Archív roku 2022

Urobme si štedrejšie Vianoce

Boli sme oslovení organizátormi akcie “Urobme si štedrejšie Vianoce“. Celé podujatie je založené na nadšení a ochote množstva ľudí, ktorí chcú pomôcť iným. Cieľová skupina sú seniori a rodiny s deťmi v sociálnej núdzi. Navštevujeme ich deň pred Štedrým večerom a obdarúvame darmi, ktoré sme získali od iných. Nadácia Život zabezpečila kapustnicu, ovocie, všetky ostatné dary sú od dobrých darcov. Podujali sme sa pomôcť pri roznášaní balíčkov tam, kde to bolo treba. A nebolo toho málo. Skoro sto adries po celom chotári. Rozdelili sme sa do piatich “úderných” skupín a vyrazili sme. Zážitky sme mali rôzne, ale spájala ich už predvianočná atmosféra a príjemní ľudia. Pocítili sme na vlastnej koži, aké je byť  na strane darujúceho. Je to veľmi príjemný pocit a doprajeme ho každému.

Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2022

Toto je naše tradičné podujatie, na ktoré sa všetci tešíme celý rok. Nielen preto, že všetci dostaneme darčeky, ale hlavne preto, že tu si nostalgicky pospomíname na celý rok. A vlastne aj preto, lebo všetci si uvedomíme, že Vianoce sú už veľmi blízko. Tento rok sme si za miesto pobytu vybrali neďaleký Ranč Colombia v Podkylave, kde nás privítali a prekvapili skvelou atmosférou. Dovolili sme si polpenziu, čo nerobíme takmer nikdy, takže tentoraz nás kuchynské povinnosti minuli. Teda nie všetkých. Nika si zmyslela, že nás bude rozmaznávať a preto sme museli jesť puding, piť vianočný punč …. a mládenci vymysleli nočnú hru. Aj keď v piatok lialo ako z krhly, sobota bola takmer ideálna na turistiku. Vyrazili sme na neďaleké Bradlo a dovolili sme si aj sladkosti na chate. Po perfektnej večeri prišiel hlavný bod programu – vianočné darčeky. Každý niečo daroval a aj každý bol obdarovaný. Niekto tajne, niekto vedel od koho. Ale to vôbec nie je podstatné. Potom sme sa spolu zahrali a zaspievali. Noc bola pokojná a ráno prekvapivé – vonku bolo bielo! Postupne si nás vyzdvihli rodičia a my sme sa rozlúčili s personálom na ranči. Určite sa sem ešte vrátime 🙂

A takto to videli účastníci:

Vianočná chata bola skvelá. Mali sme krásne ubytovanie a skvelo nám varili. Páčil sa mi aj program, najmä mrázik. Najlepšia bola samozrejme nočná hra. Rozdali sme si aj darčeky. Celkovo to bola krásna akcia.
Tomáš

Na vianočnej chate bolo skvele. Ubytovanie bolo pekné a jedlo super. Počasie nám prialo hlavne na posledný deň kedy nám napadol aj nejaký sniežik. Páčil sa mi aj program či už hranie rôznych scénok z rozprávok alebo aj nočná hra, ktorú sme pripravili s Ondrejom, Samom a Tomášom. Som rád že som mohol prežiť tento čas s priateľmi a teším sa na ďalšie podobné akcie.
Adam

Tento víkend sme boli na záverečnej akcii. Ranč sa nachádzal na kopci nad dedinou Podkylava. Cestou na Ranč síce pršalo, ale to nám náladu nezmenilo. Neskôr začalo krásne snežiť. Na začiatku sme sa vybalili navečerali. Užívali sme si spoločný čas s ostatnými a potom sme si aj pozreli krásny film s Vianočnou tematikou. Ďalší deň sme išli na krásnu turistku, ktorá vrcholila výborným obedom. Na záver dňa, po večeri, sme sa navzájom obdarovali Vianočnými darčekmi. Posledný deň sme sa naraňajkovali a potom sme postupne všetci odišli. Táto záverečná akcia bola výborná, všetci sme si užili spoločný predvianočný čas.
Samo

  • dalo sa to aj pokoj bol fajn
  • ale cesta na turistiku nebola fajn skoro mi nohy odpadli
  • ale potom to bolo dobre, aj večere a ranajki boli docela dobré dávam 8 bodov z 10
  • a bola to fajn akcia, aj som sa zabavil
    Kubo

Bolo tam super. Jedlo bolo dobré, turistika tiež nebola zlá. Na izbe som bol s Adamom Gajdošom, Ondrejom Kovačovicom a ešte niekým. Najlepšie bolo v sobotu večer, keď sme hrali scénku s filmu a nakoniec sme spievali a Peťo hral na gitare (škoda, že nehral abecedu, ale nevadí). A nakoniec aj skvelá nočná hra, ktorá bola, že super zorganizovaná.
Ondrej

