Viacdňové podujatia

Leto 2022: Nižná Boca

 

 

 

 

Sobota 23.7.2022:  … zoznamovanie sa s prostredím …

Po roku vás opäť vítame pri čítaní táborovej brožúry. Začiatky chystania tohto tábora siahajú až do februára, keď nám v hlave svitol takýto nápad. Spravíme tábor na tému Tajomný ostrov! A tak sme tu, všetko je pripravené, veci zbalené, naložené v nákladiaku, všetci sa rozlúčili so svojimi rodičmi a môžeme sa vydať na cestu. Niektorým cesta ubehla rýchlejšie, iným zas pomalšie. Tento rok je naša hlavná zastávka Nižná Boca, kde budeme bývať v Drevenici Gepľovo. Už od prvého pohľadu sa nám veľmi zapáčila, je priam ideálna na našu táborovú činnosť a má aj dostatok izieb a priestoru na naše voľnočasové aktivity. Hoc je izieb dostatok, každý sa aj tak vždy snaží získať tú najlepšiu. Ako si všetci už našli tú svoju, prišlo na rad vybaľovanie, činnosť, ktorú všetci nemajú radi, tak ako aj balenie. Ani tento rok nesmie chýbať nástenka a názvy izieb. Kreativitou sa nešetrilo a vznikli skutočne unikátne názvy. Po všetkom tomto zhone sme sa všetci spoločne stretli na terase, aby sme mohli oficiálne začať náš tábor. Úvodného slova sa ujal Peťo, ktorý nám povedal pár slov k fungovaniu tábora a následne Nika s Lenkou, nás oboznámili s celotáborovou hrou. Aby ani vám nič neuniklo, tak vám to teraz rozpoviem: „Jedného dňa sa veľká výprava vydala na plavbu loďou, zrazu sa stalo niečo strašné. Všetci stroskotali na Tajomnom ostrove. Akonáhle sa všetci prebrali, zistili, že kapitán lode sa niekde stratil. Nikto nevie kde je, nikto nevie kto to je, ale jedna vec je istá, musíme odhaliť túto záhadu, preskúmať ostrov a nazbierať dostatok materiálu na opravu lode. Každý deň preskúmame novú časť ostrova, kde sú ukryté indície, vďaka ktorým odhalíme nášho kapitána. Ale keďže sa naša posádka rozhádala a rozdelila na dva kmene, indíciu môže získať iba jeden kmeň, a tak budú musieť o ňu bojovať.“ Keď sa už zvečerievalo, prišiel na rad Slávnostný táborák. A v tom to prišlo. Začalo pršať. Dážď nás síce prekvapil, ale my sme mali pripravený aj záložný plán a to bol kvíz, ktorý bol zároveň aj prostriedkom na získanie indície. Súťažili oba tímy proti sebe a ešte sa proti nim postavil ťažký súper v podobe našej rady starších. Kvíz to bol naozaj náročný, bolo vidno ako sa im až parilo z hlavy. Všetci si kvíz veľmi užili a pochvaľovali a nakoniec spokojne zaľahli do svojich postelí.

Nedeľa 24.7.2022  … v pláne bolo Ohnište …

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa priam až ideálneho na turistiku. Dnešným cieľom bolo zdolať vrch Ohnište. Hneď po raňajkách sme si zbalili svoje veci do batohov a mohli sme vyraziť. Našou prvou zastávkou bolo sedlo Črchľa, na ktorom sme si dali krátku prestávku a pokračovali sme ďalej na Svidovské sedlo. Cestu nám spríjemňovala naša preslávená hra „Bomba, potopa, hop, švábiky“. Na Svidovskom sedle sme sa rozdelili na tých, ktorí sa vrátili nazad na chatu a na tých, čo pokračovali ďalej za dobrodružstvom na náš dlho očakávaný cieľ. Cestou sme museli dávať veľký pozor na medvede, pretože v tejto oblasti sa ich nachádza skutočne mnoho. Predpokladaný príchod na chatu bol o 15:00, avšak to sa podarilo iba tej skupine, ktorá sa vrátila zo Svidovského sedla. Tí odhodlanejší, čo sa rozhodli pokračovať, sa dostali až na vrchol. Ten sme sa pokúšali zdolať už v roku 2018 na tábore v Liptovskom Jáne, no vtedy nám to počasie nedoprialo. Keď sme sa dostali na Ohnište, tí čo vládali, sa vybrali ešte k skalnému oknu, ktoré sa nachádzalo len neďaleko od vrcholu. Tam samozrejme nesmela chýbať vrcholová výživa. Po chvíľke oddychu prišiel Tomáš s návrhom, aby sme cestou späť použili inú cestu, vďaka ktorej sme sa vyhli nepríjemnému klesaniu. Ďalšiu zmenu, pre ktorú sme sa rozhodli bola, že sme sa nevracali do Nižnej Boci, ale zišli sme dole do Malužinej, kde pre nás prišiel Peťo autom. Hneď po tom ako sme sa na chate zvítali so Žoldym, ktorý prišiel až dnes, sme sa išli osprchovať. Ďalšou z výhod tejto chaty sú sprchy, pretože každý mal na izbe vlastnú. V čase večere prišli naši prví táboroví hostia a nimi nebol nik iný ako Krko s Erikom. Náš večer sa niesol v znamení hier a samozrejme súťažou o indíciu. Indíciu mal získať tím, ktorý prinesie čo najrýchlejšie všetky veci zo zoznamu. Víťazom sa stal tím Slovenské námorníctvo. Dnešná turistika nás natoľko zmohla, že Slávnostný táborák sa opäť odkladá na ďalší deň a spoločne sme sa hrali hry a rozprávali s našimi hosťami. Bolo im s nami natoľko dobre, že sa rozhodli u nás aj prenocovať a dať si s nami spoločné raňajky.

Pondelok 25.7.2022  … nečakaná kúpačka …

Dnes bol na pláne cyklovýlet, ale po včerajšej turistike, ktorá dala väčšine zabrať, sme sa rozhodli, že pôjdeme navštíviť Liptovský Mikuláš. No ešte pred odchodom išli niektorí chalani prebádať trasu, po ktorej sme mali ísť na už spomínaný cyklovýlet. Hneď po ich návrate sme nasadli do áut a vyrazili smer Liptovský Mikuláš. V meste sme sa trochu poprechádzali a išli na zmrzlinu, ktorá v týchto horúčavách je hotový balzam na dušu. Nedalo nám nenavštíviť aj známy kanoistický kanál, na ktorom trénoval aj náš slávny slovenský vodný slalomár Michal Martikán. Keďže bolo naozaj veľké teplo, rozhodli sme sa zbaliť si so sebou aj plavky a ísť sa kúpať do Liptovskej Sielnice na Liptovskú Maru. Voda bola veľmi osviežujúca a samozrejme, keďže sme pri vode, tak nesmel chýbať ani langoš, kofolka a pre dospelých aj nejaké to pivko. Po príchode na chatu sme si dali chvíľku oddych, ale potom sme bojovali o indíciu na odhalenie zmiznutého kapitána. Stále totiž netušíme, kto to je, a tak nám neostáva nič iné, len bojovať o indície a spoločne rozmýšľať, kto by to tak mohol byť. Tento boj spočíval v tom, že každý tím mal namaľovať a skrášliť svojho vedúceho. Za tím „Lastovičky na štránku“ to bol Tomík a za tím „Slovenské námorníctvo“ Paťo. Chalani si to užili a vyzerali naozaj veľmi dobre. Členovia tímu ich rozhodne nešetrili. Chalani skončili s nafarbenými vlasmi, nalakovanými nechtami, maskarou a linkou na očiach, rúžom a na rad prišlo dokonca aj trhanie obočia. Boj to bol tesný, a preto sme museli povolať na pomoc našich šamanov. Pre tých, ktorí s nami neboli alebo už zabudli 😅, poďme si ich pripomenúť. Tento rok bol hlavným šamanom šaman Bzin-čan, ktorým nebol nik iný ako náš Miloško. Jeho pomocnými šamanmi boli Peťo alias Kovid-čan a Ondro Kokavec st. ako Cigaret-čan. Ani naši šamani nakoniec nedokázali rozhodnúť o víťazovi, a tak udelili indíciu obom tímom. Keď sa už zotmelo, nastal čas na Slávnostný táborák a s ním spojené spievanie pri ohníku. Zapaľovanie malých ohňov  tento rok  pripadlo Adamovi, Ondrejovi, Kubkovi a Samovi. Role pekelníka sa premiérovo zhostil Roman. A veru zvládol to na výbornú. Počas tohto večera sa Bzin-čan rozhodol oslniť nás veľkým kúzlom, ktorým ho osvietil Veľký Šiva. Kúzlo to bolo naozaj velkolepé. Všetci boli ohúrení  a kládli si otázku ako to len spravil?

Utorok 26 .7. 2022  … voľný deň prišiel vhod …

Ako to už zvykom býva, utorok patril voľnému dňu. A čo nesmie chýbať počas voľného dňa? No predsa naša tradičná celodenná hra „Kiss Killer“. Doobedie patrilo azimuťáku, ktorý si pre nás pripravili naši úžasní a ochotní vedúci v zložení Nika, Lenka a Žoldy. Ale nebol to taký obyčajný azimuťák ako sme zvyknutí. Bol o niečo komplikovanejší, lebo k nemu zakomponovali ešte  aj mapu. Počasie sa rozhodlo, že nám to skomplikuje tiež a začalo pršať. Ale ani to nás nezastavilo, vytiahli sme pršiplášte a nepremokavé bundy a hor sa do plnenia úloh, ktoré nás počas neho čakali. Úlohy boli zamerané rôzne, od poskytovania prvej pomoci, zakladania ohňa, viazania uzlov až po výrobu darčeka pre Bzin-čana len za pomoci KPZ-tky. Dnešný obed sme museli presunúť až na 15-tu hodinu z dôvodu, že našim tímom to trvalo trošku dlhšie než sa predpokladalo (pri úlohách tohto typu to býva tak, že vedúci to dlho chystajú a deti to majú za pár minutiek hotové 😄).  Tohtoročným “killerom” sa veľmi darilo, a tak boli všetci zabití už do obeda. Víťazom tohto kola bol Ondrej, ktorému sa ako jedinému podarilo prežiť ale najväčší “killer” bol Žoldy. Kvôli skorému ukončeniu hry sa uskutočnilo ešte ďalšie kolo. Po tom, čo sme sa napapali, dopriali sme si chvíľku odpočinku. Neskôr, keď sme si trochu oddýchli a načerpali sme novú energiu, pustili sme sa do hrania rôznych hier a samozrejme do zabíjania. Hrali sme šípky, Bang či stolný futbal a zbierali sa nejaké tie bodíky. Pochopiteľne stále treba mať oči na stopkách, lebo nikdy neviete, kedy a kde vás môže prekvapiť váš “killer”. Druhé kolo „Kiss killera“ trvalo už o čosi dlhšie. Poslední dvaja preživší sa zabíjali do poslednej minúty dnešného dňa, no nakoniec sa to nepodarilo ani jednému a tak sa stali víťazmi obaja a boli ním Lenka a Žoldy. Poobedie ušlo ako voda a zrazu bol čas večere. Na večeru bolo obľúbené jedlo asi každého táborníka a tým nie je nič iné ako grankové kolienka. Večer sme netrávili ako obvykle pri táboráku, ale rozdelili sme sa do 4 skupín a zahrali si Activity. Bolo to zábavné sledovať ostatných ako sa snažia svojmu tímu niečo znázorniť pantomímou, nakresliť alebo slovne opísať.  Keď sme sa dohrali opäť sa nás rozhodol očariť svojimi kúzlami Bzin-čan. Tým ale náš večer nekončil, pretože dnes večer sa nás rozhodol prekvapiť svojím kartovým kúzlom aj Kovid-čan.  Po skončení tohto kúzelného večera nastal čas ísť do postelí a načerpať silu na zajtrajšiu turistiku.

Streda 27.7.2022  … do jaskyne a ešte ďalej …

Dnešný plán znel jednoznačne, a to návšteva Jaskyne mŕtvych netopierov. A tak hneď po raňajkách sme zbalil vodu a obedový balíček do batohov a mohli sme vyraziť. Nasadli sme do áut a naša cesta smerovala na Trangošku odkiaľ to bola tak hodinka ku jaskyni. Pri jaskyni sme sa museli trochu viac obliecť, lebo vonku síce svietilo slniečko a bolo teplo ale v jaskyni bolo celkom chladno. Ešte pred samotným vstupom do jaskyne sme dostali každý prilbu, úväz a podpísali papiere o tom, že do jaskyne ideme na vlastnú zodpovednosť.  Chvála Bohu za tú prilbu, lebo každú chvíľu bolo počuť ťukanie, ako si niekto buchol hlavu o strop 😄. Jaskyňou nás sprevádzala milá sprievodkyňa Gabika, ktorá počas celej prehliadky s radosťou odpovedala na naše zvedavé otázky. Táto jaskyňa nebola tak bohatá na svoju výzdobu ako sú iné ale bola o to zaujímavejšia, pretože sme tam liezli po rebríkoch, boli istení,… . Myslím si, že to čo mala ubraté na svojej výzdobe sa niekoľkonásobne pridalo na samotnom zážitku z tejto prehliadky. Po skončení prehliadky, ktorá trvala tak hodinu a štvrť sme sa najedli a rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina išla späť k autu a na chatu. Druhá skupina pokračovala na chatu pod Ďumbierom, kde nesmela chýbať aj vrcholová výživa a kofolka. Ďalej pokračovali po Ceste hrdinov SNP smerom na Lajštroch, odkiaľ sa im podarilo dostať  do cieľa o pol hodinu skôr ako písali smerovníky. Z Lajštrocha zavolali Peťovi na chatu, aby pre nich mohol prísť autom na Čertovicu. Keďže išli väčšinu času po hrebeni Nízkych Tatier, mohli sa celý čas kochať výhľadmi na susedné slnkom zaliate kopce. Cesta síce nebola veľmi náročná, ale za to bola pomerne dlhá, a tak si ju skracovali aj vzájomnými rozhovormi. Príjemnú turistiku zakončili na Motoreste Čertovica, kde si dali kofolku a spoločne s Peťom sa vrátili na chatu. Zatiaľ čo druhá skupina šliapala do kopca, prvú skupinu čakala po príchode na chatu sprcha, chvíľka odpočinku a potom sme čas vyplnili hraním hier a zbieraním bodov. Keď už boli na chate obe skupiny, bola na čase večera. Po večeri sme si zahrali nejaké tie hry, čo nemôžu chýbať na našom tábore a nimi sú napríklad „Ninja“ a „Chce sa mi cikať“. Keďže sa dnes konal zápas Ligy majstrov ŠK Slovan Bratislava vs. FTC Ferencváros rozhodli sme sa, že dnešný táborák nahradíme pozeraním tohto zápasu. Naši šamani sa rozhodli, pozrieť si to v televízií, ale my sme si to premietali na plátne v zimnej terase.

