Archív roku 2016

Posledný výjazd 2016

Zobraziť galériu

Vysoké Tatry

V piatok po škole sme sa stretli na vlakovej stanici. Vlakom sme išli do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ rýchlikom do Popradu.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Piešťany

V Piešťanoch sme navštívili múzeum a kúpele. Múzeum sa mi páčilo. Po múzeu sme sa išli poprechádzať po kúpeľoch. Potom sme mali rozchod  v nákupnom centre. Na výlete sa mi veľmi páčilo.

Maruška

V sobotu ráno sme sa stretli na stanici. Uvideli sme tam aj pani učiteľku Kohútovú. Vlakom sme išli do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ do Piešťan. V Piešťanoch sme sa odfotili pri soche, išli sme do múzea. V múzeu sme videli skameneliny mamutov, expozíciu Štefánika, mince a ďalšie veci. Potom si Marek nazberal „pár“ gaštanov a išli sme ďalej. Po prechádzke sme išli do Auparku. Cestou do Auparku sme si kúpili KEBAB. V Auparku si ostatní kúpili jedlo, ale ja som chcel niečo sladké, čo bolo už vypredané. Tak som išiel do kníhkupectva a potom ešte do papiernictva. Ešte som bol hladný tak som si v obchode kúpil muffin. Potom sme už išli na stanicu. Tam sme počkali na vlak a išli domov.

Matúš

V Piešťanoch  sme ako prvé navštívili múzeum. Tam sme si prehliadali kosti mamutov a rôzne iné veci. No mňa a baby najviac zaujalo miniatúrne mestečko 😀 Potom sme sa išli pozrieť do kúpeľov. Najviac ma zaujali hodiny, ktoré ukazovali čas v New Yorku, Tokiu, Londýne a v Moskve. Potom sme išli okolo rôznych jazierok. Bola tam aj taká horúca voda (neviem ako sa tomu hovorí) a taktiež som sa z nej napila. Bola v pohode až na to, že som potom celý deň v ústach cítila chuť  vajca 😀  Neskôr sme išli do obchodného centra kde sme si s babami kúpili oblečenie. Na stanici bola sranda a taktiež cesta vlakom bola super. Výlet som si veľmi užila.

Karin

V sobotu sme sa stretli na stanici. Cestou vlakom tam sme stáli v rýchliku a lietala tam osa, ktorá ma skoro napadla. Prežil som a bezpečne sme dorazili do Piešťan. Ako prvé sme išli do múzea, ktoré bolo celkom zaujímavé, mali tam skamenelinu mamuta a veľa vecí týkajúcich sa Piešťan. S Matejom sme našli aj historický  posilňovací stroj na lýtka. Bola tam aj chalúpka, ktorá sa mi tak páčila, že by som sa tam veľmi rád nasťahoval. Potom sme išli k mostu, kde sme sa vyfotili u sochy, potom na kúpeľný ostrov, kde bola nejaká zdravá voda, ktorá Matúša skoro dostala do bezvedomia. Začal som byť hladný a tak sme sa s Matúšom zastavili na kebab. Bol veľmi dobrý. Nasledoval už iba Aupark a išlo sa domov. Výlet bol pekný. Veľmi sa mi páčil.

Krko

V sobotu sme išli do Piešťan. Išli sme do múzea. Boli tam mamuty, náhrdelníky a ručné hodiny a bola tam aj železná pálka tak som s tým pohol dozadu a dopredu a začalo sa to hýbať. Keď sme vyšli z múzea, tak Gaťo vyliezol na Mateja. Potom sme išli na námestie a kúpil som si zmrzlinu. Nakoniec sme išli do obchodného centra. A išli sme naspäť domov.

Tomík

Boli sme v Piešťanoch presnejšie v múzeu, kúpeľoch a v obchodnom centre. V múzeu sme videli starodávnu chalúpku. Všetky sme sa tam chceli nasťahovať. Bola veľmi pekná. Taktiež sme videli pozostatky z mamuta. Potom sme prešli skoro celý okraj piešťanských kúpeľov. S Karin a Ivou sme zdvíhali Marušku. Bola veľká sranda. V obchode som najprv išla s babami ale nakoniec som sa oddelila a kúpila som si nohavice. Cestou späť sme najprv čakali na nástupišti a Gaťo povedal úžasnú hlášku. Vo vlaku sme s babami boli šťastné lebo sme mali kupé iba pre seba. Avšak potom sa nám tam napchali aj ostatní ale aj tak bola sranda. Ja som vystupovala v Novom Meste nad Váhom. Tam sa moja „túra“ skončila. Vôbec nebanujem že som išla. Bola sranda a mám veľa nových zážitkov.

Terézia

Ráno sme sa stretli na železničnej stanici a išli sme do Piešťan. Pred stanicou sme sa odfotili a išli sme do múzea. V múzeu bola lebka mamuta s jedným klom a stará chalúpka. Keď sme išli na ostrov pod mostom boli kačky a labute. Prešli sme celý ostrov a potom sme mali hodinu rozchod v nákupnom centre. Na výlete som videla veľa zaujímavých miest.

Lenka

V Piešťanoch sme najskôr išli do múzea. V múzeu boli krásne historické predmety. Najviac sa mi tam páčili kly mamuta. Boli obrovské. Potom sme cestou zbierali gaštany. Išli sme cez most, kde vo Váhu plávali labute. Ďalej sme sa išli pozrieť do kúpeľov. Tam ma zaujali hodiny, ktoré ukazovali koľko hodín je v Londýne, New Yorku, Tokiu a v Moskve. Potom sme videli rybičky v maličkých jazierkach a mačičku. Potom sme išli do Auparku. A nakoniec sme sa vlakom vrátili na Starú Turú. Máme veľa spomienok, na ktoré nikdy nezabudneme.

Ivanka

Zobraziť galériu

Poď von!