Bolo tam dobre. Mne vadilo len to že Rebeka na mňa skákala. Raňajky boli veľmi dobré. Nebolo to zlé ale zrovna ja som mala takú posteľ že ráno som bola dolámana. Ale na druhú noc to bolo dobré. Mne vadilo to že chalani sa nenaučil strašiť L. Ja sa rada bojím.
Lenka mladšia

Zobraziť galériu

FeDoR-Fénixácky dobrovoľník roka 2022

Ocenenie “Zlaté pierko” za rok 2022 zííííssskaváááá : Lenka Polláková a Nikola Hornáčková zo Starej Turej. Toto ocenenie sa priznáva sa za dlhodobú aktivitu , prácu v záujmovom útvare, základnej organizácii.


V Oščadnici 2.12.2022

Baby, úprimne gratulujeme a máme z Vás radosť. Nech Vám nadšenie ešte dlho vydrží …. Vaši Fénixáci

Zobraziť galériu

Projekt: “Koľko lásky”

Nápad to bol rýchly a spontánny. Nika prišla s nápadom, že sa môžeme pripojiť k projektu “Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“. Je to celoslovenský projekt na podporu starých o osamelých ľudí. https://www.kolkolasky.sk/ Na schôdzku priniesli veľa pekných veci a niekoľko krabíc od topánok. Spoločne sme ich vyzdobili, naložili a spoločne sa odfotili. Odovzdáme ich na to správnom mieste a tešíme sa, že niekomu, kto si tom zaslúži, urobíme radosť. https://sk-sk.facebook.com/fenix.stara.tura

Zobraziť galériu

Poď von! 2022

Tak sme opäť tu, v bunkri. Väčšinou starí-známi, ale aj zopár nových. Prišli sem peši, na bicykloch, ale aj čiastočne autami. Ale to vôbec nie je podstatné, hlavne že sú v prírode. Splnili sme poslanie tohto podujatia – p. Zigová zo SZPB povedala pár prívetivých slov a už tradične zavesila symbolický venček na čestné miesto, ktorý nám bude celý rok pripomínať, že aj tu zomierali ľudia, aby sme sa my mali lepšie. Neďaleko bublal voňavý guláš a na ohni v kotlíku sme varili vodu na čaj a na kávu. Zaspomínali sme na staré časy, obdivovali plné košíky nadšených hubárov, na ohni sa opekali špekáčky. Jednoducho krásna prírodná idylka, dokonca aj počasie nám prialo.

Bunkrom prešlo niekoľko stoviek našich odchovancov, preto sme zvlášť dojatí, keď sa prídu pochváliť, ako sa im darí.

Takže boli sme sa akcií Pod´ von! Ktorá sa konala vo Vetešovom járku. Bol tam guláš a oheň na opekanie takže hladný sme neboli. Počasie aj nálada bola dobrá, takže sme sa mali dobre.
Adam

Výlet vo Vetešovom járku/  poď  von:
Guláš bol perfektný, počasie nám celkom vyšlo. Bola tam fajn atmosféra ako vždycky. Oheň samozrejme horel takže sme si aj opiekli.
Tomáš Kovačovic

Boli sme vo Vetešovom járku. Cesta bola náročná ale stálo to za to. Bolo tam krásne. Tá príroda bola pekná a bolo tam krásne ticho. Keď sme prišli rozvoniaval tam čerstvo urobený teplý guláš. Mohli sme si opiecť špekačky mohli sme si nazbierať huby. Našli sme tam jaštericu ktorá s volala Salamandra škvrnitá. Keď sme odtiaľ odchádzali tak to bolo super išli sme dole kopcom a keď sme išli dole na bicykli tak to bolo krásne.
Sára

Výlet do Vetešovom Járku akcia sa volá Pod ‘von. Po príchode do Vetešovom járku nás čakal teplý guláš.  Ktorý uvaril pán Kokavec. Potom sa bol vyniesť veniec na pamiatku tých neviem. A potom sa išlo domov.
Jakub

Zobraziť galériu

Leto 2022: Nižná Boca

 

 

 

 

