr. Naplánovali sme si menšiu turistiku na Popradsé pleso a odtiaľ na Štrbské pleso aby sme všetkým ukázali krásu nášho Slovenska. A veruže aj počasie s nami po celý čas hralo. Až na záver, keď už sme boli na Štrbskom sa rozpršalo. Akoby aj tie hory cítili, že náš skvelý týždeň sa pomaly blíži svojmu koncu. V piatok nás čakala ešte spoločná záverečná večera v krásnej reštaurácii v Novom Smokovci. Tam konečne všetci ochutnali tie slávne bryndzové halušky ale aj pirohy, strapačky či grilované mäso. Piatok bol naozaj nabitý zážitkami, ako Verča povedala od rána do rána😀. Bol to náš posledný spoločný večer a ako tak teraz sedím v kupé vo vlaku, píšem tento článok a pozerám okolo seba na spiace tváre mojich spolupáchateľov, myslím, že sme si ho aj naozaj naplno užili😀. Na tento týždeň pravdepodobne nikdy nezabudnem. Dal nám toľko skvelých zážitkov a nových kamarátov. A presne to je podľa mňa ten kľúč, ktorý potrebujeme do budúcna takže za mňa a rozhodne aj za všetkých ostatných Thank you for all “Future? We need the key!”
PS pre tých, ktorí vedia a verím, že čítajú tento článok
😀 “V Amerike u vody stojí socha slobody! A z tej sochy slobody skáče Samuel do vody!”
Vladka

Zobraziť galériu

10.CSS-Tatranská Lomnica

Štvrtok (Lenka):
Ráno sme sa stretli na železničnej stanici a išli do Nového Mesta nad Váhom. Vo Vaďovciach sa ku nám pridal aj Samo, ktorý tam išiel ako mladý vedúci. Z Nového Mesta nad Váhom sme išli rýchlikom do Popradu. Keďže sme si miestenky kupovali až pred nástupom na rýchlik, neušli sa nám do jedného kupé. Tak ja, Marek, Krko a Samo sme boli v jednom a Kajka a Ivanka v druhom. Po ceste sme skúsili, koľko detí sa zmestí do jedného WC. Bolo nás tam 6. Z Popradu sme išli do Tatranskej Lomnice, kde sme čakali hodinu a pol na autobus, ktorý nás odviezol do hotela. Chceli sme bývať všetci v chatke, ale žiadna už nebola voľná, tak nám dali apartmány. Po večeri bolo predstavovanie ZO a odovzdávanie darčekov. Väčšina ZO sa stretáva v škole. Ten kto odprezentoval svoju ZO si vylosoval, kto pôjde ďalší a toho aj obdaril. My sme dali darček Žiline a dostali od Galanty.

Piatok (Žoldy):

