Je už pomaly koniec októbra, keď dopisujem tento článok. Každou cestou vlakom zo školy som sa v myšlienkach vracala k moru, k teplu a úžasným zážitkom, ktoré sme zažili. V mene všetkých nás deciek patrí obrovské ďakujem Peťovi, Miloškovi, Zuzke a všetkým, ktorí to s nami zvládli aj tak ďaleko od nášho “prirodzeného prostredia” . Vladka
26.8. – sobota … cesta k moru …
Už podľa úvodnej fotky ste si isto všimli, že táto táborová brožúra nebude ako predošlé. Vlastne ako celý tohtoročný tábor. Bude omnoho menej turistiková, ale za to viac slnečnejšia a slanšia! Ak ale mám niekde začať, bude to pár rokov dozadu, kedy celý tento nápad vznikol. V hlavnej úlohe vtedy bola naša dlhoročná členka Zuzka a najlepší táborový kuchár Miloško, ktorým spolu s Peťom prvýkrát napadlo posunúť našu táborovú klasiku na iný level a vybrať sa do Chorvátska. A keďže tento rok oslavujeme 30.výročie, nebolo lepšej príležitosti tento plán zrealizovať. Mesiace príprav, vybavovačiek a zháňania prostriedkov vyvrcholili 26.augusta ráno, kedy sme sa všetci stretli pred klubovňou pripravení na dlhú cestu. A zatiaľ čo naša batožina v Miloškovom nákladiaku už cestovala, my sme vyrazili niečo pred siedmou rozdelení v štyroch autách. Prvá zastávka nás čakala ešte na slovensko-rakúskych hraniciach, kde sme kupovali diaľničné známky. No a odtiaľ posilnení už aj rannou kávou sme pokračovali cez Rakúsko a Slovinsko. Niektorí cestou dospávali skoré ranné vstávanie, niektorí z okien áut neustále pozorovali krásnu krajinu a niektorí sa zabávali napríklad lúštením sudoku (to, že popritom aj šoférovali si necháme pre seba ). Na zastávkach sme sa väčšinou stretli všetky autá, rozprávali si zážitky z cesty a koštovali, kto má lepšie rezne. Celá cesta bola zábava aj napriek dlhým kolónam, pretože sme sa už všetci tešili na moreeé! To sme po prvýkrát uvideli niekedy okolo 5-tej hodiny večer a okolo 6-tej už sme všetci boli šťastne na mieste, na našich apartmánoch v Meduline. Prvá úloha, ktorú sme potrebovali splniť bolo vyloženie všetkej našej batožiny a bicyklov z Miloškovho nákladiaku. To chlapci zmákli ľavou zadnou, a tak sme konečne všetci mohli navliecť naše biele, stredourópske telá do plaviek a hor sa na prvú kúpačku! Prvý dotyk mora bol pre mňa jeden z najkrajších zážitkov z celého Chorvátska, pretože kúpať sa pri západe slnka bolo naozaj čarovné. A hneď potom prišlo aj prvé prekvapenie uja Kokavca. Aj keď každý mal večeru ešte z domu, on vybalil takmer sto palaciniek, ktoré robil doma štyri hodiny! Čo nám zostávalo, ako ich naplniť džemom a „zblajznúť“. A takto sme napapaní ukončili prvý deň nášho veľkého dobrodružstva. Unavení z dlhej cesty sme zaľahli do postelí.