Štvrtok 28.7.2022  …dnešok nám dal zabrať…

Štvrtok patril výletu do Malužinej, konkrétne do bane Zubaustollen. Po raňajkách sme sa rozdelili na tých, čo šli do Malužinej na bicykloch, tí vyrazili už o 9:30 a na tých čo tam šli autom a odchádzali o 10:00. Všetci sme sa stretli pri Speleocampe v Malužinej, kde sme sa dozvedeli aj zadanie úlohy na získanie dnešnej indície. Za úlohu bolo, aby každý tím zložil básničku, ktorá musí mať 16 veršov, musí byť na tému tábor a čas na to bol do večere. A keďže do začiatku prehliadky sme mali ešte nejaký ten čas, rozhodli sme sa ho naplno využiť a začali sme vymýšľať už tu. O chvíľu prišla pani sprievodkyňa a vydali sme sa na cestu do štôlne. Cyklisti pokračovali na bicykloch až k štôlni a tí čo prišli autom sa ešte kúsok zviezli a potom pokračovali peši zhruba 1,5 kilometra. Pred štôlňou sme dostali ochranné šiltovky a baterky. Keďže ide o kratšie sprístupnený úsek rozdelili sme sa na polovicu a tak absolvovali prehliadku. V bani sme sa dozvedeli, že sa tu ťažil chalcedón, azurit, tetraedrit, barit, siderit a síran železnatý.  Baňa nás okúzlila aj svojou farebnosťou stien. Po prehliadke nám sprievodkyňa ukázala na mape, že keď pôjdeme ďalej po ceste, dostaneme sa k vodnému prameňu a tajchu. A tak sa naša cykloskupina rozhodla, že sa tam pôjdu pozrieť. To však ešte netušili, že sa neskôr napoja na turistický chodník a budú musieť nosiť bicykle v rukách. Po dlhom čase šliapania sa dostali až do Vyšnej Boci odkiaľ sa už zviezli nazad na chatu do Nižnej Boci. Zatiaľ čo jední šliapali na bicykloch druhá skupina na chate hrala šípky, karty a robili  rôzne ďalšie aktivity. Tí čo boli na chate sa o nich už aj začali báť, lebo podľa slov sprievodkyne to nemalo byť ďaleko a ich dlho nebolo a navyše nemali so sebou niektorí ani dostatok vody a jedla, pretože pôvodný plán mal byť ísť do Malužinej do štôlne a späť. Na chatu nakoniec prišli akurát v čase večere okolo 19-tej hodiny. Keďže sme už všetci boli hladní ako vlci, nastal čas na večeru a po nej vyhodnotenie básničiek. Šamani mali opäť čo robiť aby, vybrali víťaza. Nakoniec vyhral tím  “Lastovičky na štránku” s ich básničkou “Táborová pohoda”. Opäť ani dnešný večer nepatril táboráku. Dnes sme si spravili filmový večer. Ešte pred začatím pozerania filmu išla Nika spraviť pukance, no v polke prípravy to mikrovonka vzdala. Nezvládla nápor pukancov 😄 a tak sme sa museli uskromniť s menším množstvom. Nevadí, ako sa hovorí lepšie niečo ako nič. Popcorn máme a môžeme ísť pozerať. Výber filmu sme nechali na chalanov (Gaťo, Žoldy, Paťo a Tomík) a tí vybrali horor Anabel. To sme ešte netušili, že to bola príprava na …

Piatok 29.7.2022  … veľké odhalenie …

… na nočnú hru. Pripravili si ju pre nás naši šikovní chlapci (Gaťo, Žoldy, Paťo a Tomík), ktorí sa počas sledovania filmu nenápadne vytratili, aby mohli nachystať všetky potrebné veci. Nočná hra nenasledovala hneď po filme, ale bola pre nás všetkých veľkým prekvapením, lebo nás počas noci zobudili a po dvojiciach sme ju absolvovali. Počas nej nás strašili a riešili sme rôzne matematické úlohy. Len škoda, že kým sa poslední dostali na rad už svitalo. Dnešné raňajky sa kvôli nočnej hre posunuli až na 9:00, ale to nám vôbec nevadilo, lebo dnes máme voľný deň a času na aktivity je dostatok. Doobedné aktivity sme odštartovali s pomocou prípravy k obedu. Niektorí čistili zemiaky a potom boli za to aj patrične odmenení bodmi. Následne sa hrali tradičné táborové hry a medzitým sme premýšľali kto je náš stratený kapitán. Po obede náš čakal ešte jeden vrchol, ktorý sme museli zdolať. Neďaleko od našej chaty bola rozhľadňa Krajčov vrch. Po asi pol hodinke cesty do strmého kopca sme vyšli na rozhľadňu a naskytol sa nám krásny výhľad na okolité kopce. Po krátkej prestávke sme sa rozhodli vrátiť  späť na chatu. Tam nás čakala dôležitá úloha a tou bolo nájsť poslednú indíciu, ktorá sa ukrývala v chate. Potom bolo voľno, ktoré mohol každý využiť podľa svojho uváženia. Väčšina sa rozhodla, využiť ho na prípravu predstavenia ku svojmu kostýmu. Neskôr sa uskutočnil turnaj v šípkach, ktorý bol natoľko úspešný, že sa uskutočnilo aj viac kôl. Nato nasledovalo predstavenie kostýmov a dozvedeli sme sa odkiaľ a ako sa kto dostal na náš Tajomný ostrov. Všetci boli veľmi kreatívni a videli sme vážne zaujímavé, ale aj vtipné scénky. Ešte posledný krát dali tímy hlavy dokopy, aby konečne prišli na to, kto je náš stratený kapitán, ale aj tak na nič neprišli. Mali totiž málo indícií, aby to zistili. A tak nezostávalo nič iné, len aby sa naše dva kmene zmierili a porozmýšľali nad tým spoločne. A teraz prišlo to, na čo všetci už netrpezlivo čakali. Kto je teda náš kapitán? A kde sa ukrýva? Rozhodol sa nám to objasniť krátkym videom, v ktorom sme sa dozvedeli, že je to naša Ivanka, kvôli ktorej sme stroskotali. Rozpovedala nám celý príbeh o tom, ako bola hladná a ako sme sa zrazili s loďou, ktorá jej mala priviezť pizzu. Na ukončenie tohto výnimočného tábora sme mali ešte záverečný slávnostný táborák, rozdali sa ceny, rozprávali sme si dojmy z celého týždňa a užívali si tú čarovnú atmosféru so skvelými ľuďmi pri gitare a pesničkách.

Sobota 30.7.2022  … a nakoniec.

Ani sme sa nenazdali a máme tu posledný deň. Celý týždeň nám ubehol ako voda a my sa musíme spolu rozlúčiť. Hneď po tom čo sme sa zobudili, začali sme s balením svojich vecí a potom prišli na rad raňajky. Tí, čo nestíhali balili veci ešte po raňajkách a tí rýchlejší sa pustili do balenia vecí z klubovne a rozoberania nástenky. Tento rok sme boli naozaj šikovný s balením, lebo sa nám podarilo vyraziť už o 9:30. Po ceste domov nám celú cestu pršalo, a tak väčšina z nás cestu domov prespala v aute. Ako prvá dorazila posádka s Peťovým autom. Keď už dorazil aj nákladiak vyložili sa všetky veci a hor sa domov k obedu. Nemôžeme zabudnúť ani na to, že na tomto tábore sme mali aj čerstvého mladého vedúceho Tomíka, ktorý sa len niekoľko dní pred  táborom zúčastnil školenia Mladý vedúci. Role vedúceho sa zhostil fantasticky a dúfame, že rovnako dobre mu to pôjde aj na ďalších táboroch.

Zobraziť galériu

Stanovačka na Kamennom moste

Stanovačka bola asi zatiaľ najlepšia zo všetkých až na pár okolností. Veľmi sa mi páčili hry a guláš. Škoda toho medveďa, že sa nezastavil na pivo 😀 . Ani nám moc nepršalo, ani horko nebolo takže fajn podmienky. Krásna príroda a ohník. Bolo aj dosť zábavy s vyťahovaním stromov z potoka. Najhoršia bola prvá noc, ale tak to je vždy :D.  Stanovačku hodnotím 9/10.
Tomáš Kovačovic

Bolo výborne . Taký fajnový výkend som dlho nemal. Bola veľmi dobrá nočná hra. Bolo zopár úrazov. Mne sa stal jeden pričinili sa k nemu Ondrejovia.
Roman

Piatok o 16:00 sme sa stretli pred klubovňou, všetky veci sme nahádzali Peťovi do auta a všetci ostatný sme šli na bicykloch. Potom sme vybalili stany. Sobotu sme väčšinu času ťahali stromy z rieky a Peťo robil guláš potom večer som prvýkrát robil strašiaka na nočnú hru. V nedeľu ráno sme zbalili stany a išli domov.
Tomík

Na stanovačke bolo super. Páčilo sa mi že sme sa nenudili buďˇ sme kálali drevo, umývali riad, hrali rôzne hry. No proste úžasný program. Hlavne nočná hra Roman ma musel trikrát budiť. A dobrá bola aj cesta tam a naspäť, veci nám Peťo zobral na aute a my sme sa len viezli na bicykloch.
Adam

Na poslednej stanovačke bolo výborne, prežili sme super víkend. Hrali sme rôzne hry, aktivity ale i malú brigádu. Celú sobotu sme vyťahovali kmeň padnutého stromu z potoka a čistili sme ho. Ondrejovi Potfajovi išla práca od ruky. Naučili sme sa robiť nové jedlo – vajce v zemiaku. Stanovačka bola výborná a verím, že podobnú prežijem aj nabudúce.
Samuel

Prišli sme ku klubovni a chistali sa zbaliť. Potom sme sme vyrazili, prišli sme tam cca za pol hodinu. Potom sme si postavili stan a išli sme kálať drevo. Zapálili sme oheň a išli sme spať. Ráno sme spolu z Potfajom zapálili oheň. Ondrej Kovačovic hodil Romanovi do ucha paličku a potom asi za 1hod. Ondrej Potfaj hodil Romanovi do čela pílu. A potom sa išlo späť o pól jednej nás zobudili na nočnú hru, a išli sme po noč. hre spať. A ráno sme mali raňajky a zbalili sme stani a išli domov. Dávam tejto stanovačke 7b.
Jakub

Na stanovačke bolo super. Skvelé jedlo (hlavne s cukrom), pobyt v prírode, skvelá nálada. Najlepšia bola nočná hra a guláš, ale bolo aj sranda pri ostatných aktivitách a aj pri práci, či už s drevom, s pomocou pri raňajkách alebo s obedom.
Ondrej Potfaj

Dobré odreagovanie od ruchu každodenného života. Guláš hodnotím na VÝBORNÚ. Nočné zážitky boli veľmi zaujímavé. Ako celok to hodnotím ako skvelý čas s príjemnými ľuďmi.
Ondrej Kovačovic

 

Zobraziť galériu

Leto 2021: Permonícka fáračka na Počúvadle

 

Nedeľa 26.7.2021

Tak a je to opäť po roku tu! Moje meno je Vladka a v mene Detskej organizácie Fénix Stará Turá vás vítam pri čítaní našej tradičnej táborovej brožúry. Pozývam vás prostredníctvom týchto riadkov zažiť skvelý táborový týždeň s nami. Zaspomíname si na to najlepšie, najkrajšie aj najvtipnejšie a môžem vám sľúbiť, že toho naozaj nebude málo. Pripraviť sa, pozor, cesta na Počúvadlo sa práve začína!

Kvôli chate sme ju tentokrát začali až v nedeľu a tak sa rezne pripravené na nedeľný rodinný obed museli zabaliť. To samozrejme nebolo na škodu, keďže sme pred sebou mali približne tri hodinky v aute. Po božtekoch rodičom už Peťo, Krko starší, Krko mladší a Miloško dupli na plyn a mohlo sa vyraziť. Tento rok nás cestou našťastie nestretli žiadne technické problémy a strastiplnými “skratkami” sme sa okolo jednej dostali na miesto určenia – chata West, Počúvadlianske jazero. Čarovné okolie Štiavnických vrchov patrí k najkrajším kútom Slovenska a my sme ho tak trochu roky obchádzali. Samotná Banská Štiavnica aj Počúvadlo sú turisticky vyhľadávané miesta a aj počas nášho pobytu sme boli omnoho viac v centre diania ako inokedy. Nevadilo nám to, práve naopak sme si užívali všetko, čo táto lokalita ponúkla. Treba tiež podotknúť, že toto bol už druhý “korona tábor” a my sme veľmi radi, že sa nám ho po tomto neľahkom pandemickom roku podarilo zorganizovať. Samozrejme s dodržaním všetkých opatrení a s o niečo viac papiermi :D. Vráťme sa ale na Počúvadlo, kde nás čakalo úvodné poobedie. To sa nieslo v znamení vybaľovania vecí, zoznamovania sa s prostredím a chystaním všetkého potrebného. Chlapci pripravili taborák, dievčatá nástenku a každá izba dostala od svojich obyvateľov názov. Potom už po vlastnej večeri nasledoval tradičný otvárací táborák. Naši najmladší členovia odrecitovali a zapálili malé ohne a úlohy hlavného pekelníka sa na výbornú zhostil Tomáško. Úvodné slovo dostal každý z troch členov rady starších a hneď po nich nasledoval programový vedúci Žoldy. Program tohtoročného tábora bol úzko spätý so Štiavnickými vrchmi. Po minuloročnej ceste do vesmírnej budúcnosti sme zamierili presne na opačný smer – k zemskému jadru. Stali sa z nás baníci hľadajúci stratený banský artefakt. Práve podľa toho dostal tábor názov “Permonícka fáračka”. Nás do tejto témy hneď prvý večer zasvätili starší členovia divadelným predstavením ale vy sa ešte nechajte prekvapiť. Dní aj strán máme ešte dosť.

Pondelok 27.7.2021

Deň číslo dva začal krásne! Raňajkami o ôsmej a krásnym počasím. Slniečko nás skutočne od rána vyháňalo von a tak sme ho poslúchli a vybrali sa na turistiku. Prvý oficiálny táborový deň patrí pešej turistike snáď odjakživa, čiže ani tento rok to nemohlo byť inak. Krátko po raňajkách sme sa vybrali smerom k jazeru a odtiaľ po zelenej turistickej značke na najvyšší vrch Štiavnických vrchov, Sitno. To je so svojou výškou 1009 m n. m. najvyšším vrchom celého okolia a tak aj našim táborovým topom. Stalo sa už tradíciou, že každý tábor vyšlapeme na najvyšší vrch v okolí. Minulý rok to bola Kráľova Hoľa, rok predtým Poľana a v roku 2018 zasa Ďumbier. Sitno im ani zďaleka nekonkurovalo, bola to pomerne nenáročná túra, ktorú sme aj s niekoľkými odpočinkovými pauzami zvládli všetci ešte do obeda. Jednoznačne ale Sitno odporúčame pretože bolo veľmi pekné, ponúka krásne výhľady, občerstvenie na chate a dokonca rujny starobylého Sitnianskeho hradu. My sme ho navštívili a dokonca na ňom našli aj niekoľko maľovaných kamienkov z Facebookovej výzvy “Veselé kamene”. Cesta dole už bola rýchla a nohy nám len tak lietali. Keďže sme sa na chatu vrátili naozaj pomerne skoro a počasie nám prialo, prišiel čas vyskúšať vodu v Počúvadle. Rýchla kúpačka padla všetkým v horúci deň vhod avšak s blížiacim sa časom večere už začínali cítiť hlad aj tí najväčší vytrvalci. Prvá večera bola parádna, obľúbené Žoldyho strapaté rezne :D. A ešte jedna pikoška z večere. Viete, ktorá je najobľúbenejšia táborová polievka? Zaručene paradajková, pretože sa je zásadne studená, až keď každý poskladá svoje meno z písmeniek :D. Táborový večer patril opäť divadelnému predstaveniu pod vedením režiséra Krka. Krátka scénka nás opäť uviedla do deja celotáborovej hry a keď rozprávke zazvonil koniec (a teraz bez srandy, aj deduška večerníčka sme mali :D) na rad prišla rada starších. Rada starších sa pomaly tiež stala táborovou tradíciou. Pôvodne mala byť len súčasťou táborového programu v roku 2018 ale zožala úspech tak sme ju zaradili aj tento rok. Naša staršina (rozumej Peťo, Miloško a Ondro) si na každý večer pripravila niekoľko zapeklitých otázok, ktorými potrápili naše hlávky. Niekedy boli otázky naozaj ťažké, inokedy nám zase nerobili problém. Priznám sa, že si nepamätám na čo sa pýtali v pondelok večer ale určite nás poriadne potrápili a do postelí sme zaľahli s unavenými mozgovými bunkami.