Sobota 23.7.2022:  … zoznamovanie sa s prostredím …

Po roku vás opäť vítame pri čítaní táborovej brožúry. Začiatky chystania tohto tábora siahajú až do februára, keď nám v hlave svitol takýto nápad. Spravíme tábor na tému Tajomný ostrov! A tak sme tu, všetko je pripravené, veci zbalené, naložené v nákladiaku, všetci sa rozlúčili so svojimi rodičmi a môžeme sa vydať na cestu. Niektorým cesta ubehla rýchlejšie, iným zas pomalšie. Tento rok je naša hlavná zastávka Nižná Boca, kde budeme bývať v Drevenici Gepľovo. Už od prvého pohľadu sa nám veľmi zapáčila, je priam ideálna na našu táborovú činnosť a má aj dostatok izieb a priestoru na naše voľnočasové aktivity. Hoc je izieb dostatok, každý sa aj tak vždy snaží získať tú najlepšiu. Ako si všetci už našli tú svoju, prišlo na rad vybaľovanie, činnosť, ktorú všetci nemajú radi, tak ako aj balenie. Ani tento rok nesmie chýbať nástenka a názvy izieb. Kreativitou sa nešetrilo a vznikli skutočne unikátne názvy. Po všetkom tomto zhone sme sa všetci spoločne stretli na terase, aby sme mohli oficiálne začať náš tábor. Úvodného slova sa ujal Peťo, ktorý nám povedal pár slov k fungovaniu tábora a následne Nika s Lenkou, nás oboznámili s celotáborovou hrou. Aby ani vám nič neuniklo, tak vám to teraz rozpoviem: „Jedného dňa sa veľká výprava vydala na plavbu loďou, zrazu sa stalo niečo strašné. Všetci stroskotali na Tajomnom ostrove. Akonáhle sa všetci prebrali, zistili, že kapitán lode sa niekde stratil. Nikto nevie kde je, nikto nevie kto to je, ale jedna vec je istá, musíme odhaliť túto záhadu, preskúmať ostrov a nazbierať dostatok materiálu na opravu lode. Každý deň preskúmame novú časť ostrova, kde sú ukryté indície, vďaka ktorým odhalíme nášho kapitána. Ale keďže sa naša posádka rozhádala a rozdelila na dva kmene, indíciu môže získať iba jeden kmeň, a tak budú musieť o ňu bojovať.“ Keď sa už zvečerievalo, prišiel na rad Slávnostný táborák. A v tom to prišlo. Začalo pršať. Dážď nás síce prekvapil, ale my sme mali pripravený aj záložný plán a to bol kvíz, ktorý bol zároveň aj prostriedkom na získanie indície. Súťažili oba tímy proti sebe a ešte sa proti nim postavil ťažký súper v podobe našej rady starších. Kvíz to bol naozaj náročný, bolo vidno ako sa im až parilo z hlavy. Všetci si kvíz veľmi užili a pochvaľovali a nakoniec spokojne zaľahli do svojich postelí.

Nedeľa 24.7.2022  … v pláne bolo Ohnište …

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa priam až ideálneho na turistiku. Dnešným cieľom bolo zdolať vrch Ohnište. Hneď po raňajkách sme si zbalili svoje veci do batohov a mohli sme vyraziť. Našou prvou zastávkou bolo sedlo Črchľa, na ktorom sme si dali krátku prestávku a pokračovali sme ďalej na Svidovské sedlo. Cestu nám spríjemňovala naša preslávená hra „Bomba, potopa, hop, švábiky“. Na Svidovskom sedle sme sa rozdelili na tých, ktorí sa vrátili nazad na chatu a na tých, čo pokračovali ďalej za dobrodružstvom na náš dlho očakávaný cieľ. Cestou sme museli dávať veľký pozor na medvede, pretože v tejto oblasti sa ich nachádza skutočne mnoho. Predpokladaný príchod na chatu bol o 15:00, avšak to sa podarilo iba tej skupine, ktorá sa vrátila zo Svidovského sedla. Tí odhodlanejší, čo sa rozhodli pokračovať, sa dostali až na vrchol. Ten sme sa pokúšali zdolať už v roku 2018 na tábore v Liptovskom Jáne, no vtedy nám to počasie nedoprialo. Keď sme sa dostali na Ohnište, tí čo vládali, sa vybrali ešte k skalnému oknu, ktoré sa nachádzalo len neďaleko od vrcholu. Tam samozrejme nesmela chýbať vrcholová výživa. Po chvíľke oddychu prišiel Tomáš s návrhom, aby sme cestou späť použili inú cestu, vďaka ktorej sme sa vyhli nepríjemnému klesaniu. Ďalšiu zmenu, pre ktorú sme sa rozhodli bola, že sme sa nevracali do Nižnej Boci, ale zišli sme dole do Malužinej, kde pre nás prišiel Peťo autom. Hneď po tom ako sme sa na chate zvítali so Žoldym, ktorý prišiel až dnes, sme sa išli osprchovať. Ďalšou z výhod tejto chaty sú sprchy, pretože každý mal na izbe vlastnú. V čase večere prišli naši prví táboroví hostia a nimi nebol nik iný ako Krko s Erikom. Náš večer sa niesol v znamení hier a samozrejme súťažou o indíciu. Indíciu mal získať tím, ktorý prinesie čo najrýchlejšie všetky veci zo zoznamu. Víťazom sa stal tím Slovenské námorníctvo. Dnešná turistika nás natoľko zmohla, že Slávnostný táborák sa opäť odkladá na ďalší deň a spoločne sme sa hrali hry a rozprávali s našimi hosťami. Bolo im s nami natoľko dobre, že sa rozhodli u nás aj prenocovať a dať si s nami spoločné raňajky.