27.8. – nedeľa … more, more a more …
Nie je krajšieho rána, ako keď vás z postele vytiahne slniečko. A to chorvátske bolo naozaj príjemné. A tak sa začal druhý deň nášho tábora. Dali sme si prvé spoločné raňajky a vrhli sa na veci, bez ktorých tábor nemôže byť. Prvá úloha bola rozdeliť sa do skupín. Tento rok sme mali skupiny tri pod vedením Krka, Erika a Duška. Každá skupina si našla svoje miesto a tvorili názov, pirátske mená a vlajky. Ja som zatiaľ zbierala informácie, kreslila a pripravovala nástenku (samozrejme na slnku aby som si hneď prvý deň pekne spálila chrbát ). Korzári z igelitu, El hippopotamos pirates a Lovci perál to sú názvy troch našich družín, ktoré sme počas doobedia vymysleli. Čas ubehol rýchlo, a keď už bolo všetko vymyslené a nakreslené mohol sa servírovať obed. Jedálniček po chorvátsky, prianie dobrej chuti po chorvátsky … jednoducho všetko v typickej prímorskej atmosfére. Obedovali sme najrýchlejšie ako šlo, pretože všetci sme vedeli, že po obede nás čaká more. Hodili sme sa do plaviek, vzali nafukovačky a hor sa na pláž! S plnými bruchami sme poskákali do vody ale nikomu to očividne neprekážalo. Zabávali sme sa v plnom prúde. Niekto strávil celý čas vo vode, iní sa opaľovali, či šnorchlovali, ale všetkým nám bolo super a užívali sme si vodu a slniečko. Čas pri mori ubiehal vždy rýchlo, a tak sme sa okolo šiestej vybrali späť do apartmánov kde nás už Miloško čakal s večerou (niekedy naše hladné žalúdky čakali naňho ale psst, každý sa dočkal ). Po večeri sme sa vysprchovaní a napapaní vybrali na našu prvú ozajstnú obhliadku okolia. Do mesta Medulin sme to mali peši asi 20 minút, a tak z toho popri stánkoch so suvenírmi a zmrzlinou bola pekná večerná prechádzka. Minuli sme prvé kuny a užili si Medulinský nočný život. Keď sme sa vrátili k apartmánom, bola už naozaj tma, a tak sme si iba zahrali kolo strielačky (vysvetlenie pre rodičov: žiadnu počítačovú hru, hru vonku, ktorá sa len volá strielačka) a vybrali sa každý do svojej postele.
28.8. – pondelok … cyklojazda a nudistický šok!
V pondelok sme sa zobudili do zamračeného dňa, a to bol vhodný čas na prvú táborovú cykloturistiku. Náš cieľ bol najjužnejší cíp nášho polostrova – maják „svjetionik“ Marlera. Išli sme po normálnej asfaltovej ceste a za najbližším mestom sme vyšli na poľnú cestu. Boli tam obrovské kamene a prach, takže netrvalo dlho a už bol na svete prvý defekt. Samozrejme sa podaril nášmu Matejkovi. Ale nebol dlho sám. O pár metrov ďalej skončil svoju púť aj Žoldy. Takže sa od nás odpojili a pomaly pokračovali po pobreží naspäť do tábora. My sme o pár kilometrov prišli do cieľovej destinácie. Nachádzal sa tam maják a pod ním skaly ako v prírodopisnom filme. Tu sme odpočívali a kochali sa výhľadom. Niektorí si fotili aj zaujímavé fotky s plánom zavesiť ich na internet, ale vlny boli divoké, takže skončilo veľa ľudí mokrých. Cestou naspäť sme išli po pobreží, tou istou cestou ako chalani s defektami. Zahliadol som v diaľke prvú predzvesť, a v tom som si uvedomil, že chalani asi zažili niečo horšie ako defekt a teraz to čaká nás. Neveril som svojim očiam dokiaľ som to nevidel zblízka. Zdalo sa mi, že oproti mne ide starý dedko na bicykli a je úplne nahý. Nezdalo sa mi to! Povedal som si, že to bol asi iba nejaký náhodný divný človek. Ale približne o kilometer ďalej bol nudistický kemp. Nejde to ani moc popísať slovami, čo všetko som videl a verte tomu, že som to vidieť nechcel. Všetci sme sa radšej pobrali naspäť do tábora. Naobedovali sme sa, a keďže celý deň bolo pod mrakom, dnes sme vynechali kúpačku a išli sme sa prejsť do Medulinu. Nahodili sme sa ako včera a išli minúť opäť nejaké tie kuny . Spoznali sme ďalší kus mesta, ale hlavne sme sa príjemne prešli. Pred večerou sme ešte oslávili Samove meniny, na ktoré sa v sobotu pri všetkom tom zhone a cestovaní nejako pozabudlo. Samo dostal od vedúcich zmrzlinu a samozrejme sa o ňu rád podelil. Zahral sa na zmrzlinára a každému dával do kornútika kopček zmrzky aj s čokoládou. Vladka spolu s Duškom sa pred večerou ešte raz vybrali do Medulinu, keďže nás tento týždeň čakali ešte Nikine meniny a Ondríkove narodky. Vrátili sa ale veľmi rýchlo, pretože vonku sa spustila naozajstná plážová búrka. Fúkal vietor, pršalo, ale aj napriek tomu bolo stále teplo. Náš táborák sme preto opäť museli odložiť na neurčito. Po večeri sme si ešte zahrali zopár hier, nazbierali body pre svoje tímy a pobrali sa do postele.
