Archív mesiaca október 2016

Piešťany

V Piešťanoch sme navštívili múzeum a kúpele. Múzeum sa mi páčilo. Po múzeu sme sa išli poprechádzať po kúpeľoch. Potom sme mali rozchod  v nákupnom centre. Na výlete sa mi veľmi páčilo.

Maruška

V sobotu ráno sme sa stretli na stanici. Uvideli sme tam aj pani učiteľku Kohútovú. Vlakom sme išli do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ do Piešťan. V Piešťanoch sme sa odfotili pri soche, išli sme do múzea. V múzeu sme videli skameneliny mamutov, expozíciu Štefánika, mince a ďalšie veci. Potom si Marek nazberal „pár“ gaštanov a išli sme ďalej. Po prechádzke sme išli do Auparku. Cestou do Auparku sme si kúpili KEBAB. V Auparku si ostatní kúpili jedlo, ale ja som chcel niečo sladké, čo bolo už vypredané. Tak som išiel do kníhkupectva a potom ešte do papiernictva. Ešte som bol hladný tak som si v obchode kúpil muffin. Potom sme už išli na stanicu. Tam sme počkali na vlak a išli domov.

Matúš

V Piešťanoch  sme ako prvé navštívili múzeum. Tam sme si prehliadali kosti mamutov a rôzne iné veci. No mňa a baby najviac zaujalo miniatúrne mestečko 😀 Potom sme sa išli pozrieť do kúpeľov. Najviac ma zaujali hodiny, ktoré ukazovali čas v New Yorku, Tokiu, Londýne a v Moskve. Potom sme išli okolo rôznych jazierok. Bola tam aj taká horúca voda (neviem ako sa tomu hovorí) a taktiež som sa z nej napila. Bola v pohode až na to, že som potom celý deň v ústach cítila chuť  vajca 😀  Neskôr sme išli do obchodného centra kde sme si s babami kúpili oblečenie. Na stanici bola sranda a taktiež cesta vlakom bola super. Výlet som si veľmi užila.

Karin

V sobotu sme sa stretli na stanici. Cestou vlakom tam sme stáli v rýchliku a lietala tam osa, ktorá ma skoro napadla. Prežil som a bezpečne sme dorazili do Piešťan. Ako prvé sme išli do múzea, ktoré bolo celkom zaujímavé, mali tam skamenelinu mamuta a veľa vecí týkajúcich sa Piešťan. S Matejom sme našli aj historický  posilňovací stroj na lýtka. Bola tam aj chalúpka, ktorá sa mi tak páčila, že by som sa tam veľmi rád nasťahoval. Potom sme išli k mostu, kde sme sa vyfotili u sochy, potom na kúpeľný ostrov, kde bola nejaká zdravá voda, ktorá Matúša skoro dostala do bezvedomia. Začal som byť hladný a tak sme sa s Matúšom zastavili na kebab. Bol veľmi dobrý. Nasledoval už iba Aupark a išlo sa domov. Výlet bol pekný. Veľmi sa mi páčil.

Krko

V sobotu sme išli do Piešťan. Išli sme do múzea. Boli tam mamuty, náhrdelníky a ručné hodiny a bola tam aj železná pálka tak som s tým pohol dozadu a dopredu a začalo sa to hýbať. Keď sme vyšli z múzea, tak Gaťo vyliezol na Mateja. Potom sme išli na námestie a kúpil som si zmrzlinu. Nakoniec sme išli do obchodného centra. A išli sme naspäť domov.

Tomík

Boli sme v Piešťanoch presnejšie v múzeu, kúpeľoch a v obchodnom centre. V múzeu sme videli starodávnu chalúpku. Všetky sme sa tam chceli nasťahovať. Bola veľmi pekná. Taktiež sme videli pozostatky z mamuta. Potom sme prešli skoro celý okraj piešťanských kúpeľov. S Karin a Ivou sme zdvíhali Marušku. Bola veľká sranda. V obchode som najprv išla s babami ale nakoniec som sa oddelila a kúpila som si nohavice. Cestou späť sme najprv čakali na nástupišti a Gaťo povedal úžasnú hlášku. Vo vlaku sme s babami boli šťastné lebo sme mali kupé iba pre seba. Avšak potom sa nám tam napchali aj ostatní ale aj tak bola sranda. Ja som vystupovala v Novom Meste nad Váhom. Tam sa moja „túra“ skončila. Vôbec nebanujem že som išla. Bola sranda a mám veľa nových zážitkov.