Utorok 28.7.2021

Utorok patril bicyklom. Tie sme opäť v Miloškovom nákladiaku priviezli aj na tento tábor. Myslím, že nebudem sama keď poviem, že som z toho mala poriadny strach. Predsa len Štiavnické vrchy ponúkajú “chutné” stupáky. Trasu sme ale naplánovali tak aby ich bolo čo najmenej a keďže máme mnoho mladších členov na malých bicykloch, tempo malo byť tiež voľnejšie. Hneď po raňajkách sme teda vysadli na bicykle a vyrazili. Cesta bola od začiatku veselá a nejeden z nás preklínal povestné Peťove skratky. Šli sme lesom, hlinitými zjazdami, poľami, lúkami a nakoniec aj po ceste. Prvá skupinka sa oddelila už na prvej odbočke, keď zle odbočili. Pomohli ale mapy, podľa ktorých sme sa mali o niekoľko kilometrov stretnúť s ostatnými. Tak sa stalo a potom už sme spolu absolvovali snáď najhorší úsek cesty, zráz, z ktorého som mala ešte niekoľko týždňov po tábore riadnu modrinu. Takýmito strastiplnými cestami sme prišli až na našu prvú zastávku – kaštieľ vo Svätom Antone. Počkali sme tu na čas prehliadky a so sympatickým sprievodcom absolvovali cestu do histórie tohto miesta. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí a po obedovej pauze pokračovali ďalej. Tentokrát zase po hlavnej ceste s rušnou premávkou do Banskej Štiavnice. Banská Štiavnica je mesto krásne, pre cyklistov ako stvorené – všetko je vydláždené kockami a do kopca :D. Na bicykli alebo vedľa bicykla sme ale všetci dorazili k botanickej záhrade. Záhrada sa nachádza v krásnom prostredí bývalej baníckej a lesníckej akadémie, ktorú založila v 18.storočí Mária Terézia a bola prvou svojho druhu na svete. V súčasnosti sa v záhrade nachádza viac ako 200 druhov našich aj zahraničných druhov drevín. Za najzaujímavejšie sú považované mohutné sekvojovce dosahujúce výšku niekoľko desiatok metrov. Po pauze v Štiavnici sme už pokračovali rovno na chatu. Návšteva historického centra nás totiž tento týždeň ešte len čakala. Stavili sme sa aj na kofolu v Štiavnických baniach, ktorá nás prijemne osviežila a dodala potrebnú energiu na zvyšok cesty. Ja sama som bola prekvapená, že okolité kopce neboli také zlé a všetci sme ich zvládli, či už na bicykli alebo vedľa neho :D. Dokonca sme potom poobede ešte aj hrali hry a plnili úlohy (a veru, že neboli ľahké). Večer už sa niesol v tradičnom duchu, scénka, rada starších a posteľ. Scénkou sme sa dostali opäť ďalej v príbehu troch baníckych rodov hľadajúcich stratený artefakt v hlbinách Štiavnických vrchov. Svoje úlohy vedúcich tímov perfektne zvládali naši najnovší mladí vedúci – Ivka, Lenka a Paťo. Možno to neviete no tí v júli absolvovali Ministerstvom školstva akreditované vzdelávanie Mladý vedúci v Modre. Sú z nich teda plnohodnotní vedúci a inštruktori, ktorí môžu nadobudnuté vedomosti využívať aj na ďalších táboroch. Krko všetko perfektne naplánoval a každovečerné scénky tak boli naozaj vymakané. Každý mal kostým (ako môžete vidieť na fotkách) a svoju úlohu bral veľmi vážne. No a keď nás večer ešte vytrápila Rada starších boli sme súci už len do postele.

Streda 29.7.2021

Streda oddýchnuť si treba. Týmito slovami sme sa riadili a po turistike a cykloturistike sme stredu venovali voľnému dňu. Nie žeby sme nič nerobili, to ani náhodou, len sme zostali na chate a všetky kreatívne aj športové aktivity sústredili tam. Doobedie sme strávili vonku a venovali ho rôznych športovým aktivitám. Bola prekážková dráha, preťahovanie lanom aj legendárne fúriky. Tie mali naozaj úspech a všetci sa pri nich poriadne zabavili. Doobedie ušlo ako voda, ani sme sa nenazdali a pomáhali sme s prípravami na obed. Na tom si samozrejme neskôr každý pochutnal a po krátkom vytrávení sme vyrazili na náš najobľúbenejší cieľ dňa – Počúvadlianske jazero. Konečne sme vyvetrali naše člny a užili si na nich kopec zábavy. Vždy bol jeden člen obetovaný ako strážca vecí na pobreží pretože na jazere bolo vždy poriadne veľa ľudí. Počúvadlo je známe a obľúbené jazero a navštevuje ho mnoho turistov z okolia.  Presvedčili sme sa o tom zakaždým, keď sme na pláži hľadali miesto pre našu veľkú skupinu :D. Aj v stredu sme prišli ako veľká voda a upútali zrak dovolenkujúcich na pláži. Odpovedali sme na niekoľko zvedavých otázok a užívali si príjemné slnečné poobedie. Zdržali sme sa tam veru poriadne dlho a jediné, čo nás nakoniec vyhnalo bol hlad. Keď tak nad tým rozmýšľam, možno to nebol hlad ale chuť :D. Na večeru totiž mali byť legendárne grankové kolienka. No a na tie sa tešil každý. Naši ufrflaní kuchári vždy precedia niekoľko slov k jedlu, ktoré podľa nich nestojí za nič ale nám je to jedno. Najjednoduchšia večera je tá najlepšia večera! Viacerí táborníci boli špinaví až za ušami keď odchádzali od stola. Pochutnali si rozhodne všetci. Po večeri už začali prípravy na ďalšie večerné predstavenie, tentokrát obzvlášť zaujímavé a vtipné. Nika, Vladka a Kajka si zahrali čertice a svojím presvedčivým vystúpením isto zmiatli nejedného diváka :D. Peklo bolo jednou zo zastávok baníkov pátrajúcich po stratenom artefakte, ktorých reprezentovali Lenka, Ivka a Paťo – kapitáni našich tímov. Pekelnou scénkou sa priblížili opäť o kus bližšie k cieľu. No a okrem cieľu sme sa všetci priblížili aj k posteli.

Štvrtok 30.7.2021

Štvrtok bol nabitý hneď od rána. Keďže sme si objednali pomerne skorý ranný vstup do bane v Banskej Štiavnici, aj budíky sme museli nastaviť o niečo skôr. Raňajky sme do seba nahádzali rýchlo, obliekli sa, zbalili veci a mohlo sa vyraziť. Tešili sa asi všetci, predsa len do podzemia sa nedostanete každý deň. Obzvlášť do podzemia Štiavnických vrchov, ktoré skrýva mnoho pokladov a tajomstiev histórie. Nasadli sme do áut a šup ho do Banskej Štiavnice. Banské múzeum v prírode je ešte pred samotným mestom, neďaleko tajchu Klinger. Počas sezóny ho navštívi veľmi veľa ľudí a práve preto sme si zvolili prehliadku hneď ráno o deviatej. Banské múzeum tvorí povrchová a podpovrchová expozícia a zatiaľ čo v tej povrchovej sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí o histórii, technike či geológii, až v podzemí začalo to pravé dobrodružstvo. Ešte hore na svetle nám sprievodca dal žlté plášte, helmy a čelovky. Ako takí malí permoníci sme potom cupkali dole schodami až ku vchodu do štôlne Bartolomej. Pán sprievodca bol naozaj milý a občas aj zavtipkoval. V podzemí, ako v uzavretom priestore sme museli dodržiavať pozemské opatrenia, helmu s čelovkou sme preto doladili rúškom :D. V podzemí sme prešli kus cesty a dozvedeli sa naozaj zaujímavé veci. Jedna z tých najvtipnejších, ktorú si určite zapamätal každý bol banský mesiac. Kto nechápe, musí štôlňu navštíviť. Prehliadku rozhodne odporúčame keďže nikde na Slovensku nič podobného rozsahu neuvidíte. My sme po prehliadke ešte vykúpili obchod so suvenírmi a potom už naša skoro trojhodinová návšteva banského múzea skončila. Pred nami bola ešte jedna z dominánt Banskej Štiavnice – kalvária. Tú tvorí celkovo 22 stavieb a postavená bola na kopci s krkolomným názvom Scharffenberg. My sme samozrejme vyšli až hore, odkiaľ sa naskytol nádherný výhľad na slnkom zaliatu Štiavnicu. Vo štvrtok bolo vonku naozaj horúco, čo udrelo do hlavy aj niektorým okoloidúcim :D. My sme sa aspoň dobre zabavili a do konca dňa sa mali na čom smiať. Z kalvárie sme videli všetky miesta, ktoré nás tento týždeň v rámci našej Permoníckej fáračky ešte čakajú. Unavení teplom sme sa pomaly pobrali späť k autám a odtiaľ priamo domov, na chatu West. Poobedie patrilo kreatívnym aktivitám a všetci si vyrobili svoje vlastné táborové tričko. Farby na textil nás zabavili dobré dve hodiny a tí, ktorí už ich mali dosť sa vybrali k vode. Počasie bolo naozaj ako stvorené na kúpačku a chill na člne. Večer nás ako vždy čakala scénka, v ktorej hlavnú úlohu mal tentokrát rozmrznutý neandertálec Gacko. Pozrieť nás prišiel aj Milanko s priateľkou Natálkou a ich dvoma chlpáčmi. Tým sa scénka veľmi páčila a neustále chceli byť jej súčasťou :D. Zostali s nami až do večerného táboráku, pri ktorom si zaspievali niekoľko pesničiek a rozlúčili sa. Štvrtok nás všetkých akosi zmohol. Boli sme unavení z tepla a pri večernej rade starších sa nám už fakt ťažko premýšľalo. Bol čas nabrať nové sily na ďalší deň.

Piatok 31.7.2021

 Ani sme sa nenazdali a bol tu piatok! Predposledný celý táborový deň. Piatkové plány boli veľké a preto bolo treba začať deň skoro ráno. Vychutnali sme si raňajky, nahodili sa do mestského, obedový balíček zabalili do batôžku a mohlo sa vyraziť. Tentokrát sme sa snáď po prvýkrát vybrali bez Peťa, hlavným piatkovým vedúcim bol Krko. Autobus nás zviezol do Banskej Štiavnice, priamo k prvej zastávke – Novému zámku. Nový zámok je známy aj ako dievčenský či panenský. Prečo je tomu tak sa nám zistiť bohužiaľ nepodarilo. Vypočuli sme si sprievodkyňu, prešli tri poschodia plné exponátov ale jediné čo nás zaujalo bol asi výhľad. Čo si budeme hovoriť, žiadne dobrodružstvo to nebolo. O niečo krajší a zaujímavejší už bol Starý zámok, v ktorom sme si prehliadku spravili sami. Naozaj, striedali sme sa v čítaní a text obohacovali o rôzne vtipné perličky :D. Na Starom zámku sme sa aj naobedovali a krásnymi kamennými uličkami Banskej Štiavnice prešli do samotného centra. Na ikonickom Námestí Svätej Trojice sídli aj mineralogické múzeum. Obzerať kamienky vo vitrínkach tiež nebola každého šálka kávy ale aspoň dnu bolo príjemne chladno. V horúci deň to padlo vhod. Súčasťou mineralogickej expozície bola aj šachta Michal, taká veľmi malá sestrička šachty Bartolomej, ktorú sme navštívili vo štvrtok. Šachta síce malá ale teplota v nej exkluzívna :D. Celý náš piatkový výlet prebiehal v pomalom tempe, nikam sme sa neponáhľali a dokonca sme si dopriali rozchod na námestí. Všetko bolo pekné až kým sme nezistili, že Krkov prepracovaný plán má jednu malú chybičku. Autobus o štvrtej cez prázdniny nepremáva a posledný nám ide o 15 minút. Bolo to rýchle tempo, chvíľami aj poklus ale nakoniec sme z námestia na autobusovú stanicu stihli prísť včas. Ťažko povedať, čo by sme robili keby ho nestihneme. Naša rada starších by zrejme nebola nadšená, že pre nás musí prísť autami. Všetko ale dopadlo dobre a na Počúvadlo sme sa vrátili v ideálnom čase, práve sa totiž začínalo s prípravami na guľáš (nepasuje mi tam ten mäkčeň, dáme si to po turansky – guláš). Pomohli sme so zemiakmi a cibuľou, niektorí dorábali svoje tričká a niektorí neobsedeli a vybrali sa k vode. Slnko bolo stále nižšie a nižšie, čo na jazere vytváralo naozaj príjemnú atmosféru. Počúvadliansky tajch je najväčší z 24 zachovaných tajchov v regióne. Tento dômyselný systém tajchov bol technologickým unikátom a počas zlatej horúčky zabezpečoval veľmi potrebnú vodu pre banskú činnosť. Dnes je z Počúvadla rekreačná lokalita, ktorú sme si my za celý týždeň naozaj naplno vychutnali. Večer patril scénke, tentokrát ako zo strašidelného filmu a rade starších. Samozrejme nechýbal perfektný Miloškov guláš, ktorý napovedal, že finále sa už blíži!

Sobota 1.8.2021

 Klasicky v sobotu z tábora odchádzame, aspoň tak to vždy bolo. Posledné roky sa ale zmenila tradícia a sobote prislúcha špeciálna úloha – finále! Je to posledný celý deň tábora, kedy sa spravidla nikam nejde a program sa odohráva na chate a v jej okolí. Presne takto začala aj naša sobota na Počúvadle. Od rána všetci postávali pri nástenke, počítali body a nervózne vymýšľali taktiku na ďalší boj. Žoldy mal na doobedie pripravených niekoľko hier a rôznych športových disciplín, v ktorých tímy súperili o posledné body. Vo voľných chvíľkach niektorí dokončovali svoje tričká alebo pomáhali maľovať tričká druhým. Ja by som finálový článok rada venovala Permoníckej fáračke ako takej. Dovolím si tvrdiť, že Krko je rokmi ostrieľaný scenárista táborov. Posledné roky tvorí ich dej, vymýšľa príbeh a zasadzuje ho do prostredia, v ktorom sa zrovna nachádzame. Ak je Žoldy programový vedúci, Krko je jednoznačne programový mozog. Tento rok na Počúvadle súperili 3 banícke rody – Feistmantel (pod vedením Lenky), Strongmani (pod vedením Paťa) a Zlatokop(k)ý (pod vedením Ivanky). Dôvodom ich súperenia bol starý spis, opisujúci vzácny poklad, ktorý našli pri práci v bani. Všetci chceli nájsť poklad a získať stratený tajomný artefakt. Na ceste k nemu prešli cez patrónku baníkov – Sv. Barboru, peklo, dobu ľadovú, vrstvu temnoty až do Veľkej siene. Každý večer patril scénke, ktorá permoníkom pomohla dostať sa o krok bližšie k pokladu – k živej vode. Živá voda ale prišla na rad až večer. Krátko po sobotnom obede sa tábor rozlúčil s Vávrovcami, ktorí bohužiaľ museli odísť kvôli ďalším povinnostiam späť domov. Po lúčení prišla na rad mestská hra. Aj keď Počúvadlo nebolo zrovna veľkomesto, skrývalo mnoho zaujímavostí, ktoré decká dokumentovali, fotili, zisťovali či overovali. S blížiacim sa večerom začali prípravy na ďalšiu klasickú súčasť našich táborov – kostýýýmy! Tento rok ich bolo naozaj dosť, keďže starší členovia potrebovali kostýmy nielen na finále ale aj na každovečerné scénky. Naši najmladší ale tie svoje predviedli až v sobotu. Pokochať sa môžete na fotkách. Nakoniec všetky tímy objavili Veľkú sieň aj skrytý tajomný poklad. Prví do nej dorazil tím Feinstmantel, čím sa stal bodovým víťazom Permoníckej fáračky. Skutočnými víťazmi ale tento rok boli všetci. Správne sa rozhodli pri nájdení strateného artefaktu – živej vody, uprednostnili lojalitu pred chamtivosťou a zvíťazili! Záverečný táborák má magické čaro. Vždy pri ňom hodnotíme, spomíname a veríme, že sa v rovnako dobrej nálade stretneme aj o rok.