29.8. – utorok … skutočná pirátska odysea …
Určite nebudem jediná keď poviem, že toto bol asi najlepší deň tohtoročného tábora. Už v pondelok večer, keď sme sa dozvedeli čo nás čaká, som sa nemohla dočkať rána. Hneď po raňajkách sme sa zbalili do plážových tašiek, nahodili sa do našich bielych tričiek k 30.výročiu a vyrazili do Medulinu. Po včerajšej prechádzke sme už presne vedeli kde je prístav, a tak sme ľahko trafili k našej Sandre. Sandra bolo meno lode a vy už asi viete čo nás dnes čakalo a na čo sme sa tak moc tešili. Nasadli sme a zahájili pirátsku plavbu až k majáku Kamenjak. Super bolo, že sme celú túto výletnú loď mali iba pre seba. Horná paluba si užívala „vítr ve vlasech“, slniečko a nádherný výhľad. Tí pohodlnejší sedeli dolu a užívali si vlny. Našim hlavným cieľom boli skalné útesy a jaskyne. Zakotvili sme popri ďalších výletných lodiach, a vtedy začala ozajstná zábava. Vyzliekli sme tričká a priamo z lode sme skákali do mora! Skúsenejší plavci a odvážlivci sa vybrali spolu s našim kapitánom preskúmať zaplavené jaskyne plné medúz. To bol pre mňa naozaj super zážitok! Malé neškodné medúzky vo vode boli ako želatína. A aj keď na začiatku som sa ich poriadne zľakla postupne som si na ne zvykla. Keď sme objavili čaro jaskyne, vyšli sme z nej druhou stranou na útesy, z ktorých sa stala naša základňa na skoky do vody. Šípky, pleskáče, bomby…všetko sme vyskúšali! Ostatní sa kúpali popri lodi, alebo skákali priamo z nej. Naša cesta však od týchto útesov pokračovala ďalej k jednej z najkrajších pláží v okolí. Tu sme si dali hodinovú prestávku. Na tejto pláži nebolo príliš veľa ľudí, keďže sa sem dalo dostať iba loďou. A tak sme sa tu usídlili iba my a pracháči na jachtách . Niektorí z nás sa opaľovali a iní si užívali krásne čistú tyrkysovú vodu. Hodinová pohodka na tejto pláži ušla naozaj rýchlo. Späť do Medulinu sme dorazili niečo po štvrtej už dosť unavení z celého dňa na slnku a vlnách. Preto sme si hneď po príchode do apartmánov dali chvíľu voľna a oddychu. Niektorí nezmari však oddychovať dlho nevydržali, a tak na nich čakala úloha pripraviť večerný táborák. Áno čítate správne, poriadna „vatra“ aj v Chorvátsku! Slniečko tu zapadá o niečo neskôr, a tak sme sa v kľude navečerali, pripravili všetko potrebné a zasadli k ohňu. Celý večer nám Peťo a Kajka hrali na gitare a my sme spolu s nimi spievali naše pesničky. Predsa len sme však boli medzi domami a nie na Kamennom moste, takže hodinou nočného pokoja sme sa všetci pobrali na izby. Bol za nami naozaj skvelý deň. A aby som nezabudla aj posledný deň detstva nášho Krka. Preto sme mu krátko po polnoci ešte zaspievali “Všetko najlepšie!” a potom už naozaj každý zaľahol do postele.