POĎ VON! Presne to je názov 0.ročníka stretnutia priateľov bunkra, ktoré nadväzuje na 20 rokov turistického pochodu Pamätníkmi Bielych Karpát. Všetci sme sa stretli v sobotu 8.októbra v bunkri na to, aby sme si užili krásnu sobotu, pochutili si na skvelom guláši od pána Kokavca a zabehli túto novú tradíciu. Prečítajte si zážitky našich členov a dúfame, že sa už teraz všetci tešíte na 1.ročník 😀
V sobotu sme sa s kamarátmi vybrali na dlhú túru od Kamenného mosta do bunkra. S mojou chromou nohou to trvalo dlhšie, no predsa sme tam prišli. Nič nám nenechali ani guláš! No aj tak sme si akciu užili a zabavili sa.

Matej

Vyrazili sme o 9:00. Rozdelili sme sa na dve skupinky: cyklisti a turisti. Ja som išiel peši. Cesta trvala zhruba 2 a pol hodiny. Tam sa akurát dovaril guláš, bol vynikajúci a kto chcel si mohol opekať. Naspäť sme išli peši, ale zhruba pri Kamennom moste som zle stupil a musel pre mňa prísť tato.

Marek Žoldák

V sobotu sme sa stretli o 9:00. Niektorí išli na bicykli a niektorí peši do bunkra. My čo sme išli na bicykli sme tam boli rýchlo. Tam na nás čakal Peťo, Tomík, ujo Kokavec a Slávka. Ujo Kokavec varil guláš. Ja, Gaťo, Tomík a Martin sme založili pri studničke oheň. Spálili sme všetko drevo z bunkra. Potom prišli rodičia, rodina a kamaráti. Niektorým sa guláš ušiel a niektorým nie. Guláš bol výborný a zjedol sa veľmi rýchlo. Pomaly všetci odchádzali a zostali sme tam, len Gaťo, Krko, Filip a ja. Celá akcia sa volala “Pod von!”. Počkali sme kým dohorí oheň a aj my sme odišli. Cesta na Starú Turú ubehla rýchlo. Bol to super deň!

Paťo

V sobotu sme sa vybrali peši na bunker spolu s Vladkou, Ivou, Iviným bratrancom, Maruš, Nikou, Tete, Marekom, Nikiným tatinom, Nikolkou, Lukášom a Vierkou. Cestou na bunker som dvakrát spadla no našťastie som nebola sama a aj Tete a Iva spadli. Keď sme prišli, tak som si išla opekať. Keď som dojedla špekačky, tak som si išla s Ivou dať guláš lenže sme sa dozvedeli, že už neni. Stál tam Milanko s posledným tanierikom gulášu, ktorý nám dal nech si ho rozdelíme. Neskôr som išla s babami preskúmať okolie. Najskôr sme ale išli do kadibúdky po dvoch. Ja som išla s Ivou, ktorá zakričala, že vidí pavúka. Okamžite sme vyliezli a pritom sme kričali. Taktiež nám Peťo zahral na gitare. Potom už sme si len pobrali veci a išli domov. Keď som prišla domov tak som si ľahla.

Karin 

V sobotu sme išli do bunkra, išiel s nami aj môj tato. Keď sme dorazili do bunkra, tak už bol hotový guláš, ktorý urobil ujo Kokavec výborne. Naspäť som išla s tatom pešo cez Topoleckú. Cesta nám trvala 2 hodiny. Bola to veľmi dobre strávená sobota. Ten kto nebol môže ľutovať.

Nika

Keď sme prišli do bunkru, hneď som sa vybrala k ohňu. Po chvíli sa rozdával guláš. Guláš bol vynikajúci. Cestou späť som si cestu užívala s Terezkou a mojou sesternicou Valkou. Po ceste sme si rozprávali vtipy. Keď som prišla domov, hneď som si išla ľahnúť.

Maruška

Keď sme prišli do bunkra, bola som hrozne hladná, tak som si opiekla špekáčku, ktorá mi zhorela ale moc mi to nevadilo tak som to zjedla. Potom som išla s Karin na guláš ale ujo Kokavec nám povedal, že sa už minul. Poslednú várku dostal Milanko. Ten bol veľmi milý a dal nám ho. Povedal, aby sme si ho s Karin rozdelili. Potom nám pri ohni zahral Peťo na gitare. Keď sme dospievali išla som za Tete, Maruškou a Maruškinou sesternicou Valkou na kopec. Boli sme špinavé, ale máme veľa krásnych spomienok na ktoré nikdy nezabudneme.

Ivka

Cesta do bunkra bola dobrá, ale prišli sme oveľa skôr ako tí čo išli peši, a tak sme na nich museli čakať. Bola som hladná, a tak som si dala výborný guláš. Potom sme s bratom presviedčali tata, aby prišiel  za nami a doniesol nám špekačky. Nakoniec prišiel a opiekli sme si každý jednu špekáčku. Bol to výborný deň.

Lenka

Keď sme boli pri bunkri som sa strepala a skoro prizabila takým veľkým strmákom. Pri ohni sme si spievali a zahrievali sa. Guláš bol vynikajúci presne tak ako aj čajík. Mala som so sebou špekačky ale pri takej vynikajúcej strave som ani jednu nezjedla. Potom sme s babami išli preskúmať okolie samozrejme na čele s Maruškou, ktorá nás vliekla po najväčších bahnách aké tam boli. Cestou späť ma viezol Ivkin tatino. Také bahnité topánky som ešte nemala. Mám odtiaľ pekné spomienky a veľa zážitkov.
Tete

Cesta do bunkra na bicykli sa mi veľmi páčila. Guláš bol dobrý. Bavila ma jazda po lese.

Maťo

V sobotu sme boli v bunkri. Bolo tam stretnutie. Volalo sa to Poď von. Spaľovali sme drevo. Minulú sobotu sme vytrhávali drevo. Bolo veľmi plesnivé. Za drevom bola salamandra. Ma tam skrýšu.
Tomík

Zobraziť galériu

Okuliare pre Afriku

Ste zvedaví, ako sme  to zrealizovali? Tak sledujte:

V roku 2009 sme takúto zbierku v spolupráci s českým Pionýrom robili a dopadla veľmi úspešne. Keď prišla nová výzva z centrály v Bratislave, naštartovali sme automaticky.