Terézia

Ráno sme sa stretli na železničnej stanici a išli sme do Piešťan. Pred stanicou sme sa odfotili a išli sme do múzea. V múzeu bola lebka mamuta s jedným klom a stará chalúpka. Keď sme išli na ostrov pod mostom boli kačky a labute. Prešli sme celý ostrov a potom sme mali hodinu rozchod v nákupnom centre. Na výlete som videla veľa zaujímavých miest.

Lenka

V Piešťanoch sme najskôr išli do múzea. V múzeu boli krásne historické predmety. Najviac sa mi tam páčili kly mamuta. Boli obrovské. Potom sme cestou zbierali gaštany. Išli sme cez most, kde vo Váhu plávali labute. Ďalej sme sa išli pozrieť do kúpeľov. Tam ma zaujali hodiny, ktoré ukazovali koľko hodín je v Londýne, New Yorku, Tokiu a v Moskve. Potom sme videli rybičky v maličkých jazierkach a mačičku. Potom sme išli do Auparku. A nakoniec sme sa vlakom vrátili na Starú Turú. Máme veľa spomienok, na ktoré nikdy nezabudneme.

Ivanka

Zobraziť galériu

Poď von!

POĎ VON! Presne to je názov 0.ročníka stretnutia priateľov bunkra, ktoré nadväzuje na 20 rokov turistického pochodu Pamätníkmi Bielych Karpát. Všetci sme sa stretli v sobotu 8.októbra v bunkri na to, aby sme si užili krásnu sobotu, pochutili si na skvelom guláši od pána Kokavca a zabehli túto novú tradíciu. Prečítajte si zážitky našich členov a dúfame, že sa už teraz všetci tešíte na 1.ročník 😀
V sobotu sme sa s kamarátmi vybrali na dlhú túru od Kamenného mosta do bunkra. S mojou chromou nohou to trvalo dlhšie, no predsa sme tam prišli. Nič nám nenechali ani guláš! No aj tak sme si akciu užili a zabavili sa.

Matej

Vyrazili sme o 9:00. Rozdelili sme sa na dve skupinky: cyklisti a turisti. Ja som išiel peši. Cesta trvala zhruba 2 a pol hodiny. Tam sa akurát dovaril guláš, bol vynikajúci a kto chcel si mohol opekať. Naspäť sme išli peši, ale zhruba pri Kamennom moste som zle stupil a musel pre mňa prísť tato.

Marek Žoldák

V sobotu sme sa stretli o 9:00. Niektorí išli na bicykli a niektorí peši do bunkra. My čo sme išli na bicykli sme tam boli rýchlo. Tam na nás čakal Peťo, Tomík, ujo Kokavec a Slávka. Ujo Kokavec varil guláš. Ja, Gaťo, Tomík a Martin sme založili pri studničke oheň. Spálili sme všetko drevo z bunkra. Potom prišli rodičia, rodina a kamaráti. Niektorým sa guláš ušiel a niektorým nie. Guláš bol výborný a zjedol sa veľmi rýchlo. Pomaly všetci odchádzali a zostali sme tam, len Gaťo, Krko, Filip a ja. Celá akcia sa volala “Pod von!”. Počkali sme kým dohorí oheň a aj my sme odišli. Cesta na Starú Turú ubehla rýchlo. Bol to super deň!

Paťo

V sobotu sme sa vybrali peši na bunker spolu s Vladkou, Ivou, Iviným bratrancom, Maruš, Nikou, Tete, Marekom, Nikiným tatinom, Nikolkou, Lukášom a Vierkou. Cestou na bunker som dvakrát spadla no našťastie som nebola sama a aj Tete a Iva spadli. Keď sme prišli, tak som si išla opekať. Keď som dojedla špekačky, tak som si išla s Ivou dať guláš lenže sme sa dozvedeli, že už neni. Stál tam Milanko s posledným tanierikom gulášu, ktorý nám dal nech si ho rozdelíme. Neskôr som išla s babami preskúmať okolie. Najskôr sme ale išli do kadibúdky po dvoch. Ja som išla s Ivou, ktorá zakričala, že vidí pavúka. Okamžite sme vyliezli a pritom sme kričali. Taktiež nám Peťo zahral na gitare. Potom už sme si len pobrali veci a išli domov. Keď som prišla domov tak som si ľahla.