V piatok, keď sme sa zobudili, samozrejme nevyspatí, sme sa prezliekli a išli na raňajky. Tam sme mali švédske stoly a každý si dal to, načo mal chuť. Po raňajkách sme mali chvíľu voľno, kým sa nenajedla druhá skupina a potom o deviatej hodine sa začala konferencia na tému Zdravý život a pohyb, ktorú mal na starosti Vlado Zlatoš. Dával nám veľmi cenné rady typu: keď si hladný tak jedz, keď nie si hladný tak nejedz, keď váhaš či ideš cvičiť tak choď a podobne.(Vedeli ste napríklad, že je zdravé sa aspoň na päť minút denne niekde zavesiť na hrazdu, alebo že aspoň dvadsať minút si kvoknúť na zem). Hovoril nám napríklad, že bryndzové halušky sú zdravé len z polovičky, alebo že chleba s maslom nemáme jesť kvôli chlebu, ale kvôli maslu. Nakoniec sme mali tímové aktivity, kde sme museli plniť úlohy ktoré nám zadal. Potom sme dostali diplom a potvrdenie o tom, že sme ukončili konferenciu a odišiel. Potom prišiel obed, kde v ten deň bolo také jedlo, že to sa nedalo zjesť. Po obede sa začalo prvé kolo etapovej hry s názvom Spoznávame Tatry. Tu sme sa spojili so ZO Handlová a robili hru spolu. Každá organizácia dostala svoj papier, kde boli rôzne veci o Tatrách a my sme mali do nej doplniť informácie. Tak sme pekne z našej chaty išli do Tatranskej Lomnice, kde sme začali plniť úlohy. Po ceste tam sme stretli Angličanov, tak sme samozrejme s nimi museli hodiť reč. V Tatranskej Lomnici sme sa dostali do parku, kde sme museli zistiť napríklad akú dĺžku má najvyšší strom a podobne. Potom sme išli do infocentra a nakoniec sme išli na vlakovú stanicu. Tam sme mali už všetko nájdené, tak sme išli do cukrárne. Tam sme si dali kávu, koláčik, chvíľu posedeli, odpočinuli a išli naspäť. Keď sme už boli skoro naspäť, stretli sme Patresa a Kuba, ktorý nás obrali o sladkosti a podobne. Keď sme prišli naspäť, museli sme ísť na súd, kde nás obvinili, že sme pomáhali zbojníkom utiecť a tak sme museli podplatiť sudkyňu. Keď to skončilo, išli sme si obkresliť svoje ruky na hru Galaxiu a potom sme išli na večeru. Po večeri musela naša ZO vysťahovať izby a presťahovať sa na chatku, kde sme boli odvtedy ubytovaní. Nasledoval Minitalent, ktorý sme si všetci užili a po ňom Galaxia. Keď to skončilo, mali sme ísť už na izby a spať.

 

Sobota (Kajka):
Sobotňajší deň sme začali ako inak raňajkami a potom sme sa vybrali do Tatranskej Lomnice, kde sme najskôr išli do múzea. V múzeu sme si ako prvé pozreli film o kamzíkovi a potom sme plnili úlohy čo nám boli zadané. Po vyplnení úloh v múzeu sme išli na “náučný chodník Pramenisko”. Tam sme taktiež splnili svoje úlohy a išli naspäť. Neskôr sme mali na programe rôzne hry a taktiež bolo vyhodnotenie etapovej hry “Spoznávame Tatry”. Potom sme išli na chatu, kde sme vymýšľali básničku o etapovej hre. Ale keďže sme sa nudili, tak sme si s babami požičali Krkov foťák a nafotili pár fotiek. Po odovzdaní básničky sme sa nudili, takže sme s babami dokukali môj rozpozeraný horror a Ivin film o psíkovi, pri ktorom som zaspala.. Po tom, čo som sa zobudila, lebo film skončil, prišli chalani a zahrali sme si Uno. Síce sme išli spať trochu neskôr, ale celé sme to dospali vo vlaku (minimálne ja). Celoslovenské sme si užili a ja zase sa teším na budúci rok. 

 

