Viacdňové podujatia

17.CSSF v Bystrej

Opäť po roku sa nám naskytla možnosť zúčastniť sa Celoslovenského stretnutia Fénixákov, ktoré sa konalo v Bystrej. Choroba nám bohužiaľ deň pred odchodom trošku pokazila plány, a tak sme sa v piatok doobeda na vlakovej stanici stretli v menšom počte než nás malo ísť, ale ani to nás nezastavilo a vydali sme sa užiť si tieto štyri dni. Stretli sme sa teda na vlakovej stanici a nastúpili do nášho prvého vlaku, kde sme mali šťastie na naozaj „príjemného“ sprievodcu, ktorý Rii vynadal hádam za všetko (ešte jedna zastávka a vadilo by, že aj dýcha). V rýchliku z Trenčína sme čas využili na tvorbu plagátu k večernému predstavovaniu organizácie. Po niekoľkých hodinách cesty sme už konečne dorazili a mohli sa ísť ubytovať a potom nás čakala večera, po ktorej sme predstavili našu základnú organizáciu a aj mesto z ktorého pochádzame a zahrali sa zoznamovaciu hru. Sobota patrila Detskej konferencii „Sú medzi nami cestovatelia“.  Hosťami tento rok boli Ján Drinka – ako prvý na svete prešiel cestu okolo sveta na Pionieri a Lovec hradov -vo svojom voľnom čase navštevuje hrady, má ich prejdených už 744 a píše o tom blog. Bolo to naozaj inšpiratívne a zaujímavé rozprávanie. Poobede sme vyplnili krátkou turistiku na Dedečkovu chatu, kde sme si dali kofolku. Ešte že sme balenie nepodcenili a zbalili si so sebou turistické topánky, lebo takúto turistiku by som naozaj v teniskách šliapať nechcela. Každá organizácia mala za úlohu počas turistiky vyplniť všetky úlohy z časopisu, ktorý pripravilo ústredie, a tak sa z nás stali redaktori. Práve tie naše boli aj vyhodnotené a ocenené ako najlepšie. Večer diskotéka, kde sme sa naučili ďalšie nové tance. V nedeľu po raňajkách sme vyrazili autobusom do Bystrianskej jaskyne. Pôvodne sme mali ísť peši, no dosť pršalo, tak sme išli autobusom. Poobede nás čakali workshopy, kde sa plnili rôzne úlohy cez stavanie stanu, zorientovanie mapy buzolou, správne balenie,….Znelo to zaujímavo, že by som si to s babami prešla aj ja, no nakoniec som mala ja s Lenkou na starosti jedno zo stanovíšť. Mali si u nás za čo najmenší čas zbaliť batoh na turistiku a vybrať do neho z veľkej kopy vecí (praktických aj nepraktických) vybrať tie čo sa na turistiku hodia. Bolo nám veľmi vtipné ako veľa tímov pod časovým tlakom balilo zo sebou okrem pršiplášťa aj dáždnik. Ak by bola náhodou búrka, myslím že ten dáždnik by tam bol použitý prvý a poslednýkrát. Podvečer nás čakal ešte jeden hosť, ktorým bol Marek Slobodník – ten zas Pionierom cestoval do Afriky a porozprával nám svoje zážitky z tejto cesty. Z tejto cesty má aj natočený film, z ktorého nám chcel kúsok prehrať, no WI-FI moc  nespolupracovala, a tak z toho bol naozaj len pár minútový úryvok. Potom už ako býva zvykom bol Minitalent. Aj tento rok sa ho zúčastnila Sárka, ktorá spievala a Ria nám zatancovala. Obom sa podarilo veľmi dobre umiestniť. Sárka skončila druhá a Ria prvá. Kto chcel sa ešte mohol zúčastniť diskotéky. Samozrejme, že my sme tam nesmeli chýbať a po nej sa šlo spať. V pondelok sme sa po raňajkách zbalili, rozlúčili sa a vydali na cestu. Tieto štyri dni sme si spoločne veľmi užili a ani sa nám domov nechcelo. I keď je pravda, že už som sa nevedela dočkať mojej postele, lebo tie čo boli tam boli dosť tvrdé, že aj ležanie na zemi by bolo mäkšie.

Nika

Ráno sme sa stretni o 10 :10 na stanici. Vyrazili sme 10 : 20 zo Starej Turej. Išli sme do Trenčína. Keď sme prišli čakali 15 min. Potom sme išli do Vrútok. Tam sme čakali 1 hod. Sadli sme si na kufre a hrali hru. Potom sme išli na vlak do Banskej Bystrice. Prišli sme a išli sme sa pozrieť do Sinsayu a Kauflandu. Potom sme išli do Podbrezovej a tam nás čakal autobus, ktorý išiel do Bystrej. Prišli sme a zaregistrovali sa a išli na izby. Večer nás čakala večera a program.
Sobota: ráno sme o 8:00 mali raňajky a následne nás čakala detská konferencia. Mali sme hostí Jána Drinku, Lovca hradov a Mareka Slobodníka. Dozvedeli sme sa nové zaujímavosti. Večer  nás čakala diskotéka .
Nedeľa: Ráno sme išli do Bystrianskej jaskyne. Potom sme mali voľný program. Po obede sme mali workshop do 16 00 . Potom prišiel Marek Slobodník. Porozprával nám koľko mu to trvalo  atď. Potom bola večera a večer nás čakal minitalent . Ja som išla s tancom a Sárka spievala od Prešporka cesta rovná. Umiestnili sme sa ja na 1 mieste a Sárka na 2.mieste . Ešte na chvíľu sme mali diskotéku . Potom sme išli na izbu kde sme si dali sprchu a ľahli do postele.
Pondelok: raňajky sme mali o 8 : 00 po raňajkách sme sa začali baliť a vysťahovali sme sa . Autobus pre nás prišiel o 10 : 45. O 11 : 25 nám išiel vlak z Banskej Bystrice do Vrútok. Z Vrútok do Trenčína kde nás potom zobrala moja mama Andrea domov. A tak sa končí náš výlet do Bystrej.