Karin 

V sobotu sme išli do bunkra, išiel s nami aj môj tato. Keď sme dorazili do bunkra, tak už bol hotový guláš, ktorý urobil ujo Kokavec výborne. Naspäť som išla s tatom pešo cez Topoleckú. Cesta nám trvala 2 hodiny. Bola to veľmi dobre strávená sobota. Ten kto nebol môže ľutovať.

Nika

Keď sme prišli do bunkru, hneď som sa vybrala k ohňu. Po chvíli sa rozdával guláš. Guláš bol vynikajúci. Cestou späť som si cestu užívala s Terezkou a mojou sesternicou Valkou. Po ceste sme si rozprávali vtipy. Keď som prišla domov, hneď som si išla ľahnúť.

Maruška

Keď sme prišli do bunkra, bola som hrozne hladná, tak som si opiekla špekáčku, ktorá mi zhorela ale moc mi to nevadilo tak som to zjedla. Potom som išla s Karin na guláš ale ujo Kokavec nám povedal, že sa už minul. Poslednú várku dostal Milanko. Ten bol veľmi milý a dal nám ho. Povedal, aby sme si ho s Karin rozdelili. Potom nám pri ohni zahral Peťo na gitare. Keď sme dospievali išla som za Tete, Maruškou a Maruškinou sesternicou Valkou na kopec. Boli sme špinavé, ale máme veľa krásnych spomienok na ktoré nikdy nezabudneme.

Ivka

Cesta do bunkra bola dobrá, ale prišli sme oveľa skôr ako tí čo išli peši, a tak sme na nich museli čakať. Bola som hladná, a tak som si dala výborný guláš. Potom sme s bratom presviedčali tata, aby prišiel  za nami a doniesol nám špekačky. Nakoniec prišiel a opiekli sme si každý jednu špekáčku. Bol to výborný deň.

Lenka

Keď sme boli pri bunkri som sa strepala a skoro prizabila takým veľkým strmákom. Pri ohni sme si spievali a zahrievali sa. Guláš bol vynikajúci presne tak ako aj čajík. Mala som so sebou špekačky ale pri takej vynikajúcej strave som ani jednu nezjedla. Potom sme s babami išli preskúmať okolie samozrejme na čele s Maruškou, ktorá nás vliekla po najväčších bahnách aké tam boli. Cestou späť ma viezol Ivkin tatino. Také bahnité topánky som ešte nemala. Mám odtiaľ pekné spomienky a veľa zážitkov.
Tete

Cesta do bunkra na bicykli sa mi veľmi páčila. Guláš bol dobrý. Bavila ma jazda po lese.

Maťo

V sobotu sme boli v bunkri. Bolo tam stretnutie. Volalo sa to Poď von. Spaľovali sme drevo. Minulú sobotu sme vytrhávali drevo. Bolo veľmi plesnivé. Za drevom bola salamandra. Ma tam skrýšu.
Tomík

Zobraziť galériu

Okuliare pre Afriku

Ste zvedaví, ako sme  to zrealizovali? Tak sledujte:

V roku 2009 sme takúto zbierku v spolupráci s českým Pionýrom robili a dopadla veľmi úspešne. Keď prišla nová výzva z centrály v Bratislave, naštartovali sme automaticky.

22.09.2016:
– na schôdzke v klubovni sme pripravili zberné škatule. Prvá zostala v klubovni, aby sme tam nosili okuliare z domu, od priateľov a známych. Zároveň, aby nám prispeli aj dôchodcovia, ktorí sa tu stretávajú.
23.09.2016: 
– Zajovia umiestnili svoju škatuľu v predajni optiky na poliklinike! Žiaľ ostatné optiky v meste našu iniciatívu odmietli podporiť! Neklesáme na duchu, ideme ďalej.
05.10.2016:
– máme prvé okuliare od priateľov …. a rozbiehame propagáciu na SOŠ!
08.10.2016:
– vďaka Vladke už o tom vie aj Facebook
https://www.facebook.com/fenix.stara.tura/
09.10.2016:
– plagát si vypýtala Maťka, chce to vyvesiť v práci. Držíme palce!
30.11.2016:
– okuliare nám utešene pribúdajú, ešte chvíľku a začneme počítať …
14.12.2016:
– na schôdzke sa zastavila Maťka a doniesla “svoju zbierku” okuliarov z práce v TN. Ďakujeme
– spočítali sme okuliare v škatuli v klubovni, je ich presne 50!
20.12.2016:
– finiš bol skvelý, nakoniec sa nám podarilo nazbierať 70 starých použitých, ale zachovalých okuliarov, niekoľko puzdier a aj samostatných sklíčiek.