Nedeľa (Ivanka):
V nedeľu ráno sme sa zobudili, obliekli sa a vyrazili na raňajky. Keď sme sa naraňajkovali, tak sme si pobalili veci a vyrazili k autobusu. Nastúpili sme do autobusu a rozlúčili sa vedúcimi Celoslovenského. Autobus nás vysadil na železničnej stanici, kde sme sa rozlúčili s našimi novými kamarátmi a nasadli do vlaku. Vystúpili sme a ponáhľali sa na rýchlik. Sadli sme si do rýchlika, pozerali filmy, papali, rozprávali sa a aj spali. Cesta bola celkom dlhá, ale dočkali sme sa a vystúpili v Starej Turej.
Krko:
Znova nadišiel čas jednej z najočakávanejších akcií môjho života. Konalo sa Celoslovenské stretnutie Fénixákov. Konkrétne 10-ty ročník, ktorý nebol špeciálny len okrúhlym výročím, ale aj tým, že som tentoraz bol vedúci Turancov ja. Vo štvrtok ráno sme sa teda namiesto v škole, stretli na železničnej stanici. Spolu so mnou išli ako účastníci Žoldy, Karin, Ivanka a Lenka, takže som bol s zostavou nadmieru spokojný. Vydali sme sa na dlhú cestu (našťastie kratšiu ako na 7. CSS pri Trebišove v 2015) vlakom cez Nové Mesto nad Váhom, Poprad – Tatry, Studený Potok až do Tatranskej Lomnice. Vo Vaďovciach ku nám pristúpil Samo, ktorý išiel na CSS ako mladý vedúci. Po ceste som stretal veľa známych tvárí z minulých ročníkov, ale aj sa zoznamoval s novými. Po príchode sme podpísali všetky papiere a ubytovali sa. Bohužiaľ chatky boli všetky dočasne obsadené, takže nás rozdelili do dvoch apartmánov v hlavnej budove. Navečerali sme sa, rýchlo sme dokončili ešte potrebné veci na večerný program a išli do hlavnej sály. Tam každá ÚO odprezentovala požadované veci a všetci sme si navzájom rozdali darčeky. My sme odprezentovali tohtoročnú tému, 10. rokov CSS, na veľkom krásne zdobenom papieri a mali sme dosť veľký úspech. Dostali sme darček od Galanty a na oplátku sme dali darček Žiline. Večer bol Just Dance, ktorý sa mi, ako vždy, veľmi páčil a poriadne sme si ho aj so Žoldym užili. Po skončení diskotéky som bol na vedúcovskom briefingu a po ňom som sa presunul ku nám na izbu, kde sme všetci išli pomaly spať.
V piatok sme mali raňajky vo forme švédskych stolov, čo sa mi veľmi páčilo. Okolo 9-tej začala detská konferencia na tému Zdravý životný štýl a pohyb. Konferenciu viedol Vlado Zlatoš. Téma tejto konferencie z môjho pohľadu moc dobrá nebola a Vladko sa mohol tiež viac posnažiť. Zasmial som sa ale na jeho “odborných radách”. Tradične sa potom decká rozdelili do skupiniek, kde mali spracovávať vylosované témy. Všetci usilovne pracovali. Potom bola prestávka na obed a ešte chvíľa, kedy si mohli projekty dokončiť. Následne ich všetci verejne odprezentovali a získali diplomy o absolvovaní konferencie. Hlavný program poobede bola prvá časť krátkej etapovej hry Spoznávame Tatry, kedy sme sa mali vydať do Tatranskej Lomnice a pozisťovať potrebné informácie na dolapenie zbojníkov. Tu už sa naplno prejavila Turanská podstata a aj bez môjho zásahu zrazu decká prišli s tým, že sa dali dokopy s Handlovou. Vydali sme sa teda spoločne v novom útvare s názvom “Stará Handlová” plniť úlohy. Najviac toho prebiehalo v mestskom parku, kde som sa prechádzal a fotil krásne fotky, kým mladší zisťovali informácie. Potom sme ešte pre posledné potrebné informácie zavítali na recepciu hotela Lomnica a na železničnú stanicu, odkiaľ nás veľmi “milý” výpravca vyhodil. Po skončení sme sa zastavili v cukrárni, kde som si dal horúcu čokoládu a potom som od únavy zaspal. Všetci z toho mali veľkú srandu, ale byť dobrým vedúcim nie je len tak. Keď ma vzkriesili, vydali sme sa naspäť k nášmu ubytovaniu. Po ceste nás zastavili Patres s Kubom. Keď vybrali “mýto”, pustili nás ďalej rovno za sudcom, ktorý decká obvinil z napomáhania zbojníkom a odsúdil ich na pár rokov vo väzení. Našťastie sa Turanci nedali a vyviazli z toho bez ujmy. Nasledovala večera a po nej Minitalent Fénixu. Aj cez veľké presviedčanie desiatok ľudí, som sa nezúčastnil a nechal som priestor mladším a nádejnejším ľuďom. Tým myslím nášho Žoldyho, ktorý sa nakoniec odhodlal a pred všetkými vystúpil so svojím hudobným číslom. Nanešťastie pre neho si pár vecí zle zorganizoval, ale tie sa za pochodu upravili a nakoniec to dopadlo dobre. Každý, kto hovorí niečo iné, alebo by mal čo i len jediné zlé slovo na skvelé Žoldyho vystúpenie, tak ho stihne môj neúprosný hnev. Po Minitalente, kde aj ostatní účastníci predviedli vážne zaujímavé výkony sa uskutočnila už každoročná hra Galaxia. Bohužiaľ som tento rok dostal nejakú chabú ruku a pre moje dobro si z nej žiadne poučenie nevezmem. Dúfam ale, že tá moja niekomu spríjemnila život, keďže som si dal na nej záležať. Potom sme sa presťahovali na chatku, ktorá sa medzitým cez deň uvoľnila. Mohli sme tak byť všetci Turanci pekne spolu pokope. Ja som zase išiel podebatovať na vedúcovský brífing a po skončení som sa vrátil na chatku k našim, kde sme zase išli o chvíľu spať.
