Archív mesiaca október 2017

Magická 8 – Prvá úloha

V prvej hre rovnako ale inak sme boli vynaliezaví a použili elektronickú stavebnicu boffin. Stavali sme jednoduchý elektrický obvod na rozosvietenie žiarovky. Každý dostal rovnaký počet rovnakých dielov stavebnice.
V hre len dve slová sme zostavili divný príbeh o vražednom hípíkovy a jeho pohrebe.
V hre 12 otázok sme hádali slová hviezda, pes
V hre grafity sme kúpili veľký plagát a nalepili ho na stenu tak sme nakreslili les so zvieratami a slniečkom.
V hre to bol víkend nám naša členka Lenka doniesla obrázok s popisom Fénixáckej akcie Poď von.
Žoldy
Zobraziť galériu

Jesenná škola Fénixu

V piatok sme sa ako vždy všetci stretli pred klubovňou. Dnes bol môj veľký deň, keďže som prvý krát viezol sám decká na chatu. Vypočul som si celkom veľa morálnych prikázaní od rodičov, hlavne pani Kučerovej, ktorí mi absolútne nedôverovali. Vyrazili sme. Myslel som, že to bude dlhá a strastiplná cesta, ale nakoniec z toho vyšla jedna z najlepších a najzábavnejších ciest v mojom živote. Mali sme neskutočnú pohodu. Bavili sme sa, počúvali hudbu, a veľa iných vecí. Po nejakom čase sme dorazili do Liptovského Jána. Ubytovali sme sa, navečerali a stretli sme sa všetci v spoločenskej miestnosti. Hrali sme stolný tenis aj iné hry. Po ceste sme ale boli dosť unavení, tak sme nakoniec išli spať. Služby sme si rozdelili podľa áut. Raňajky pripravovalo Peťove auto. Takže to vyšlo tak, že po raňajkách upratovanie vyšlo na moje auto. Neviem kam zrazu zmizli všetci, ktorých som viezol, ale upratoval som nakoniec ja a Matúš. Bolo to celkom zdĺhavé, ale snažili sme sa to splniť poctivo a poradne. Ostatní nás medzitým zradili. Vychystali sa na turistiku a skoro odišli bez nás. Nakoniec sme sa všetci dobehli. Náš cieľ bol Poludnica. Cesta bola krátka, ale za to namáhavá. Stúpanie bolo vážne neuveriteľné, ale ja, Duško a Martin sme dorazili vo výbornom čase na vrchol. Počkali sme na ostatných a potom pre nás Peťo pripravil prekvapenie. Vytiahol z batoha utopencov, ktorých sme zjedli. A boli vážne výborní! Po našej prestávke sme pokračovali druhou stranou dole. Cesta bola rovnako náročná, ako keď sme sa snažili dostať na vrchol. Po pár hodinách, keď sme sa dostali na chatu sme sa osprchovali a vybrali do reštaurácie. Prvá koliba bola obsadená, ale v druhej nás privítali s otvorenými dverami. Skoro všetci si objednali bryndzové halušky, ktoré boli dosť drahé, ale dobré. Po jedle nás čakalo od Peťa ďalšie prekvapenie! Všetkým nám kúpil zmrzlinové poháre, za čo som mu neskutočne vďačný, keďže boli výborné. Večerný program na chate som mal, ako vždy, na starosti ja. Prvá časť pozostávala z ľubovoľných hudobných vystúpení čo si mali decká nachystať. Ja som bol v zoskupení s Matejom, Gaťom a Matúšom. Nacvičili sme si pieseň Aqua – Barbie Girl. Matúš spieval Kena a ja s chalanmi sme si rozdelili text pre Barbie. Boli sme k tomu aj adekvátne oblečení. Osobne myslím, že nám to celkom vyšlo. Nepamätali sme si text, boli sme nezosynchronizovaní a pár ďalších drobností, ktoré nám to prekazili. Ale na druhú stranu účel vyšiel a divákov sme zabavili. Druhé vystúpenie predviedla hudobná skupina Falošnica. Karin, Ivanka, Lenka, Nikolienka a Žoldy nám ukázali svoje talenty. Hrali na gitare a spievali. Posledný bol Tomík, ktorí “rapoval”. Martin sa na to vykašlal a nepredviedol nám absolútne nič, čo je škoda. Druhú časť mi z veľkej časti pomohol pripraviť Duško. Jednalo sa o nočnú hru, ktorú si ostatní v ten deň ráno vyžobrali. Osobne si myslím, že bola skvelá. Potom sme sa vybrali do postele. Teda aspoň tí, ktorí cítili, že zajtra majú určitú zodpovednosť. Ráno Duškove auto, bez Gaťa samozrejme, prichystalo raňajky. Upratali sme a išli naspäť. Pri spiatočnej ceste sme postúpili na nový level a s Matúšom sme spolu s hudbou aj spievali. Prekvapilo koľko textov Matúš vie, ale to je len dobre. Podarilo sa mi aj v Žiline natankovať za neskutočne dobrú cenu. Nakoniec sme všetci šťastne dorazili, takže pani Kučerová môže kľudne spať. Táto víkendovka sa mi veľmi páčila a potešilo ma aj, keď som sa dozvedel, že na tom istom mieste nás čaká letný tábor v roku 2018.
Krko