22.09.2016:
– na schôdzke v klubovni sme pripravili zberné škatule. Prvá zostala v klubovni, aby sme tam nosili okuliare z domu, od priateľov a známych. Zároveň, aby nám prispeli aj dôchodcovia, ktorí sa tu stretávajú.
23.09.2016: 
– Zajovia umiestnili svoju škatuľu v predajni optiky na poliklinike! Žiaľ ostatné optiky v meste našu iniciatívu odmietli podporiť! Neklesáme na duchu, ideme ďalej.
05.10.2016:
– máme prvé okuliare od priateľov …. a rozbiehame propagáciu na SOŠ!
08.10.2016:
– vďaka Vladke už o tom vie aj Facebook
https://www.facebook.com/fenix.stara.tura/
09.10.2016:
– plagát si vypýtala Maťka, chce to vyvesiť v práci. Držíme palce!
30.11.2016:
– okuliare nám utešene pribúdajú, ešte chvíľku a začneme počítať …
14.12.2016:
– na schôdzke sa zastavila Maťka a doniesla “svoju zbierku” okuliarov z práce v TN. Ďakujeme
– spočítali sme okuliare v škatuli v klubovni, je ich presne 50!
20.12.2016:
– finiš bol skvelý, nakoniec sa nám podarilo nazbierať 70 starých použitých, ale zachovalých okuliarov, niekoľko puzdier a aj samostatných sklíčiek.

Zbierku sme odovzdali do centrály v Bratislave a tá sa už postarala o ostatné. Ďakujeme všetkým, kto prispeli ….

http://www.do-fenix.sk/2017/02/vyhodnotenie-projektu-okuliare-pre-afriku-rok-2016/

Zobraziť galériu

Opäť v bunkri

Po dlhšom čase sme opäť vyrazili do bunkra. Na schôdzke v stredu bola prisľúbená účasť takmer všetkých, žiaľ opäť prišli iba skalní. Ale nevadí. Snáď na budúce svoj sľub splnia. My sme tam vyrazili predovšetkým preto, že už o týždeň sa tam stretneme s našimi priateľmi a bolo potrebné trochu upratať. A tak sme upratovali. Vyhádzali sme takmer celé vnútorné obloženie a žiaľ aj naše milované postele. Všetko už bolo poznačené zubom času a hlavne vlhkosťou. Mesto Stará Turá pripravuje projekt na obnovu, veríme že to vyjde.