Pondelok 25.7.2022  … nečakaná kúpačka …

Dnes bol na pláne cyklovýlet, ale po včerajšej turistike, ktorá dala väčšine zabrať, sme sa rozhodli, že pôjdeme navštíviť Liptovský Mikuláš. No ešte pred odchodom išli niektorí chalani prebádať trasu, po ktorej sme mali ísť na už spomínaný cyklovýlet. Hneď po ich návrate sme nasadli do áut a vyrazili smer Liptovský Mikuláš. V meste sme sa trochu poprechádzali a išli na zmrzlinu, ktorá v týchto horúčavách je hotový balzam na dušu. Nedalo nám nenavštíviť aj známy kanoistický kanál, na ktorom trénoval aj náš slávny slovenský vodný slalomár Michal Martikán. Keďže bolo naozaj veľké teplo, rozhodli sme sa zbaliť si so sebou aj plavky a ísť sa kúpať do Liptovskej Sielnice na Liptovskú Maru. Voda bola veľmi osviežujúca a samozrejme, keďže sme pri vode, tak nesmel chýbať ani langoš, kofolka a pre dospelých aj nejaké to pivko. Po príchode na chatu sme si dali chvíľku oddych, ale potom sme bojovali o indíciu na odhalenie zmiznutého kapitána. Stále totiž netušíme, kto to je, a tak nám neostáva nič iné, len bojovať o indície a spoločne rozmýšľať, kto by to tak mohol byť. Tento boj spočíval v tom, že každý tím mal namaľovať a skrášliť svojho vedúceho. Za tím „Lastovičky na štránku“ to bol Tomík a za tím „Slovenské námorníctvo“ Paťo. Chalani si to užili a vyzerali naozaj veľmi dobre. Členovia tímu ich rozhodne nešetrili. Chalani skončili s nafarbenými vlasmi, nalakovanými nechtami, maskarou a linkou na očiach, rúžom a na rad prišlo dokonca aj trhanie obočia. Boj to bol tesný, a preto sme museli povolať na pomoc našich šamanov. Pre tých, ktorí s nami neboli alebo už zabudli 😅, poďme si ich pripomenúť. Tento rok bol hlavným šamanom šaman Bzin-čan, ktorým nebol nik iný ako náš Miloško. Jeho pomocnými šamanmi boli Peťo alias Kovid-čan a Ondro Kokavec st. ako Cigaret-čan. Ani naši šamani nakoniec nedokázali rozhodnúť o víťazovi, a tak udelili indíciu obom tímom. Keď sa už zotmelo, nastal čas na Slávnostný táborák a s ním spojené spievanie pri ohníku. Zapaľovanie malých ohňov  tento rok  pripadlo Adamovi, Ondrejovi, Kubkovi a Samovi. Role pekelníka sa premiérovo zhostil Roman. A veru zvládol to na výbornú. Počas tohto večera sa Bzin-čan rozhodol oslniť nás veľkým kúzlom, ktorým ho osvietil Veľký Šiva. Kúzlo to bolo naozaj velkolepé. Všetci boli ohúrení  a kládli si otázku ako to len spravil?

