Viacdňové podujatia

Je škoda, že túto chatu využíva tak málo ľudí. Je na perfektnom tichom mieste, dobre vybavená na jednoduché prežitie. My sme tu pravidelní návštevníci a nebolo to inak ani tentoraz. Poometali sme pavučiny, upratali terasu, nasekali drevo. Ondro prišiel včas, vybavený ako vždy – všetkým potrebným pre varenie gulášu.

Zatiaľ, čo Ondro varil, my sme vyrazili do bunkra. V tomto roku to bolo po prvýkrát. Doteraz nám to buď kazilo počasie, alebo jednoducho nebol čas. Na naše potešenie, bunker prežil zimu bez ujmy. Upratali sme okolo, povymetali a pohrabali napadané lístie, očistili ohnisko. Ešte minulý rok sme sa rozhodli, že k bunkru postavíme tento rok informačnú tabuľu, kde návštevníkom priblížime udalosti a historické fakty. S potešením konštatujeme, že materiál na stojan sme na svojich pleciach dopravili do bunkra. Začiatkom letných prázdnin by sme to chceli zmontovať a postaviť na vhodné miesto.

Už ani nevieme, koľko rokov táto tradícia trvá, ale opäť sme spoznávali slovenské mestá – tentoraz gemerskú krásavicu Rožňavu. Máme na to päť dní a plánov plný batoh. Cestujeme osobnými autami a ubytovanie nám pomohla nájsť predsedníčka Fénixu z Krásnohorského Podhradia Jarka Gaálová. Ďakujeme. Keďže to všetko je aj o peniazoch, pomohli nám: Nadácia Život podporou projektu malých komunitných grantov, ELSTER, s.r.o. Stará Turá v rámci prerozdelenia 2% z daní, ale aj MŠVVŠ SR.

5.máj 2024 – deň piaty

Je síce sobota večer, ale zajtra ráno už na správy z Gemera nebude čas. Po raňajkách balíme a vyrážame smer západ k našim domovom. Čo dodať na záver? Tých päť dní ubehlo ako voda a videli sme fantastický kraj. Nech sem príde každý, kto tu ešte nebol. Naša história je úžasná a mal by ju poznať každý. My to už máme za sebou. A čo nabudúce? Vraj Humenné 🙂

4.máj 2024 – deň štvrtý

Po histórii prichádza na rad príroda. Prírodnou perlou Národného parku Slovenský kras je Zádielska dolina a tu si nenecháme ujsť. Prepravili sme sa cez horský prechod Soroška a zastavili v dedinke Zádiel, kde vchod do doliny začína. Už od rána je pomerne teplo a poobede bude ešte viac. Vchádzame do tieňa doliny, a tak to je po celej dĺžke až k chate na konci. Kocháme sa rôznymi skalnými útvarmi a vodopádmi na miestnom potoku.  Pre cestu späť sme zvolili výstup na Zádielsku planinu a prechod cez Turniansky hrad. Tiež kedysi patril Andrássyovcom, len ho nechali spustnúť. Výstup na planinu je plynulý. Na planine prechádzame krásnymi prírodnými úkazmi, typickými pre krasové prostredie. V druhej polovici začína pomerne komplikovaná časť, pretože zo zeme trčia kamene všetkých veľkosti a druhov a nám nezostáva, len po nich preskákať až k hradu. Je to pomerne náročné, pretože nie každý má vhodnú turistickú obuv a k tomu sa pridáva neúprosné slnko. Ale nakoniec to hrdinsky zvládame. Stretávame sa na parkovisku pod hradom a autami sa vraciame späť. Ešte sme sa zastavili doplniť tekutiny a potom už iba sprcha a večera. Po večeri tradičný kvíz a ešte si dopozeráme film, ktorý zostal nedopozeraný zo včera. Všetci sme v poriadku, spokojní, aj keď trochu unavení, ale stálo to za to. Gemer je nádherný kraj.

3.máj 2024 – deň tretí

Dnešný deň máme v pláne historickú perlu Gemera – kaštieľ Betliar. Hneď po raňajkách vyrážame, aby sme stihli jeden z prvých vstupov – vyšlo to! Neviem, či je to pravidlo, alebo náhoda, ale opäť máme šťastie na skvelého sprievodcu. Pani sprievodkyňa – emeritná pani učiteľka, sa išla rozdať, keď zistila, že nás história rodu Andrassyovcov naozaj zaujíma. Užili sme si to naplno !

Čas letí a pred nami je ďalší cieľ – jaskyňa Domica. Dostávame sa do pomerne veľkej skupiny zahraničných turistov, ale naše obavy sa rozplynuli hneď po vstupe do podzemných priestorov. Tak obrovské priestory dovoľujú sa rozplynúť, a tak sme to ani veľmi neriešili. Mladá sympatická sprievodkyňa síce mala problém so slovami, kde sa nachádzalo písmeno CH a akcentom prevzatým zo susedného jazyka, bravúrne osvetľovala všetky útvary, ktoré matička príroda za milióny rokov vytvorila. Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, kde je možné sa plaviť na člnoch. Vody je po zime dostatok, rieka Styx vyzýva,  takže naskakujeme do pristavených člnov. Plavíme sa ďalšími osvetlenými priestormi až k “maďarskej” hranici a späť. Príjemné a zároveň tajomné. Vonku vychádzame spokojní, ale hlad už volá. Na parkovisku prepadneme predajcov cigánskej a hot dogov. Posilnení a oddýchnutí sa vraciame späť do Krásnohorského Podhradia s krátkou zástavkou v Kauflande.