Zobraziť galériu

Boli sme na 8.CSS v Tajove

Vo štvrtok ráno som sa stretol s Gaťom a vyrazili sme na stanicu. Po ceste sa u nás pristavil Erik na aute a ponúkol sa, že nás odvezie. Keď sme prišli, všetci už tam boli. Až na Verču. Tá sa dostavila chvíľu po nás. Vyrazili sme na našu cestu. Všetko bolo v poriadku, až pokiaľ sme nenastúpili do rýchlika z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Vlak bol tak plný že sa nedalo prejsť ani cez uličku. Ale nerobili sme si z toho ťažkú hlavu a zložili sme sa do takej tej miestnosti na začiatku vozňa pred záchody. Cesta nám ubiehala dosť rýchlo. Pomohol nám k tomu aj Gaťov prenosný reproduktor, na ktorom sme si púšťali hudbu. Vydržalo nám to pomerne dlho, až pokým neprišiel taký žirafí ujo, ktorý meral asi 3 metre a musel chodiť cez vlak dosť zohnutý. Samozrejme, že sa mu nepáčilo že si púšťame hudbu. Kričal poriadne, ale našťastie si to všetko odniesol Filip, lebo bol k nemu najbližšie a držal reproduktor. Keď sa ujo upokojil a odišiel, a my sme radšej hudbu vypli, tak nás prišla pozrieť Kika, ktorá so sebou mala aj ďalších účastníkov. Vystúpili sme v Žiline a prestúpili na regionálny expres do Banskej Bystrice. Tam našťastie bolo skoro prázdno takže sme sa spojili s Dubnicou nad Váhom a sadli sme si do takého “dvojkupé”. V Banskej Bystrici na stanici sme sa už stretli s prvou polovicou Fénixákov. Veľa z nich som poznal a bol som veľmi rád, že som ich videl. Nastúpili sme do autobusu a ten nás odviezol do nášho nového obydlia. Tam už sme sa stretli so všetkými. Milanko nám odovzdal kľúč od našej chatky a my sme sa ku nej vybrali. Chatka vypadala trochu používane, ale nevadilo nám ani vybité okno, ani izolácia trčiaca zo stien. Len si minulí ubytovaní mohli po sebe trochu upratať. Po tom ako sme sa oboznámili trochu s prostredím sme začali pracovať na našom projekte o územnej organizácií v Starej Turej. Projekt sa nám podaril a bol veľmi pekný. Po večeri sa v jedálni popresúvali stoličky a začali sa prezentovať územné organizácie. Veľa z nich bolo spravených pekne, niektoré boli také trochu odfláknuté, pri niektorých účastníci veľa nepovedali. V tom sme nastúpili na rad my. Ja som prezentoval a ostatní ma dopĺňali, keď som zabudol niečo spomenúť. Po niekoľkých minútach nás Patres stopol, že by už aj stačilo a to sme sa ešte len rozohrievali. Bohužiaľ sme nestihli spomenúť pár vecí ako sú stanovačky, posedenia pri ohni a tak, ale som nadmieru spokojný s naším výkonom. Po prezentácií nastúpila diskotéka, ktorá sa mala niesť v štýle retro, ale veľa ľudí sa na to vykašlalo. Takže jediný retro ľudia boli z ÚO Dubnica nad Váhom, ÚO Handlová a samozrejme my. Vďaka Gaťovmu reproduktoru sme si mohli mohli vonku spraviť svoju vlastnú retro diskotéku. A veľmi sa mi páčila a určite aj ostatným. Nakoniec sme sa presunuli na chvíľu aj dovnútra za ostatnými a potom bol koniec. Išli sme na chatku a tam sme sa ešte chvíľu bavili. Druhý deň po raňajkách sa začala konferencia na tému “Drogy a závislosti”. Bola veľmi zaujímavá. Rozdelili sme sa do skupín a mali sme také tvorivé dielne. Každá skupina na špeciálne vystrihnutý papier napísala veci, ktoré sa na fénixe naučili, čo si na fénixe cenia a podobne. Potom sa ten papier zlepil a vytvoril sa taký divný tvar. Keď všetky skupiny dali dokopy tieto tvary vznikol z toho akýsi koláč. Pokračovalo sa v konferencií. Miestami sa medzi to vkladali všelijaké úlohy, ktoré sme museli plniť v skupinách a potom svoje výsledky a názory verejne prezentovať. Po obede bola celkom dlhá pauza tak sme sa rozhodli sa trochu zabaviť vonku. Najprv sme sa hrali na húpačke a potom sme sa niektorí pripojili ku takej skupinke, kde boli všelijaké útržky ľudí z rôznych ÚO. Tam sme hrali hry a bola to veľká sranda. Nakoniec však prišiel už čas pokračovať v konferencií. Dostali sme ako skupina ešte jednu, poslednú a veľmi rozsiahlu úlohu týkajúcu sa drôg. Splnili sme aj to a začalo vyhodnocovanie konferencie. Všetci sme dostali diplom. Večer sa mala hrať hra Galaxia, takže všetci povinne sme mali obkresliť svoju ruku, vystrihnúť ju, na jednu stranu na každý prst napísať 1 svoju zlú vlastnosť, na druhú stranu na každý prst jednu svoju dobrú vlastnosť a nakoniec na dlaň jeden motivačný citát. Ruky sme odovzdali a išli do spoločenskej miestnosti. Keď už bola tma, rozdelili sme sa všetci na 2 skupiny, a keď sme vyšli von uvideli sme na ihrisku spravenú takú dráhu zo sviečok, ktorá na konci bola zatočená do seba. Každý sme museli touto dráhou prejsť na jej konci si vybrať náhodnú ruku a vrátiť sa späť. Ruky boli všelijaké. Keď som chodil videl som tam jednu ruku podobnú ako keby patrila Shrekovi, taká bola veľká. Gaťova ruka napríklad vypadala ako také hrabličky a vonku sme sa rozprávali s Patresom, ktorý povedal že tam bola taká divná ruka, ktorá mala prsty ako E.T. to bola moja ruka. Všetky tieto ruky mali slúžiť k tomu, aby keď sa na ne pozriete vám to dodalo motiváciu, že nie ste jediný kto má problémy, a že na ne nikdy nie ste sami. Večer bola zase diskotéka a na chatke sme mali ešte trochu strachu a zábavy s naším novým kamarátom. Veľkým pavúčikom v kúpeľni, ktorého som bezpečne vyniesol von. Tretí deň už od rána pršalo, takže sa musel meniť celý program. Doobeda bol minitalent, do ktorého som sa tento rok nezapojil. Ale aspoň som si mohol vychutnať vystúpenia ostatných bez toho, aby som stále musel mať v hlave to svoje. Vystúpenia boli veľmi zaujímavé a dosť kreatívne. Tento rok sa zapojilo dosť veľmi mladých účastníkov, ale ani z ďaleka neboli horší ako tí starší. Potom bola taká chvíľková aktivita, že sa v spoločenskej miestnosti hrali rôzne stolné hry. Bolo to tiež výborné a hlavne som sa zoznámil a viac spoznal s ľuďmi, s ktorými som ešte nenadviazal žiadne priateľstvá. Po obede sa začala vo vnútri hra, ktorá fungovala ekonomicky ako v normálnom svete. Boli po budove rozmiestnené stanovištia, do ktorých keď ste prišli, ste museli splniť danú úlohu. Za tú ste potom dostali nejaké peniaze a mohli ste si v bufete kúpiť ľubovoľnú vec, ak ste na ňu mali dosť. Taktiež sa neustále v bufete menili ceny a ešte sa po budove zakrádala Kika v úlohe daňovej kontroly a odchytávala nič netušiacich účastníkov. Mňa našťastie nedostala, pretože som si vždy dával pozor, kde je a držal som sa od nej v bezpečnej vzdialenosti. Filip už také šťastie nemal a musel vydať trochu zo svojich úspor. Celé to bolo celkom dobré až na to že veľa ľudí nehralo fér. Hlavne tých “zodpovedných” vedúcich. Rozdávali peniaze nerovnomerne, každému inak, podľa toho aký ku nim mali citový vzťah a nie podla toho ako splnili danú úlohu. Okrem toho si nechávali dosť peňazí pre seba a potom vykupovali všetky zásoby. Samozrejme, že mi nevadilo, keď zrovna nejaký vedúci na stanovišti dal mne také väčšie množstvo peniažkov. Úplnou výnimkou bola Vladka, ktorá ako mladá vedúca na svojom stanovišti skoro nikomu nič nedávala. Ja sám so po niekoľkých návštevách toho stanovištia zarobil do kopy tak 2 peniaze. Pre porovnanie na iných stanovištiach som dostával 500 a bežne aj viac len za 1 návštevu. Ale čo už aj tak nakoniec sme sa ako Stará Turá veľmi snažili a zarobili sme dosť veľa peňazí. Takže sme si nakúpili niekoľko kartónov džúsikov a žuvačiek. A ja osobne ešte pre seba veľa sušienok. Večer bolo celkové vyhodnotenie. Bolo vyhodnotenie minitalentu, potom boli všelijaké špeciálne ceny a potom prišiel rad na ocenenie Zlaté pierko. Odovzdáva sa iba niektorým členom fénixu za dlhú a aktívnu prácu v detskej organizácií Fénix. Boli ocenení 4 ľudia. Lenka Rückschlossová z ÚO Handlová, ktorá je moja dlhoročná kamarátka a potom od nás Verča, Veva a ja. Som si istý, že si všetci to ocenenie zaslúžili. Aj ja po toľkých rokoch. Ako posledné mali príhovor Patres, Evka a nový predseda Fénixu a zapálila sa torta ku 25. výročiu Fénixu. Posledná diskotéka rozlúčková bola veľmi zaujímavá. Na projektore sa premietali videá z hry Just Dance, kde boli ukázané kroky a my všetci sme podla nich tancovali. Diskotéka sa ukončila Mackom Uškom, ktorého naživo spieval Patrik Herman. Potom už sa išlo na chatky. My sme ešte chvíľu boli s Humenným a našou kamarátkou Stelou zo Sniny. V noci nás v kúpeľni čakalo ešte jedno prekvapenie. Náš kamarát pavúčik sa vrátil a vypadalo že sa chce pomstiť takže bol priamo v sprche a trochu ma vystrašil, keď som sa začal sprchovať a až potom som si všimol že je hneď vedľa mňa na stene. Filip, Gaťo a Veva sa potom ani nesprchovali, lebo očividne sa im nechcelo zdielať sprchu s niekým iným a ja som už spal, takže sa nenašiel nikto kto by ho dal preč. Posledný deň sme sa dobalili, rozlúčili s naším pavúčikom a nechali sme ho tam ako darček pre ľudí čo tam budú ubytovaný po nás. Odišli sme na raňajky a potom nastúpili do autobusu preč. Prišli po niekoľkých hodinách cestovania vlakom na Starú Turú a tu sme sa rozlúčili a išli domov. Toto celoslovenské stretnutie sa mi veľmi páčilo, dúfam že sa dostanem aj na ďalšie. Ale to už asi ako vedúci.