Utorok 26 .7. 2022  … voľný deň prišiel vhod …

Ako to už zvykom býva, utorok patril voľnému dňu. A čo nesmie chýbať počas voľného dňa? No predsa naša tradičná celodenná hra „Kiss Killer“. Doobedie patrilo azimuťáku, ktorý si pre nás pripravili naši úžasní a ochotní vedúci v zložení Nika, Lenka a Žoldy. Ale nebol to taký obyčajný azimuťák ako sme zvyknutí. Bol o niečo komplikovanejší, lebo k nemu zakomponovali ešte  aj mapu. Počasie sa rozhodlo, že nám to skomplikuje tiež a začalo pršať. Ale ani to nás nezastavilo, vytiahli sme pršiplášte a nepremokavé bundy a hor sa do plnenia úloh, ktoré nás počas neho čakali. Úlohy boli zamerané rôzne, od poskytovania prvej pomoci, zakladania ohňa, viazania uzlov až po výrobu darčeka pre Bzin-čana len za pomoci KPZ-tky. Dnešný obed sme museli presunúť až na 15-tu hodinu z dôvodu, že našim tímom to trvalo trošku dlhšie než sa predpokladalo (pri úlohách tohto typu to býva tak, že vedúci to dlho chystajú a deti to majú za pár minutiek hotové 😄).  Tohtoročným “killerom” sa veľmi darilo, a tak boli všetci zabití už do obeda. Víťazom tohto kola bol Ondrej, ktorému sa ako jedinému podarilo prežiť ale najväčší “killer” bol Žoldy. Kvôli skorému ukončeniu hry sa uskutočnilo ešte ďalšie kolo. Po tom, čo sme sa napapali, dopriali sme si chvíľku odpočinku. Neskôr, keď sme si trochu oddýchli a načerpali sme novú energiu, pustili sme sa do hrania rôznych hier a samozrejme do zabíjania. Hrali sme šípky, Bang či stolný futbal a zbierali sa nejaké tie bodíky. Pochopiteľne stále treba mať oči na stopkách, lebo nikdy neviete, kedy a kde vás môže prekvapiť váš “killer”. Druhé kolo „Kiss killera“ trvalo už o čosi dlhšie. Poslední dvaja preživší sa zabíjali do poslednej minúty dnešného dňa, no nakoniec sa to nepodarilo ani jednému a tak sa stali víťazmi obaja a boli ním Lenka a Žoldy. Poobedie ušlo ako voda a zrazu bol čas večere. Na večeru bolo obľúbené jedlo asi každého táborníka a tým nie je nič iné ako grankové kolienka. Večer sme netrávili ako obvykle pri táboráku, ale rozdelili sme sa do 4 skupín a zahrali si Activity. Bolo to zábavné sledovať ostatných ako sa snažia svojmu tímu niečo znázorniť pantomímou, nakresliť alebo slovne opísať.  Keď sme sa dohrali opäť sa nás rozhodol očariť svojimi kúzlami Bzin-čan. Tým ale náš večer nekončil, pretože dnes večer sa nás rozhodol prekvapiť svojím kartovým kúzlom aj Kovid-čan.  Po skončení tohto kúzelného večera nastal čas ísť do postelí a načerpať silu na zajtrajšiu turistiku.

Streda 27.7.2022  … do jaskyne a ešte ďalej …

Dnešný plán znel jednoznačne, a to návšteva Jaskyne mŕtvych netopierov. A tak hneď po raňajkách sme zbalil vodu a obedový balíček do batohov a mohli sme vyraziť. Nasadli sme do áut a naša cesta smerovala na Trangošku odkiaľ to bola tak hodinka ku jaskyni. Pri jaskyni sme sa museli trochu viac obliecť, lebo vonku síce svietilo slniečko a bolo teplo ale v jaskyni bolo celkom chladno. Ešte pred samotným vstupom do jaskyne sme dostali každý prilbu, úväz a podpísali papiere o tom, že do jaskyne ideme na vlastnú zodpovednosť.  Chvála Bohu za tú prilbu, lebo každú chvíľu bolo počuť ťukanie, ako si niekto buchol hlavu o strop 😄. Jaskyňou nás sprevádzala milá sprievodkyňa Gabika, ktorá počas celej prehliadky s radosťou odpovedala na naše zvedavé otázky. Táto jaskyňa nebola tak bohatá na svoju výzdobu ako sú iné ale bola o to zaujímavejšia, pretože sme tam liezli po rebríkoch, boli istení,… . Myslím si, že to čo mala ubraté na svojej výzdobe sa niekoľkonásobne pridalo na samotnom zážitku z tejto prehliadky. Po skončení prehliadky, ktorá trvala tak hodinu a štvrť sme sa najedli a rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina išla späť k autu a na chatu. Druhá skupina pokračovala na chatu pod Ďumbierom, kde nesmela chýbať aj vrcholová výživa a kofolka. Ďalej pokračovali po Ceste hrdinov SNP smerom na Lajštroch, odkiaľ sa im podarilo dostať  do cieľa o pol hodinu skôr ako písali smerovníky. Z Lajštrocha zavolali Peťovi na chatu, aby pre nich mohol prísť autom na Čertovicu. Keďže išli väčšinu času po hrebeni Nízkych Tatier, mohli sa celý čas kochať výhľadmi na susedné slnkom zaliate kopce. Cesta síce nebola veľmi náročná, ale za to bola pomerne dlhá, a tak si ju skracovali aj vzájomnými rozhovormi. Príjemnú turistiku zakončili na Motoreste Čertovica, kde si dali kofolku a spoločne s Peťom sa vrátili na chatu. Zatiaľ čo druhá skupina šliapala do kopca, prvú skupinu čakala po príchode na chatu sprcha, chvíľka odpočinku a potom sme čas vyplnili hraním hier a zbieraním bodov. Keď už boli na chate obe skupiny, bola na čase večera. Po večeri sme si zahrali nejaké tie hry, čo nemôžu chýbať na našom tábore a nimi sú napríklad „Ninja“ a „Chce sa mi cikať“. Keďže sa dnes konal zápas Ligy majstrov ŠK Slovan Bratislava vs. FTC Ferencváros rozhodli sme sa, že dnešný táborák nahradíme pozeraním tohto zápasu. Naši šamani sa rozhodli, pozrieť si to v televízií, ale my sme si to premietali na plátne v zimnej terase.