V posledný plnohodnotný deň sme sa po raňajkách zbalili a išli splniť druhú časť etapovej hry Spoznávame Tatry. Tá bola teraz rozdelená na 2 menšie časti. Prvá sa odohrávala v múzeu TANAP-u, kde sme si pozreli dokument o kamzíkoch a potom v expozíciách sa zisťovali potrebné informácie, rovnako ako včera. Kým mladší sa hlavne zameriavali na požadované úlohy, ja som si spravil prehliadku múzea. Niektoré zvieratá boli vážne vtipne vypreparované, takže som sa dosť nasmial. Keď už sme zistili všetko čo sa dalo, sadli sme si, aby sme to spísali. Na druhej strane papiera bola tajnička, ktorú Stará Handlová bez problémov vyplnila. Až následne na to sa zistilo, že sa mala vypĺňať až omnoho neskôr s nejakými ďalšími prílohami. Odtiaľ sa išlo na náučný chodník Pramenisko, pre posledné potrebné informácie. Ja som mal aspoň peknú prechádzku pri dohľade na decká. Okrem toho som aj nadviazal kontakty s jednou členkou Kráľovej pri Senci, cez ktorú sa následne celá Stará Turá dostala ku zbytku Kráľovej. Takže čo sa medziorganizačných vzťahov týka, tak sa nič nezmenilo ani po toľkých rokoch. Po príchode sme sa išli naobedovať. Následne mali decká chvíľu voľno a ja som išiel v mene ZO Stará Turá odhlasovať na valné zhromaždenie (či jak sa to volalo) pár dôležitých vecí. Cítil som sa veľmi dôležito, hrdo a vznešene, aj keď to trvalo len pár minút. Poobede prebiehal kultúrny festival, na začiatku ktorého nám folklórny súbor zo ZO Snina ukázal ukážku tradičných tancov. Tie sme si mohli aj vyskúšať, ale mne to vôbec nešlo. Potom sme sa vybrali ku stanovisku pri ktorom sa končila etapová hra Spoznávame Tatry. Všetko sme mali dobre vyplnené, aj tú vyššie spomínanú tajničku a preto sme dostali za krabicu všelijakých šmakociniek. Dobrovoľne sme sa rozhodli prijať ponuku zo strany stanoviska a išli sme do chatky napísať básničku o samotnej hre a o tom čo sme zažili. Kým baby písali báseň, ja so Žoldym sme si zahrali medziorganizačnú vybíjanú. Bol som kapitánom jedného z družstiev. Skoro sme vyhrali, ale keď všetko zlyhalo a išiel som do hracieho poľa ja, nešťastne som sa šmykol, padol som na hubu a vybili ma. Nič to ale nemení na tom, že to bola asi najlepšia vybíjaná, akú som kedy hral. Ostatné stanoviská som nenavštívil a vrátil som sa naspäť na chatku, kde som zistil, že si baby požičali môj fotoaparát a spravili si pár fotiek. Mal som sa veru doma na čom smiať, aj keď od profesionality im chýba ešte kus cesty. Večera bola v posledný večer špeciálna a tak sme si všetci opekali klobásky. Nasledovala záverečná diskotéka, pri ktorej naša kamarátka Lenka z Handlovej nešťastne padla a tak sme sa všetci stiahli. V noci som celkom dlho hral s babami na chatke Uno, zatiaľ čo Žoldymu som dovolil utužovať vzťahy s Handlovou a Samo trávil čas s ostatnými mladými vedúcimi.
Po chvíľke spánku už tu bolo nedeľné ráno a najsmutnejšia časť celého CSS. Naraňajkovali sme sa, rozlúčili sa s druhou skupinou a nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do Tatranskej Lomnice na železničnú stanicu. Tam sa od nás odpojila Handlová. Pri spiatočnej ceste v rýchliku sme mali chytené celé kupéčko. Veľkú časť cesty decká prespali. Hlavne Karin a chvíľku Žoldy. Následne na to sa od nás odlúčila aj Žilina – Vlčince. Chvíľu pred naším odchodom z vlaku som ešte zbehol do druhého vozňa sa rozlúčiť s Kráľovou, a tak som síce zdrtený, ale už zmierený s tým všetkým, vystúpil v Novom Meste na stanici. Zrazu odniekiaľ vyskočil Milanko, ktorý sa ponúkol, že nás odvezie domov a tak sme prišli ešte skôr ako bolo v pláne. Všetci sme sa rozlúčili a vydali sa každý svojou cestou domov. Osobne toto Celoslovenské hodnotím ako najlepšie zo všetkých, na ktorých som kedy bol. Myslím, že aj mladším sa veľmi páčilo a budem veľmi rád, ak sa mi tam podarí dostať aj budúci rok.
Zobraziť galériu