 Krko
Zobraziť galériu

Ocenili nás na 8.CSS v Tajove

 

 

krko_zlateveva_zlate

verca_zlate

Zobraziť galériu

Osobné poďakovanie

pi_25dakujeme

Pri príležitosti 25. výročia založenia našej organizácie sa konali oficiálne oslavy v sninskom kaštieli pod záštitou primátora mesta Snina. Predseda organizácie Norbert Škorvaga osobne poďakoval za dlhodobú spoluprácu aj nášmu vedúcemu.

Zobraziť galériu

Leto 2016: Vandrovanie s rozprávkou na Donovaloch

1.deň (nedeľa) – 7. 8. … zoznamovanie sa s prostredím …

Rok nám prešiel ako voda, leto je opäť tu a s ním aj ďalší tábor. Tento krát v priam rozprávkovej prírode stredného Slovenska- na Donovaloch.  A keď hovorím rozprávkovej, tak to myslím naozaj vážne veď nakoniec  aj celý náš tábor bol jedna veľká rozprávka s názvom- VANDROVANIE S ROZPRÁVKOU.  Ale vráťme sa na začiatok, a to pred našu klubovňu, kde sme sa už tradične všetci stretli. Stretlo sa nás osemnásť, zopár nervóznych  s obavami pred svojím prvým táborom, zopár skúsenejších s hlavami plnými spomienok na minulé roky a vedúci, ktorí určite už vtedy vedeli , že všetko bude rovnako skvelé ako každý rok.  Po pobalení všetkých vecí  a božtekoch s maminkou aj tí nervóznejší nasadli do áut a tu sa vlastne celá naša cesta môže začať. Za asi tri hodinky aj s prestávkou na nákupoch nás už vítala brána krásnych Donovalov, ktoré sa na týždeň stali naším domovom.  Páčilo sa nám tam veru veľmi. Veď len čo sme vyložili všetky veci s nákladiaku, už sme boli vonku. Či už na prechádzke pešo, na bicykli, alebo len pri chate, kde chlapci poctivo pripravovali slávnostný oheň. Táborový oheň bol pripravený rýchlo aj za pomoci Erika, ktorý bol s nami na tábore po roku opäť celý čas. No a keď už sme sa všetci zoznámili s prostredím, vybalili kufre, nachystali nástenky a všetko čo bolo potrebné mohol nastať ten krásny slávnostný moment zapálenia táborového ohňa.  Tento rok sme túto dôležitú úlohu zverili naším novým členom, ktorí to zvládli na výbornú. Pekelníkom pre tento večer sa stal Gaťo. Po zapálení ohňa si už hlavné slovo vzal Peťo. Ten nás oboznámil s programom, povinnosťami, poriadkom a samozrejme zahral na gitare. Po prvom dni v tábore, dlhej ceste a večernom posedení sa už viacerým zavierali očká a to bola presne chvíľa na Watanay, ktorý nás odprevadil do postelí.