Zbierku sme odovzdali do centrály v Bratislave a tá sa už postarala o ostatné. Ďakujeme všetkým, kto prispeli ….

http://www.do-fenix.sk/2017/02/vyhodnotenie-projektu-okuliare-pre-afriku-rok-2016/

Zobraziť galériu

Opäť v bunkri

Po dlhšom čase sme opäť vyrazili do bunkra. Na schôdzke v stredu bola prisľúbená účasť takmer všetkých, žiaľ opäť prišli iba skalní. Ale nevadí. Snáď na budúce svoj sľub splnia. My sme tam vyrazili predovšetkým preto, že už o týždeň sa tam stretneme s našimi priateľmi a bolo potrebné trochu upratať. A tak sme upratovali. Vyhádzali sme takmer celé vnútorné obloženie a žiaľ aj naše milované postele. Všetko už bolo poznačené zubom času a hlavne vlhkosťou. Mesto Stará Turá pripravuje projekt na obnovu, veríme že to vyjde.

Zobraziť galériu

Boli sme na 8.CSS v Tajove

Vo štvrtok ráno som sa stretol s Gaťom a vyrazili sme na stanicu. Po ceste sa u nás pristavil Erik na aute a ponúkol sa, že nás odvezie. Keď sme prišli, všetci už tam boli. Až na Verču. Tá sa dostavila chvíľu po nás. Vyrazili sme na našu cestu. Všetko bolo v poriadku, až pokiaľ sme nenastúpili do rýchlika z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Vlak bol tak plný že sa nedalo prejsť ani cez uličku. Ale nerobili sme si z toho ťažkú hlavu a zložili sme sa do takej tej miestnosti na začiatku vozňa pred záchody. Cesta nám ubiehala dosť rýchlo. Pomohol nám k tomu aj Gaťov prenosný reproduktor, na ktorom sme si púšťali hudbu. Vydržalo nám to pomerne dlho, až pokým neprišiel taký žirafí ujo, ktorý meral asi 3 metre a musel chodiť cez vlak dosť zohnutý. Samozrejme, že sa mu nepáčilo že si púšťame hudbu. Kričal poriadne, ale našťastie si to všetko odniesol Filip, lebo bol k nemu najbližšie a držal reproduktor. Keď sa ujo upokojil a odišiel, a my sme radšej hudbu vypli, tak nás prišla pozrieť Kika, ktorá so sebou mala aj ďalších účastníkov. Vystúpili sme v Žiline a prestúpili na regionálny expres do Banskej Bystrice. Tam našťastie bolo skoro prázdno takže sme sa spojili s Dubnicou nad Váhom a sadli sme si do takého “dvojkupé”. V Banskej Bystrici na stanici sme sa už stretli s prvou polovicou Fénixákov. Veľa z nich som poznal a bol som veľmi rád, že som ich videl. Nastúpili sme do autobusu a ten nás odviezol do nášho nového obydlia. Tam už sme sa stretli so všetkými. Milanko nám odovzdal kľúč od našej chatky a my sme sa ku nej vybrali. Chatka vypadala trochu používane, ale nevadilo nám ani vybité okno, ani izolácia trčiaca zo stien. Len si minulí ubytovaní mohli po sebe trochu upratať. Po tom ako sme sa oboznámili trochu s prostredím sme začali pracovať na našom projekte o územnej organizácií v Starej Turej. Projekt sa nám podaril a bol veľmi pekný. Po večeri sa v jedálni popresúvali stoličky a začali sa prezentovať územné organizácie. Veľa z nich bolo spravených pekne, niektoré boli také trochu odfláknuté, pri niektorých účastníci veľa nepovedali. V tom sme nastúpili na rad my. Ja som prezentoval a ostatní ma dopĺňali, keď som zabudol niečo spomenúť. Po niekoľkých minútach nás Patres stopol, že by už aj stačilo a to sme sa ešte len rozohrievali. Bohužiaľ sme nestihli spomenúť pár vecí ako sú stanovačky, posedenia pri ohni a tak, ale som nadmieru spokojný s naším výkonom. Po prezentácií