Nedeľa 2.7.2021

 Tak a sme na konci! Nedeľa na Počúvadle sa niesla už len v znamení balenia všetkého, čo sa nám za ten týždeň podarilo rozhádzať. Balili sme svoje veci, nástenku, kuchyňu, člny, bicykle, …jednoducho všetko. Raňajky boli klasické ČKD – čo kuchyňa dala a aj keď mi tento rok unikli, podľa mňa sú to najlepšie raňajky aké môžu byť :D. Chatu West sme opustili okolo desiatej, presne tak aby sme na nedeľný obed už boli doma. Cestou sme pospávali, spomínali a smiali sa na zážitkoch, ktoré nám tábor priniesol. Podarilo sa nám ho zorganizovať aj keď to opäť nevyzeralo ružovo. Takto pred rokom sme si v Stratenej vraveli, že bláznivejší rok ako 2020 už snáď ani nemôže byť. Rok 2021 sa prekonal. Opäť sme jeho značnú časť strávili doma, na dištančnom vyučovaní a tiež dištančných schôdzkach. Je skvelé, že aj keď sme sa stretávali málo, dokázali sme tábor zorganizovať s plným počtom členov. Aspoň na malú chvíľu nám leto dalo možnosť užívať si bezstarostné zážitky. Spoznali sme prekrásny kút Slovenska, ktorý mnohí označujú ako ten najkrajší. Spája bohatú históriu a nádhernú prírodu, čo ho robí turistami veľmi obľúbeným. Myslím si, že to môžeme len potvrdiť a radi sa sem ešte niekedy vrátime. Tak teda táborníci, ďakujeme, že ste boli opäť súčasťou a užili si to spolu s nami. Ďakujeme našim skvelým kuchárom, že vyhoveli všetkým mäsožrútom, vegetariánom, pescetariánom aj odporcom hríbov či polievok. Bola s vami neskutočná zábava, nielen v kuchyni ale aj mimo nej :D. Ďakujeme náčelníkovi Peťovi, že sa na to opäť dal a parádne mu to klaplo. Tento rok ešte jedno špeciálne poďakovanie patrí aj včeličkám, ktoré nás svojím pichnutím pustili bezpečne do sveta. No čo mi ostáva na záver? Snáď iba popriať nám úspešný rok a veľa šťastia aby nám to budúce leto opäť vyšlo. Ahojte kamaráti!

 

Zobraziť galériu

Leto 2020: Fénixov sprievodca po galaxii v Stratenej

 

 

 

 

 

Keď sme ešte na začiatku roka premýšľali, kam sa tento rok vyberieme na tábor, plány boli veľké. Okrem Peťa aj Miloško v lete oslavoval životné jubileum, do našich kruhov prišlo veľa nových členov a všetci sa tak tajne tešili na more. Vtedy ešte nikto netušil, že po viac ako 30 rokoch to nebude ani zďaleka more, ale možno historicky prvé leto bez tábora. Je to tak, na jar, počas zúriacej pandémie a niekoľkotýždňovej karantény sme už tak trochu počítali aj s touto možnosťou. Keďže ale práve čítate tieto riadky a máte otvorenú táborovú brožúru, nestalo sa tak J. Ani celosvetová pandémia nás nezastavila a za dodržania všetkých hygienických opatrení sme vyrazili na týždeň, síce nie k moru, ale do našich krásnych slovenských hôr. Môžeme povedať, že to bol jeden z najimprovizovanejších táborov v našej histórii, ktorý ale vypálil naozaj výborne. Tak si prosím umyte a vydezinfikujte ruky, a poďte si spolu s nami zaspomínať na Fénixovho sprievodcu po galaxii, letný tábor fénixákov zo Starej Turej v Stratenej, v Slovenskom raji. Ako každý rok, vás vítam pri čítaní táborovej brožúry.                                             VLADKA

  1. deň (nedeľa) – 26. 7. … zoznamovanie sa s prostredím …  „Ani vírus nás nezastaví, bez tábora to predsa nie je rok pravý“

Dátum odchodu sa kvôli obsadenosti chaty tentokrát zmenil na nedeľu, kedy sme sa o desiatej stretli pred našou klubovňou. Rodičia na chvíľu odbehli od prípravy nedeľného obedu a po naložení všetkých vecí a rozlúčke so svojimi ratolesťami nám zamávali na cestu. Cesta bola dlhá, horúca a pre niektorých aj adrenalínová. Áno, začalo to veselo, pokazeným autom Krka seniora v Poprade. Našťastie až v Poprade, kam pre jeho posádku za pár minút z našej chaty prišiel Erik s Peťom. Ondrove auto dovolenkovalo v servise, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a zvyšok týždňa nás už bez problémov vozilo. Tou našou chatou bola tento rok chata Lesanka, priamo v bráne do Národného parku Slovenský raj, v dedinke Stratená. Nestratili sme sa, našli sme ju a k večeru už sme pobehovali a chystali všetko čo bolo potrebné. Prvý deň je vždy ostýchavý, deti aj dospelí sa zoznamujú s prostredím, zisťujú čo všetko zabudli zbaliť, alebo sa hádajú, kto s kým bude na izbe. My sme sa nakoniec pekne dohodli, v spokojnosti, pevne verím, že všetkých J. Je vždy čarovné vidieť všetkých ako tlačia do hlavy nedeľné rezne od maminky, ktorej môžete stokrát povedať, že tri vám naozaj stačia. V batohu aj tak nájdete šesť J. Ešteže u nás nikdy neskončia inde ako v žalúdkoch kamarátov či vedúcich. Ešte som nespomenula, že náš príchod do Stratenej sprevádzal dážď, prvý aj posledný, ktorý sme za celý týždeň zažili. Pripravovali sme preto všetko potrebné v chate, od nástenky cez názvy izieb až po vybaľovanie svojich kufrov. Slávnostný táborák sme museli odložiť na ďalší deň a úvodné slová hlavného vedúceho, dvoch šéfkuchárov aj programového vedúceho odzneli v suchu spoločenskej miestnosti. Programový vedúci Marek alias Žoldy (bol smutný, že minulý rok o jeho dôležitej funkcii nikto nevedel, tak mu musíme venovať priestorJ) všetkým predstavil tohtoročnú vesmírnu tému a rozdelil ich do troch tímov. “Fénixov sprievodca po galaxii” tak znel názov nášho putovania vesmírom, ktoré nás tento týždeň čakalo. O tom ale, rovnako ako o zložení tímov neskôr. Takže na začiatok pár prívetivých , ale aj prísnych slov, neskôr pár pesničiek pri girarkách a šúp do postelí. Cestovanie bolo únavné a my máme pred sebou sedem nádherných dní.

  1. deň (pondelok) – 27. 7. Zejmarská roklina …   „Zo strachu na rebríku až k slávnostnému ohníku“

Prvé táborové ráno bolo skvelé nielen tým, že sme mali na raňajky salámovú pomazánku ale aj slnkom, ktoré nás z postelí vytiahlo. Po včerajšom daždi bolo naozaj vítaným a príjemným budíčkom. Klasicky raňajky na ôsmu aby sme okolo deviatej mohli vyraziť na prvú táborovú turistiku, do Slovenského raja. Vybrali sme si menej turistami prefláknuté miesto – Zejmarskú roklinu. Naša cesta začala na peknej asfaltovej ceste zo Stratenej na Stratenskú pílu. Odtiaľ viedla cesta lesom a prvými rebríkmi do Dediniek, Mlynkov alebo ak chcete, k priehrade Palcmanská Maša. S prvými rebríkmi prišli aj prvé ustráchané kroky. Samozrejme sme sa všetci čakali a každého nechali ísť vlastným tempom. To je v horách a obzvlášť na rebríkoch, kde môže jediné pošmyknutie znamenať nebezpečný pád veľmi dôležité. Pomalšie tempo nám ale viacerým vyhovovalo, kochali sme sa pohľadom na krásne potoky či malé vodopády a vychutnávali si tieň lesa. Ani sme sa nenazdali a boli sme opäť v civilizácii, pri už spomínanej priehrade Palcmanská Maša. Táto priehrada sa pýši prívlastkom najchladnejšia priehrada na Slovensku. Neďaleko priehrady, v dedine Mlynky už nás vítal vstup do krásnej Zejmarskej rokliny. Cieľom našej cesty bola chata na Geravách. Pondelková turistika nebola náročná, niektorým síce dali zabrať rebríky, no aj tento strach sme nakoniec prekonali. Do Stratenej sme sa vrátili v dobrej nálade okolo štvrtej poobede. Po sprche a krátkom oddychu už program prevzal Marek. Nikto nečakal, že po rokoch príde prvé zranenie tábora hneď v prvý deň. Sofka si po nešťastnom páde vytkla kotník a spolu s Peťom, Ondrejom a Gaťom strávili niekoľko hodín v Popradskej nemocnici. Zvládla to ale veľmi hrdinsky a my sme na ňu naozaj pyšní. Večer to vyzeralo, že počasie nám v pondelok už dovolí zapáliť aj slávnostný táborák, a tak bolo treba nachytať oheň. Chopili sa toho chlapci. Pílili, rúbali a sekali a bola z toho naozaj pekná slávnostná pagoda. Ja som si zatiaľ zobrala na starosť jednu malú, milú povinnosť, vysvetliť deťom symboliku slávnostného táboráka a jeho pravidlá. A tak po večeri, keď už sa vonku zotmelo mohol prísť ten čarovný moment. Noví členovia svoju úlohu zvládli skvelé, Tomík v hlavnej úlohe pekelníka úspešne zapálil oheň a my sme tak mohli stráviť príjemný večer v jeho teple. Okrem hrania na gitaru a spevu, Žoldy odštartoval aj celotáborovú hru. Tímy pod vedením Kajky, Niky a Žoldyho so zaujímavými názvami Neko, Ganileaďtoto a Uzgubut v nej celý týždeň bojovali o palivo na svoje vesmírne cesty. Palivo mohli získavať svojou aktivitou počas dňa, ale aj na večerných kvízoch rady starších, tentokrát s názvom intergalaktické entity J. Do postele sme preto v pondelok padli naozaj unavení a plní zážitkov z prvého poriadneho dňa

  1. deň (utorok) – 28. 7. … Muránska planina …   „Bez sysľov aj bicyklov, krásny utorok to aj tak bol“

Väčšinou tretí deň tábora patrí bicyklom, keďže sme ale v horách a cyklistický terén je tu náročný, bicykle na zozname tentokrát neboli povinné (viacerých nás to potešilo, čo si budeme hovoriť J). Preto sme sa po raňajkách vybrali po vlastných na druhú turistiku tohto týždňa. Lokalita chaty Lesanka bola perfektná, bývali sme vlastne na hranici troch národných parkov. Prvým z nich bol Slovenský raj, druhým Nízke Tatry a tretím Muránska planina. A práve tam sme sa s obedovým balíčkom v batohu a úsmevom na perách vybrali. Muránska planina je v poslednej dobe novou, obľúbenou destináciou turistov a výletníkov. Kŕmenie roztomilých sysľov a prekrásne lúky, presne na to sme sa tešili aj my. Naša cesta začínala na vlakovej stanici v Stratenej, odkiaľ sme sa motoráčikom previezli do obce Červená skala. Prešli sme cez ikonický Telgártsky viadukt aj unikátnu Telgártsku slučku, rozprávkou cestou až do brány Národného parku Muránska planina. Cesta bola naozaj krásna, nebola náročná ani dlhá, s prekrásnymi výhľadmi a slnečným počasím. Panensky čistá príroda, v ktorej sa dá aj veľmi ľahko zablúdiť, nás nadchla. Chodníkom, ktorý ňou viedol sme prišli až k Veľkej lúke, naozaj veľkej, volá sa správne. Na tejto rozsiahlej horskej lúke voľne chovajú kone, konkrétne Norikov muránskych. Tí sa však pred nami a pred pekelným slnkom schovávali v lese. V posledných rokoch „se nám tady rozmohl takový nešvar“, že nám poniektorí nevládzu J. Nebolo tomu inak ani teraz a tak tí, čo nevládali a tí, čo sa tvárili, že nevládzu ostali tu dole. My ostatní sme sa vybrali ešte pár stovák metrov ďalej, na hrad Muráň. Priznávam, kopec to bol poriadny ale tento hrad naozaj stál za to. Bol obrovský, s veľkým množstvom výhľadov a pekných miest na posedenie. Jedno také sme využili na vrcholovú výživu a príjemný obed v prírode. Okrem toho sme stretli aj veľa chlapov s táčkami a lopatami, takže sa pravdepodobne pracuje aj na rekonštrukcii. No a zatiaľ čo my sme spoznávali hrad, lenivci dole spoznávali lavičky. Veď na slniečku sa príjemne oddychuje, však? Keď sa nás konečne dočkali, vydali sme sa na cestu späť. Tá nám už bola známa, i keď mnohým nám tentokrát pripadala nekonečná. Keď sme konečne všetci (aj Lejka, so strateným a nájdeným telefónom J) dorazili do Červenej skaly mali sme naozaj dosť. V nohách poctivých takmer 30 kilometrov a pred očami už len pečené kuriatko od našich kuchárov. Možno sa pýtate, kde sú tie sysle? Aj keď to vyzerá, že všetko nám vychádza perfektne a výborne plníme naše plány, tento nám nevyšiel. Facebookovo preslávená lúka plná krotkých sysľov, ktoré ľudia kŕmia orieškami bola na opačnej strane kopca. Niektorí sme boli veľmi sklamaní, no je to jeden z dôvodov, kvôli ktorým sa sem rozhodne chceme ešte vrátiť. Aj bez sysľov ale bola zábava. Jednou z aktivít, ktoré boli súčasťou celotáborovej hry boli totiž aj zaujímavé dni. Aby ste tomu rozumeli, každý deň niesol nejaký špeciálny názov. Ten dnešný bol Koktus a tak sme všetci koktali. Už chápete tú zábavu? Aj keď to bol náročný deň, spravili sme si ho veselým a ukončili sme ho pri táboráku, s gitarou a radosťou, pretože zajtra máme voľný deň.

  1. deň (streda) – 31. 7. … voľný deň prišiel vhod …   „Streda, pani prezidentke dať prednosť treba“

Po dvoch dňoch turistiky a spoznávania okolia v stredu prišiel čas na voľný deň. Predpovede hlásili dážď, takže nám to padlo aj docela vhod. Pomaly sme teda začali pripravovať indoor program v chate. Avšak aj keď ráno začalo dažďom krátko po raňajkách už v Stratenej svietilo slnko a my sme sa veselo mohli presunúť von. Bolo treba zbierať body a v celotáborovej hre sa posunúť ďalej a tak doobedie nieslo názov “Ondrej papier”. Už legendárne pomenovanie toho času, kedy sa hrajú všemožné hry vonku, decká sa vždy smejú a zabávajú. Pif-paf, nakazené opice, naháňačka vo štvorci alebo ruky-nohy, to sú tie najobľúbenejšie z hier, ktoré nemôžu chýbať na žiadnom tábore. No a všetky tieto hry sú spísané na papieri, ktorý dal dokopy náš Ondrej, preto “Ondrej papier”. Spotení a unavení, sa po doobednom akčnom programe naši účastníci dožadovali obeda. Tentokrát výborného teplého obeda, čo je ďalšia výhoda voľného dňa. Na voľný deň sa vždy všetci tešia a ja vlastne ani neviem prečo, zrejme je vítaný ako odpočinok na chate po všetkom tom chodení. Táto streda ale nakoniec nebola až taká voľná. Po obede sme mali na pláne neďalekú Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Naobliekaní v tom najteplejšom, čo sme v kufri našli sme nasadli do áut, prešli pár minút, zaparkovali na parkovisku a hneď potom zistili nemilú správu. Jaskyňa je dnes uzavretá L. Nuž aj také dni sú, po neúspechu so sysľami, ďalší nevydarený plán. Ako sme neskôr zistili, v to poobedie jaskyňu navštívila naša pani prezidentka a práve kvôli tejto vzácnej návšteve bola na pár hodín uzavretá. Nevadí, jaskyňu sme nechali na ďalší táborový deň a pokračovali v zbieraní bodov do celotáborovej hry. Zopár z nás, z Miloškovho nákladiaku vytiahlo aj bicykle. Na dvoch kolesách sme rýchlo prešli neďaleký Stratenský kaňon, krátky náučný chodník vedúci cez krásnu roklinu a tiež Stratenskú pílu, miesto, kde sme neskôr prevetrali aj naše člny. Bicykle sme zaparkovali práve v momente, kedy už po chate rozvoniavala večera. A nie hocijaká večera ale priam kráľovská. Na grankové kolienka sa proste všetci vždy tešia aj napriek Miloškovej nevôli J. Po večeri sme, síce s plnými bruchami pokračovali v programe voľného dňa. Naozaj nie je až taký voľný ako sa podľa názvu môže zdať J. Indíciová hra alebo aj indíciovka je jeho klasikou. Marek s babami ju celý deň potajomky pripravovali aby večer mohla vypuknúť. No a vždy zatiaľ čo jeden tím vonku pátral, zvyšok v chate hral hry. Nakoniec všetci uhádli správne heslo a prišli do cieľa (ehm, všetci vieme, koho tím ale bol najrýchlejší J). Streda bola naozaj akčným voľným dňom, po indíciovke sme rozohriate mozgy ešte viac potrápili vo večernom kvíze. Úspešný koncept “Milujem svet” z tábora v Liptovskom Jáne som využila na kvíz s názvom “Milujem Zem”. Cestou z vesmíru, cez zemskú atmosféru sme pristáli až na Zemi. No a keď všetky tímy vyslovili správne heslo prišiel čas na prekvapenie. Behind the scenes z narodeninového videa pre Peťa sme s Ondrejom odpremietali za bujarého smiechu všetkých. So svalovicou v bruchu od smiechu a s unavenými hlavami z kvízu, sme sa v ten večer už všetci tešili do postele. Streda bola skvelá, akčná a plná zaujímavých aktivít, akoby to ani nebol voľný deň. Ten pravý highlight tábora ale čakal až zajtra, hľadanie stromu zeleného začína kamoši!