Okuliare pre Afriku

Ste zvedaví, ako sme  to zrealizovali? Tak sledujte:

V roku 2009 sme takúto zbierku v spolupráci s českým Pionýrom robili a dopadla veľmi úspešne. Keď prišla nová výzva z centrály v Bratislave, naštartovali sme automaticky.

22.09.2016:
– na schôdzke v klubovni sme pripravili zberné škatule. Prvá zostala v klubovni, aby sme tam nosili okuliare z domu, od priateľov a známych. Zároveň, aby nám prispeli aj dôchodcovia, ktorí sa tu stretávajú.
23.09.2016: 
– Zajovia umiestnili svoju škatuľu v predajni optiky na poliklinike! Žiaľ ostatné optiky v meste našu iniciatívu odmietli podporiť! Neklesáme na duchu, ideme ďalej.
05.10.2016:
– máme prvé okuliare od priateľov …. a rozbiehame propagáciu na SOŠ!
08.10.2016:
– vďaka Vladke už o tom vie aj Facebook
https://www.facebook.com/fenix.stara.tura/
09.10.2016:
– plagát si vypýtala Maťka, chce to vyvesiť v práci. Držíme palce!
30.11.2016:
– okuliare nám utešene pribúdajú, ešte chvíľku a začneme počítať …
14.12.2016:
– na schôdzke sa zastavila Maťka a doniesla “svoju zbierku” okuliarov z práce v TN. Ďakujeme
– spočítali sme okuliare v škatuli v klubovni, je ich presne 50!
20.12.2016:
– finiš bol skvelý, nakoniec sa nám podarilo nazbierať 70 starých použitých, ale zachovalých okuliarov, niekoľko puzdier a aj samostatných sklíčiek.