Bol piatok a unavený z celého týždňa som prišiel domov. Čas na oddych som veru nemal o chvíľu sme totiž vyrážali na víkendovku. Ako zvyčajne sme sa stretli pred klubovňou , odkiaľ sme neskôr aj vyrazili. Išiel som v aute, ktoré šoféroval Krko a aj tak sme prežili. Keď sme prišli, najedli sme sa a išli sme spať. Ďalší deň sme sa zobudili, spravili raňajky a zjedli ich. Potom sme ešte niektorí
(dvaja) umývali riady a išli sme na turistiku. Išli sme po zjazdovkách, jaskyni a nakoniec sme dorazili na Poludnicu. Tam sme si dali utopencov a išli späť inou cestou. Vrátili sme sa na chatu, osprchovali sme sa a išli sme sa navečerať. Na večeru si väčšina z nás dala halušky a Peťo nám kúpil zmrzlinu. Večer sme mali vystúpenia hudobno-tanečného charakteru, potom ešte Peťo s Karin hrali na gitary a Krko s Dušanom pripravili nočnú hru. V nedeľu sme sa zobudili, najedli a vyrazili na Starú Turú. Dorazili sme celí a asi aj zdraví. Bola to super víkendovka.
Matúš

V piatok sme išli od klubovne okolo 16:00. Po chvíli zaspala v aute Ivka s Karinkou a nemala som sa s kým rozprávať. Po niekoľkých hodinách sme prišli na našu chatu. Po tom čo sme vystúpili z áut sme sa napapali a povybalovali. Keď sme sa povybalovali a napapali išli sme hrať rôzne hry do spoločenskej miestnosti. Potom sme išli spať. V sobotu sme išli na turistiku na Poludnicu. Keď
sme dorazili hore asi po troch hodinách tak nás Peťo prekvapil tým, že nám hore vyniesol veľmi dobrých utopencov. Po tom čo sme dojedli utopencov sme spravili pár spoločných fotiek. Po tom čo sme asi po troch hodinách dorazili na chatu sme sa išli umyť a napapať do koliby. Na večeru som si dala bryndzové halušky a kofolu. V kolibe nám Peťo kúpil veľmi dobré zmrzlinové poháre. Keď
sme už boli napapkaní sme išli späť na chatu kde sme si nacvičovali v skupinách predstavenia. Po predstaveniach sme išli do klubovne, kde sme spievali pesničky a Krko s Dušanom pripravovali nočnú hru. Po nočnej hre sme ešte na izbe hrali karty a nakoniec išli spať (konečne). Ráno sme sa zobudili dosť unavené. Cestou domov Ivuš s Kajou opäť zaspali tak som neodolala a urobila si
pár fotiek ako spali. Domov sme dorazili okolo 14:00.
Nika

