Po X rokoch výnimočne sme spoznávali slovenské mesto iba za jeden deň. Vybrali sme si Piešťany, pretože sú blízko a je tam čo pozerať. A na druhej strane problém bolo nájsť ubytovanie blízko väčších miest pre skupinu. Všade sú beženci z Ukrajiny. Dokonca sme sa s nimi stretávali celý deň ako vo vlakoch, tak aj v Piešťanoch. Tiež spoznávajú. Počasie bolo priam ideálne, skoro až príliš na to, že sme sa túlali iba po meste – ale v jednom kuse od rána až do večera. Najskôr sme sa prešli po kúpeľnom ostrove. Využili sme Deň múzeí a galérií, aby sme videli niečo netradičné a tak ako sme chceli my. Začali sme hlavným Balneologickým múzeom v centre a jeho pobočkami Vo vile spisovateľa Ivana Kraska, kde prežil posledných 15 rokov svojho života a Vilu Dr. Lisku, v ktorej sú vystavené náboženské plastiky a obrazy, ktoré by inak ležali v depozite.
Ale to hlavné prišlo až potom. Najprv sme sa posilnili kebabom a potom huráá do Historického vojenského múzea na letisko. Fantastická zbierka vojenskej techniky. Tu by sme mohli byť aj celý deň. Neviete, čo skôr pozerať. Začali sme vrtuľníkmi a lietadlami na vonkajšej ploche. Sú tu naozaj všetky typy, ktoré naša bývalá armáda mala. A potom vstup do hangárov. Všetko od ručných zbrani, cez vysielačky, tanky delá, húfnice až po veľké stavebné stroje. No naraz je toho strašne veľa, takže prídeme znova. Nakoniec sme vytiahli Romana od otvorenej elektroniky raketovej hlavice a rozhodli sa vydať na železničnú stanicu. Nevieme ako a bol večer.
Počkali sme si na vláčik a unavene nasadli. Bolo toho dosť za celý deň, ale sme radi, že sme tam boli.