  1. deň (štvrtok) – 30. 7. … boli sme tam, na holi…   „Kráľova Hoľa, hľadačov stromu zeleného volá“

Deň D bol tu a privítal nás hneď ráno hrejivými slnečnými lúčmi. Pýtate sa prečo deň D? Každý náš tábor má svoj highlight, zväčša najvyšší kopec v okolí, jednoducho cieľ, ktorým sa neskôr môžeme veselo pýšiť (napríklad teraz, keď to čítate J). Tento rok bol náš cieľ naozaj náročný, po Muránskej planine a Slovenskom raji totiž prišiel čas na tretí národný park, ktorý sme navštívili – Národný park Nízke Tatry. No a ten cieľ? Najvyšší vrch ich východnej časti, Kráľovohoľských Tatier – majestátna a ospevovaná Kráľova Hoľa. Rovnako ako minulé roky na Ďumbier či Poľanu sme sa vybrali v oklieštenej zostave, tentokrát ôsmych statočných. Zvyšok ostal aj s pánom vedúcim na chate, rozhodne sa ale ani oni nenudili, veď aj o tom sa ešte dočítate. Poďme ale späť k tým, ktorí niečo pred deviatou vyrazili autami do dedinky Šumiac, odkiaľ cesta na Kráľovu Hoľu začínala. Erik, Krko, Gaťo, Vladka, Žoldy, Paťo, Tomík a Lenka to sme boli my, tí čo sme sa už nevedeli dočkať výhľadu z toho toľko ospevovaného kopca. Slnko od rána pieklo ale my sme boli radi, prvý úsek cesty totiž viedol príjemnou lesnou cestičkou. Tie výhľady sa nám naskytli už po chvíli chôdze, z krásnych, pre Nízke Tatry typických veľkých obliakov. Kopec bol stále strmší a strmší, teplota vyššia a vyššia ale motivovaní kofolkou na blížiacej sa chate sme makali hore. Horská chata pod Kráľovou Hoľou je ideálna prestávka zhruba v polovici trasy, my sme ju využili, príjemne sa osviežili a po dvadsať minútovej pauze pokračovali ďalej. Podľa turistických smerovníkov nám mala cesta trvať niečo viac ako tri hodiny, nám sa ale vysoký vysielač na vrchole začal ukazovať omnoho skôr. Záver cesty je pravdepodobne najnáročnejší, dal zabrať aj tým, ktorí celú cestu bežali ako kamzíci. Cesta tesne pod vrcholom sa totiž stávala naozaj nekonečná. Ale zvládli sme to, za dve hodiny! Výhľad z Kráľovej hole naozaj stojí za ten nekonečný kopec. Je majestátna, človek má až zimomriavky a v hlave mu neznie nič iné iba tá legendárna „Na Kráľovej holi stojí strom zelený…“, ten strom tam ale nestojí, aj keď sme ho naozaj poctivo hľadali. Aj keď ho tu nadšenci a patrioti niekoľkokrát vysádzali, nápor vetra, ktorý tu fúkal naozaj poriadne asi nevydržal. Na vrchole sme nezabudli na vrcholovú výživu, odpočinok na slniečku v tráve a samozrejme spoločnú fotku. Ani sa nám nechcelo dole, tak tam bolo krásne. Museli sme ale ísť, cesta dole bola síce kratšia, no pre kolená omnoho náročnejšia. Keďže na Kráľovu hoľu vedie aj cesta pre cyklistov, niektoré úseky sme išli po nej. Ani sme sa nenazdali a boli sme opäť dole v Šumiaci pri našich autách. Nasadli sme a vyrazili za zvyškom našej partie, ktorá sa zatiaľ plavila na člnoch po rieke Hnilec. Počujete správne, po troch rokoch oprášili naše člny, na ktorých ešte možno bola aj morská soľ z Chorvátska J. Na mori alebo na rieke, na vode je vždy zábava a zabavili sa tak aj naši najmladší členovia. V celotáborovej hre mal dnešok niesť názov Kačoblaquak, teda chôdza kačacím krokom. To, ako to po tejto turistike vypadalo vám asi nemusím ani hovoriť J. Plní dojmov, krásnych výhľadov, zábavných chvíľ ale aj unavení z náročnej turistiky sme sa všetci spolu stretli pri večeri. Mali sme si veru čo rozprávať, za celý deň sme toho toľko zažili. V ten večer oheň horel dlho, gitarka hrala a my sme sa už tešili na zajtra. Pretože dosť už bolo kopcov a turistiky, zajtra nás čaká pohoda u vody.

  1. deň (piatok) – 31. 7. …počasie nám prialo…   „Dobšinské ľadové kráľovstvo a na lodiach pirátske bojisko“

Piatok ostával dňom, otvoreným rôznym možnostiam. Mohol z neho byť typický voľný deň, plný hier vonku alebo, ak by náhodou pršalo, tvorivý deň vnútri. Našťastie piatkové ráno bolo slnečné a na nás stále čakal jeden nesplnený plán. V stredu sme museli dať prednosť pani prezidentke, no návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne sme si nenechali ujsť. Hneď po raňajkách sme sa vybrali do Dobšinej, kde sme na parkovisku nechali odparkované naše autá. K jaskyni vedie strmý, pomerne dlhý kopec, ktorý nás doviedol až ku vchodu. Vstup o desiatej sme nestihli ale o pol jedenástej už sme obdivovali bohatú ľadovú výzdobu najväčšej ľadovej jaskyne na Slovensku. Na Stanišovskú jaskyňu, ktorú sme navštívili na tábore pred dvomi rokmi sa teda nechytala ale aj táto mala svoje čaro …ľadové čaro. Mnohí z nás ju budú mať v pamäti ešte dlho J. Výlet do jaskyne netrval dlho, využili sme ním čas doobeda a po našom príchode sme pred obedom mali ešte chvíľku času. Celotáborová hra sa pomaly ale isto blížila ku svojmu záveru a všetky tímy sa rýchlo snažili zozbierať čo najviac bodov. Súťažili jednotlivci, dvojice aj celé tímy. Získať dostatok paliva na vesmírne cesty bolo ich úlohou. Piatok niesol tiež názov Vystrorukrč, chodiť s vystretými rukami je sranda pre tých, ktorí sa pozerajú, ruky ale so srandou nesúhlasia L. Mám pocit, že veľmi často používam vety ako „už tradične na tábore“, „je našou táborovou klasikou“ alebo „na našom tábore nesmie chýbať ani“ …ani hrachová kaša! Toľko smiechu, čo sme si za tie roky pri nej užili, to stojí za to spomenúť ju (týmto interným vtipom pozdravujeme našu Verču  …ble ble ble J). Poobede, keď nám všetkým vytrávilo si Marek s babami pripravili kuchársku súťaž. Po štrúdli na Donovaloch a palacinkách v Chorvátsku nasledovali nátierky v Stratenej. Avokádová, krabia a klasická cesnaková, čo myslíte, ktorá sa stala tou víťaznou? To sme sa aj my dozvedeli až po večeri, tak nepredbiehajme J. Pomazánky sa chladili v chladničke a my sme mohli začať hlavný program dnešného dňa – pirátske bitvy! Nalodili sme sa do člnov a na Stratenskej píle odohrali niekoľko neľútostných súbojov. Ukradnúť vlajku pirátskej skupine na druhej lodi, bez toho aby sa niekto okúpal? Nemožné a nebolo tomu inak ani teraz. Vybláznení a mokrí sme sa vrátili až, keď už bol čas na večeru. Tá bola naozaj sýta, no tráviť nám muselo rýchlo, na vyhodnotenie ešte čakali pomazánky. Ak ste si pri ich tvorení tipli, že víťazom bude cesnaková, máte pravdu. Klasika je klasika a tak zabodovala aj u našich porotcov – Peťa, Miloška, Ondra, Mira a Janky. Zjedli sa ale všetky, nielen tá víťazná. Človek by nikdy nepovedal, že na tábore bude raňajkovať namiesto paštekového chleba avokádovú pomazánku J. Večer, keďže bolo stále pekne a teplo, sme strávili pri ohni. Kozmické entity pre nás mali ďalšie kolo ich záludných, kvízových otázok a tak sme hlavy ešte poriadne potrápili. Poviem vám, niekedy fakt neviem, kam na tie otázky chodia ale odpovede ani sám veľký google nepozná J. Gitarka náš spev sa ozýval spred chaty Lesanka, blížime sa do finále. Zajtra nás čaká posledný celý deň a veľké galaktické finále!

  1. deň (sobota) – 1. 8.  … galaxiu sme zachránili …   „Veľké finále na kraji galaxie, tábor nám k úspešnému koncu speje“

Je to zvláštny pocit písať o sobote ako o voľnom finálovom dni, keď vždy býva posledným dňom. Tento rok sme si to ale posunuli a odchod nechali až na nedeľu. No a preto na sobotu pripadlo posledné zbieranie bodov, súťaženie o prvé miesta a záverečný táborák. Po budíčku a raňajkách sme mohli začať. Marek a jeho crew pripravili doobedie plné hier. Tradičné hry ale aj novinky, ktoré si naši mladí vedúci priniesli zo školenia Mladý vedúci, vo všetkých sa tvrdo bojovalo o posledné body a “palivo”. Celý týždeň decká aj vedúcich pozorne sledoval Ja Ekošerif Ondrej. Tomu táto funkcia ostala z minuloročného tábora Wastemania. My sme si ale povedali, že téma ochrany životného prostredia si rozhodne zaslúži priestor aj pri iných aktivitách, nielen na jednom tábore, a tak sme ekobody udeľovali aj tento rok. Ekošerif bol neľútostný, potrestal každý nesprávne odhodený odpad a odtrhnutý kvet a naopak ocenil zber odpadkov na turistike, či šetrenie materiálu. Materiál použitý najmä na tvorbu kostýmov a darov na veľké večerné finále. Posledný deň patrí tiež aj mestskej hre. Tú si pre decká pripravili patróni Krko a Gaťo. Nie je to jednoduché, obehnúť v tomto prípade dedinku Stratená a nájsť zaujímavosti, ktoré by sa hodili na splnenie úloh. Krko vždy zúfalo skonštatuje, že zatiaľ čo oni hľadajú a pripravujú mestskú hru niekoľko hodín, decká sú do polhodiny na chate a nenechajú mu ani chvíľu oddychu J. A nebolo tomu inak ani teraz. Z mestskej hry máme skvelé fotky, keďže jej súčasťou boli aj #hashtagy. Obľúbená disciplína inšpirovaná sociálnymi sieťami (holt svet ide dopredu a s ním aj táborové hry J) . Hashtagy sú vlastne námety na zaujímavé fotky, podľa ktorých decká musia vymyslieť čo najkreatívnejšiu fotku. Najprepracovanejšie a najvtipnejšie fotky vyhrávajú (a milí účastníci viem, že vás zaujíma, kto túto súťaž vyhral …tak pre nás ste víťazi všetci!). Po úspešnej  hre a výbornom obede nás už čakali prípravy na záverečný táborák. Pagoda, slávnostné verše ale hlavne – itergalaktické kostýmy! Opäť sme pred táborom obehli sekáče, alebo vyrobili kartónové kozmické skafandre na to, aby sme večer hviezdili. Galaktická téma je na toto naozaj super, kreativite sa tu medze nekladú, môžete byť pokojne z inej planéty, alebo ak chystáte kostým na poslednú chvíľu ako ja, miss universe to istí J. Poobede tímy vyrábali dary pre kozmickú entitu Eržusa, ktoré mu slávnostne odovzdali a Marek s Ondrej potom mohli odpáliť finálové predstavenie. Bola to sranda ako vždy. Chalani spravili show, nikto z nás nakoniec neskončil zatratený v čiernej diere a všetci sme dorazili do cieľa. I keď, sme vo vesmíre, koniec a cieľ je tu relatívny, však?J. Posledný večer nechýbal ani guláš. Miloško ho pripravoval už od poobedia a tak sme sa pri jeho vôni stále viac a viac tešili na večer. Bol výborný, ako vždy a bolo ho málo, ako vždy J. Nie, robím si srandu, najedli sme sa všetci, pažravci sa museli uskromniť. Vyhodnotenie si zobral na starosti Marek. Najviac paliva a bodov (celkom prekvapivoJ) nakoniec nazbieral tím Ganileaďtoto pod vedením Niky a najlepšou jednotlivkyňou sa stala Lenka. Všetci dostali pamätné listy, malé ceny a zopár záverečných slov od programového aj hlavného vedúceho. Gitara, naše obľúbené piesne a zážitky z celého týždňa zneli pri ohni sobotného slávnostného táboráka ešte dlho do noci.

  1. deň (nedeľa) – 2. 8. … a nakoniec …   „V Stratenej sme sa nestratili a domov sa šťastlivo vrátili“

A je to tu, ste na konci čítania a my sme na konci nášho týždňa v Stratenej. Posledný deň je podobne ako ten prvý, hektický. Možno ešte viac, keďže za týždeň sa veci ľúbia záhadne postrácať, rozhádzať a dokonca znásobiť J. Hneď po raňajkách, tradičných ČTD – čo tábor dal, sa všetci vrhli na balenie svojich kufrov. Všetci hľadali svoje veci a nachádzali ich na naozaj netradičných miestach. Okrem svojich kufrov sme balili nástenku, kuchyňu, farbičky, jednoducho všetko čo sme počas tábora používali. Nebolo ani desať hodín, keď sme mali hotovo. Miloškov nákladiak bol naložený a ten sa tak mohol vydať na cestu prvý. My sme na chate Lesanka ešte chvíľu ostali. Víťazi bodovačky izieb sa podelili so zmrzlinou, ktorú sme pekne všetci zjedli vonku …na klasiku, lyžicami, priamo z misy J. Zo Slovenského raja sa nám domov veru nechcelo, bolo tu krásne. To, že sme si tento rok vybrali naozaj úžasné miesto sme vedeli už od prvého dňa. Byť na pomedzí troch slovenských národných parkov, priamo v bráne do raja a obklopení ovečkami, to je idylka. Mnohí z nás boli v tomto kraji po prvýkrát, turistami nie tak zaplavený a nádherne čistý. Kráľova Hoľa dala zabrať ale stála za to, dovolím si tvrdiť, že z nej bol naozaj jeden z najkrajších výkladov, ktoré som kedy videla. Muránska planina a hrad Muráň sú naozajstnou perlou a Slovenský raj o tom snáď nemusím ani básniť, nevolá sa raj predsa náhodouJ. Prostredie bolo krásne, no my sme okrem toho radi aj za to, že na tábore tento rok bolo veľa našich nových členov. Veríme, že sa im všetkým páčilo a nikdy nezabudnú na zážitky ako fekálfantóm, kačablaquak, grankové kolienka, alebo Miloškove legendárne strapaté rezne J. Téma Fénixovho sprievodcu po galaxii vypálila naozaj výborne, možno sme to ani nečakali, koľko nového sme sa z večerných kvízov dozvedeli. Bola to zábava, opustiť na chvíľu planétu Zem. Či sa na ňu o rok vrátime je stále vo hviezdach. Ale sľubujem vám, že niečo skvelé zasa vymyslíme. S týmito slovami sme sa rozlúčili aj  v nedeľu pri klubovni, po dlhej ceste domov. Zvládli sme to, aj napriek tomu, že len pár týždňov dozadu sme netušili, či nejaký tábor vôbec bude. Teraz už vieme, že nás ani vírus nezastaví!
No a mne neostáva nič iné kamoši, iba vám poďakovať, že ste opäť venovali svoj čas tejto brožúre a vrátili sa spolu s nami na tábor. Dopisujem tieto riadky vo vlaku a je už takmer koniec augusta. Čo nás čaká, nevie asi nikto ale ja verím, že to všetko zvládneme a uvidíme sa prvú septembrovú stredu na schôdzke, s úsmevom na perách. Ahojte!