30.8. – streda … Krko má osemnásť!
V stredu nastal veľký deň, konečne som slávil 18 rokov! Začalo to pekne zhurta. Už pár minút po polnoci, počas toho ako som umýval riady, mi na dvere zaklopala celá horda ľudí, ktorí sa na mňa vyvalili a medzitým spievali Happy Birthday. Ráno po chvíli spania som išiel spraviť raňajky, keďže môj tím mal službu a čakalo ma prvé veľké prekvapenie. Raňajky boli už pripravené našimi staršími vedúcimi, takže sme sa naraňajkovali, nafúkali člny a išli na more. Po chvíli sme zorganizovali kradnutie vlajok. Boli sme ako praví piráti. Priplávali sme k druhému člnu, začali sa naloďovať a kradnúť vlajky. Bolo to vážne drsné, ale zábava. Potom sme sa naobedovali a išli zase k moru. Teraz bol voľnejší program, niektorí len tak ležali na pláži, iní plávali. Ja so skupinou starších chalanov sme si zobrali čln a išli k bóji, kde sme zakotvili a potápali sa do hĺbky. Vylovili sme vážne veľa krásnych mušlí. Neskôr večer ma Erik odlákal do mesta, aby ostatní mohli pripraviť veľké prekvapenie – oslavu mojich narodenín. Keď som sa vrátil, čakali ma všetci nastúpení pred apartmánmi a začali spievať. Potom prišlo na rad krájanie torty. Bola skvelá a všetkým chutila. Následne tato dostal „nápad“, aby sme sa išli všetci vyfotiť na nočnú pláž. Lenže to sme netušili, že aj toto bola len zámienka. Kúsok od pláže nás zastavil, a v tom sa spustil nádherný ohňostroj, ktorý bol o dosť dlhší než by všetci čakali (hlavne tí cyklisti, ktorí nič netušili, keď sa to vedľa nich začalo odpaľovať). Keď sme tam už boli, tak nakoniec sme si spravili aj spoločnú fotku. Nebola úplne na pláži, pretože domorodý obyvateľ mal problém nás tam pustiť, ale Zuzka si to potom ešte s ním vydiskutovala. Medzitým sa nachystalo „domáce letné kino“ a premietli sme si film Hotel Transylvánia 2. Film bol vážne skvelý a zábavný. Blobík bol podľa mňa, a určite aj podľa ostatných, najlepšia postava. Všetci plní zážitkov a spokojní sme sa potom vybrali každý svojou cestou. O dnešnom dni by sa dalo písať podstatne viac, ale to by asi pochopili iba tí, ktorí tam naozaj boli a zažili to. O oslave mojich osemnástych narodenín budem rád rozprávať svojim vnúčatám.