Ria

V dňoch 12.9. a 15.9. 2025 sa konalo Celoslovenské stretnutie Fénixákov. Tento rok to bolo na strednom Slovensku v blízkosti Táľov v Bystrej. Boli sme ubytovaný v hoteli Vrchy. Cesta tam aj späť bola veľmi dlhá vyše šiestich hodín sme cestovali ale nám to nevadilo. Vždy sme si našli nejakú zábavku, pri ktorej sme sa poriadne zasmiali. Nastúpili sme do Čachtickej streli a hneď ako prvé sa Riuške vyliala voda a bola celá mokrá 😂. No čo vám poviem celá Ria. Celá mokrá bola až do vtedy kým sme nevystúpil na konečnej zastávke v Trenčíne. Tam sme chvíľku počkali a išiel nám ďalší vlak až do Vrútok. Po ceste do Vrútok sme boli v kupečku a robili menší plagát o našom meste. Každá z nás nakreslila jednu vec ja som nakreslila Javorinu, Ria graf a Lenka Kristínu Royovú. Rýchlo nám to ubehlo a zrazu sme čakali hodinu na ďalší vlak ktorý nám išiel do Banskej Bystrice. No tá hodina ubehla dosť rýchlo lebo sme hrali kvíz o Slovenských pamiatkach a myslím si že každá z nás sa niečo nové naučila. No ani neviem ako ale zrazu už sme sedeli vo vlaku. V Banskej Bystrici sme sa už stretli s ďalšou organizáciou z Krásna nad Kysucou a spolu s nimi sme išli do Kauflandu a potom sme sa išli ešte pozrieť do Sinsayu nech nám ubehne čas. No a čakala nás posledná jazda vlakom až do Podbrezovej. V Podbrezovej nás už čakal autobus ktorý nás priviezol až na ubytovanie. No po celom dni cestovania sme už konečne prišli zaregistrovali sme sa a dostali sme naše izby. Potom bola večera a po nej bolo otvorenie tohto celoslovenského stretnutia. Po otvorení sme mali príležitosť sa navzájom spoznať. Bolo to veľmi super no ale keďže už bolo dosť hodín išli sme spať. Každý jeden deň sme mali raňajky o ôsmej. V sobotu po raňajkách sme mali detskú konferenciu Sú medzi nami a hosťami boli Ján Drinka ktorý prešiel celý svet na pionieri a Lovec hradov ktorý chodí po všelijakých hradoch či na Slovensku alebo v zahraničí. Po konferencii sme mali chvíľku voľno po toľkých informáciách má normálne rozbolela hlava 😂. Ale nie poobede sme mali kratšiu turistiku, pri ktorej sme robili noviny a aj sme vyhrali. Lebo sme ich mali určite najlepšie a najkrajšie.  No povedzte komu by sa nepáčil náš inzerát a mravcovi ktorý sa volal Charlie. Večer sme prišli na ubytko a hneď za chvíľku sme mali večeru a potom bola diskotéka čo je pre mňa asi najlepšia vec na týchto stretnutiach. Večer sme zaspali ani nevieme kedy a ako. V nedeľu sme sa zobudili trošku do upršaného počasia ale nám to nevadilo. Doobeda sme išli pozrieť Bystriansku jaskyňu ktorá bola veľmi pekná. Potom sme mali obed a po obede sme mali podľa mňa veľmi super workshop. Stavali sme stan, balili sme sa na turistiku, háčkovali sme zahrali sme si na hudobné nástroje, zašportovali sme si no bolo toho veľmi veľa a mňa to extrémne bavilo. V tento večer nás čakala jedna vec na ktorú som sa tak pomenej tešila ale tak nakoniec to bolo super. Mali sme minitalent. No ale ešte pred tým prišiel jeden hosť Marek Slobodník no čo vám o ňom poviem je to cestovateľ. No ale poďme k  tomu minitalentu. Ja som si zaspievala a Ria zatancovala myslím si že porota to rozhodla správne lebo Riuške dali prvé miesto a ja som bola hneď druhá po nej po pravde vôbec mi nevadilo že som nevyhrala lebo som to našej Riuške, ktorá vždy niečo vtipné a aj trápne vymyslela priala a tešila som sa spolu s ňou. Po minitalente sme mali ešte na záver krátku diskotéku no a potom sme sa o jedenástej pobalili a isli spať. V pondelok ráno sa nám nechcelo ísť lebo to bolo naozaj krásne ale tak vždy sa musí niečo skončiť a my sme to zakončili našou znova dlhou cestou s jednou zmenou a to bola že Riina mama pre nás prišla do Trenčína a zaviezla nás domov. Tieto štyri dni a všetky spomienky z nich mám zapísané hlboko v srdci a nikdy na ne nezabudnem.

Sárka

Na ústredí celý rok pilne pracovali na príprave 17. celoslovenského stretnutia fénixákov. Je to už moje piate CSSF a tak som si myslela, že už všetko poznám a nič ma nemôže prekvapiť. Opak bol však pravdou, program bol naozaj zaujímavý a rozhodne sme sa nenudili. Na tento rok bola vybraná téma „Cestovanie“ a v tom duchu sa nieslo aj celé stretnutie. Večerný program v piatok sme začali predstavením ZO. Každá ZO si mala pripraviť plagát o svojom meste a následne sme ho nalepili na mapu Slovenska. Potom sme si ešte zahrali hru, kde sme sa spoznali medzi sebou, ale aj sme spoznali nové krajiny. Niektoré veci sa predsalen nemenia a tak nás v sobotu čakala Detská konferencia s názvom „Sú medzi nami cestovatelia“. Prišli medzi nás zaujímavý ľudia. Ján Drinka nám porozprával o tom, ako na svojej motorke prešiel okolo celého sveta a Lovec hradov nám predstavil niektoré z hradov, ktoré sa fakt oplatí navštíviť. Poobede sme išli na turistiku na Dedečkovu chatu. Počasie bolo krásne a tak sa nám išlo dobre. Po ceste sme sa zabávali hrou, ktorú si pre nás pripravili. Stali sa z nás novinári a redaktori a našou úlohou bolo napísať vlastné noviny. Tie naše boli najlepšie. Večer sme mali diskotéku spojenú s rôznymi súťažami. Nedeľa sa začala netradične, išli sme do Bystrianskej jaskyne. Keďže pršalo, išli sme autobusom, potom kúsok peši a už sme boli opäť v suchu vnútri v jaskyni. Bola naozaj krásna. Po tom ako sme sa naobedovali sme mali rôzne workshopy. Prišiel nás pozrieť ešte jeden cestovateľ Marek Slobodník, ktorý nám porozprával o jeho ceste do Afriky. Minitalent samozrejme nesmel chýbať. Tento rok boli fakt skvelé vystúpenia. Nakoniec sme si užili ešte chvíľku diskotéku. Ráno nás čakali už len raňajky, balenie sa a cesta domov.