nastúpila diskotéka, ktorá sa mala niesť v štýle retro, ale veľa ľudí sa na to vykašlalo. Takže jediný retro ľudia boli z ÚO Dubnica nad Váhom, ÚO Handlová a samozrejme my. Vďaka Gaťovmu reproduktoru sme si mohli mohli vonku spraviť svoju vlastnú retro diskotéku. A veľmi sa mi páčila a určite aj ostatným. Nakoniec sme sa presunuli na chvíľu aj dovnútra za ostatnými a potom bol koniec. Išli sme na chatku a tam sme sa ešte chvíľu bavili. Druhý deň po raňajkách sa začala konferencia na tému “Drogy a závislosti”. Bola veľmi zaujímavá. Rozdelili sme sa do skupín a mali sme také tvorivé dielne. Každá skupina na špeciálne vystrihnutý papier napísala veci, ktoré sa na fénixe naučili, čo si na fénixe cenia a podobne. Potom sa ten papier zlepil a vytvoril sa taký divný tvar. Keď všetky skupiny dali dokopy tieto tvary vznikol z toho akýsi koláč. Pokračovalo sa v konferencií. Miestami sa medzi to vkladali všelijaké úlohy, ktoré sme museli plniť v skupinách a potom svoje výsledky a názory verejne prezentovať. Po obede bola celkom dlhá pauza tak sme sa rozhodli sa trochu zabaviť vonku. Najprv sme sa hrali na húpačke a potom sme sa niektorí pripojili ku takej skupinke, kde boli všelijaké útržky ľudí z rôznych ÚO. Tam sme hrali hry a bola to veľká sranda. Nakoniec však prišiel už čas pokračovať v konferencií. Dostali sme ako skupina ešte jednu, poslednú a veľmi rozsiahlu úlohu týkajúcu sa drôg. Splnili sme aj to a začalo vyhodnocovanie konferencie. Všetci sme dostali diplom. Večer sa mala hrať hra Galaxia, takže všetci povinne sme mali obkresliť svoju ruku, vystrihnúť ju, na jednu stranu na každý prst napísať 1 svoju zlú vlastnosť, na druhú stranu na každý prst jednu svoju dobrú vlastnosť a nakoniec na dlaň jeden motivačný citát. Ruky sme odovzdali a išli do spoločenskej miestnosti. Keď už bola tma, rozdelili sme sa všetci na 2 skupiny, a keď sme vyšli von uvideli sme na ihrisku spravenú takú dráhu zo sviečok, ktorá na konci bola zatočená do seba. Každý sme museli touto dráhou prejsť na jej konci si vybrať náhodnú ruku a vrátiť sa späť. Ruky boli všelijaké. Keď som chodil videl som tam jednu ruku podobnú ako keby patrila Shrekovi, taká bola veľká. Gaťova ruka napríklad vypadala ako také hrabličky a vonku sme sa rozprávali s Patresom, ktorý povedal že tam bola taká divná ruka, ktorá mala prsty ako E.T. to bola moja ruka. Všetky tieto ruky mali slúžiť k tomu, aby keď sa na ne pozriete vám to dodalo motiváciu, že nie ste jediný kto má problémy, a že na ne nikdy nie ste sami. Večer bola zase diskotéka a na chatke sme mali ešte trochu strachu a zábavy s naším novým kamarátom. Veľkým pavúčikom v kúpeľni, ktorého som bezpečne vyniesol von. Tretí deň už od rána pršalo, takže sa musel meniť celý program. Doobeda bol minitalent, do ktorého som sa tento rok nezapojil. Ale aspoň som si mohol vychutnať vystúpenia ostatných bez toho, aby som stále musel mať v hlave to svoje. Vystúpenia boli veľmi zaujímavé a dosť kreatívne. Tento rok sa zapojilo dosť veľmi mladých účastníkov, ale ani z ďaleka neboli horší ako tí starší. Potom bola taká chvíľková aktivita, že sa v spoločenskej miestnosti hrali rôzne stolné hry. Bolo to tiež výborné a hlavne som sa zoznámil a viac spoznal s ľuďmi, s ktorými som ešte