Zobraziť galériu

Cesta rozprávkovým kráľovstvom

Každoročný deň detí v Parku miniatúr v obci Podolie sa už bez nás nezaobíde. Za dodržania všetkých hygienických opatrení sme tento rok boli opäť pri tom. Každoročne organizované podujatie pri príležitosti Dňa detí v Parku miniatúr v obci Podolie patrí medzi naše tradičné podujatia. Už niekoľko rokov chodíme vždy na dva dni pomáhať organizovať Cestu rozprávkovým kráľovstvom, ktorá deťom predstaví pomedzi miniatúry hradov mnoho klasických aj moderných rozprávok. Naši členovia aj tento rok nechýbali a už v sobotu ráno sa prezliekli do svojich kostýmov. Na jednotlivých stanovištiach porozprávali svoj rozprávkový príbeh a potom deťom vysvetlili ich úlohu. Odpovede na otázky od Shreka, prekážková dráha od statočných rytierov či hľadanie súhvezdí na nebeskej oblohe s Večernicou. Tieto a mnohé iné „bezkontaktné“ stanovištia, aké tento rok museli byť čakali na návštevníkov a deti. Ak deti prešli všetky stanovištia, vylúštili tajničku a splnili úlohy, vyslúžili si pečiatku na účastnícku kartičku. S tou potom zavítali k múdrej sove, ktorú už roky stvárňuje náš pán predseda, zaspievali mu pesničku alebo zarecitovali básničku a dostali sladkú odmenu. Okrem toho, že sú to vždy príjemne strávené dva dni na slniečku tým naši členovia aj zdokonaľujú svoju komunikáciu a prácu s deťmi. Radi pomôžeme aj našim priateľom z Podolia a posilňujeme tak dobrovoľnícku aktivitu našich členov.

Zobraziť galériu

Prekvapenie na stanovačke

S koncom školského roku vždy prichádza čas na stanovačku. Tento rok sme síce školský rok neukončovali bežne no za prísnych hygienických opatrení prišiel čas aj na noc pod stanom – prvú pokoronovú akciu staroturianskych fénixákov. Blízko domu, bez signálu aj elektriny – na Kamennom moste. V júni, ku koncu školského roka, keď už noci začnú byť teplejšie vždy vyrážame na stanovačku. Stráviť noc po stanom je pre mnohých novým a nepoznaným zážitkom. Keďže máme tento rok veľa nových členov, dlho sme sa práve na toto podujatie tešili. Plány nám ale bohužiaľ prerušila pandémia korona vírusu, ktorá ovplyvnila viacero našich aktivít. Nakoniec za prísnych hygienických opatrení sa nám ale podarilo ju zorganizovať. Na miesto sme dorazili v piatok na bicykloch, hneď po našom príchode sa spustil silný dážď. Ten nás nakoniec sprevádzal až do konca nášho pobytu, noc pod stanom preto bola skutočným zážitkom. Strávili sme veľa času indoorovými aktivitami a hrami v chate. Upevňovali sme tímového ducha a užívali po dlhej dobe čas strávený s kamarátmi. Okrem toho sme v piatok večer usporiadali aj oslavu narodenín nášho predsedu, varili guláš a hrali na gitare. A to bolo to prekvapenie.

Organizátorom sa to podarilo utajiť dokonalé. Niekoľko týždňov v utajenom režime natáčali pozdravy od terajších aj bývalých členov. Prezentácia to bola dojímavá. O to viac, že na ňu prišli aj naši bývalí kamaráti a bolo ich neúrekom. Spomínalo sa, spievalo a smialo … no skoro ako na skutočnej oslave. Veď pozrite:

Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2019

A opäť máme jeden rok za sebou. Ale nerátal by sa, keby neprišiel tradičný posledný výjazd. Za cieľ sme si vybrali oblasť Zochovej chaty v Malých Karpatoch a hlavy sme zložili v Chate Zuzana. Pri príchode nás čakal príjemný pán domáci a rozkúrený krb.  Prvý večer sme strávili pri teplom čajíčku a premietaní fotiek z celého roka. Krásne obzretie s patričným komentárom zúčastnených a oživením spomienok ….a ľutovali tí, čo neboli. S obavami sme sa zobúdzali do sobotňajšieho rána, lebo podľa predpovede malo pršať! A nepršalo! Po raňajkách sme sa zbalili a vyrazili k rozhľadni na Veľkej Homoli. Bola to príjemná prechádzka v ideálnom “jarnom” počasí. Dokonca aj výhľady boli na toto ročné obdobie uspokojivé. Chvíľu sme sa kochali, urobili vrcholovú fotku a po vlastných stopách sme sa vrátili späť na chatu. Meteorológovia ešte chvíľku počkali na našich kamarátov, ktorí si turistiku trošku predĺžili a potom to prišlo. Dážď, hmla, vietor …. a my sme sa už v teple chaty venovali ďalším aktivitám. Vladka pripravila “vysokoškolský” puding, Nika priniesla neozdobené perníčky a ostatných učila, ako sa to robí. Hrali sa rôzne hry a súťaže, niektorí si museli trošku oddýchnuť. Dokonca sme mali aj vzácnu návštevu. Prišiel Milanko s Kikou. Pred večerou prišiel na rad sľúbený Grinch, potom už gulášová polievka a grankové kolienka. Nasledovala krátka pauza, a potom to už naozaj prišlo. Marek a spol. pripravili nočnú hru, v rámci ktorej sa hľadali vianočne darčeky. Boli to muky držať v rukách darček a nemôcť ho otvoriť. Čakalo sa až na posledné družstvo. Pravidlá sú pravidlá. Hra trvala dve hodiny!  Ale dočkali sme sa. Marek zavelil a šuchot papiera nemal konca. Každý rád dostáva darčeky a ani tu nebol nikto, kto by ho nechcel! Potom sme ešte vyhodnotili troch najlepších za aktivity a činnosť počas celého uplynulého roka. Nikoho neprekvapilo, že to boli Krko, Vladka a Gaťo. Ale o rok sa to určite zmení. Všetci traja už zarezávajú na vysokých školách a strácajú body neúčasťou na oddielových schôdzkach. My im držíme palce pri prvých skúškach. Večer sme zakončili komorne pri gitarkách. Hrali sme väčšinou na želanie a o polnoci sme to “zalomili”. Ráno už iba raňajky, a potom balenie a cesta domov. Bola to naozaj príjemná rozlúčka so starým rokom. P.F. 2020

Zobraziť galériu

Leto 2019: Wastemania v Podpoľaní

 

 

 

 

  1. deň (sobota) – 27. 7. … zoznamovanie sa s prostredím …

Vitajte kamoši, zas po roku pri čítaní našej táborovej brožúry. Verím, že sa vám bude čítať rýchlo a príjemne a, že sa spolu s nami zasmejete a zažijete našu Wastemaniu naplno, spolu s nami. Tento rok nás túlavé nohy zaviedli do menej známeho ale o to krásnejšieho kúta Slovenska – do Podpoľania. Privítala nás príjemná, rodinná chata s príznačným menom Rodina v obci Látky. Témou pre celotáborovú hru sa stala ekológia, zerowaste, obnoviteľné zdroje energie …no a podobné cudzie slovíčka, ktoré sme spoznávali počas celého týždňa. Téma to bola náročná ale poňali sme ju hravo a zaujímavo, a tak nakoniec vypálila fakt dobre. Celý program tento rok premiérovo režírovali naši deviataci. Tí sa pár dní pred začiatkom vrátili zo školenia Mladý vedúci, a tak svoje vedomosti mohli využiť rovno v praxi. No a aj keď to tak chvíľami nevyzeralo, zvládli to skvelé!

Taaak a teraz keď už vieme kam ideme a s akými plánmi, môžeme vyraziť. V sobotu o desiatej sme sa stretli pred klubovňou. Všetci plní očakávaní, čo z toho tento rok bude. Kufre aj všetko potrebné sme naložili do Miloškovho nákladiaku, dali poslednú pusu maminke a zahájili asi trojhodinovú cestu. Miloškov nákladiak s nami síce išiel ale tento rok bez pána kuchára. Miloško musel bohužiaľ ostať doma L. No, a tak sme po dlhých rokoch kuchára museli vymeniť. A to za naozaj silnú konkurenciu, tento rok bol pánom kuchyne Ondro Kokavec starší. Na miesto činu sme dorazili okolo obeda. Píšem síce dorazili ale ja som na mieste nebola, my spolu s Ondrejom a Gaťom sme ešte tancovali na Tanci slnka a k našim kamošom sme sa pridali až v nedeľu. Ale veď prvý deň všetci poznáte. Nebol ničím špeciálny, bolo treba všetko vybaliť, pripraviť a nachystať. Zoznámili sme sa s prostredím, odhalili zákutia našej chaty a objavili dokonca saunu! Látky si pre nás pripravili dážď, takže prvý večer sme museli odložiť aj slávnostný táborák. Úvodné táborové slovo a pár tónov sme si preto vypočuli v spoločenskej miestnosti. Inak, toho dažďa bolo ešte za celý týždeň kopec…veď uvidíte

  1. deň (nedeľa) – 28. 7.   … pri prameni Ipľa …

Tak a je tu prvé ráno v Látkach a s ním aj začiatok druhého táborového dňa. Tento rok sa na zozname nepovinných vecí, ktoré sme so sebou brali na tábor ocitli aj bicykle. Boli sme v kopcoch, a preto sme zopakovali program aký bol na Donovaloch pre tromi rokmi, teda na cykloturistiku išli iba tí, ktorí si na to naozaj trúfli. Prekvapením najmä pre pána vedúceho bolo, že si trúfli všetci naši noví členovia. A tak sme to využili hneď druhý deň nášho tábora, cykloturistike tentoraz patrila nedeľa. Skupinka cyklistov vyrazila hneď po raňajkách preskúmať okolie tohto krásneho kraja. K prameňu rieky Ipeľ, ktorý bol ich cieľom nakoniec skôr či neskôr prišli všetci. Dokonca aj tí, ktorí svoju energiu cestou viac sústredili do rozprávania ako šliapania do pedálov J. No a zatiaľ čo naši kamoši makali na bicykli sme my na Starej Turej dobalili posledné veci do Berlinga a vybrali sa konečne za nimi. Načasovanie sme mali naozaj perfektné, pretože sme do Látok prišli presne vtedy kedy sa z cykloturistiky vracal aj zvyšok tábora. Akurát k prvému táborovému obedu. No, a keď už sme sa aj my zabývali začali sme s poobedným programom. Na mňa počkali nástenky takže spolu s babami sme strihali, písali, kreslili a lepili no a chlapci? Chlapci sa pustili do prípravy slávnostného táboráku. Dnes už počasie na oblohe veštilo, že by to večer možno aj mohlo vyjsť. Keď bolo všetko pripravené hrali sme hry vonku, pif-paf a podobné klasiky predsa nikdy nesklamú J. Sklamalo ale počasie, ktoré nevydržalo ani do večera. Zmoklo všetko drevo nachystané na pagodu a spolu s ním aj my. No a tak namiesto gitarky pri ohni bola opäť len gitarka na gauči. Vravela som, toho dažďa ešte bude požehnane tento týždeň. Keďže sme už ale boli v kompletnej zostave Marek s babami nám mohli predstaviť celotáborovú hru. A tak sme sa večer ešte dozvedeli čo bude cieľom Wastemanie, aký kvíz nás čaká každý večer a v akých tímoch budeme súťažiť. Elektroodpad po záruke, Kovošroťáci a Kartoňáci. Tri tímy, ktoré tento týždeň ovládnu Wastemaniu!

  1. deň (pondelok) – 29. 7. … jooooj Poľana, Poľana …

Pondelok na našich táboroch patrí vždy bicyklom. Ale keďže tento rok bolo všetko iné a bicykle sme prevetrali už včera, na pondelok padla hlavná táborová turistika. Našim cieľom bol najvyšší vrch okolia – vyhasnutá sopka Poľana. Po raňajkách nás čakal klasický zhon. Vedúci už v turistických topánkach prešľapoval pred chatou, zatiaľ čo ostatní ešte balili ruksaky, umývali zuby alebo pohodovo popíjali kávičku. Nakoniec sa nám ale podarilo do deviatej opustiť našu základňu a vydať sa na cestu. Autami sme sa odviezli do Hriňovej, rozlúčili sa s Ondrom, no a ďalej už pokračovali po turistickej značke. Spočiatku bola cesta naozaj náročná, slnko pálilo a my sme po asfaltových cestách brázdili Hriňovské kopanice. Chvíľkami sme sa cítili ako na púšti, nikde v dohľade nebol žiadny les, akoby sme ani neboli na turistike. Zásoby vody sa nám postupne míňali a slnko v čase obeda svietilo priamo na naše hlavy. Keď tu zrazu uprostred ničoho – malý obchod! A v ňom teta, ktorej sme v ten deň spravili pravdepodobne jedinú tržbu. Keď všetci spokojne dolízali nanuky pokračovali sme ďalej. Teta predavačka nám poradila skratku, ktorá skratkou aj skutočne bola (my sa skratiek totiž bojíme veď poznáte tie náčelníkove). No a onedlho už sme boli v lese a začali sme stúpať do kopca k našej prvej medzizastávke – vodopádu Bystrô. Tam prišiel čas na zaslúžené osvieženie aj na niečo dobrého z balíčka. Keď už k vodopádu dorazili aj poslední členovia našej výpravy a nabrali sme nové sily, pokračovali sme v ceste. Po rebríkoch sme stúpali stále vyššie a vyššie až k horskému hotelu Poľana. No a tu nastala zmena našich plánov. Počasie už nespolupracovalo tak ako ráno a tak sa Peťo spolu s mladšími deckami vybrali späť dole na chatu. Čo by to ale bolo za turistiku keby nezdoláme ten hlavný cieľ, no nie? A tak rovnako ako minulý rok na Ďumbier, sme sa vybrali v pätici na Poľanu. Cesta bola zaujímavá a poviem vám, po tom stupáku, ktorý sme vyšliapali boli očakávania veľké. Poľana je však len malá čistinka uprostred lesa takže žiadne krásne výhľady nečakajte, ak sa tam niekedy vyberiete. Trochu sklamaní sme si otvorili tradičnú vrcholovú výživu, spravili fotku a vybrali sa naspäť dole. Po krátkom občerstvení v hotelovom bufete, tou istou cestou ako kamoši pred nami. To sme však netušili aký zážitok na nás ešte čaká. Poľana je známa svojimi štvornohými, chlpatými obyvateľmi ale napadlo by vám, že zrovna vy jedného stretnete? My sme stretli, malého macka uška priamo pred nami. Našťastie sme ho nezaujali a pokračoval ďalej svojou cestou, no my? My sme pridali do tempa a čo si budeme hovoriť s poriadne stiahnutými ritkami hnali dole. K záveru cesty sme stihli aj dážď ale keď sme dorazili na chatu, bolo nám naozaj jedno či sme zmoknutí. Hlavne, že celí a bez stretnutia s maminkou medvedicou. Bol to veselý deň, plný nových zážitkov, ktorý sme večer však ukončili opäť dnu. Vonku stále pršalo, slávnostný táborák sa preto opäť odložil. Čo myslíte, bude vôbec?