Lenka

Zobraziť galériu

Leto 2025: Klížske Hradište

Srdečne zdravíme každého, kto sem zablúdil. Takto sme tu zverejňovali aktuálne informácie o našom pobyte v Klížskom Hradišti počas našich letných potuliek po okolitej prírode a pamiatkach.

Ďakujeme Ondrovi a Miloškovi za „full servis“ v kuchyni aj doprave a manželom Roháčkovcom za pomoc pri odvoze.

3.8. 2025 Nedeľa

… a všetkému je koniec. Posledné sladké raňajky, zbalenie vlastných vecí, upratanie a hurááá domov. V noci nám trochu spŕchlo, a to bol vlastne jediný dážď, ktorý počas tohto týždňa naozaj prišiel.

2.8. 2025 Sobota

Nastal posledný plný deň a to je čas na dokončenie súťaží a hier, vyhodnotenie a samozrejme záverečný kotlíkový guláš. Začalo to celkom nevinne-hrami a zábavou.

A predsa prišlo prekvapenie-táborová svadba. Keď si náš Samo Sáru bral ….

A potom prišli tance a zábava.

A na záver táborák a vyhodnotenie…

1.8. 2025 Piatok

Rozhodnutie o výlete na dnešný deň sme nechali až na ráno, podľa toho, aká bude predpoveď počasia. Aj pre okres Partizánske prišli výstrahy pred búrkou a to rozhodlo. Bicykle zostávajú v garáži, ide sa peši na neďalekú rozhľadňu. Nálada je skvelá, nikdy sme neboli zdravší, ako práve teraz. Ale iba chvíľu. Lili pri svojom šantení stupila tam, kde nemala a nechala sa nosiť 🙁

Po návrate na základňu to bolelo iba do chvíle, keď sa išlo do kade. Odvtedy je opäť všetko v najlepšom poriadku. Keďže búrky neprišli, na chvíľu sme predsa vytiahli bicykle a vyrazili do dediny. Niektorí na nákupy, iní len tak na detské ihrisko. Cestou  späť trochu mrholilo, ale nám to už bolo jedno.

Po večeri prebehol tradičný kvíz a momentálne počujeme vreskot z dvora, kde všetci zázračne ožili a šantia. Ešte chvíľu počkáme a zaspávať budeme pri spoločnom sledovaní filmu o mimoňoch. Zajtra nás čaká posledný deň. Dokončíme súťaže družstiev aj jednotlivcov a pri večernom slávnostnom táboráku sa budeme s chatou Kamenta lúčiť. Prebehlo to strašne rýchlo, nestihli sme všetko plánované, ešte sa sem vrátime.

31.7. 2025 Štvrtok

Dnes sme si dovolili voľný deň na základni, ale vôbec nebol voľný. Hneď po raňajkách sa rozbehla Táborová spartakiáda. Počasie nám praje, na slniečku to frčalo jedná radosť. Sem tam niekto odbehol v rámci služby do kuchyne, ale zameškané musel dobehnúť. V kuchyni bolo trochu viacej roboty, lebo sa varil aj obed a hneď po ňom sa začali pripravovať MUFINY.

Nápad a recept priniesla Ria. Po palacinkách, pomazánkach, krupicovej kaši či pirohoch to bola pre tento rok vhodná zmena. Tímy frčali na plné obrátky, trúba piekla, výsledky sa dostavili. Vyhodnotila to odborná porota na čele s Vladkou, ktorá nás navštívila v rámci inšpekcie z ústredia. Žiaľ, vyhrať mohlo iba jedno družstvo, ale snaha sa cení. Mufiny po hodnotení zmizli. Asi fakt boli dobré, mne sa neušli.

Finále bolo dôstojné a na úrovni. Žiadne rodinkárstvo ani protekcia. Ale my vieme svoje…..

Zajtra sa vraj má zmeniť počasie. Počkáme do rána a uvidíme.

30.7. 2025 Streda

Po včerajšom náročnejšom dni sme sa rozhodli dnes absolvovať poznávačku autami. Všetci do ružová vyspinkaní hneď ráno po raňajkách sme nastúpili do áut a vyrazili smer Topoľčianky. Po ceste sme sa zastavili na hrade Hrušov, kde nadšenci už 30 rokov robia z ruiny zázrak. Predtým ho nebolo  medzi stromami vôbec vidieť. Veď posúďte sami. Urobili sme dobrý skutok a venovali sme im 50 EUR. Zostali dojatí…..

Pri zostupe dolu sme míňali pamätník prvému prezidentovi T.G.Masarikovi. O chvíľu sme už vstupovali do jeho letného sídla v kaštieli Topoľčianky.

Po prehliadke sme sa už poponáhľali do hôr Tribeča, kde je lokalizovaná unikátna zvernica zubrov. Prišli sme včas. Po krátkom oddychu začalo poobedné kŕmenie a my sme boli pri tom.

Po večeri sme stihli absolvovať tradičný kvíz Rady starších a momentálne už horí táborák. A vraj bude aj nočná hra. Zajtra zostávame na základni, ale to až zajtra …..

29.7. 2025 Utorok

Býva tradíciou, že prvá turistika je vždy najnáročnejšia a nebolo to iné ani dnes. Rozhodli sme sa prvú cykloturistiku absolvovať v pohorí Tríbeč a  stálo to za to. Po výdatných raňajkách sme si zbalili balíčky na cestu a vyrazili.

Už prvý výjazd do sedla Vrchhora nám dal zabrať. Tu sme sa posilnili a oddýchli. Potom sme absolvovali dlhý zjazd až do Veľkých Uheriec, kde sme si dali kofolku a obednú siestu.