nenadviazal žiadne priateľstvá. Po obede sa začala vo vnútri hra, ktorá fungovala ekonomicky ako v normálnom svete. Boli po budove rozmiestnené stanovištia, do ktorých keď ste prišli, ste museli splniť danú úlohu. Za tú ste potom dostali nejaké peniaze a mohli ste si v bufete kúpiť ľubovoľnú vec, ak ste na ňu mali dosť. Taktiež sa neustále v bufete menili ceny a ešte sa po budove zakrádala Kika v úlohe daňovej kontroly a odchytávala nič netušiacich účastníkov. Mňa našťastie nedostala, pretože som si vždy dával pozor, kde je a držal som sa od nej v bezpečnej vzdialenosti. Filip už také šťastie nemal a musel vydať trochu zo svojich úspor. Celé to bolo celkom dobré až na to že veľa ľudí nehralo fér. Hlavne tých “zodpovedných” vedúcich. Rozdávali peniaze nerovnomerne, každému inak, podľa toho aký ku nim mali citový vzťah a nie podla toho ako splnili danú úlohu. Okrem toho si nechávali dosť peňazí pre seba a potom vykupovali všetky zásoby. Samozrejme, že mi nevadilo, keď zrovna nejaký vedúci na stanovišti dal mne také väčšie množstvo peniažkov. Úplnou výnimkou bola Vladka, ktorá ako mladá vedúca na svojom stanovišti skoro nikomu nič nedávala. Ja sám so po niekoľkých návštevách toho stanovištia zarobil do kopy tak 2 peniaze. Pre porovnanie na iných stanovištiach som dostával 500 a bežne aj viac len za 1 návštevu. Ale čo už aj tak nakoniec sme sa ako Stará Turá veľmi snažili a zarobili sme dosť veľa peňazí. Takže sme si nakúpili niekoľko kartónov džúsikov a žuvačiek. A ja osobne ešte pre seba veľa sušienok. Večer bolo celkové vyhodnotenie. Bolo vyhodnotenie minitalentu, potom boli všelijaké špeciálne ceny a potom prišiel rad na ocenenie Zlaté pierko. Odovzdáva sa iba niektorým členom fénixu za dlhú a aktívnu prácu v detskej organizácií Fénix. Boli ocenení 4 ľudia. Lenka Rückschlossová z ÚO Handlová, ktorá je moja dlhoročná kamarátka a potom od nás Verča, Veva a ja. Som si istý, že si všetci to ocenenie zaslúžili. Aj ja po toľkých rokoch. Ako posledné mali príhovor Patres, Evka a nový predseda Fénixu a zapálila sa torta ku 25. výročiu Fénixu. Posledná diskotéka rozlúčková bola veľmi zaujímavá. Na projektore sa premietali videá z hry Just Dance, kde boli ukázané kroky a my všetci sme podla nich tancovali. Diskotéka sa ukončila Mackom Uškom, ktorého naživo spieval Patrik Herman. Potom už sa išlo na chatky. My sme ešte chvíľu boli s Humenným a našou kamarátkou Stelou zo Sniny. V noci nás v kúpeľni čakalo ešte jedno prekvapenie. Náš kamarát pavúčik sa vrátil a vypadalo že sa chce pomstiť takže bol priamo v sprche a trochu ma vystrašil, keď som sa začal sprchovať a až potom som si všimol že je hneď vedľa mňa na stene. Filip, Gaťo a Veva sa potom ani nesprchovali, lebo očividne sa im nechcelo zdielať sprchu s niekým iným a ja som už spal, takže sa nenašiel nikto kto by ho dal preč. Posledný deň sme sa dobalili, rozlúčili s naším pavúčikom a nechali sme ho tam ako darček pre ľudí čo tam budú ubytovaný po nás. Odišli sme na raňajky a potom nastúpili do autobusu preč. Prišli po niekoľkých hodinách cestovania vlakom na Starú Turú a tu sme sa rozlúčili a išli domov. Toto celoslovenské stretnutie sa mi veľmi páčilo, dúfam že sa dostanem aj na ďalšie. Ale to už asi ako vedúci.

 Krko
Zobraziť galériu