31.4.2026 Štvrtok
Po rozlúčke pri klubovni sme sa cestou nemuseli nikde zastavovať. Do cieľa v Patinciach sme dorazili na jeden šup veselí a zdraví. Trochu sme blúdili v areáli Patinských kúpeľov, ale nakoniec sme všetci chatu našli. Domáci sú fajn a aj chata nám úplne vyhovuje. Po ubytovaní sme spapali domáce zásoby a ešte sme stihli večerný kvíz. Vyhrali lepší a mohli sme ísť spokojne spať.
1.5.2026 Piatok
V chate nám kúria, lebo aj tu na juhu sú noci chladné, Ráno po raňajkách sme vyrazili do Komárna, kde nás čakal sprievodca historickou pevnosťou. Tešili sme sa sem, pretože tu naozaj kráčala história od rímskych vojsk až po súčasnosť, A takmer všetko je tu možné, aj keď v dosť zúboženom stave, vidieť. Posúďte sami:
V meste prebiehajú Komárňanské dni, tak si viete predstaviť pešiu zónu. Hlava na hlave. Naším cieľom bolo Nádvorie Európy, kde je možné vidieť stavebné štýly domov z takmer celej Európy. Žiaľ trochu to pokazili predajné stánky okolo celého nádvoria.
Počasie je fantastické, ale už sme hladní. Ešte zastávka pri sútoku Váhu a Dunaja a hurááá do najbližšej Čardy na vážskom nábreží. Mamy doma verte- neverte, každý si objednal, zjedol aj zaplatil sám. Personál bol skvelý a trpezlivý.
Unavení skvelým obedom a teplým slniečkom sa presúvame do 20 km vzdialeného Kolárova. Tu nás čaká Vodný mlyn na slepom ramene Malého Dunaja a najdlhší drevený krytý most v strednej Európe. Zaujali nás lekná a kŕkanie žiab, ale aj láskavá a sympatická sprievodkyňa so silným miestnym akcentom.
.. a už stačilo. Vraciame sa späť na chatu. Teda nie celkom, lebo ešte zastavujeme na nákup potravín na zajtra a po ceste ešte navštívime v obci Iža vykopávky starej rímskej pevnosti Kelemantia. Trochu nás to sklamalo, čakali sme viac, ale asi to ešte potrvá. Ale aj tak je to zaujímavé, že po takejto dobe to vôbec našli.
Tak, a sme doma. Zatiaľ, čo ostatní hrali vonku futbal, Ondro vykúzlil v kuchyni slepačí vývar a hydinové rizoto s broskyňou. Ešte upratať kuchyňu a ideme na večerný kvíz.
2.5.2026 Sobota
Dnešné ráno bolo podstatne kľudnejšie ako včera. Nikam sme sa neponáhľali, ale raňajky boli o 7:30 . Väčšina už nematožila o piatej ráno ako včera, naopak, mali problém stihnúť termín raňajok.
Po raňajkách sa balíme a vyrážame smer Štúrovo. Ale po ceste sa ešte zastavujeme pri sympatickej rozhľadni v Kravanoch nad Dunajom. Prvýkrát vidíme našu matku riek v plnej paráde.
V Štúrove zaparkujeme hneď vedľa mostu Márie-Valérie. Peši sme prešli mostom ponad Dunaj a sme v krajine, kde nerozumieme ničomu a nikomu. Ale ani domáci nemajú snahu porozumieť. Ale vôbec to nevadí. Vystúpili sme kľukatými chodníčkami až hore k bazilike a kúpili lístky na výstup do kupoly na najvyššie možné miesto. Výstup bol náročný, ale ten výhľad stál za to. Chvíľu sme sa kochali, ale nával bol veľký, a tak nás už zháňali dole. V bazilike sa konalo stretnutia stoviek putujúcich cykloturistov, a tak sme sa do vnútra nedostali. Ale vôbec to nevadí. Máme dôvod sa sem ešte niekedy vrátiť.
Vyhladli sme, preto hľadáme vhodnú reštauráciu. Nie je to vôbec jednoduché, preto sa vraciame späť. lebo vieme, že v Radvani nad Dunajom je Radvaňský mlyn. Slušné menu aj prostredie, ale sklamala obsluha. Kde sú včerajší čašníci z komárňanskej čárdy. Chvíľu to trvalo, ale nakoniec sme to všetci zvládli. Čaká nás posledný cieľ nášho putovania-najjužnejší geografický bod Slovenska, ktorý je neďaleko od Patiniec. Zastavíme na hrádzi a hľadáme. Žiadna značka, žiadny smerovník, iba intuícia. Ešte že tu máme Mira s bicyklom, ktorý to včera našiel. Popri Dunaji zbierame ulity a škeble od výmyslu sveta, Je to raj. Nakoniec dochádzame aj k nenápadnému pamätníku. Spoločné foto a vraciame sa späť.
Na základni niet času na oddych. Hry, súťaže, smiech a krik. Už celý areál vie, že sme tu. Na večeru Ondro opäť čaruje. je výber z polievok- kapustnica alebo francúzska a špagety s bolonskou omáčkou. Ešte si užijeme spoločný večer a zajtra nás už máte doma. Ale ešte preveríme termálne kúpalisko Vadaš v Štúrove.
3.5.2026 Nedeľa
Posledný budíček, sladké raňajky s kakauvom a balíme. Lúčime sa s domácimi a vyrážame smer kúpalisko. Čaká tu už pár netrpezlivých, ale sme medzi prvými. Po prezlečení skáčeme do prvého bazéna s horúcou vodou. Paráda. Dve hodiny ubehli ako voda. Ešte niečo z bufetu na cestu a vyrážame domov. Po ceste sa zastavujeme v Nových Zámkoch pri hrobe Antona Bernoláka, kodifikátora spisovnej slovenčiny. To len, aby sme si v budúcnosti pri písomke skôr spomenuli …..























































































































































































































































































































































































































