  1. deň (pondelok) – 8. 8. … v pláne bola Prašivá …

V prvé táborové ráno nás z postieľok vytiahlo slniečko, a to klasicky o ôsmej. Službu v tento deň mala skupina Patkaňov s vedúcim Krkom, a tak šlo všetko ako po masle (vrátane budenia svojich kamarátov). Po raňajkách na nás čakala prvá a nakoniec aj najdlhšia turistika celého tábora, ktorá viacerých z nás aj poriadne zmohla. Ale vráťme sa na začiatok a to ku chate odkiaľ sme štartovali našu púť. Všetci v dobrej nálade, s batohmi plnými dobrôt sme vyrazili smer vrch Kečka. Dobrá nálada nás sprevádzala aj cestou, či už po rovinke alebo po kopcoch a tak spolu s nami išiel aj smiech a spev. Na Kečke sa nám naskytol naozaj krásny výhľad, no po krátkej pauze na doplnenie tekutín sme pokračovali ďalej. „V rade za sebou sedemnásť čuníkov šlo“ áno presne tak to vypadalo keď naša skupina zdolávala kopce. Niektorí prešli kopce rýchlo ako kamzici, niektorí sa potrápili ale aj s otlakmi na nohách sa nám podarilo vyjsť na vrch Kozí chrbát vo výške 1330m. Tu už bola v plnom prúde hra „Bomba, potopa, hop“, a tak sa tých sedemnásť čuníkov váľalo po zemi, či liepalo po stromoch. Táto hra nás zabaví asi vždy :D. Pri pozorovaní motýľov a hľadaní signálu sme stihli aj doplniť energiu, a tak sa opäť mohlo ísť ďalej. Strmou cestou dolu nás zopár popadalo, otlaky dostali poriadne zabrať! To bol asi dôvod prečo sme po príchode do Hiadeľského sedla zmenili náš smer cesty späť na Donovaly. V pláne bol aj výstup na Prašivú, ale tento deň nebola určená pre nás. Cesta späť viedla už aj lesom, a tak sme sa dočkali aj príjemného schladenia v horúcom dni. Keď sme pred očami už druhý krát v ten deň mali Kečku vedeli sme, že je dobre a cieľ máme už blízko. Keďže nám ostávalo ešte dosť času, v krásnom počasí ho bola škoda nevyužiť. Na vrchu sme sa zdržali hodnú chvíľu. Niekto ešte stále v batohu nachádzal čo to z balíčka a niekto oddychoval. Ale potom niekto zvolal HAMBURGEEER a vtedy začala tá pravá zábava. Všetci si ľahli na seba a „spodná žemľa“ mala veru čo robiť. Zábava sa skončila, keď vedúci zavelil na odchod, a tak sme mali pred sebou posledných pár kilometrov domov. Tie ušli rýchlo a ani sme sa nenazdali nás už vítal Miloško pozdravom z terasy. Všetci si spokojne vyzuli smradľavé topánky, osprchovali sa a po krátkom odpočinku sme sa zahrali zopár hier v našej klubovni. A tak sme ukončili druhý deň nášho tábora- s plnými bruchami zo skvelej večere a pri ohni z gitarou.

  1. deň (streda) – 29. 7. … aquapark a nočný Zvolen…

Tretí deň tábora každoročne patril bicyklom ale keďže tento rok bicykel nebol povinná výbava, program sme trošku pozmenili. Budíček sme si naplánovali o pol hodinku skôr a hneď po raňajkách, ktoré dnes mali na starosti Gaťkovci, sme vyrazili na autobus. S batohmi na pleciach, zbalenými plavkami a osuškami naša skupina už nedočkavo čakala na zastávke. Asi už vám je jasné, kam sme mali v ten deň namierené- na letné kúpalisko v Banskej Bystrici. Cesta nám pri pletení vrkočov a smiechu ubehla rýchlo, a tak sme sa ani nenazdali a stáli sme na autobusovej stanici v Banskej Bystrici. Autobusko bolo od kúpaliska  ešte pomerne ďaleko, a tak sme nasadli do preplnenej MHD-éčky a cestovali ďalej. O chvíľu už sme skákali hromadné skoky do bazéna. Skákali sme, skákali až dokiaľ neprišla plavčíčka :D. Po prvej zábave ale hneď prišla ďalšia, otvorili šmýkačku! A tak sme sa šmýkali a šmýkali. Čakáte, že opäť príde plavčíčka? Nie! Prišiel Erik a zrazu aj šmýkačka bola nezaujímavá. Hrali sme vodné bitky, potápali sa a šantili. Z vody sme vyliezli až vtedy, keď na nás prišiel hlad. Zasýtili sme sa rôznymi kúpaliskovými dobrotami a pomaly sme sa pobrali na odchod. V ten deň sme pred sebou mali ešte plno plánov. Keďže večer na nás čakal nočný výstup na vrch Zvolen, poobedie sme sa venovali menej náročným hrám v kruhu. S veľkou obľubou sa stretla hlavne hra „strieľačka“, ktorú sme sa naučili na školení vedúcich. Po výbornej večeri už všetci nedočkavo čakali, kam to vlastne ideme. V ruksakoch zbalené teplé oblečenie, baterky a mohlo sa vyraziť. Erik s Gaťom a Krkom nás viedli lesnou cestou, ktorá podľa nich nebola strmá, no so zapadajúcim slnkom bola čím ďalej tým náročnejšia. Keď sme ale videli prvú časť našej skupiny ako baterkami máva z cieľa, všetkých to akosi nakoplo a posledné metre výstupu už išli ako po masle. Výhľad z vrchu v tme na vysvietené okolie bol úžasný a pre mňa osobne bol práve toto najväčší zážitok z celého tohoročného tábora. Hore sme sa zdržali celkom dlho. Niekto fotil, niekto si našiel svoje miestočko a užíval si výhľad sám, a tým čo bola zima sa hromadne objímali. A verte, že to pomohlo :D. Keď už ale bola naozaj poriadna zima, vybrali sme sa domov. Vtedy začalo to skutočné dobrodružstvo! Baterky v rukách, všade okolo úplná tma a strmá cesta dolu. Zopárkrát niektorí popadali na zadok a na konci sme skoro aj zablúdili, ale všetko dopadlo dobre a na chatu sme dorazili živí a zdraví. Všetci sme po ceste boli unavení, a tak sme po príchode rovno šli do sprchy a potom do postelí .