Štvrtok 28.7.2022  …dnešok nám dal zabrať…

Štvrtok patril výletu do Malužinej, konkrétne do bane Zubaustollen. Po raňajkách sme sa rozdelili na tých, čo šli do Malužinej na bicykloch, tí vyrazili už o 9:30 a na tých čo tam šli autom a odchádzali o 10:00. Všetci sme sa stretli pri Speleocampe v Malužinej, kde sme sa dozvedeli aj zadanie úlohy na získanie dnešnej indície. Za úlohu bolo, aby každý tím zložil básničku, ktorá musí mať 16 veršov, musí byť na tému tábor a čas na to bol do večere. A keďže do začiatku prehliadky sme mali ešte nejaký ten čas, rozhodli sme sa ho naplno využiť a začali sme vymýšľať už tu. O chvíľu prišla pani sprievodkyňa a vydali sme sa na cestu do štôlne. Cyklisti pokračovali na bicykloch až k štôlni a tí čo prišli autom sa ešte kúsok zviezli a potom pokračovali peši zhruba 1,5 kilometra. Pred štôlňou sme dostali ochranné šiltovky a baterky. Keďže ide o kratšie sprístupnený úsek rozdelili sme sa na polovicu a tak absolvovali prehliadku. V bani sme sa dozvedeli, že sa tu ťažil chalcedón, azurit, tetraedrit, barit, siderit a síran železnatý.  Baňa nás okúzlila aj svojou farebnosťou stien. Po prehliadke nám sprievodkyňa ukázala na mape, že keď pôjdeme ďalej po ceste, dostaneme sa k vodnému prameňu a tajchu. A tak sa naša cykloskupina rozhodla, že sa tam pôjdu pozrieť. To však ešte netušili, že sa neskôr napoja na turistický chodník a budú musieť nosiť bicykle v rukách. Po dlhom čase šliapania sa dostali až do Vyšnej Boci odkiaľ sa už zviezli nazad na chatu do Nižnej Boci. Zatiaľ čo jední šliapali na bicykloch druhá skupina na chate hrala šípky, karty a robili  rôzne ďalšie aktivity. Tí čo boli na chate sa o nich už aj začali báť, lebo podľa slov sprievodkyne to nemalo byť ďaleko a ich dlho nebolo a navyše nemali so sebou niektorí ani dostatok vody a jedla, pretože pôvodný plán mal byť ísť do Malužinej do štôlne a späť. Na chatu nakoniec prišli akurát v čase večere okolo 19-tej hodiny. Keďže sme už všetci boli hladní ako vlci, nastal čas na večeru a po nej vyhodnotenie básničiek. Šamani mali opäť čo robiť aby, vybrali víťaza. Nakoniec vyhral tím  “Lastovičky na štránku” s ich básničkou “Táborová pohoda”. Opäť ani dnešný večer nepatril táboráku. Dnes sme si spravili filmový večer. Ešte pred začatím pozerania filmu išla Nika spraviť pukance, no v polke prípravy to mikrovonka vzdala. Nezvládla nápor pukancov 😄 a tak sme sa museli uskromniť s menším množstvom. Nevadí, ako sa hovorí lepšie niečo ako nič. Popcorn máme a môžeme ísť pozerať. Výber filmu sme nechali na chalanov (Gaťo, Žoldy, Paťo a Tomík) a tí vybrali horor Anabel. To sme ešte netušili, že to bola príprava na …