Žiaľ, mesto Partizánske sme si pozreli iba z cyklochodníka, ktorý vedie popri rieke Nitra a obchádza centrum mesta. Čas nás tlačil, nestihli sme ani kaštieľ v Brodzanoch ale to nevadí. Určite si na to ešte nájdeme čas. Na základňu sme prišli presne na večeru. Unavení a hladní, ale spokojní. Po večeri si každý užil kaďu s teplou perlivou vodou a na nič iné už neostal čas. Je 22.00 a už všetko spí. Adam so Sárou sa snažia nahradiť chýbajúce mamičky, vymýšľajú si rozprávky na dobrú noc a funguje to.

28.7. 2025 Pondelok

Momentálne doháňam dlhy zo včerajška, jednoducho nestihol som. Čo je podstatné, pricestovali sme  bez problémov a včas. Príjemná pani domáca nás uviedla do priestorov Chaty Kamenta a odfrčala. Postupne sme sa zabývali, zorganizovali život a bol tu večer. Stihli sme úvodný slávnostný táborák a tešili sa na nasledujúci deň.

Zobraziť galériu

Stanovačka na Kamennom moste

Po roku opäť prišiel ten čas. Ide sa na stanovačku! Na tento víkend som sa už veľmi tešila. Stretli sme sa klasicky pri klubovni a tam sa začala babská jazda. A to myslím doslova. Peťo s Ondrejom išli autom, čiže na bicykloch sme išli iba my dievčatá. Po príchode na Kamenný most nás čakala prvá výzva – postaviť stany. Pre niektorých to bola náročná úloha, ale my s Nikou sme si s tým hravo poradili. Založili sme si oheň a mohli sme ísť opekať. Po večeri si pre nás Sárka s Riou pripravili hru. Bolo to fakt super a dokonca sme vyhrali. Nesmela chýbať ani gitara a spev pri ohníku. Na toto som sa tešila zo všetkého najviac a veru nesklamalo. Večer sme zakončili kartami a nočnými rozhovormi. Na raňajky sme si pochutnali na chleboch s paštekou a na ovocnom čaji. Už len zbaliť veci, spacáky, karimatky a stany a išli sme domov. Cesta bola pohodová, veď sme sa len viezli dole kopcom. Tam kde sa naša výprava začala, tam sa aj končí, a tak sme sa od klubovne každý pobrali domov. Tento rok to máme už za sebou a ja sa už neviem dočkať na stanovačku o rok.

Lenka

Niektorí ešte trávili svoje sobotné poobedie  na jarmoku, no my sme vytiahli bicykle a vyrazili na stanovačku.  Zišli sme sa pri klubovni, naložili veci Peťovi do auta a mohli sme vyraziť. Cesta nám ubehla rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme boli na Kamennom moste. Ako  prvé sme sa po príchode pustili do stavania stanu. Tento rok som ho s Lenkou postavila za asi rekordne najrýchlejší čas (roky praxe :D) aj s pomáhaním menším babám, ktoré s nami boli stanovať tento rok prvýkrát. Medzitým Ondrej pripravil ohnisko, aby sme si mali kde na večeru opekať. Sárka s Riou nám pripravili zaujímavú hru, kde sme hľadali otázky a odpovedali na ne a ako posledné, sme mali uhádnuť tri hádanky. Túto hru sa zázrakom podarilo vyhrať mne s Lenkou.  Večer samozrejme  nesmeli chýbať pesničky pri ohníku. Ráno po raňajkách sme pobalili veci a zviezli sa nazad do Turej. Bola to veľmi príjemná akcia, kde som aspoň trochu mohla oddýchnuť medzi náročným skúškovým a zároveň je to aj taký menší digitálny detox, kedže signál by ste tu moc nenašli. Škoda len, že sme nemohli ísť na tri dni ako býva zvykom. Už sa veľmi teším na tu budúci rok.

Nika

Dňa 14.6. som sa zúčastnil každoročnej tradičnej stanovačky na Kamennej m moste. Išlo sa tam na bicykloch a spalo sa v stanoch. Večer sme opekali, hrali rôzne hry a spievali pri ohni taborácke piesne. Na druhý deň v nedeľu sme sa zbalili a išli domov. Veľmi som si to užil a verím, že o rok bude zas tak dobrá a možno aj lepšia.

Ondrej

Stretli sme sa pri klubovni o 16:00 h. Išli sme na bicykloch asi 1 h a prešli sme 8 km. Prišli sme tam a začali sme sa vybalovať. Založili sme oheň a začali sme opekať. Ja som si dala slaninu. Zahrali sme sa hru. 1. mieste skončila Nika a Lenka s bodmi 9,5 b. Na 2. mieste skončili Vanda s Lili s bodmi 5 b. A na  3. mieste skončil Peťo a Ondrej s bodmi 4b. Večer sme šli spať o 1 ráno a zobudili sme sa o pol siedmej. A takto sa skončila naša stanovačka.

Ria

Stretli sme sa pri klubovni. O štvrtej sme odchádzali. Išli sme na bicykli. Postavili sme stany. Potom sme šli opekať.

Lili

Išli sme na stanovačku na Kamenný most. Išli sme na bicykloch. Bolo tam krásne. Spievali, behali. Ráno sme raňajkovali potom sme sa šli pobaliť a potom sme vyrazili. A prišli sme okolo pól 11.

Vanda

Zobraziť galériu

MDD v Parku miniatúr

Ani tento rok na nás organizátori nezabudli. Tentoraz sme pripravili pre deti stanovišťa, kde sa zapojili a zapotili aj rodičia. Okrem zábavy hľadali a spoznávali modely hradov a zámkov, rastliny, dreviny, vtáčiky a medzitým súťaže a relax. Počasie nám prialo, každý úspešný účastník dostal Účastnícky list a sladkú odmenu.

Zobraziť galériu

Spoznávame slovenské mestá-Kežmarok 2025

Poďakovanie namiesto záveru.

Touto cestou chceme poďakovať Jarovi a Mirovi, ktorí nám robili nielen šoférov, ale fantasticky zapadli do kolektívu a aktívne tvorili celý čas pozitívnu atmosféru. Aj vďaka ním sme zažili v Zamagurí krásne štyri dni, na ktoré budeme ešte dlho spomínať.

4.deň- Belianska jaskyňa a dlhá cesta domov.