Zbierku sme odovzdali do centrály v Bratislave a tá sa už postarala o ostatné. Ďakujeme všetkým, kto prispeli ….

http://www.do-fenix.sk/2017/02/vyhodnotenie-projektu-okuliare-pre-afriku-rok-2016/

Zobraziť galériu

Boli sme na 8.CSS v Tajove

Vo štvrtok ráno som sa stretol s Gaťom a vyrazili sme na stanicu. Po ceste sa u nás pristavil Erik na aute a ponúkol sa, že nás odvezie. Keď sme prišli, všetci už tam boli. Až na Verču. Tá sa dostavila chvíľu po nás. Vyrazili sme na našu cestu. Všetko bolo v poriadku, až pokiaľ sme nenastúpili do rýchlika z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Vlak bol tak plný že sa nedalo prejsť ani cez uličku. Ale nerobili sme si z toho ťažkú hlavu a zložili sme sa do takej tej miestnosti na začiatku vozňa pred záchody. Cesta nám ubiehala dosť rýchlo. Pomohol nám k tomu aj Gaťov prenosný reproduktor, na ktorom sme si púšťali hudbu. Vydržalo nám to pomerne dlho, až pokým neprišiel taký žirafí ujo, ktorý meral asi 3 metre a musel chodiť cez vlak dosť zohnutý. Samozrejme, že sa mu nepáčilo že si púšťame hudbu. Kričal poriadne, ale našťastie si to všetko odniesol Filip, lebo bol k nemu najbližšie a držal reproduktor. Keď sa ujo upokojil a odišiel, a my sme radšej hudbu vypli, tak nás prišla pozrieť Kika, ktorá so sebou mala aj ďalších účastníkov. Vystúpili sme v Žiline a prestúpili na regionálny expres do Banskej Bystrice. Tam našťastie bolo skoro prázdno takže sme sa spojili s Dubnicou nad Váhom a sadli sme si do takého “dvojkupé”. V Banskej Bystrici na stanici sme sa už stretli s prvou polovicou Fénixákov. Veľa z nich som poznal a bol som veľmi rád, že som ich videl. Nastúpili sme do autobusu a ten nás odviezol do nášho nového obydlia. Tam už sme sa stretli so všetkými. Milanko nám odovzdal kľúč od našej chatky a my sme sa ku nej vybrali. Chatka vypadala trochu používane, ale nevadilo nám ani vybité okno, ani izolácia trčiaca zo stien. Len si minulí ubytovaní mohli po sebe trochu upratať. Po tom ako sme sa oboznámili trochu s prostredím sme začali pracovať na našom projekte o územnej organizácií v Starej Turej. Projekt sa nám podaril a bol veľmi pekný. Po večeri sa v jedálni popresúvali stoličky a začali sa prezentovať územné organizácie. Veľa z nich bolo spravených pekne, niektoré boli také trochu odfláknuté, pri niektorých účastníci veľa nepovedali. V tom sme nastúpili na rad my. Ja som prezentoval a ostatní ma dopĺňali, keď som zabudol niečo spomenúť. Po niekoľkých minútach nás Patres stopol, že by už aj stačilo a to sme sa ešte len rozohrievali. Bohužiaľ sme nestihli spomenúť pár vecí ako sú stanovačky, posedenia pri ohni a tak, ale som nadmieru spokojný s naším výkonom. Po prezentácií nastúpila diskotéka, ktorá sa mala niesť v štýle retro, ale veľa ľudí sa na to vykašlalo. Takže jediný retro ľudia boli z ÚO Dubnica nad Váhom, ÚO Handlová a samozrejme my. Vďaka Gaťovmu reproduktoru sme si mohli mohli vonku spraviť svoju vlastnú retro diskotéku. A veľmi sa mi páčila a určite aj ostatným. Nakoniec sme sa presunuli na chvíľu aj dovnútra za ostatnými a potom bol koniec. Išli sme na chatku a tam sme sa ešte chvíľu bavili. Druhý deň po raňajkách