V Krásnohorskom  Podhradí ešte zamierime k unikátnemu Mauzoleu, kde sú pochovaní Franciska a Dionýz Andrássyovci, taký malý slovenský Taj Mahal. Dojímavý príbeh lásky s dobrým koncom. A opäť fantastická pani sprievodkyňa. Tento mikrofonický hlas s precíznym prednesom asi už v živote nezažijeme. Jednoducho, na Gemeri to vedia.

2.máj 2024 – deň druhý

Prekvapujúco sme na raňajkách všetci živí a zdraví. V centre mesta Rožňava parkujeme zadarmo a hurá za poznaním na Banícke námestie, zapísané v pamäti UNESCO. Zaujala nás strážna veža v centre námestia, ale aj jeden záhadný pamätník, s históriou ktorého sa budeme stretávať až do nášho odchodu. Je to pamätník Francisky Andrassy – ostatné neskôr.  Našim hlavným cieľom je Banícke múzeum, ktoré je najväčšie svojho druhu na Slovensku. Je nádherné, keď sprievodcom je nadšenec a práca ho baví. My sme takéto šťastie mali. Dokonca sme pridali informáciu do tejto bohatej histórie. Netušili, že vystavený záchranársky dýchací prístroj CH255 bol vyrobený v Chirane. A výsledne konštatovanie – Gemer nie je koniec sveta. Tak bohatou históriou sa môže pochváliť máloktorý región na Slovensku. Vraciame sa na námestie, a po hodinovom rozchode odchádzame do Gombaseckej jaskyne. Je pre každého. Od parkoviska k vstupu do jaskyne je cca 50 metrov a vnútri pár povinných schodov. Dal to aj Ondro. S dnešným dňom sme maximálne spokojní. Po večeri sme ešte absolvovali povinný kvíz a usíname s úsmevom na perách.

1.máj 2024 – deň prvý

Ahojte doma, žijeme a dýchame, všetko funguje ako má. Najprv sme si užili nekonečnú cestu, spestrenú návštevou hradu Modrý kameň. Pozreli sme si expozíciu o histórii hradu, ale zaujímavejšia bola expozícia o histórii bábkarstva na Slovensku. Do cieľa v Krásnohorskom Podhradí sme prišli včas, akurát na večeru. Ubytovanie je fantastické, strava optimálna …. Myslím, že tu vydržíme až do nedele. Škoda, že dovtedy rekonštruovaný hrad neotvoria. Ale pohľad zdola je to úchvatný.