Keď píšem tieto záverečné riadky, všetci sme už šťastne doma. Návštevu Belianskej jaskyne sme si odkladali v programe ako zálohu, keď bude pršať. A nepršalo! Všetky dni boli fantastické, každý sa domov vrátil pekne opálený. Ale nakoniec nám to predsa nedalo. Posunuli sme dnešný odchod a poďho kúsok cez cestu a trochu do strmého kopca. Stihli sme prvý ranný vstup. Bolo to príjemné zavŕšenie nášho spoznávania Zamaguria. A čerešničkou na torte bolo, že milá sprievodkyňa dovolila Sáre zanôtiť si na ľudovú notu v jaskynnom koncertnom sále. Všetci sme mali zimomriavky na chrbte. Znelo to fantastický. A to je už naozaj všetko.

Zbalili sme kufre, upratali a rozlúčili sa s pani Slodičákovou. S jednou zastávkou na posilnenie a odľahčenie na benzinke sme sa preštrikovali cez Ružomberok a Strečno a šťastne dorazili k rodičom, ktorí už netrpezlivo vyčkávali pri klubovni.

3.deň- Bachledka, plte na Dunajci a kamaldulskí mnísi

Ráno sme sa zobudili do slnečného rána. Po sladkých kakaukových raňajkách sme vyrazili do Bachledovej doliny. Čakal na nás Chodník v korunách stromov. Ocitli sme sa v inom svete, ale rýchlo sme sa prispôsobili – aj cenovo. Turnikety zavrndžali a boli sme vo výške 24 metrov. Trocha adrenalínu, trocha odvahy a žmýkanie znalosti zo zemepisu. Na záver bol výstup na 32m vysokú vežu s nádherným výhľadom (pokiaľ neprekážali Poliaci). Po zostupe sme sa posilnili a oddýchli a hurá do doliny k autám, Čakajú nás pltníci na Dunajci.

Pri Dunajci nás už čakali dvaja fešní mládenci. Naskákali sme do plte a poď ho dole prúdom. Boli celkom vtipní a zábavní. A ozaj to tam dobre poznajú. Sypali informácie z rukáva, niekedy pravdivé, niekedy klebety od českých turistov a sem-tam si aj vymýšľali. Ale užili sme si to. Trvalo to viac ako hodinu a splavili sme 10km až do cieľa v Lesnici. Odtiaľ nás miestni prepravcovia previezli mikrobusmi späť hore prúdom k Červenému kláštoru. Ale to je už iná kapitola.

Ale u nás sa za posledných 40 rokov nič nezmenilo, takto nás privítala prekvapená pani za pokladňou, keď počula slovenčinu. A tak sme vyrazili na potulky kláštorom bez sprievodcu. Opäť nová skúsenosť. Ale vôbec sme neľutovali. Nikto nás nikam nenaháňal a ani nekŕmil naučenými informáciami. Sami sme sa túlali kráľovstvom kamaldulských mníchov a predstavovali si, aké to asi bolo, keď tu boli oni. Chvíľu mrazivo, chvíľu teplučko  pri Cypriánových bylinkových záhradkách. A majú tu aj vlastný pivovar, žiaľ už bez mníchov. Kto vie, kto to pivo pije teraz……

Cestou k autám sme ilegálne prešli visutou lávkou na poľskú stranu – len tak z recesie. Nasadáme do áut a trielime späť na základňu v Tatranskej Kotline. Tu nás už čakajú v kolibe sympatickí čašníci s večerou. Jeme, čo jedálny lístok dal, veď platí vedúci. Po večernom kvíze čakáme koniec, vycikať a spať. Čo myslíte, odpadli konečne? Zo spoločenskej miestností znie… A serehe……

2.deň- Kežmarok a okolie

Po výdatných raňajkách sme nasadli do áut a najkratšou cestou sme sa vydali do Kežmarku. Nie je to veľké mesto, ale bohatú históriu im môžu veľké mestá závidieť. Začali sme históriou lýcea a starého evanjelického kostolíka. Odtiaľ sme sa presunuli do nového evanjelického kostola, kde má kryptu Imrich Tokoly, najznámejší majiteľ kežmarského hradu. A to sme už v samom srdci histórie mesta v mestskom hrade. Rodové erby a obrazy majiteľov, historická lekáreň, lúče a obrázky doktora Alexandra, poľovnícke spolky, ale aj osud prvej tatranskej ženy turistky.

Po obedovej pauze sme sa presunuli do kaštieľa v Strážkach, kde je výstava obrazov maliara z Beckova Ladislava Mednyánszkeho. Tento nenápadný kaštielik skrýva veľmi veľa historických príbehov, pohnuté ľudské príbehy a výnimočne v tomto prípade aj pozitívne. Je neuveriteľné, že tu žila barónka Margita Czóbelová až do svojej smrti v roku 1972.

Už trochu unavení, ale dorazili sme ešte do Spišskej Belej, kde má múzeum miestny rodák J.M.Petzval. Že neviete, kto to bol? My to už vieme. Vedec svetového formátu, profesor viedenskej technickej univerzity v oblasti matematiky. Bol pri zrode fotografickej optiky a fotografických objektívov. Matematicky dokázal vypočítať zaoblenie šošoviek a tým naštartoval modernú fotografiu. Výstava je veľmi zaujímavá, ale pani lektorka ešte viac. Je fantastické, keď nájdete takýto typ človeka na svojom mieste. Poviem to na rovinu: Nevedeli sme ju vypnúť!

Sme po večeri v neďalekej kolibe  a čo myslíte, sú deti unavené? Neviem, ale momentálne sa vonku naháňajú a o chvíľu začína večerný kvíz. Preveríme, čo si zapamätali.

Zajtra po raňajkách ideme do Bachledovej doliny na chodník v korunách stromov a poobede nás na Dunajci čaká splav na pltiach a Červený kláštor s povesťou o mníchovi Cypriánovi.

Nezabudnite nás sledovať aj na Instagrame a FB.

1.deň- príjazd do Tatranskej Kotliny

Srdečne zdravíme zo severného kúta Slovenska. Cesta bola bezproblémová, zvládli sme to s jedinou zastávkou na Štrbe. Penzión sme našli a naozaj vyzerá tak, ako na fotkách. Luxus s priamom prenose. Dorazili sme skôr, preto sme si vybehli do neďalekej koliby na zaslúženú kofolku, a potom sme sa ubytovali. Krátky relax, niekoľko hier a zrazu bola grilovačka. Chutilo všetkým! Už je večer, sprchy sú v plnom prúde (dievčatá  :-), práve sme skončili večerný kvíz a povedali si pár slov k zajtrajšku. Držte nám palce, po raňajkách vyrážame do Kežmarku.