  1. deň (streda) – 10. 8. … veľká kopa zábavy a štrúdle…

Po dvoch dňoch výletov a spoznávania prišiel voľný deň. Ráno nás zobudil dážď, akoby počasie vedelo, že dnes sa nikam nechystáme. Pre nás to ale nebol žiadny problém a po raňajkách sme sa opäť stretli v našej klubovni. Medzitým  stihla prísť aj prvá návšteva, každoroční účastníci- Čepelovci a teta Holotová. Tá nikdy nesklame, a aj tento rok nám priniesla výborné buchty. Ale vráťme sa do klubovne, kde sme strávili celé to upršané doobedie. Hrali sme rôzne hry, od obľúbenej strieľačky, čísiel, zvieratiek až po nordický uzol. Popri hrách sme stihli aj so smiechom privítať ďalšiu návštevu. Duško s Martinom sa ale isto potešili zábavnému uvítaniu :D. Ani sme sa nenazdali a už Miloško zvolával službu na chystanie obeda. Nedá mi nespomenúť čo bolo na obed, pretože tá sviečková bola naozaj výborná. Od stola všetci odišli s plnými bruchami na izby, aby sa pripravili na veľkú poobednú súťaž v pečení štrúdle. Táto súťaž bol jeden s Miloškových skvelých nápadov ako spestriť tábor a myslím, že to bol naozaj parádny nápad. Všetci nielen súťažili, ale sa v prvom rade skvelo zabávali (a nehovorím to preto , že môj tím skončil posledný :D). Pri súťaži všetkým tímom pomáhala teta Vávrová a nezavadzali, ale asistovali Erik, Martin a Dušan. Keď boli všetky štrúdle upečené, mohlo sa servírovať odbornej porote. Tá v zložení pán kuchár Miloško, pani učiteľka Holotová a ujo Čepela nakoniec určila za víťaza tím Patkaňov s ich klasickou jablkovo-tvarohovou štrúdľou. Večerné posedenie pri ohni sa dnes kvôli počasiu nekonalo, no táborákovú atmosféru sme si v ten večer vytvorili v krbe v klubovni. Učili sme sa spievať pieseň „Keď diaľka volá“, ktorá bude súčasťou videa našich chlapcov. Okrem tejto pesničky nám Peťo zahral aj mnohé iné a poslednou sa skončil tento upršaný voľný deň. Predpoveď počasia je povzbudzujúca, radi zajtra spoznáme ďalšie krásne zákutia tohto kraja.

  1. deň (štvrtok) – 11. 8. … Kalište a hry…

Po včerajšom daždi sme mali trochu obavy aké bude počasie a či bude vhodné ísť na turistiku , no ranné slnko predpovedalo sľubný začiatok dňa. To sme museli využiť, a preto sme hneď po raňajkách zbalili ruksaky, obuli topánky a mohlo sa vyraziť. Naším dnešným cieľom bola obec vypálená nemeckými vojakmi počas slovenského národného povstania- Kalište. Hneď na začiatku Krko vysvetlil pravidlá hry „kliešť“, pri ktorej sa všetci dobre zabávali, teda až dokiaľ nemali kliešťa oni sami a nemuseli spievať. Cesta bola veľmi príjemná, viedla lesom a nebola strmá, čo určite potešilo nejedny pľuzgiere na nohách :D. Okrem kliešťa pokračovala aj hra „Bomba, potopa, hop“, ktorá bola po včerajšom daždi veľmi zaujímavá. Niekde to vypadalo aj na naozajstnú potopu :D. Výbornými lesnými malinami sme si cestou dopĺňali energiu, a tak sme do cieľa dorazili pomerne rýchlo. Od vstupu do osady sme pokračovali ešte kúsok k domu, v ktorom je malé múzeum. Prezreli sme si, ako ľudia v tejto osade žili a zvečnili našu návštevu podpismi v pamätnej knihe. Pred múzeom viacerí predviedli svoje hudobné schopnosti, najedli sme sa a presunuli znovu o kúsok ďalej, k pamätníku. Po spoločnej fotke, ktorá nesmela chýbať sa naša skupinka vybrala na cestu späť. Niektorí zbieral huby alebo maliny, niektorí si spievali, ale jedno mali všetci spoločné, neustále sa obzerať či náhodou nemajú kliešťa :D. Pekná prechádzka nám rýchlo ubehla a my sme opäť videli Miloška, ktorý nám už z ďaleka mával. Keďže táto turistika nás nezmohla tak ako tá prvá , nepotrebovali sme ani veľa oddychu a už sme opäť dolu niečo tvorili. Z narezaných brezových koliesok sme vyrábali spomienkové placky. Najskôr si svoje koliesko každý obrúsil šmirgľom, a potom už podľa svojej fantázie pokreslil. Vzory boli rôzne od loga Fénixu až po zajačikov či smajlíkov. Sedieť za stolom decká dlho nebavilo, a tak neporiadok prenechali svojím vedúcim a hor sa von hrať hry. Čo sme ešte nespomenuli je, že počas celého tábora sa udeľovali vajíčka, ktoré sme mohli získať pri hrách a súťažiach. A to aj dnes! Iniciatívu si vzal Krko a všetci sa preto snažili o čo najväčší počet vajíčok. Spomenuli sme si aj na zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského a hlavnú tému nášho tábora. Duško nás s jeho ľubozvučnou slovenčinou previedol rozprávkovou ríšou. Večer sme opäť trávili pri krbe v našej klubovni, kde nám hral Peťo spolu s Karin na gitare.

  1. deň (piatok) – 12. 8. …počasie nám už prialo…

Už od začiatku sme mali v pláne návštevu historického centra Banskej Bystrice. Po raňajkách sme sa nahodili do „mestských outfitov“ a vyrazili na autobus. Cestu už sme mali natrénovanú, a tak sme sa po polhodinke lúčili s Duškom, ktorý pokračoval ďalej domov. Naším cieľom bolo hlavné námestie a pre viacerých hlavne záchody na hlavnom námestí. Bez stresu z plného mechúra sme tak vyrazili na „tour de múzeá“. Prvou zastávkou bolo Stredoslovenské múzeum v Matejovom dome. Slečna sprievodkyňa nám najprv pustila krátky film o regióne, vzniku a histórii mesta Banská Bystrica. Film bol spracovaný zaujímavou formou a i keď niektorým už trošku padali hlavy vydržali sme do konca. Tri poschodia exponátov boli predsa len zaujímavejšie. Vystavené tu boli rôzne veci od šperkov a zbraní až po maľby  významných ľudí z tohto regiónu. Samozrejme sme nezabudli opäť zapísať do pamätnej knihy našu návštevu a mohli sme sa vydať na cestu k ďalšiemu múzeu – Slovenského národného povstania. Dominanta Banskej Bystrice je povinnou zastávkou každého návštevníka, a my sme preto nemohli byť výnimkou. Pani v múzeu nás mala už od začiatku na očiach a rada pre všetkých, ktorí toto čítajú- naozaj nekreslite tie srdiečka do pamätnej knihy 😀 Pretože aj keď vypadá, že je rada, že sedí na tej stoličke na mieste činu je hneď. Po obzretí všetkých exponátov vnútri sme sa presunuli von, poobzerali si vojnovú techniku, najedli sa a vyrazili na cestu do obchoďáku. Mladšie baby sa tešili na obchody s oblečením, chalani si na svoje prišli v herných obchodoch a Tomík? Tomík si konečne vychutnal svoj vytúžený hamburger. V autobuse sa už všetkým zatvárali oči, a tak po príchode na chatu bol krátky odpočinok nutný. Po chvíli ale už všetci pobehovali kade-tade, a tak prišiel opäť čas na hry. Pod kontrolu si to vzali Krko s Gaťom zatiaľ čo my ostatní sme sa vybrali pripravovať nočnú hru. Improvizovaná hra s indíciami sa nakoniec vydarila. Ale nepredbiehajme pretože ešte nás čakalo ďalšie z prekvapení od nášho kuchára- večera na želanie. Už od začiatku tábora na polici stál pohár s nápisom „Večera na želanie“. Každý mohol napísať akékoľvek jedlo, ktoré by chcel v piatok na večeru. Lasagne aj makové slíže boli nakoniec prehlasované, a tak na nás večer na stole čakala kopa palaciniek. Pochutnali si všetci. Z plnými bruškami a v počasí, ktoré bolo konečne vhodné na oheň sme tak opäť spievali pri táboráku. Dnes v noci nás čakala už spomínaná nočná hra…