Boli sme na Starej Myjave na chate ktorú som si veľmi užila. V piatok sme prišli a čakali sme s Riuškou a Timejkou kým sa nájdu kľúče od našej izby lebo bola zamknutá. Trvalo to nejakých pätnásť minút. Keď sme sa konečne dostali do našej izby tak sme si rozdelili postele a ja som bola na takej veľkej pre dvoch takže mi bolo super. Vybalila som si veci a Peťo nás zavolal do kuchyne kde sme mali prednášku o vtákoch a vtačích búdkach. Bolo to veľmi zaujímavé ale trošku dlhé a už ku koncu ma to nebavilo. Keď sa skončila prednáška sme sa odfotili z našimi búdkami a mali sme na chvíľu voľno. Potom sme sa zase stretli a išli sme pozerať rozprávku ktorá sa volala Vianočná koleda pri ktorej Nika nastrašila Jakuba a bolo to srandovné . Keď sme dopozerali tak sme sa išli obliecť do pyžama a išli sme ešte za Lenkou a Nikou si zahrať UNO, ale ja som si skôr čítala a baby hrali no a okolo pol noci sme išli spať. V sobotu sme sa zobudili a išli sme na raňajky. Na raňajky boli párky ktoré boli výborné. Po raňajkách sme sa obliekli a vyrazili na menšiu turistiku. Išli sme na zjazdovku ktorá je na Starej Myjave. Bola to dosť dlhá cesta aj ma boleli nohy ale bolo to v pohode. Po ceste na zjazdovku sme vyberali Vianočný stromček aj sme vybrali ale nechali sme ho radšej v prírode. Keď sme prišli na zjazdovku tak sme zišli dole a išli sme sa naobedovať na hrádzu. Ja s Nikou som si dala čajík a potom sme pomáhali ostatným keď niečo nedojedli. Po obede sme išli naspäť na chatu a to už bolo nejakých 3,5 km. Prišli sme na chatu ja som si ľahla na posteľ a skoro som sa nezdvihla. Ale keďže boli nejaké dve hodiny tak som nezaspala. Keď som si trochu oddýchla tak som išla s chalanmi hrať futbal. Mala som celé topánky špinavé.
Bola celkom fajn. Prišiel večer a mali sme takú menšiu hru pri ktorej sme sa niečo naučili. Rozdelili nás do troch tímov. Ja som bola s Erikom a Ondrejom K. Ako prvé sme mali geografiu ktorú nás učil Samo. Myslím že na geografii nie je čo vysvetľovať. Ako druhé sme sa učili viazať uzly a učil nás ich Tomáš. Bolo to veľmi dobré, ale niektoré boli ťažké ale bolo to veľmi dobre vysvetlené. Ako tretie sme tancovali podľa Ondreja P. Tancovali sme Macarenu a všeličo iné a stále si to pamätám. Keď sme každý prešli jedným stanovišťom tak sme mali z toho písomku. To nebudem vysvetľovať to bola skúška či sme si niečo zapamätali. Keď sme začali tú písomku, tak sme to museli hneď prerušiť, lebo Timejka musela ísť domov tak sme si rozdali darčeky. Môj darček sa mi veľmi páčil. Dostala som šálku, termosku a čokoládu. Keď sme si rozdali darčeky vrátili sme sa k tej písomke. Keď sme napísali písomku, tak sme išli tancovať. Tancovali sme v pároch a to sa mi asi najviac páčilo. Potom dostali Lenka s Nikou, že by sme si zaspievali a ja som bola za. Spievali sme vianočné pesničky aj sme si pri nich zatancovali. Myslím že to je asi najväčší zážitok pre mňa s celej tejto chaty, lebo keď som videla chalanov, ako sa snažili a ako to prežívali tak to bolo vážne super. Spievali sme si asi tak hodinu a potom sme išli spať. Bola som v takom rozruchu, že som zaspala o pol jednej ráno ale aj napriek tomu som mala dosť veľkú energiu. V nedeľu ráno sme sa zobudili išli sme na raňajky a potom sme mali pobaliť ja som sa pobalila už večer takže som mala aspoň kľud. O desiatej sme odchádzali a fakt sa mi odtiaľ nechcelo odísť ale musela som. Dúfam že bude ešte mnoho takých to výborných akcií.
Sárka Benianová

Prišli sme na Starú Myjavu. Potom sme sa ubytovali. Ja Timejka a Sárka sme boli spolu na izbe. Potom sme pozerali o vtáčikoch. Ráno sme sa naraňajkovali a potom sme išli na turistiku. Potom sme sa vrátili na byt. Večer sme hrali hru. Potom sme pozerali film ( duch Vianoc ) Nedeľu ráno sme sa naraňajkovali a išli sme domov.
Ria Hanicová

Aj tohto roku sme mali tú možnosť ísť v dňoch 15.-17.12. na Posledný výjazd – Vianočnú chatu. Tento rok sa to konalo na Starej Myjave. Tak ako na každej chate nám tam bolo vynikajúco. Mali sme dobrú stravu, turistiku a aj program bol dobre prichystaný. Ubytovanie bolo vynikajúce, bez akýchkoľvek problémov a nedostatkov. Teším sa na ďalšie podobné akcie.
Ondrej Potfaj

Tento víkend sme boli na vianočnej chate na Starej Myjave. Bolo tam krásne. Boli sme aj na krátkej prechádzke po okolí. Večer sme si rozdali darčeky a spoločne sme strávili večer pri
rôznych aktivitách či pri filme. Úžasné pobyt a teším sa na ďalšie.
Samo Súkeník

Na poslednom výjazde sa mi veľmi páčilo, Kristián nám vysvetlil ako mame udržiavať vtáčie búdky z projektu PARTI, boli sme i na prechádzke kde ma zguľovali a nechýbal ani večer
rozdávania darčekov.
Adam Gajdoš

Na vianočnej chate na Starej Myjave som sa mal veľmi pekne. Zažili sme príjemnú turistiku, rozdali si darčeky, zasúťažili a zatancovali si. Ďakujem všetkým sa príjemný čas a pekne Vianoce všetkým.
Tomáš Kovačovic

Minulý víkend sme podľa našej tradície boli na vianočnej chate na Starej Myjave. V piatok sme absolvovali zaujímavú debatu o vtáčikoch. V sobotu nás čakala tradičná turistika, poobede sme strávili hrami a večer sme mali vianočné posedenie. Akcia bola výborná, rád som tam bol.
Jakub Kovačovic

Vianočná chata na Starej Myjave bola skvelá. Napriek tomu že počasie zrovna zimné, vianočné nebolo Vianočná atmosféra na chate bola rozhodne cítiť. Najviac sa mi páčila prezentácia Kristiána Gregora (lesníka) o lesnom vtáctve. Súvisela s našim projektom v ktorom sme vyrábali vtáčie búdky ktoré povešiame na Kamennom moste v Topoleckej. Celkovo som rád že som sa mohol zúčastniť. Ďakujem slečnám vedúcim a aj Peťovi za príjemný čas.
Ondrej Kovačovic