 

Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2024

Tentoraz sme si našli chatu vo Vrbovciach-Štefanovej a nebyť chrípky, bolo by to ideálne ukončenie roka. Tá nás dosť zdecimovala, ale kto bol fit, určite neoľutoval. Už tradične sme si v piatok večer premietli fotky z uplynulého roka a zaspomínali. Trochu sme sa zahĺbili aj do starších videí, aby sme sa pred nastávajúcim rokom trochu inšpirovali predchodcami. Ráno nás zobudilo neuveriteľné slniečko, ktoré nás vytiahlo do prírody na krátku zimnú prechádzku. Podľa prírody bola skôr jesenná, slniečko krásne hrialo, ale zimný severáčik vyhrával. Vydali sme sa po náučnom chodníku na Žalostinú k rozhliadni. Výhľady boli na toto ročné obdobie veľmi dobré, ale vietor nám nedovoľoval sa zastaviť a kochať okolím. Až keď sme sa spustili dole do závetria, slniečko sme si začali užívať. Hrialo neuveriteľne. Po návrate na chatu Lenka s Nikou uvarili puding, na ktorom sme si všetci pochutnali. Do večere sme zahrali niekoľko hier a po večeri už tradične sme si odovzdali vianočné darčeky, na ktoré sa každý tešil najviac. Večer patril žolíkom a dvanástim mesiačikom z televíznej obrazovky. Ráno sme sa zobudili do zasneženej krajiny, aj keď len symbolicky. Po posledných raňajkách sme sa zbalili, upratali chatu a vyrazili domov.

Zobraziť galériu

16.CSSF v Snine

V dňoch 12. – 15. 9. 2024 sa konalo Celoslovenské stretnutie fénixákov. Bolo to už 16. v poradí a konalo sa opäť na rovnakom mieste ako 1.CSS – Sninské rybníky. Od nás je to poriadne ďaleko, a preto sme museli vyraziť skoro ráno, aby sme tam prišli včas. Cesta bola dlhá, ale ubiehala pomerne rýchlo. Vo vlaku sme sa zabávali rôznymi hrami a tak ani neviem ako a boli sme v Košiciach. Tam sme mali nejaký čas a ten sme využili na spoznávanie krás tohto mesta. Už len 2 hodinky cesty a prišli sme na miesto diania. Prvý večer sa niesol v znamení privítania a zoznamovania sa.

Počas celého dňa v piatok prebiehala detská konferencia „Vesmírne dobrodružstvo“, ktorú sme začali návštevou observatória v Kolonickom sedle. Je vybudované práve na tomto mieste, pretože je to oblasť s veľmi nízkou úrovňou svetelného znečistenia. Potom sme si pozreli aj planetárium, kde sme videli nočnú oblohu tak ako nikdy predtým. Poobede nás čakala Živá knižnica, kde sme privítali dvoch vzácnych hostí. Prvým bol Matúš Rotbauer, ktoré sa venuje astrofotografií. Na to, že má 15 rokov už dosiahol skvelé výsledky na rôznych súťažiach. Druhým hosťom bol Ivan Bella. Je to prvý a zároveň zatiaľ aj jediný slovenský kozmonaut. Rozprával nám všetko od toho ako dostal možnosť stať sa kozmonautom, cez ťažké testy, výberové skúšky, prípravu, pobyt vo vesmíre, až po návrat na zem. Večer sme mali ísť pozorovať hviezdy, ale kvôli zlému počasiu sme mali náhradný program v podobe prednášky o svetelnom znečistení. Nakoniec bola diskotéka, kde sme vybili všetku energiu, čo nám ešte zostala a potom sme išli spať.

V sobotu mala byť mestská hra, ale tiež kvôli počasiu sme ju museli vymeniť za náhradný program. Išli sme sa prejsť na Biokúpalisko a keď sme sa vrátili späť, hrali sme hru Služby. Každá izba si mala vymyslieť nejakú službu, ktorú bude ponúkať a následne sme mohli chodiť medzi izbami a využívať tieto služby. Naša izba (dievčatá zo Starej Turej) sme robili Psychologickú poradňu. Išlo nám to veľmi dobre, veď sme aj skončili na druhom mieste. Prví sa umiestnili naši chalani. Potom sme hrali indíciovú hru. Našou úlohou bolo vyletieť do vesmíru a zachrániť našu planétu, čo sa nám aj podarilo. Večer bol Minitalent. Tento rok sa tam stretlo neskutočne veľa úžasných talentov. Medzi nimi boli aj Ria a Sárka, ktoré obe spievali a išlo im to skvele. Diskotéka na záver samozrejme nesmela chýbať.

V nedeľu ráno sme museli vstávať podstatne skôr ako predchádzajúce dni. Rýchlo sa pobaliť, naraňajkovať sa, rozlúčiť sa so všetkými a už sme odchádzali. Cesta bola fajn, nič nám nemeškalo a všetko sme stihli aj napriek tomu, že sme v Košiciach mali len pár minút na prestup. Po ceste sme si opäť zahrali nejaké hry a ani neviem ako, boli sme už doma.