V piatok sme sa stretli pri klubovni a išli do Liptovského Jána. Ubytovali sme sa a večer sme hrali hry a stolný tenis. Potom sme sa išli vyspať lebo pôjdeme na Poludnicu. Ráno sme vstali ako prvé tak sme išli pomôcť robiť raňajky. Gaťo nechcel vstať tak ho išli zobudiť ale nechceli nám povedať ako. Že vraj to bola trauma na celý život. Po raňajkách sme išli na Poludnicu. Celou cestou bol
pekný výhľad ale na Poludnici bol najkrajší. Peťo tam priniesol prekvapenie (utopence). Čudujem sa, že sa mu to chcelo niesť. Po ceste dole sa Iva a Nika stratili tak sme ich museli čakať. Potom sme išli do koliby na večeru. Ja som si dala bryndzové halušky a všetci sme dostali zmrzlinový pohár. Keď sme prišli na chatu pripravovali sme si svoje vystúpenia na večerný program. Po večernom programe bola nočná hra. Boli sme v troch tímoch a my sme skončili druhí. Išli sme večer neskoro spať preto nás ráno ani budík nezobudil a museli nás ísť zobudiť. Potom sme už išli domov.
Lenka

Keď sme prišli bola tma. Chata bola dobrá a dosť veľká- dvojposchodová. Na druhý deň sme išli na turistiku, na Poludnicu. Po ceste nahor sme videli veľkú jaskyňu. Z Poludnice bol krásny výhľad na Chopok- Nízke Tatry a Kriváň- Vysoké Tatry. Na Poludnicu nám Peťo vyniesol výborné utopence. Späť sme išli inou trasou, bola veľmi pekná a bolo tam veľa jaskýň. Večer sme sa išli najesť do
koliby na výbornú večeru.
Martin

V piatok poobede sme odchádzali na víkendovku do Liptovského Jána. Keď sme prišli rozdelili sme sa do izieb. Po chvíli sme išli do spoločenskej miestnosti a tam sme si aj doniesli stolný tenis. Po chvíli sme išli hrať aj iné hry a potom sme išli na izby. Ráno sme sa zobudili, urobili raňajky a išli na turistiku. Okolo poludnia sme sa dostali na Poludnicu. Tam sme si odpočinuli, najedli sa
a odfotili. Peťo mal pre nás prekvapenie a na Poludnicu doniesol veľkú fľašu utopencov. Jedol som ich prvýkrát v živote no boli dobré. Potom sme sa vybrali naspäť troška inou trasou. Keď sme sa vracali boleli ma kolená. Keď už sme konečne prišli na chatu, osprchovali sme sa a potom sme išli do koliby. Najprv sme išli do jednej no tam bolo obsadené a tak sme išli do druhej. Ja som si dal
bryndzové halušky. Keď sme prišli na chatu Krko s Dušanom išli chystať nočnú hru a Karin s Peťom hrali na gitare. My sme boli pri nich a snažili sa spievať. Potom bola nočná hra hotová a išli sme hrať. Boli sme rozdelení do troch tímov a ten, v ktorom som bol ja vyhral. Potom sme išli hrať ešte rôzne hry a potom spať. Ráno sme sa zobudili, spravili raňajky, najedli sa, pobalili a vydali sa na
odchod. Keď som prišiel na Turú musel som ešte čakať na Krka lebo mal môj ruksak. Víkendovku som si užil a teším sa na tábor.
Žoldy