Piatok 29.7.2022  … veľké odhalenie …

… na nočnú hru. Pripravili si ju pre nás naši šikovní chlapci (Gaťo, Žoldy, Paťo a Tomík), ktorí sa počas sledovania filmu nenápadne vytratili, aby mohli nachystať všetky potrebné veci. Nočná hra nenasledovala hneď po filme, ale bola pre nás všetkých veľkým prekvapením, lebo nás počas noci zobudili a po dvojiciach sme ju absolvovali. Počas nej nás strašili a riešili sme rôzne matematické úlohy. Len škoda, že kým sa poslední dostali na rad už svitalo. Dnešné raňajky sa kvôli nočnej hre posunuli až na 9:00, ale to nám vôbec nevadilo, lebo dnes máme voľný deň a času na aktivity je dostatok. Doobedné aktivity sme odštartovali s pomocou prípravy k obedu. Niektorí čistili zemiaky a potom boli za to aj patrične odmenení bodmi. Následne sa hrali tradičné táborové hry a medzitým sme premýšľali kto je náš stratený kapitán. Po obede náš čakal ešte jeden vrchol, ktorý sme museli zdolať. Neďaleko od našej chaty bola rozhľadňa Krajčov vrch. Po asi pol hodinke cesty do strmého kopca sme vyšli na rozhľadňu a naskytol sa nám krásny výhľad na okolité kopce. Po krátkej prestávke sme sa rozhodli vrátiť  späť na chatu. Tam nás čakala dôležitá úloha a tou bolo nájsť poslednú indíciu, ktorá sa ukrývala v chate. Potom bolo voľno, ktoré mohol každý využiť podľa svojho uváženia. Väčšina sa rozhodla, využiť ho na prípravu predstavenia ku svojmu kostýmu. Neskôr sa uskutočnil turnaj v šípkach, ktorý bol natoľko úspešný, že sa uskutočnilo aj viac kôl. Nato nasledovalo predstavenie kostýmov a dozvedeli sme sa odkiaľ a ako sa kto dostal na náš Tajomný ostrov. Všetci boli veľmi kreatívni a videli sme vážne zaujímavé, ale aj vtipné scénky. Ešte posledný krát dali tímy hlavy dokopy, aby konečne prišli na to, kto je náš stratený kapitán, ale aj tak na nič neprišli. Mali totiž málo indícií, aby to zistili. A tak nezostávalo nič iné, len aby sa naše dva kmene zmierili a porozmýšľali nad tým spoločne. A teraz prišlo to, na čo všetci už netrpezlivo čakali. Kto je teda náš kapitán? A kde sa ukrýva? Rozhodol sa nám to objasniť krátkym videom, v ktorom sme sa dozvedeli, že je to naša Ivanka, kvôli ktorej sme stroskotali. Rozpovedala nám celý príbeh o tom, ako bola hladná a ako sme sa zrazili s loďou, ktorá jej mala priviezť pizzu. Na ukončenie tohto výnimočného tábora sme mali ešte záverečný slávnostný táborák, rozdali sa ceny, rozprávali sme si dojmy z celého týždňa a užívali si tú čarovnú atmosféru so skvelými ľuďmi pri gitare a pesničkách.

Sobota 30.7.2022  … a nakoniec.

Ani sme sa nenazdali a máme tu posledný deň. Celý týždeň nám ubehol ako voda a my sa musíme spolu rozlúčiť. Hneď po tom čo sme sa zobudili, začali sme s balením svojich vecí a potom prišli na rad raňajky. Tí, čo nestíhali balili veci ešte po raňajkách a tí rýchlejší sa pustili do balenia vecí z klubovne a rozoberania nástenky. Tento rok sme boli naozaj šikovný s balením, lebo sa nám podarilo vyraziť už o 9:30. Po ceste domov nám celú cestu pršalo, a tak väčšina z nás cestu domov prespala v aute. Ako prvá dorazila posádka s Peťovým autom. Keď už dorazil aj nákladiak vyložili sa všetky veci a hor sa domov k obedu. Nemôžeme zabudnúť ani na to, že na tomto tábore sme mali aj čerstvého mladého vedúceho Tomíka, ktorý sa len niekoľko dní pred  táborom zúčastnil školenia Mladý vedúci. Role vedúceho sa zhostil fantasticky a dúfame, že rovnako dobre mu to pôjde aj na ďalších táboroch.

Zobraziť galériu

Stanovačka na Kamennom moste

Stanovačka bola asi zatiaľ najlepšia zo všetkých až na pár okolností. Veľmi sa mi páčili hry a guláš. Škoda toho medveďa, že sa nezastavil na pivo 😀 . Ani nám moc nepršalo, ani horko nebolo takže fajn podmienky. Krásna príroda a ohník. Bolo aj dosť zábavy s vyťahovaním stromov z potoka. Najhoršia bola prvá noc, ale tak to je vždy :D.  Stanovačku hodnotím 9/10.
Tomáš Kovačovic

Bolo výborne . Taký fajnový výkend som dlho nemal. Bola veľmi dobrá nočná hra. Bolo zopár úrazov. Mne sa stal jeden pričinili sa k nemu Ondrejovia.
Roman

Piatok o 16:00 sme sa stretli pred klubovňou, všetky veci sme nahádzali Peťovi do auta a všetci ostatný sme šli na bicykloch. Potom sme vybalili stany. Sobotu sme väčšinu času ťahali stromy z rieky a Peťo robil guláš potom večer som prvýkrát robil strašiaka na nočnú hru. V nedeľu ráno sme zbalili stany a išli domov.
Tomík

Na stanovačke bolo super. Páčilo sa mi že sme sa nenudili buďˇ sme kálali drevo, umývali riad, hrali rôzne hry. No proste úžasný program. Hlavne nočná hra Roman ma musel trikrát budiť. A dobrá bola aj cesta tam a naspäť, veci nám Peťo zobral na aute a my sme sa len viezli na bicykloch.
Adam