 Lenka

Ráno sme sa stretli na železničnej stanici a išli sme do Trenčína. Keď sme prišli do Trenčína tak sme mali čas 20 min. Potom sme išli na vlak do Košíc. Išli sme asi 5 hodín. Vo vlaku sme hrali rôzne hry napr. Activity, potom sme si pozreli rozprávku Shrek 1ďalej sme hrali hru kto bude najtichšie. Bola to sranda. Keď sme prišli do Košíc tak sme sa šli naobedovať. Potom sme sa vrátili a išli sme vlakom do Michaloviec. Z Michaloviec nám išiel autobus. Cestovali sme asi hodinu. Keď sme prišli do Sniny tak sme tam čakali 5 min. Potom sme zase vyrazili autobusom na Sninské rybníky. Keď sme tam prišli zaregistrovali sme sa. Izby bola nádherná. Na izbe sme boli štyri baby zo Starej Turej. Večer sme sa navečerali a odychli sme si. Piatok sme mali konferenciu na ktorú nám prišiel Matúš s Matúškova neďaleko Galanty. Chodí na gymnázium v Matúškove. Má rád hviezdy. Pripája sa aj do rôznych sútaží. Ďalej nám prišiel prišiel prvý slovesnký kozmonaut: Ivan Bella ktorého vystrelili do vesmíru v roku 1999. Ďalej sme boli navštíviť observatórium Kolonické sedlo. Bolo tam krásne. Dozvedeli sme sa nové veci. Potom sme mali obedovú pauzu. Samo, Adam a Ondrej sa kúpali v bazéne. Sobota. V sobotu sme sa boli prejsť na rybníky. Keď sme sa vrátili mali sme za úlohu si vymyslieť vlastné povolanie. My sme boli psychologická poradňa. Zarobili sme asi 1 400 € za dve hodiny. Potom sme hrali hru ideme do vesmíru. Na konci hry sme si mali ozdobiť fľašku ako raketa dali sme do tej fľašky ocot do papiera sme zabalili kyselinu citrónovú zavreli sme to štuplom a pretočili to dole hlavou a vyletelo to. Neďela. Večer sme si zo Sárkov nastavili budík na 5:30. Ráno nám zvonil a vypli sme si ho a zaspali sme na hodinu. Potom nás prišla zobudiť Nika a už sme boli hore. Nachystali sme sa a išli sme sa na raňajkovať. Potom sme vyrazili do Sniny a čakali sme na autobus. Keď sme prišli do Michaloviec tak sme išli na vlak do Košíc. Cesta trvala 1 hodinu. Keď sme prišli do Košíc tak sme utekali na vlak do Trenčína cestovali sme 5 hodín ja a Sárka sme si po ceste domov robili úlohy. Keď sme prišli do Trenčína tak nás zobral Sárkin tato na Starú Turú. Na Starú Turú sme prišli asi o 16:00 hod. A takto sa končí náš výlet na Sninské rybníky.

Ria

Dňa 12.-15.9. som sa zúčastnila 16. CSS Fénixákov v SNINE- Sninské rybníky! Keďže Snina je dosť ďaleko tak aj cesta bola dlhá a strašne únavná. Cestovali sme 10 hodín s tým že sme išli vlakom zo Starej Turej do Trenčína, z Trenčína sme išli až do Košíc, z Košíc sme išli vlakom do Michaloviec a z Michaloviec sme išli autobusom do Sniny a v Snine sme čakali kým nám príde autobus na Sninské rybníky. Po ceste sme sa snažili utratiť čo najviac času takže sme hrali Activity, pozerali SHREK 1 a zabávali sa. V Košiciach keď sme prestupovali sme mali hodinu čas takže sme nevynechali ani katedrálu sv. Alžbety a ani spievajúcu fontánu. Po ceste do Michaloviec sme hrali Kvíz o Slovenských pamiatkach. No a už nás čakala len hodina cesty. O šiestej sme prišli na miesto zaregistrovali sme sa dostali sme izbu a vybalili sme sa. Na izbe som bola s Riou takže bola po celý čas sranda. Išli sme na večeru a po večeri sme mali večer kde nás privítali a vysvetľovali pravidlá no a potom sme si zahrali hru Speed dating. V tejto hre išlo o to aby sme sa všetci navzájom spoznali. Potom sme si s babami zahrali stolný futbal a sledovali chalanov ako hrajú biliard. Na druhý deň ráno čiže v piatok sme išli doobeda do planetária Kolonické sedlo kde sme najskôr videli ďalekohľady a najviac čo ma zaujímalo bolo aj Tyfloplanetárium pre nevidiacich. Toto všetko bolo vonku a potom sme sa premiestnili do vnútra a tam sme videli krásnu nočnú hviezdnatú oblohu, fázy slnka, mesiac, súhvezdia atď. Potom sme sa vrátili naspäť na ubytovanie, naobedovali sme sa a poobede sme mali Detskú konferenciu SÚ MEDZI NAMI. Hosťami boli Matúš Rotbauer, ktorý bol študent a Ivan Bella ktorý bol prvý slovenský kozmonaut. O tomto kebyže mám písať tak by to bolo na dlho. Ale bolo to strašne zaujímavé. Večer sme mali znova prednášku o Svetelnej oblohe či ako sa to volalo a tam bolo tiež toho strašne veľa takže to nebudem písať. No a po tomto sme mali Tanečný večer kde sme tancovali či už spoločenské alebo samostatné tance. A toto bolo asi najlepšie zo všetkého. Na ďalší deň v sobotu sme sa boli doobeda prejsť okolo rybníkov čo tam boli a potom keď sme prišli sme si každý spravili nejakú službu či už kaderníctvo alebo tetovacie štúdio. No my sme boli psychiatrická poradňa. Táto hra ma neskutočne bavila a ani neviem čo mám k nej povedať. Poobede sme hrali indíciovú hru Letíme do vesmíru. Museli sme prejsť skúškami a na konci sme si museli vyrobiť raketu, ktorá potom mala letieť. Naša lietala. Po tejto hre sme sa ja aj Ria chystali na Minitalent. Vyberala som pesničku asi tak dve hodiny no a potom som vybrala tú správnu Bože môj, otče môj. S touto pesničkou som vyhrala 3. miesto aj napriek tomu že som mala sopeľ, kašel a bolelo ma trochu hrdlo tak si myslím že to dopadlo úplne perfektne. Po minitalente sme mali diskotéku, ktorá bola úžasná keďže sme tancovali tak do jedenástej. Tancovali sme či už spoločenské alebo samostatné tance alebo už ku koncu sme tancovali ako chceme takže to bolo úplne super. V nedeľu ráno nás už čakal odchod s tým že sme išli rovnako ako tam až na to že s Trenčína sme išli autom až na Starú Turú. Po ceste sme si s Riou robili úlohy a zase hrali Activity. Myslím si že to bola úplne úžasná akcia a som veľmi rada že som sa jej mohla zúčastniť, naučiť sa niečo nové a aj stretnúť nových ľudí.

Sárka

Od 12.9. až do 15. 9. som mal tú možnosť sa znova zúčastniť CSS opäť v Snine. Cesta sa zdala byť zase dlhá oproti tam stráveného času, ktorý bol krátky. Avšak aj napriek tomu som znova zažil kopec zážitkov. Od Workshopov, cez spoznanie sa s novými ľuďmi, až po stretnutie s Ivanom Bellom. Boli to 4 dni plné zážitkov a už sa neviem dočkať na ďalšiu takú akciu.