  1. deň (sobota) – 13. 8.  … druhý „voľný“ deň…

Začneme už v noci, kedy po odbití polnoci začala naša nočná hra. Na trasu sa vybrali dvojice, a aj keď trochu s dlhším časom, ale predsa nakoniec všetci úspešne našli aj poslednú indíciu. Tu sa ale pre všetkých začala asi najťažšia úloha- zložiť heslo. „Hrachová kráľovná“ im dala poriadne zabrať. Všetci na to ale nakoniec prišli. Bolo už dosť veľa hodín, keď sme sa uložili do postelí. Miloško nás prekvapil výbornými raňajkami, ktoré nám dodali energiu na dlho plánovaný doobedný program. Po rokoch sa veľkolepo vrátila „Loptička na niti“. Krko v klubovni našiel zapatrošené lopáriky, a tak si celé doobedie vzal pod svoje velenie. Ale ešte pred tým sa začala celodenná zábavka- Hra na vraha. Každý mal na ruke náramok, ktorý predstavoval jeho život. Nešlo však o nijaké kruté vraždenie, stačilo iba dať svojej obeti pusu na líčko, nemohol ich však pri tom nik vidieť. Cieľ bol jasný, vyhrá ten, kto prežije! Vraždilo sa nenápadne počas hier, turnaja a vlastne po celý deň. Vráťme sa ale k turnaju. Krko bol hlavný rozhodca, Verča nakreslila tabuľku ale hrali nakoniec všetci. Ako odmena prišiel obed. A obed to bol výborný! Konečne som dostala snehovo bielu šošovicovú polievku. Po obede, hneď ako všetkým vytrávilo, začalo sa pracovať. Chlapci pripravovali záverečný slávnostný táborák a dievčatá vyrábali pamätné placky. Poobede mali všetci možnosť získať ešte posledné body pri hrách na lúke, a potom už začali prípravy na hlavný bod programu – prezentáciu rozprávkových masiek. Niektorí si svoje masky starostlivo pripravili doma, iní zase improvizovali priamo na mieste. Všetkým sa ale podarilo vytvoriť niečo, čo nakoniec zabavilo porotu aj nás. Tradične náš kráľovský kuchár nám navaril svoj kráľovský guláš Poslednú večeru tábora si tak vonku vychutnávala Červená čiapočka, tri prasiatka, vlk, koza rohatá, jež, včielka Mája, kvetinky, víla Amálka, motýľ Emanuel či kráľ Matiáš. Po večeri víla Amálka s Májou a kvetinkou pospočitovali všetky vajíčka, prichystali ceny a mohol sa začať záverečný slávnostný táborák. Pekelník Gaťo aj ostaní zvládli zapáliť oheň, a potom už si slovo zobral Peťo, ktorý zhodnotil celý tábor. Najlepším tímom sa stali Vevine Bambína a s najväčším počtom vajíčok vyhral Samo. Každý dostal fénixácke pero či ceruzku a na pamiatku z tohto krásneho kraja aj magnetku. Miloško vyhodnotil aj súťaž v pečení štrúdle a bodovaní izieb. Najčistejšiu izbu mali prekvapivo chalani z „Pirule v trojuholníku“  a vychutnali si tak sladkú odmenu. Veru možno aj Princezné by si lepšie upratali keby vedeli, že ich čaká zmrzlina. A tak sa vlastne skončil posledný večer pri ohni, s gitarou a so zmrzlinou v rukách.

  1. deň (nedeľa) – 14. 8. … a rozprávkam je koniec!

A je to tu! Opäť nám ten týždeň ubehol ako voda a nám ostáva už len posledný deň. Hneď po raňajkách sa začal klasický zhon. Chlapci do auta naložili všetky veci, nástenky či bicykle, a potom už si každý balil svoj kufor. Asi o desiatej už tu bol pán domáci, rozlúčili sme sa s naším týždňovým domovom, s trampolínou a krásnym prostredím a vyrazili na cestu domov. Unavení v aute sme vyhodnotili straty no pre špongiu a sveter sme sa už nevracali. Po asi dvoch hodinkách cesty sme už videli klubovňu. Povykladali sme všetky veci, rozlúčili sa a pomaly ale isto sa vybrali opäť domov k rodičom. Tak a som na konci, po dvoch týždňoch písania po nociach :D. Opäť môžem povedať iba, že to bol skvelý týždeň v krásnom prostredí, so skvelými ľuďmi, výborným jedlom a s krásnymi spomienkami. Myslím, že minimálne na hrachovej kráľovnej, šošovicovej polievke či na pokrových turnajoch sa budeme ešte dlho, dlho smiať.

Zobraziť galériu