Na poslednej stanovačke bolo výborne, prežili sme super víkend. Hrali sme rôzne hry, aktivity ale i malú brigádu. Celú sobotu sme vyťahovali kmeň padnutého stromu z potoka a čistili sme ho. Ondrejovi Potfajovi išla práca od ruky. Naučili sme sa robiť nové jedlo – vajce v zemiaku. Stanovačka bola výborná a verím, že podobnú prežijem aj nabudúce.
Samuel

Prišli sme ku klubovni a chistali sa zbaliť. Potom sme sme vyrazili, prišli sme tam cca za pol hodinu. Potom sme si postavili stan a išli sme kálať drevo. Zapálili sme oheň a išli sme spať. Ráno sme spolu z Potfajom zapálili oheň. Ondrej Kovačovic hodil Romanovi do ucha paličku a potom asi za 1hod. Ondrej Potfaj hodil Romanovi do čela pílu. A potom sa išlo späť o pól jednej nás zobudili na nočnú hru, a išli sme po noč. hre spať. A ráno sme mali raňajky a zbalili sme stani a išli domov. Dávam tejto stanovačke 7b.
Jakub

Na stanovačke bolo super. Skvelé jedlo (hlavne s cukrom), pobyt v prírode, skvelá nálada. Najlepšia bola nočná hra a guláš, ale bolo aj sranda pri ostatných aktivitách a aj pri práci, či už s drevom, s pomocou pri raňajkách alebo s obedom.
Ondrej Potfaj

Dobré odreagovanie od ruchu každodenného života. Guláš hodnotím na VÝBORNÚ. Nočné zážitky boli veľmi zaujímavé. Ako celok to hodnotím ako skvelý čas s príjemnými ľuďmi.
Ondrej Kovačovic

 

Zobraziť galériu

MDD 2022-Cesta rozprávkovým kráľovstvom

Zobraziť galériu

Spoznávame slovenské mestá – Piešťany 2022

Po X rokoch výnimočne sme spoznávali slovenské mesto iba za jeden deň. Vybrali sme si Piešťany, pretože sú blízko a je tam čo pozerať. A na druhej strane problém bolo nájsť ubytovanie blízko väčších miest pre skupinu. Všade sú beženci z Ukrajiny. Dokonca sme sa s nimi stretávali celý deň ako vo vlakoch, tak aj v Piešťanoch. Tiež spoznávajú. Počasie bolo priam ideálne, skoro až príliš na to, že sme sa túlali iba po meste – ale v jednom kuse od rána až do večera. Najskôr sme sa prešli po kúpeľnom ostrove. Využili sme Deň múzeí a galérií, aby sme videli niečo netradičné a tak ako sme chceli my. Začali sme hlavným Balneologickým múzeom v centre a jeho pobočkami Vo vile spisovateľa Ivana Kraska, kde prežil posledných 15 rokov svojho života a Vilu Dr. Lisku, v ktorej sú vystavené náboženské plastiky a obrazy, ktoré by inak ležali v depozite.

Ale to hlavné prišlo až potom. Najprv sme sa posilnili kebabom a potom huráá do Historického vojenského múzea na letisko. Fantastická zbierka vojenskej techniky. Tu by sme mohli byť aj celý deň. Neviete, čo skôr pozerať. Začali sme vrtuľníkmi a lietadlami na vonkajšej ploche. Sú tu naozaj všetky typy, ktoré naša bývalá armáda mala. A potom vstup do hangárov. Všetko od ručných zbrani, cez vysielačky, tanky delá, húfnice až po veľké stavebné stroje. No naraz je toho strašne veľa, takže prídeme znova. Nakoniec sme vytiahli Romana od otvorenej elektroniky raketovej hlavice a rozhodli sa vydať na železničnú stanicu. Nevieme ako a bol večer.

Počkali sme si na vláčik a unavene nasadli. Bolo toho dosť za celý deň, ale sme radi, že sme tam boli.

Zobraziť galériu

Opäť v bunkri

Aj tento rok sme sme prvý májový víkend zamierili do Vetešovho jarku. Po zime je tam vždy čo robiť. Tentoraz padol cez zimu iba jeden strom a zahatal nám chodníček k bunkru a čosi nám vyvrátilo studničku. Takže sme vyhrnuli rukávy a upratali, čo sa dalo. Bunker sme pripravili na novú sezónu a vyskúšali nový sporák. Tento rok by sme chceli viac popracovať na interiéri, uvidíme čo nám dovolí počasie a voľný čas. A privítali by sme aj viac pracovitých rúk. No a na záver už klasická opekačka, veď sme si to zaslúžili.

Zobraziť galériu