Ondrej Potfaj 

Celoslovenské stretnutie fénixákov v Snine bola vynikajúca akcia plná spoznávania. Navštívili sme planetárium či mali zaujímavé prednášky nielen s prvým slovenským kozmonautom. Tento predĺžený víkend som si náramne užil a verím, že sa čoskoro uvidíme.

Samo

Na Celoslovenskom stretnutí fénixákov v Snine bolo úžasne, veľmi sa mi páčilo v planetáriu a tiež prednáška od Ivana Bellu , nášho prvého slovenského kozmonauta. Cez voľný čas ma bavilo hrať biliard a spoznávať nových ľudí. Večerné diskotéky a mini talent Fénixu boli nezabudnuteľné a verím, že sa ešte tejto akcii budem môcť zúčastniť, ale už ako mladý vedúci.

Adam

Zobraziť galériu

Medzinárodná mládežnícka výmena Erasmus+ 

V dňoch 5. až 12. augusta 2024 sa v Snine stretli chalani Ondrej Potfaj, Samuel Súkeník,  Tomáš Kovačovic a Ondrej Kovačovic s mládežou z Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska, aby sa vzájomne obohatili o svoje kultúry a diskutovali o dôležitosti kultúrneho a národného povedomia. Pod vedením koordinátorov Márie, Petra a Mišky, a vedúcich z jednotlivých krajín, chalani zažili týždeň plný aktivít zameraných na spoznávanie tradícií, remesiel a kultúrnych hodnôt. Program zahŕňal rôznorodé workshopy, ako pečenie tradičného chleba, hrnčiarstvo alebo výroby píšťal. Každý večer bol venovaný jednej zúčastnenej krajine, ktorá mohla prezentovať svoju krajinu a kultúru. Výmena vyvrcholila spoločnou tvorbou ideálneho sveta „COOLTURELAND“, kde si mládež vytvárala svoju vytúženú krajinu s vlastnými symbolmi, zákonmi a tradíciami. Chalani odchádzali s novými priateľstvami, zážitkami a hlbším porozumením kultúry iných krajín. Viac sa dočítate na odkaze TU.

Od 5.8. až do 12.8. my bolo umožnené sa zúčastniť projektu Erazmus+. Slováci zastupujúci Slovensko sa stretli spolu s ďalšími troma krajinami (Poľsko, Rumunsko, Maďarsko) aby spoznali ich kultúru, tradície a viac sa spoznali.  Bol to vynikajúci zážitok pre mňa. Po celú tú dobu som sa ani raz nenudil. Vedúci nám program od spoznávania sa cez rôzne aktivity, cez turistiku až po záverečné diskotéky. Strava taktiež nebola zlá a ubytovanie také, na aké som z fénixackých akcií zvyknutý. Zažil som mnoho zábavy aj keď sme mali voľný program alebo počas večerov. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, na ktorú len tak skoro nezabudnem. Verím, že aj v budúcnu sa budem môcť zúčastniť ďalšieho Erazmu+ a už aj v zahraničí. Ondrej Potfaj

Erazmus+ v Snine som si náramne užil. Počas týždňového pobytu, plného aktivít som spoznal množstvo nových ľudí z Maďarska, Poľska či Rumunska. Absolvovali sme turistiku na Sninský kameň, návštevu planetária či oddych v bazéne pri ubytovni. Tento týždeň sme si všetci užili a teším sa na podobné akcie. Samuel

Erasmus+ bol príjemným zážitkom plným nových ludí, kultúr a tradícií. Stretnutie s ľuďmi, ktorý mi priblížili ich všedný deň v rodnej krajine bolo veľmi obohacujúce. Porovnávali sme rozdiely v našich zvykoch a navzájom sa učili jazyk, popri tom tvorili priateľstvá. Program ktorý sa zameriaval na kultúru bol veľmi dobre pripravený a hravý. Vedúci mali ľudský, priateľský prístup a v každej situácii tam boli pre nás. Prijatie primátorom mesta Snina, na ktorom sme sa dozvedeli, že tam FÉNIX má dlhú históriu, bolo tiež veľmi priateľským gestom. Určite nám spomienky vytvorené počas tohto pobytu, ľahko nevyhasnú v mysli. Za to ďakujem všetkým vedúcim, osobitne Márii Maňákovej, účastníkom a teším sa na ďalšie spoločné stretnutie. Ondrej Kovačovic

Erasmus+ bol pre mňa najprínosnejším projektom, na ktorom som sa v rámci organizácie DO Fénix zúčastnil. Stretnutie s Maďarmi, Poliakmi a Rumunmi som si veľmi užil. Naviazali sme nové kamarátstva a vylepšili si naše jazykové zručnosti. Naučili sme sa mnoho nových hier, tancov a cudzích slov. Program bol veľmi bohatý a organizátori veľmi milí. Moc všetkým ďakujem, že som bol súčasťou tohto skvelého kolektívu a užil si nezabudnuteľný týždeň v Snine! Tomáš Kovačovic

Zobraziť galériu

Chata na Kamennom moste

Je škoda, že túto chatu využíva tak málo ľudí. Je na perfektnom tichom mieste, dobre vybavená na jednoduché prežitie. My sme tu pravidelní návštevníci a nebolo to inak ani tentoraz. Poometali sme pavučiny, upratali terasu, nasekali drevo. Ondro prišiel včas, vybavený ako vždy – všetkým potrebným pre varenie gulášu.

Zatiaľ, čo Ondro varil, my sme vyrazili do bunkra. V tomto roku to bolo po prvýkrát. Doteraz nám to buď kazilo počasie, alebo jednoducho nebol čas. Na naše potešenie, bunker prežil zimu bez ujmy. Upratali sme okolo, povymetali a pohrabali napadané lístie, očistili ohnisko. Ešte minulý rok sme sa rozhodli, že k bunkru postavíme tento rok informačnú tabuľu, kde návštevníkom priblížime udalosti a historické fakty. S potešením konštatujeme, že materiál na stojan sme na svojich pleciach dopravili do bunkra. Začiatkom letných prázdnin by sme to chceli zmontovať a postaviť na vhodné miesto.

Zobraziť galériu

MDD v Parku miniatúr

Zobraziť galériu