Archív mesiaca marec 2017

Otvorenie turistickej sezóny

Stretli sme sa s ostatnými v sobotu na vlakovej stanici. Zobral som so sebou aj svoju mamu. Nebol som jediný kto si priviedol príbuzných. Ja som sa ale skôr zdržiaval s mojimi kamarátmi. Cestovali sme vlakom do Hrachovišťa a odtiaľ sme išli pešo starou známou trasou ako každý rok. Na prvom veľkom kopci mi už mama nevládala a tak som to pekne schytal. Hovorila mi, že ako som sa opovážil ju sem pozvať keď som vedel že sú tu také kopce. Zachviľu sa ale upokojila a my sme pokračovali na Plešivec. Bol odtiaľ nádherný výhľad. Ja som sa potom s Vladkou, Matúšom, Matejom, Filipom a Gaťom oddelil a išli sme kus za ostatnými. Zabávali sme sa až pokiaľ sme neprišli na Čachtický hrad. Po malom odpočinku ostatní išli už dole do Višňového, ale moja partia sa vybrala pozrieť na hrad. Inak by to trochu stratilo zmysel. Po prehliadke hradu a tisícoch spoločných fotiek sme začali zostupovať do Višňového za našimi druhmi. Dole v krčme som do seba ešte hodil kofolu a potom sme nastúpili do vlaku naspäť domov. Veľmi sa mi tam páčilo.
Krko

Stretli sme sa o 8.00 na stanici a išli na Čachtický hrad. Mohli sme si zobrať rodinu, tak som zobral aj svojho 3 ročného bratranca. Bratranec išiel pomalšie ako ostatní, tak nás odbehli ešte pred vstupom do lesa. Tak sme sa stratili! Snažili sme sa nájsť cestu, ale márne. No napokon sme išli po hlavnej ceste do Višňového peši. Prišli sme do Višňového síce trochu neskôr, ale to nevadí. Odtiaľto sme vyšli na Čachtický hrad a boli sme tam skôr ako ostatní tak sme sa najedli a išli si popozerať hrad. Nakoniec sme išli naspäť dolu do Višňového. Bratranec si výlet užil a bol veľmi šťastný.
Marek Ž.

 

Zobraziť galériu

Pochod za mašinkou

Pôvodne sme mali v pláne vyraziť za vitamínom, D, ale nakoniec to vypálilo úplne inak. Slniečka bolo málo, a tak sme to zamenili za pochod za mašinkou. V sobotu sme sa stretli pred mestským úradom, vo veľmi malom počte. Okrem Peťa nás bolo iba 5 chalanov. Vybrali sme sa po ceste smerom na Papraď. Cestou sme sa rozprávali o všetkom možnom. Najviac nás ale zaujala diskusia o filmoch. Keď sme prebrali všetky nové filmy, všetky staré filmy, stihli sme sa pohádať o tom, ktorá filmová séria je lepšia a dozvedeli sme sa Peťove názory na Sci-fi, dostali sme sa konečne na Papraď. Odtiaľ sme zamierili smerom na Poriadie s plánom, že pri tuneli akurát narazíme na starú parnú lokomotívu, ktorá sa v ten deň premávala po trati. Ako sme mysleli, tak sa stalo. Aj keď sme si ju moc neužili, lebo išla tak rýchlo že sa len na pár sekúnd ukázala. Potom ako si všetci zbalili fotoaparáty a Matej dojedol tresčiu pečeň, z ktorej polovicu vyhodil, sme ponad tunel pokračovali na Poriadie. Pri príchode na polorozpadnutú stanicu sme ešte pár desiatok minút čakali na vlak. Akonáhle sme už o pár zastávok vystúpili z vlaku v Starej Turej, čakal nás úchvatný pohľad na tú parnú mašinku. Bola vážne obrovská a nádherná. Takže sme ešte spoločne s bohatým zastúpením nemeckých občanov s kamerami a fotoaparátmi počkali na jej odjazd a vybrali sa domov. Veľmi sa mi páčil výlet.

Krko

Zobraziť galériu