  1. deň (utorok) – 30. 7. … veľká kopa zábavy …

Po dvoch dňoch cykloturistiky, turistiky a spoznávania nových miest na nás v utorok čakal konečne voľný deň. Klasicky sa budíček posunul o polhodinku neskôr takže služba pripravovala raňajky až na pol deviatu. Po raňajkách na nás čakali hry na chate. Ondrej už mal pripravený „Ondrej papier“, plný rokmi overených hier. Celé doobedie sme strávili vonku pred chatou, hrali sme naháňačku vo štvorci, fúriky, pif-paf …no naozaj všetko možné. Niektorí, ktorých už súťaže nebavili sa zabavili aj na piesku, kde stavali  pevnosti či mosty. Čo vám poviem, kto si rád nespomenie na detstvo a na pieskové koláčiky. No a pri tom všetkom sme sa ani nenazdali a ujo Kokavec na nás už aj mával z terasy “Obeeed”. Aby som nezabudla voľný deň patril aj hre s názvom “Kiss killer”. Je to klasika, ktorá nesmie chýbať. Zabíjať pusou sa mohlo celý deň, nikto vás však pri tom nesmel vidieť. Kto bol najlepší a podarilo sa mu prežiť vám prezradím neskôr. Po obede sme si viacerí hodili šlofíka alebo len tak chillovali na izbách. Ale keď už nás začali žrať mrle, museli sme voľačo začať robiť. Naše baby si pre nás pripravili ekohru. Bola to príjemná indíciovka, pri ktorej sme v okolí našej chaty hľadali papieriky a odpovedali na otázky. Trasu však stihli prejsť len dve skupiny pretože v Látkach sa opäť raz spustil nečakaný dážď (spomínate ako som vám na začiatku vravela, že ho bude ešte veľa? J). Ten nás zahnal dovnútra. Nám to ale až tak nevadilo. Zahrali sme si obľúbené “meno, mesto, …”. A keď nám došli už všetky písmena abecedy, otvorili sme make-up salón. Počas celého tábora, vždy ráno každý krútil kolesom šťastia. Na tomto kolese boli úlohy rôzne, jednou z nich bola aj zmena imidžu. No a dnes si túto úlohu vykrútili viacerí. Medzi nimi aj ja. A tak som sa pohodlne usadila, dala deťom farby na tvár a oni už sa vybláznili. Večer v zrkadle som sa zľakla aj samej seba. Keď dážď ustál a všetko vyschlo rozhodli sme sa, že dnes je ten deň, kedy by sme náš tábor mohli už naozaj oficiálne odštartovať. Chlapci sa preto vybrali chystať slávnostný táborák. My ostatní sme sa zatiaľ modlili nech už to dnes konečne vyjde. Asi sme sa modlili dosť pretože po večeri sme už aj všetci sedeli pri ohni. Naši najmladší si užili ich prvé zapaľovanie slávnostného táboráku. Všetci krásne odrecitovali básničky a potom už si len užívali tú čarovnú atmosféru. A tak nám to konečne vyšlo, síce až štvrtý táborový večer ale vyšlo. Náš tábor bol oficiálne odštartovaný.
PS: Sľúbila som, že sa dozviete kto vyhral “Kiss killera” ale vlastne sa tí dvaja asi doteraz nedohodli kto komu tú poslednú pusu dal.

  1. deň (streda) – 31. 7. … Lesnícky skanzen vo Vydrove…

Streda bola pre všetkých záhadou. Už od včera, kedy nám vedúci prezradil, že zajtrajší program bude prekvapenie sme premýšľali, čo si to pre nás zasa pripravil. Celé ráno nám dával nápovedy a my sme aj tak vôbec netušili kam nás vezme. Predsa len, tento kraj nám bol stále pomerne neznámy. A tak sme sa naraňajkovali, obuli do turistických topánok podľa pokynov a usadili do áut. Cesta bola dlhá ale keď sme po dobrej hodine vchádzali do obce Vydrovo, už sme vedeli čo sa chystá. Prekvapením nášho vedúceho bola návšteva lesníckeho skanzenu spojeného s lesnou železničkou. Jazdu vláčikom sme si nechali na výlet s rodičmi a vykročili sme rovno do lesa. Každý, kto má rád prírodu a spoznávanie lesa by v tomto skanzene nemal chýbať. Aj zložité veci sú tu zaujímavo a pútavo spracované, a tak prehliadka nikoho nenudila. Naučili sme sa mnoho nového o živote lesa a aj o tom ako mu človek vie pomôcť, no bohužiaľ aj ublížiť. Počas celého dňa sme hrali obľúbenú hru “Kliešť”. Táto hra spočíva v tom, že skupinou koluje štipec, ktorý je kliešť. No a ten u koho pri najbližšej prestávke skončí spieva. Bolo veselo, zazneli rôzne hity. Na konci prehliadky skanzenu sme ešte potrebovali oplieskať nejaké chechtáčiky a tak sme zavítali do bufetu a tlačili langoše s kofolou. Lesnícky skanzen bol naozaj super výlet a budeme ho určite vrelo odporúčať ďalej. Niekedy poobede sme však už opäť nasadli do áut a vydali sa na cestu späť. Po príchode na chatu sme všetci potrebovali trochu oddychu a tak sme celý ďalší program spravili taký voľnejší. Za to večer sme sa naplno venovali našej celotáborovej hre – Wastemanii. Peťo si celý deň poctivo čítal tabule v skanzene, utekal nám aby sme nevideli, ktoré zaujímavosti si zapisuje a teraz ich na nás všetky vytiahol. Museli sme premýšľať koľko rokov má tá najväčšia jedľa či v ktorom roku skanzen otvorili. Z hláv sa nám veru parilo ale večer to bol ešte pekný. Dneškom sme sa vlastne prehupli do druhej polovice nášho tábora. No a na záver streda – poriadne sa vyspať treba predsa! Tak dobrú noc.

  1. deň (štvrtok) – 1. 8. …počasie nám už prialo…

Štvrtok v Podpoľaní začal klasicky budíčkom a raňajkami o ôsmej. Pred sebou sme mali deň plný zaujímavých aktivít a návštev okolia preto sme dúfali, že dnes by nám počasie naozaj mohlo priať. Do batôžkov sme zbalili balíčky a plavky a vydali sa na výlet. Našou prvou zastávkou bola zrúcanina hradu Divín. Pozor nie Devín ale Divín, nedivte saJ. Na hrade sa pilne pracovalo, všade boli samé stroje a robotníci. My sme si ho celý aj napriek tomu prešli a pokochali sa výhľadmi. Už z hradu sme v diaľke videli vodnú nádrž, na ktorej bolo plno ľudí a užívali si príjemné teplo. Bola to priehrada Ružiná – náš ďalší cieľ. Bolo poriadne teplo a tak sme sa pomaly ale isto pobrali z hradu naspäť dole do dediny. Kúpili sme si nanuky v miestnych potravinách, opäť nasadli do áut a vyrazili na kúpačku. Na pláži sme si našli dobrého fleka a tam rozložili všetky naše veci. Niekto hneď, iní opatrnejšie išli okúsiť vodu. Bola super, naozaj čistá a príjemná. A tak sme si užívali obed, na slniečku a pri vode. Tí, na ktorých prišiel hlad si rozbaľovali svoje balíčky alebo navštívili bufet. Na tejto pláži som bola vo veľkej výhode, ako jedinú ma totiž napadlo zobrať si šľapky. Ostatní pomaličky kráčali do vody a plakali pri každom kamienku. Keď už ale boli ďaleko a nedosiahli na dno, bolo dobre. Zabávali sme sa parádne ale niečo okolo pol tretej prišiel čas na odchod. Poobede sme ešte čakali vzácnu návštevu. Cestou z priehrady v autách všetkých lámalo. Voda nás poriadne unavila a tak po príchode bol na pláne oddych. Ja som tŕpla pri počítači, pri výbere vysokoškolského internátu a zvyšok našej osádky spal alebo len tak chilloval na izbách. Spomínala som ešte návštevu, ktorá mala prísť. Okolo štvrtej do Látok zavítal náš Duško s priateľkou Vierkou. Neprišli naprázdno, so sebou priniesli aj poobedný program. Výroba ekologických vrecúšok zo starých záclon nám perfektne zapasovala do témy. A tak sme vyrábali, niekomu to išlo od ruky, niektorí sa trochu potrápili ale všetci sme to nakoniec zvládli. Štvrtok veštil, že sa nám pomaly ale isto blíži koniec tábora. Zajtra na nás čakalo už len veľké finále a preto dnes večer bol v pláne posledný kvíz od vedúcich. Do tímov sa k mám pridali ako radcovia aj Vierka s Duškom a pomáhali nám odpovedať na záludné otázky Peťa a Ondra. Joj ako radi sme boli keď sme už mohli ísť k ohňu. Vždy nás tými otázkami tak vytrápia. Večer prišiel čas na táborák. Pesničkami sme potešili aj Duška, dokonca nám pomohol vyprosiť obľúbenú Abecedu. Bol to pekný večer, Ondro nám pripravil grilovanú slaninku, hrali sme a spievali. Zaznel aj Kozel do Chorvátska pre našu Zuzku, veď to už je tiež tradícia. A tak sa ku koncu blížil šiesty večer nášho tábora. Nás starších čakala ešte dlhá noc, výber internátov totiž čakal aj na chalanov. Ostatní už v tom čase sladko spali.

  1. deň (piatok) – 2. 8.   … wastemania naplno…

Tak a je to tu, opäť to ubehlo ako voda a pred nami čaká posledný, celý táborový deň. Spolu s Krkom a Gaťom sme boli vo štvrtok večer dlllho hore. Okrem výberu internátu nás totiž čakalo aj vymýšľanie záverečnej indíciovky, ktorá bola už takou našou klasikou na táboroch. Nejako sa nám podarilo vymyslieť naozaj zaujímavé úlohy, dať to dokopy, a tak sme v piatok po raňajkách mohli ísť na to. Táto indíciovka je vlastne takou poslednou možnosťou pre všetky tímy získať nejaké body. No a preto sa väčšinou všetci snažia. Lenže ako býva zvykom predstava vedúcich a realita býva iná. Chalani včera 3x obehli dedinu, zapisovali, vymýšľali a mne povedali, že deti tu skôr ako na obed stopercentne nebudú. A tak som im verila, spravila si kávu a vyložila nohy. Lenže viete ako, decká si posledné body nenechali ujsť a túto hru zobrali ako preteky. Kto prvý dobehne, ten vyhráva. A tak sme tu za polhodinku mali všetky tímy aj so správnymi odpoveďami. Holt, máme to my šikovné deti však? J Do obeda preto chalani ešte zorganizovali nejaké súťaže, fúriky, prekážkové dráhy a porozdeľovali už naozaj posledné body. Na nás totiž po obede čakala posledná úloha celej Wastemanie. Po celý čas vám tu spomínam večerné kvízy Peťa a Ondra. No a tie kvízy neboli len taká zábavka na večer. Každý tím sa musel aspoň trochu posnažiť. Ak boli totiž dobrí, mohli si vybrať materiál, ktorý na záver budú môcť využiť. Pýtate sa využiť na čo? No predsa na výrobu totemu, maskota alebo proste niečoho čo bude finálnym dielom každého tímu. No a veru, že sa do toho pustili všetci s vervou a každý po svojom. Elektroodpad po záruke už deň predtým vykradol snáď všetky kontajnery na plast v Hriňovej. Vážne! Dávno som sa necítila tak trápne ako keď na nás z okien bytoviek pozerali ľudia a pravdepodobne si v duchu mysleli “čo to tie decká sakra stvárajú”. Ale čo, sranda musí byť. A kde inde keď nie na tábore však? Takže to bol prvý tím, Elektroodpad vytvoril obrovského maskota z plastových fliaš ako taký manifest dobe plastovej. Svojím výrazom upozorňoval na hrozbu, ktorou plasty pre našu planétu rozhodne sú (pre tých, ktorí sa možno pýtajú, plasťák opäť skončil v kontajneri na plast, nenechali sme ho nikde v lese). Druhý tím sme boli my – Kartoňáci. My sme taktiež chceli vytvoriť maskota, ktorý by bol vyrobený z odpadu a využiť tak to čo už potrebovať nebudeme. A tak vznikla naša Kartoňáčka. Slečna z krabíc, oblepená obalmi od sladkostí a oblečená v starom tričku. Bol to asi jediný výrobok, ktorý vydržal a cestoval s nami aj domov. A  tak teraz stráži a zdobí Krkov zrub na Rohu. Posledným tímom boli Kovošroťáci, ktorí nevyužili zrovna kov akoby ste si možno mysleli. Ich základným materiálom boli veci z prírody, kúsky kôry, mach a vetvičky. Vytvorili nádhernú postieľku pre lesného škriatka a nakoniec aj zvíťazili. Musím povedať, že sme sa dávno tak nezažrali do výroby niečoho ako dnes. Porota v zložení našich vedúcich pri vyhodnotení naozaj nevedela kto bude víťazom. Každý tím to poňal úplne inak a každý bol niečím výnimočný. No a tak sme vlastne ukončili náš tábor. Vyhodnotením totemov, všetkých súťaží a nakoniec slávnostným táborákom. Samozrejme nechýbal ani guláš na večeru, veď to už poznáte. Víťazmi Wastemanie sa nakoniec stali Kratoňáci (ehm, môj tím tak samozrejme najlepší) aj napriek tomu, že za víťaza najlepšieho totemu sme zvolili Kovošrotov a ich bio postieľku. Každý ale dostal pamätný list a tí menší aj nejakú odmenu. No a tak sa k záveru blížil posledný večer a my sme sa s ním rozlúčili ako sa na tábor patrí. Za hlasu nás a gitary!

  1. deň (sobota) – 28. 7.   … a nakoniec …

Sobota je vždy deň, ktorý sa mi píše najlepšie. Posledný deň je krátky, dokopy nič sa nedeje, všetci len balia a ja môžem rekapitulovať. Budíček bol klasicky na ôsmu. Raňajky najlepšie aké môžu byť ČTD alebo Čo Tábor Dal, takže každý si dá to na čo má chuť. No proste paráda, až na ten zhon. Po celej chate každý hľadá svoje veci, baliť treba okrem vlastných kufrov aj veci spoločné. A, že v nich po včerajšom kreatívnom poobedí ostal poriadny neporiadok! Ale tak už to poznáme, už vieme ako na to …to si vždy vravím a aj tak vždy nestíhame. Tentokrát neprišiel s nákladiakom Miloško ale jeho synátor a všetky veci nám pomohol naložiť. Mohlo byť asi pol desiatej keď s nákladiakom odišiel smer Stará Turá. My sme ešte upratovali, lúčili sa s chatou, s hojdačkou, s pieskoviskom… J. A keď už si pre kľúčiky prišla pani domáca, poďakovali sme sa a pomaly sa vydali na cestou domov. Musím ešte povedať, že sme mali naozaj príjemnú domácu. Dala nám plnú dôveru a bola veľmi ústretová aj k našim eko požiadavkám. Chata Rodina bola krásna, snáď sa sem, do Látok a do Podpoľania ešte niekedy vrátime. Veď kde inde sa vám podarí stretnúť medveďa? My už teraz vieme presne čo robiť ak by sme sa stretli, prečítali sme si predsa v lesníckom skanzene. Bol to pre nás kraj nepoznaný a teraz už vieme, že rovnako ako zvyšok Slovenska nádherný. Cesta nám ubiehala rýchlo, podriemkavali sme, počúvali hudbu a ani sme sa nenazdali boli sme pred klubovňou. Tu už čakali rodičia, ktorých sme privítali pusinkami. Rozlúčili sme sa s kamošmi a utekali k obedu. Tento rok celý ten týždeň ubehol akosi rýchlo, možno je to tým, že sme už starší a berieme to inak. Aj včera večer pri ohni Peťo rozprával o tom ako “starneme”. Odchádza naša zlatá generácia, už z nás budú vysokoškoláci a ďalšia silná generácia sa mení na stredoškolákov. Ja ale verím, že sa budeme stále vracať a stále sa na nás aj deti budú tešiť. To čaro tábora si predsa nenecháme ujsť. Uvidíme s čím prídeme budúci rok. Tento rok bola téma náročná ale vypálila suprovo. Dokonca a to vám ešte napíšem sme boli aj inšpiráciu pre 12.CSS, ktoré sa budúci rok bude niesť práve v duchu udržateľnosti a ekológie. Tak sa tešíme a veríme, že aj tam prinesieme kus našej Wastemanie! Tento tábor bol naozaj nad očakávania perfektný. Už je koniec prázdnin, keď dopisujem túto brožúru. Nestíham Peťove termíny ako vždy ale dúfam, že ako jemu tak aj vám sa to dobre čítalo. Gratulujem veď ste prišli až na záver. Verím, že ste si leto a prázdniny naplno užili kamoši a vidíme sa už túto stredu! Na prvej fénixáckej schôdzkeJ. Nezabudnite, o štvrtej!