Po tom čo sme dorazili a ubytovali sa sme sa najedli a išli spať. V sobotu ráno po raňajkách sme vyrazili na turistiku. Na Poludnici nás Peťo prekvapil utopencami. Keď sme sa najedli a urobili zopár fotiek sme sa vybrali späť. Na večeru sme išli do koliby kde som sa doslova prežrala bryndzovými haluškami a potom nám ešte Peťo kúpil zmrzlinový pohár (ten som veľmi rada spapala).
Večer sme hrali nočnú hru a ja som skončila v tíme so Žoldym a Matúšom. Potom sme už iba hrali stolný tenis a ďalšie hry a išli sme spať. Ráno som prišla na raňajky troška neskôr pretože som sa s istou osobou menom Ivka rozprávala v noci trochu dlhšie. Potom sme sa už iba zbalili a nastúpili do áut. Cesta mi ubehla omnoho rýchlejšie ako cesta tam pretože som dospávala našu noc… Kto
nebol nech ľutuje pretože som zabudla spomenúť úžasné vystúpenie chalanov!
Kajka

V piatok som nastúpil ako kopilot k Duškovi. Cesta prebiehala bez komplikácií. Chata bola parádna, majiteľ nám vytiahol stolný tenis a bolo tam parádne kožené kreslo. V sobotu sme išli na 17km turistiku. Po turistike sme sa išli najesť do koliby. Večer si každý pripravil nejaké hudobno-tanečné vystúpenie. Nakoniec bola pripravená nočná hra s indíciami. V nedeľu sme sa pekne v kľude
pobrali domov.
Gaťo

V piatok sme nasadli do áut a vyrazili do Liptovského Jána. Potom sme sa ubytovali a išli spinkať. V sobotu ráno sme sa napapali a následne sme odišli na Poludnicu. Po dlhej a namáhavej ceste sme prišli na miesto. Na Poludnici sme dostali od Peťa darček v podobe utopencov. Po oddychu sme sa vracali na chatu lenže ja s Nikou sme boli také pomalé, že sme sa skoro stratili. Zachránila
nás Kajka, ktorá na nás zamávala a ukázala nám cestu. Keď sme prišli na chatu tak sme si oddýchli a vyrazili do koliby. Ja s babami sme si pochutili na bryndzových haluškách a džúsiku. Potom nám Peťo objednal sladké prekvapenie, ktoré mi veľmi chutilo. Keď sme prišli na chatu tak nám Karinka a Peťo zahrali na gitare. Keď sme si zaspievali tak sme išli hrať nočnú hru, kde
sme sa rozdelili do tímov. Ja som bola v tíme s Matejom a Martinom. Martin podvádzal a preto sme skončili poslední. mali sme si pripraviť predstavenia. Po našej nočnej hre sme si zahrali rôzne hry. S Kajkou sme sa v noci troška rozprávali a preto sme išli spať dosť neskoro. Ráno nás nezobudil ani budík a tak sme meškali na raňajky. Potom sme sa zabalili a odišli domov. Víkendovka
bola úžasná a vtipná. Na tieto zážitky nikdy nezabudnem.
Ivka

V piatok o 16:00 sme prišli pred klubovňu. Mali sme ísť do Liptovského Jána. Cesta minimálne trvala 4 hodiny. Bol som v Duškovom aute s Gaťom a Žoldym. Keď sme tam prišli tak sme sa rozdelili do izieb. Ja som bol s Ondríkom, Žoldym, kúzelníkom Matúšom a Martinom. Ďalší deň sme išli na Poludnicu. Bol tam pekný výhľad. Ja s Matúšom sme spadli na tom istom mieste. Napil som sa z horského prameňa. Keď sme prišli na chatu tak sme sa osprchovali a išli sme do reštaurácie. Jedlá tam boli strašne drahé. Potom sme robili predstavenia a po predstaveniach Peťo hral na gitare. Potom sme išli spať. V nedeľu sme sa naraňajkovali a po raňajkách sme sa zbalili a odišli. Keď sme prišli tak nás rodičia čakali. A Ondrík riadil tam aj späť svojho zeleného draka.
Tomík

Zobraziť galériu

Nora spieva pre Sýriu

Počuli ste už o filmovom festivale Jeden svet? Alebo vám niečo hovorí organizácia Človek v ohrození? Jeden svet je medzinárodný festival dokumentárnych filmov pod hlavičkou Človeka v ohrození. Koná sa pravidelne každý rok. Ide o podujatie, ktoré spája kultúru a vzdelávanie, zaoberajúce sa ľudskými právami a globálnymi témami. Ďalšie informácie nájdete na jedensvet.sk.