sa začala konferencia na tému “Drogy a závislosti”. Bola veľmi zaujímavá. Rozdelili sme sa do skupín a mali sme také tvorivé dielne. Každá skupina na špeciálne vystrihnutý papier napísala veci, ktoré sa na fénixe naučili, čo si na fénixe cenia a podobne. Potom sa ten papier zlepil a vytvoril sa taký divný tvar. Keď všetky skupiny dali dokopy tieto tvary vznikol z toho akýsi koláč. Pokračovalo sa v konferencií. Miestami sa medzi to vkladali všelijaké úlohy, ktoré sme museli plniť v skupinách a potom svoje výsledky a názory verejne prezentovať. Po obede bola celkom dlhá pauza tak sme sa rozhodli sa trochu zabaviť vonku. Najprv sme sa hrali na húpačke a potom sme sa niektorí pripojili ku takej skupinke, kde boli všelijaké útržky ľudí z rôznych ÚO. Tam sme hrali hry a bola to veľká sranda. Nakoniec však prišiel už čas pokračovať v konferencií. Dostali sme ako skupina ešte jednu, poslednú a veľmi rozsiahlu úlohu týkajúcu sa drôg. Splnili sme aj to a začalo vyhodnocovanie konferencie. Všetci sme dostali diplom. Večer sa mala hrať hra Galaxia, takže všetci povinne sme mali obkresliť svoju ruku, vystrihnúť ju, na jednu stranu na každý prst napísať 1 svoju zlú vlastnosť, na druhú stranu na každý prst jednu svoju dobrú vlastnosť a nakoniec na dlaň jeden motivačný citát. Ruky sme odovzdali a išli do spoločenskej miestnosti. Keď už bola tma, rozdelili sme sa všetci na 2 skupiny, a keď sme vyšli von uvideli sme na ihrisku spravenú takú dráhu zo sviečok, ktorá na konci bola zatočená do seba. Každý sme museli touto dráhou prejsť na jej konci si vybrať náhodnú ruku a vrátiť sa späť. Ruky boli všelijaké. Keď som chodil videl som tam jednu ruku podobnú ako keby patrila Shrekovi, taká bola veľká. Gaťova ruka napríklad vypadala ako také hrabličky a vonku sme sa rozprávali s Patresom, ktorý povedal že tam bola taká divná ruka, ktorá mala prsty ako E.T. to bola moja ruka. Všetky tieto ruky mali slúžiť k tomu, aby keď sa na ne pozriete vám to dodalo motiváciu, že nie ste jediný kto má problémy, a že na ne nikdy nie ste sami. Večer bola zase diskotéka a na chatke sme mali ešte trochu strachu a zábavy s naším novým kamarátom. Veľkým pavúčikom v kúpeľni, ktorého som bezpečne vyniesol von. Tretí deň už od rána pršalo, takže sa musel meniť celý program. Doobeda bol minitalent, do ktorého som sa tento rok nezapojil. Ale aspoň som si mohol vychutnať vystúpenia ostatných bez toho, aby som stále musel mať v hlave to svoje. Vystúpenia boli veľmi zaujímavé a dosť kreatívne. Tento rok sa zapojilo dosť veľmi mladých účastníkov, ale ani z ďaleka neboli horší ako tí starší. Potom bola taká chvíľková aktivita, že sa v spoločenskej miestnosti hrali rôzne stolné hry. Bolo to tiež výborné a hlavne som sa zoznámil a viac spoznal s ľuďmi, s ktorými som ešte nenadviazal žiadne priateľstvá. Po obede sa začala vo vnútri hra, ktorá fungovala ekonomicky ako v normálnom svete. Boli po budove rozmiestnené stanovištia, do ktorých keď ste prišli, ste museli splniť danú úlohu. Za tú ste potom dostali nejaké peniaze a mohli ste si v bufete kúpiť ľubovoľnú vec, ak ste na ňu mali dosť. Taktiež sa neustále v bufete menili ceny a