Vaša Vladka

Zobraziť galériu

11.CSS v Kľačne

Ani neviem ako mám začať. 11. CSS bola jedna veľká bomba. Či už sa to týka pohybu, zábavy alebo zážitkov.
Pre začiatok môžem povedať, že ako Stará Turá sme ani tento rok nesklamali, a pôsobili sme zmätok hneď pri doprave do Kľačna, pretože po ceste meškajúcim vlakom sme nestihli autobus zo Žiliny. Ale tak heej, aspoň sme mali poobednú prehliadku Žiliny zahrnutú v programe 😀. Večer, keď sme sa konečne dopravili na miesto pobytu (len tak pre záznam zmeškali sme 2 autobusy :D), čakala na nás výborná studená večera. Možno raz aj bola teplá, ale to bolo ešte vtedy ,keď ju jedli všetci ostatní. Ale nám to nevadilo, pretože po dlhej ceste sme boli hladní.
V piatok ráno sa to všetko začalo dosť skorým budíkom, raňajkami, a návalom pohybových aktivít, pri ktorých sme sa dosť nasmiali. Predsa, len tak každý deň sa Krko v sumo kostýme nevidí. Po zaslúženom obede prišla na rad turistika, ktorá nám alergikom dala zabrať. Trasa síce nemala ani 4km, ale z toho asi polovica bola cez krásnu peľovú lúku, z ktorej všetky alergicky náchylné deti vyšli s červenými očami, plným nosom a ako bonus sa lesom ozývala harmonická melódia poskladaná z kýchania. Ale inak to bolo fajn. Večer po príjemne studenej sprche nasledovala večera a hneď po nej živá knižnica, v ktorej sa nachádzali naozaj zaujímavé knihy.
Sobota sa začala celkom príjemne pretože sme sa na konferencii zasa naučili niečo nové o svojom tele. Poobede som sa dosť zapotil na športových turnajoch a večer prišla moja najobľúbenejšia časť. A to bola Fénixácka paródia na všetky možné televízne programy od TV novín až po Smotánku (ďakujeme za párty pani Dreva P. :D). Nasledoval Minitalent, pri ktorom som si uvedomil, ako nadané deti vo Fénixe máme (alebo skôr, ako nenadaný som ja :D). Potom už ostala len posledná noc, a naozaj prísahám, že sme všetci išli hneď po večierke spať.
A keďže sme boli tak dobre vyspaní určite sa nám o 6 ráno príjemne vstával,o aby sme sa stihli zbaliť, pretože tentokrát sme naozaj nechceli zmeškať autobus. Ale všetko nám vyšlo a v bezpečí sme docestovali domov.
Musím povedať, že pri odchode mi bolo naozaj smutno. Ale všetky tie zážitky ma stále rozveseľovali. Boli to dni na ktoré budem ešte dlho spomínať (samozrejme v dobrom).
Samo
Tohto ročné Celoslovenské stretnutie Fénixákov bolo jednoducho super. Nie len že konferencia bola zaujímavá a záživná, ale aj všetky ostatné aktivity boli jednoducho super. Ale tak začnem od začiatku…
Odchádzali sme vo štvrtok. Všetci sme sa stretli v NMnV, odkiaľ sme už putovali spolu. Čas v rýchliku ubiehal ako voda, až kým sme sa nedostali do Púchova, kde sme stáli 30 minút, a tým pádom sme mali aj 30 minút meškanie. Keď sme dorazili do Žiliny, išli sme si popozerať námestie a potom do obchodného centra Mirage. Keď sme videli, že už je čas ísť na autobus, zobrali sme sa a išli. Na zástavke sme ešte ,,chvíľu” čakali, a potom už hurá na autobus. Keď sme už prišli do Kľačna (epicentra CSS), čakala nás výborná večera. Zjedli sme ju a potom išli na izby. S menšími problémami sme sa ubytovali a mohli ísť spať.
Ráno, po raňajkách sme mali doobedie športových aktivít. Čakali tam na nás rôzne súťaže, ako bol napríklad stolný futbal v ľudskom prevedení, Demolátor, boxovací mech a mnoho iných súťaží. Mne osobne sa najviac páčil Demolátor. Potom bol obed, a po obede taká menšia turistika. Turistika by bola úplne v pohode, kebyže nás nezoberú cez lúku, kde bola tráva pomaly až po brucho. Samozrejme moja alergia sa hneď začal činiť a hneď bolo po srande. Všimol som si, že väčšina z nás boli alergici. Ale našťastie, pani zdravotníčka mala kvapky do očí, čo tú alergiu aspoň trochu zmiernili. No nám moc nepomohli, a pre mňa, Sama a Kajku prišlo auto aby nás odviezlo na ubytovanie. Umyli sme sa a už to bolo v pohode. Večer na nás čakala inšpiratívna živá knižnica. Podľa mňa bola veľmi zaujímavá. To bol potom koniec piatkového večera. Samozrejme, ešte sme potom boli chvíľu na izbe s novými ľudmi ktorých sme spoznali.
Sobotu ráno po raňajkách bola konferencia na tému Zdravý životný štýl – športová časť. Konferencia bola zaujímavá. Inštruktori nám ukazovali rôzne cviky ako sa ponaťahovať. Potom bol obed a poobede boli ďalšie športové aktivity. No tento raz to boli už konkrétne športy ako napríklad futbal, vybíjaná, bedminton, kinball. Ja s Ondrejom sme boli na vybíjanej, a musím uznať, že sme boli fakt dobrí. Potom večer bola Aktivita z názvom TV Fľačno, čo bolo niečo ako napodobenie správ. Stará Turá s Galantou a Handlovou mali na starosti Smotánku. Nepodarilo sa nám to úplne ako sme chceli, ale myslím, že aj tak sme to spravili super. Potom bola záverečná diskotéka. Ráno sme sa už len napapali a išli domov. Samozrejme to sprevádzali smutné pocity, lebo ľudí, ktorých som si veľmi obľúbil zasa dlho neuvidím. No a na záver, toto CSS bolo úplne dokonalé a neskutočne sa teším na ďalšie.
Žoldy
Zobraziť galériu

“Železničná” stanovačka

Tento rok tomu nebolo inak aj minulé roky a vydali sme sa na stanovačku. Teraz sme išli na Vrbovce zástavka ktorá sa nachádza medzi Myjavou a Vrbovcami. Mali sme odchádzať až sobotu ráno vlakom. Tak keď som si sobotu dobalil posledné veci, zobral gitaru a mohol ísť. Na stanicu som samozrejme prišiel posledný, lebo ako som sa doobaľoval. Som si neuvedomil koľko je hodín a trošku meškal, ale tak vlak som stihol. Zišlo sa nás tam celkom hodne, presnejšie bola to najväčšia stanovačka akú si pamätám. Keď prišiel vlak, všetci sme nastúpili skontrolovali či nikto nechýba a mohli ísť. Cesta ubehla ako voda a už sme boli na mieste. Keď sme prišli už nám Vilko nachystal stôl, nejaké stoličky a lavičku na ktorú sme si mohli dať veci. Vilko nám spravil krásnu exkurziu a porozprával nám o histórii tunela, že napríklad pri jeho výstavbe zahynulo šesť robotníkov, alebo že výstavba tunela začala v roku 1923 a skončila 1927. Tiež nám ukázal okolie, železničnú búdku, a mnoho iných zaujímavých vecí. Keď exkurzia skončila mohli sme sa dať do práce. My starší sme išli natierať železničnú zastávku na zeleno a mladší mali zohnať drevo a založiť oheň. Ešte predtým ako sme išli natierať sme zastávku, museli o kefovať železnými kefami aby bol hladký povrch. Keď sme to mali, tak sme išli natierať. Podľa mňa to nebolo veľmi náročne a práca nám išla ako od ruky. Keď už sme to skoro mali, tak začalo pršať a Peťo zavelil že si máme dať pauzu. Tak ja už som si len dorobil svoju stranu a išiel aj s ostatnými stavať stany. My sme s Krkom náš stan postavili celkom rýchlo a okrem toho, že bola tvrdá zemina nebol žiadny problém. No ale iný s tým mali ,,menšie” problémy. Keď už boli stany postavané, tak sme sa išli všetci napapať a oddýchnuť si. Keď sme boli napapaní sme sa opäť vrátili k zastávke a išli ju domaľovať, zatiaľ čo si naši členovia ktorý boli prvý krát na stanovačke užívali a robili blbosti v stanoch a pri táborisku. Keď sme mali už konečne hotovo a zástavka bola konečne natretá, tak sme sa s Krkom, Kajkou, Paťom a Ivkou dali do vymýšľania nočnej hry. Nadviazali sme na tému 6 mŕtvych robotníkov. Hru sme vymýšľali až do samého večera, ale podľa mňa stála za to. Začali sme hrať o pol dvanástej s tým že sme rátali, že sa bude hrať takú hodinku. No avšak to sa nestalo. Keďže sme hru spravili celkom strašidelnú tak sa aj logicky balí a hra trvala dve a pol hodiny. Cieľ hry sme splnili, keďže každého jedného sme extrémne vystrašili. Ale tak niet sa im čo čudovať. No a keď konečne o druhej oslobodili duše mŕtvych robotníkov, tak zaľahli do stanov a išli spať. My sme sa ešte hodinky rozprávali pri ohni a potom taktiež zaľahli. Ráno nás zobudil trúbiaci vlak z čoho sme neboli nejako moc nadšení, ale tak raz sme stať museli. Po raňajkách sme si zbalili stany opäť niekto rýchlejšie a niekto pomalšie(že Kajka a Iva), pomohli Vilkovi spratať všetok donesený nábytok a už len čakali na vlak. Za mňa osobne to bola zatiaľ najlepšia stanovačka iba škoda že bola zo soboty na nedeľu a nie z piatka na nedeľu.

ŽOLDY

 

 

Najviac sa mi páčila nočná hra. Zaujal ma tunel. Nepáčila sa mi v noci zima a malý dážď.

Hanka

Veľmi sa mi tu páčilo. Najviac sa mi páčila nočná hra a exkurzia v tuneli. Zabudol som si hrnček. Spali sme 5 hodín a dole kopcom. Niektorých o 8 hodine zobudil vlak. Jedlo bolo dobré.

Tomáš

Bolo to dobré, zábava a teplo. Páčila sa mi opekačka a nočná hra. Nepáčilo sa mi veľa komárov a stan stal nakrivo a dole kopcom. Ale spal som iba chvíľku, takže bolo dobre. Najlepšie bolo, keď sme išli do tunela.

Ondrej

Páčila sa mi tam nočná hra a výlet do tunela. Bolo tam dobre. Páčilo sa mi tal stavanie stanu aj spanie v stane. Pomáhali sme, opekali sme.

Samuel

V sobotu sme sa všetci stretli o pol desiatej na železničnej stanici, odkiaľ sme vyrazili vlakom do Vrboviec. Krátko po tom, ako sme tam prišli, sme sa pustili do roboty. Chalani šmirglovali a my (mladšie baby) sme prelepovali biely nápis lepiacou páskou, aby sa naň nedostala farba. Počas toho ako sme pracovali sa spustil dážď. Potom sme si postavili stany a na chvíľu do nich zaliezli, aby sme si oddýchli. Neskôr sme išli chystať nočnú hru. Vymýšľanie nočnej hry trvalo nejaký čas a keď sme sa vrátili, naši mladší členovia si už opekali na ohni. Pridali sme sa k nim. A keď sme sa všetci navečerali, vybrali sme sa spolu do tunela M.R.Štefánika. Neskôr večer sme hrali na gitare a keď odbila jedenásta hodina, tak sa začala nočná hra. V nedeľu bolo vstávanie síce ťažké, ale po raňajkách sme zobrali, zložili stany a už len čakali na príchod nášho vlaku. Čas sme si vyplnili hraním hier. Po príchode domov sme vyčerpaní ľahli do postele a spali. Ešte predtým sme sa všetci poumývali a prezreli, či nemáme kliešťa.

Kajka

V sobotu po tom, čo sme absolvovali cestu vlakom, sme sa šli prejsť po okolí a išli maľovať vlakovú stanicu. Po tom, čo sme domaľovali, sme si šli postaviť stany. Potom sme sa rozdelili, niektorí šli vymýšľať nočnú hru a ostatní šli hľadať drevo na večerný oheň. Keď už bolo všetko nachystané, tak sme šli na exkurziu do tunela Milana Rastislava Štefánika. Po tom, čo sme sa vrátili, sme šli opekať klobásy a špekáčky. Keď sme už všetko spapali, tak sme šli spievať a hrať na gitaru k ohňu. Potom nasledovala nočná hr, po ktorej sme šli spať. V nedeľu ráno sme sa zobudili a šli sa naraňajkovať. Keď sme sa už napapali, išli sme sa pobaliť a zbaliť stany. Keď sme všetko pobalili, išli sme domov.

Nika

V sobotu poobede, keď som prišiel, tak už bolo vlastne všetko hotové. Stany postavené, a tak som pomohol aspoň s natieraním zastávky. Neskôr naši šikovní chlapci postavili fénixácku zástavu. Potom sme si všetci opiekli špekáčky alebo klobásky. Keď sme boli dobre napapaní a tršku nám vytravili, tak sme išli na prehliadku tunela s V. Matuškom. On nám porozprával rôzne zaujímavosti napr. načo sú v tuneli tie biele čiary. Potom sme si klasicky zaspievali pri ohni a dali ešte takú pohodovú nočnú hru.

Paťo

Na stanovačku som prišiel ako posledný. Navečer sme šli na exkurziu do tunela. V noci sme deckám pripravili nočnú hru (deťom treba vysvetliť ako sa hrajú a čo je to indícia). Počas nočnej hry som si vyvrtol členok. V noci nám nepršalo, čo je škoda! Spalo sa mi dobre, mal som celý stan pre seba. A na ďalší deň sme išli vláčikom domov. Až na ten vyvrtnutý členok som si stanovačku veľmi užil.

Gaca

Ráno som vstal a naraňajkoval sa. Potom som išiel do auta a rodičia ma zaviezli na stanicu. Išli sme do stanice Vrbovce zastávka. Odložili sme si veci a pán Vilko Matúška nám spravil prehliadku železničného strážneho domčeka a tunela. Potom sme sa vrátili na zastávku. Rozdali sme si úlohy a vrátili sme sa km tunelu. Ja spolu s mladšími členmi sme rozkladali oheň. Starší maľovali búdku. Poobede začalo popŕchať. Vytiahli sme plachtu a zakryli batohy. Schovať sme sa išli do strážneho domčeka. Keď prestalo popŕchať, postavali sme si stany. Ja s Tomíkom sme postavili stožiar na vlajku. Pán Vilko nám ukázal tunel. Má dĺžku 2,5 km. Išli sme až do polky pozrieť sa na nedokončenú vetraciu šachtu. Keď sme sa vrátili, mali sme opekačku. Potom sme si zaspievali. Starší pre nás pripravili strašidelnú nočnú hru. Rozdelili sme sa na skupinky. Riešili sme úlohy. Vyspal som sa a mali sme raňajky. Potom sme sa zbalili a išli sme na zastávku. Tam sme hrali hry a čakali na vlak.

Paťko

Zobraziť galériu