V spolupráci s ČVO a ich spomínaným festivalom začíname od októbra nový projekt Premietaj aj Ty s Fénixom. Na web dáme ponúkaný film o ktorý nám napíšete na spravnecentrum@do-fenix.sk. My Vám následne zašleme odkaz na stiahnutie alebo DVD s filmom, propagačný plagát a metodický materiál na diskusiu po premietaní.

Ide o dokumentárne filmy, ktoré majú dĺžku 20-40 min. Venujú sa detským právam.

 

Prvým filmom v ponuke je NORA SPIEVA PRE SÝRIU od režiséra Elsa von Driela. Film bol natočený v roku 2014 a má český dabing. Je vhodný pre vekovú kategóriu 10+. Nora vo filme rozpráva o tom ako musela opustiť svoj domov a ako aj s rodičmi žijú v utečeneckom tábore v Jordánsku. Dúfa, že raz bude Sýria slobodná a ona si v nej založí umeleckú školu.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Poď von!

Ráno som sa ja s mojou rodinou, Duškom, Peťom a Gaťom dopravil do bunkra, aby sme všetko prichystali ešte pred príchodom návštevníkov. Práce bolo celkom veľa. Ja s Duškom sme najprv šúpali zemiaky, a potom sme upratovali. Gaťo mal na starosti oheň a rúbal drevo (a aj sekery). Moji rodičia varili guláš. Neskôr som išiel s Gaťom prichystať hru čo som mal na starosti. Ako zázrakom sme všetko stihli dorobiť a z diaľky sme už počuli hlasy natešených ľudí. Najprv prišli naši členovia, neskôr už aj rodičia a iní známi. Všetci jedli guláš, ktorý bol vážne výborný, relaxovali a bavili sa. Medzičasom som si zapísal tímy, čo sa mali zúčastniť hry a pomaly som ich v určitých časových intervaloch posielal na strastiplnú cestu čo ich čakala. Moja hra pozostávala z dvoch častí. V prvej dostali do ruky buzolu. Bol som prekvapený, lebo ani jeden zo zúčastnených ju nevedel ovládať. Jedinou výnimkou boli Milanko a Barča, ktorí si ešte základy pamätali. Podľa indícií museli tímy postupovať trasou čo som navrhol. Na konci bolo prvé heslo, ktoré mi mali prísť povedať. Po tom, ako tak učinili som im dal papierik so “súradnicami”. Tie mali použiť pri pamätnej tabuli, kde mali odhaľovať písmenká výsledného hesla. Keď dostali všetky písmená museli ich správne zoradiť a výsledné heslo mi prísť povedať. Nakoniec to zvládli všetky tímy. Niektorí boli šikovní, niektorí zas toľko nie. Na prvých troch miestach skončili 3 tímy, ktoré mali rovnaký čas a to 9 minút. Boli to Balvany (Karin, Ivanka, Nikolienka a Maruška), Mušník & spol. (Milanko a Kika) a Barčin tím (Barča a jej priateľ Martin). Každý z nich dostal čokoládu. A ostatné tímy ? Niektorí sa zmierili s tým, že sa neumiestnili a niektorí sa nezmohli na nič iné než sa mi prísť sťažovať, vyhovárať a obviňovať ma. “Bol náročný terén! Bola moc zložitá hra! Nevedeli sme nájsť ihličnatý stom, na ktorom bol ďalší papierik!” takéto výmysly padali z úst ľudí, ktorí neskončili na prvých miestach, ale pri tom si ani nevedia predstaviť aké náročné je nejaký podobný program zorganizovať. Okrem tohoto si myslím, že hra bola priam dokonalá. To isté samozrejme platí aj o akcií, ktorá sa mi taktiež veľmi páčila. Neskôr už ľudia začali pomaly vyrážať domov. Upratali sme po sebe ešte a išli sme aj my. Teším sa na budúci ročník.

 

Zobraziť galériu