ešte sa po budove zakrádala Kika v úlohe daňovej kontroly a odchytávala nič netušiacich účastníkov. Mňa našťastie nedostala, pretože som si vždy dával pozor, kde je a držal som sa od nej v bezpečnej vzdialenosti. Filip už také šťastie nemal a musel vydať trochu zo svojich úspor. Celé to bolo celkom dobré až na to že veľa ľudí nehralo fér. Hlavne tých “zodpovedných” vedúcich. Rozdávali peniaze nerovnomerne, každému inak, podľa toho aký ku nim mali citový vzťah a nie podla toho ako splnili danú úlohu. Okrem toho si nechávali dosť peňazí pre seba a potom vykupovali všetky zásoby. Samozrejme, že mi nevadilo, keď zrovna nejaký vedúci na stanovišti dal mne také väčšie množstvo peniažkov. Úplnou výnimkou bola Vladka, ktorá ako mladá vedúca na svojom stanovišti skoro nikomu nič nedávala. Ja sám so po niekoľkých návštevách toho stanovištia zarobil do kopy tak 2 peniaze. Pre porovnanie na iných stanovištiach som dostával 500 a bežne aj viac len za 1 návštevu. Ale čo už aj tak nakoniec sme sa ako Stará Turá veľmi snažili a zarobili sme dosť veľa peňazí. Takže sme si nakúpili niekoľko kartónov džúsikov a žuvačiek. A ja osobne ešte pre seba veľa sušienok. Večer bolo celkové vyhodnotenie. Bolo vyhodnotenie minitalentu, potom boli všelijaké špeciálne ceny a potom prišiel rad na ocenenie Zlaté pierko. Odovzdáva sa iba niektorým členom fénixu za dlhú a aktívnu prácu v detskej organizácií Fénix. Boli ocenení 4 ľudia. Lenka Rückschlossová z ÚO Handlová, ktorá je moja dlhoročná kamarátka a potom od nás Verča, Veva a ja. Som si istý, že si všetci to ocenenie zaslúžili. Aj ja po toľkých rokoch. Ako posledné mali príhovor Patres, Evka a nový predseda Fénixu a zapálila sa torta ku 25. výročiu Fénixu. Posledná diskotéka rozlúčková bola veľmi zaujímavá. Na projektore sa premietali videá z hry Just Dance, kde boli ukázané kroky a my všetci sme podla nich tancovali. Diskotéka sa ukončila Mackom Uškom, ktorého naživo spieval Patrik Herman. Potom už sa išlo na chatky. My sme ešte chvíľu boli s Humenným a našou kamarátkou Stelou zo Sniny. V noci nás v kúpeľni čakalo ešte jedno prekvapenie. Náš kamarát pavúčik sa vrátil a vypadalo že sa chce pomstiť takže bol priamo v sprche a trochu ma vystrašil, keď som sa začal sprchovať a až potom som si všimol že je hneď vedľa mňa na stene. Filip, Gaťo a Veva sa potom ani nesprchovali, lebo očividne sa im nechcelo zdielať sprchu s niekým iným a ja som už spal, takže sa nenašiel nikto kto by ho dal preč. Posledný deň sme sa dobalili, rozlúčili s naším pavúčikom a nechali sme ho tam ako darček pre ľudí čo tam budú ubytovaný po nás. Odišli sme na raňajky a potom nastúpili do autobusu preč. Prišli po niekoľkých hodinách cestovania vlakom na Starú Turú a tu sme sa rozlúčili a išli domov. Toto celoslovenské stretnutie sa mi veľmi páčilo, dúfam že sa dostanem aj na ďalšie. Ale to už asi ako vedúci.

 Krko
Zobraziť galériu

4. Celoslovenské stretnutie v Hrabušiciach

Na toto stretnutie s fénixákmi som sa tešila ako malé dieťa. Veď kde inde by ste našli toľko super ľudí? Ja som ich objavila v Hrabušiciach na celoslovenskom stretnutí.

Čítaj viac »

Zobraziť na mape Zobraziť galériu