31.8. – štvrtok … exkurzia do antických čias …
V tento deň sme mali doobeda na pláne cykloturistiku. Nasadli sme na bicykle vyrazili. Náš predbežný plán bol dostať sa na útesy, pri ktorých sme kotvili na výlete loďou v utorok. Najprv sme išli na polostrov na druhej strane Medulinu, kde sme si pozreli staré rímske opevnenie. Po ceste tam Matúš “nešťastnou náhodou” spadol a rozbil si obidve kolená. Po tom, ako bol zase schopný pokračovať sme išli ďalej. O pár kilometrov sme dorazili k úzkej hrádzi cez záliv. Sadli sme si tam v bufete, nafotili fotky a odpočívali. Peťo nakoniec rozhodol, že pokračovať nebudeme, pretože by nám časovo nevychádzal nasledujúci program. Po príchode nás čakal výborný obed a po ňom sme sa zase na chvíľu išli kúpať. Okolo 16:00 sme vyrazili do Puly. Tu to mala na starosti Zuzka, ktorá nás zábavnou, ale zároveň aj poučnou formou previedla po meste. Vymyslela vážne zaujímavú hru. Skladala sa zo šiestich stanovísk. Na každom nám povedala históriu a zaujímavosti o danom mieste potom nám rozdala úlohy. Najzaujímavejšie bolo, že úlohy boli vždy originálne a dokonale medzi sebou prepojené. Na poslednom stanovisku pri antickom amfiteátri nás čakala posledná úloha. Bol to kvíz. Skladal sa z 15 otázok, z toho 10 sa týkalo jej výkladu v meste. 5 bolo odhadových a týkali sa tábora. Súťažili sme po tímoch a môj tím samozrejme vyhral. O jeden bod za nami skončil Duškov tím. A Erikov ? Tí zostali niekde v prachu dejín ďaleko od nás, ale snažili sa a to sa cení. Mne osobne sa Pula veľmi páčila. Staroveké pamiatky boli vážne zaujímavé a vyššie spomínaný amfiteáter bol neuveriteľne epický. Vrátili sme sa späť do Medulinu a navečerali sme sa. Po večeri nasledoval voľný program. Ja som si ale zobral na starosť decká, takže sme hrali do noci hry. Okolo jednej nás nakoniec zahnali spať.
01.9. – piatok … palacinky a piráti …
Tak a je to tu! Aj keď pred sebou máme ešte sobotu, posledný deň nášho tábora bol práve dnes. Zobudili sme sa ako vždy niečo pred ôsmou so zámerom poslednýkrát sa okúpať, nazbierať body a úspešne ukončiť celý týždeň súperenia našich pirátskych družín. Hneď prvý plán nám však zrovna nevyšiel. Keďže od rána bolo pod mrakom a vyzeralo, že bude pršať, kúpanie nám vedúci zatrhli. Všetci teda po raňajkách smutne odišli na apartmány a z okna sledovali kvapky dažďa. Zastaví nás ale trochu vody? Prosím vás, kdeže . Každý tím dostal papier s úlohami, ktoré za jednu hodinu museli splniť, a tak v pršiplášťoch a šľapkách behali po pláži, fotili sa s domorodcami a iné srandy. Ten kto prvý prišiel za mnou do izby s morskou vodou, fotkou, informáciami a zarecitoval svoju básničku vyhral. Najrýchlejší v tejto súťaži bol Erikov tím, a tak si odniesli najviac bodov. Ďalej sme doobeda hrali ešte chatovú klasiku “Obleč sa najviac ako môžeš”, ktorá nikdy nesklame a výborne sme sa na nej zabavili. Či aj Tomík, Paťo a Matej, ktorých obliekli do všetkého čo bolo v kufroch je už otázne . Úspešne doobedie ubehlo popri hrách rýchlo a veru nám aj poriadne vyhladlo. Týždeň v znamení hríbov sme zavŕšili posledným chorvátskym obedom. Poobede sa počasie aspoň trošku umúdrilo, ale na kúpanie to stále nebolo. Takže nám bolo jasné, že poslednú kúpačku sme zažili už vo štvrtok. O program bolo ale stále postarané. Minulý rok zožala veľký úspech súťaž v pečení štrúdle, a tak sme tento rok vymysleli pokračovanie tohto kulinárskeho poobedia a súťažili sme o najlepšie palacinky. Každý tím si našiel svoju kuchynku, v ktorej čaroval. Medzinárodná porota potom za víťazov vyhlásila jablkové palacinky Duškovho tímu. Čo si navaríš to si aj zješ! A presne tak sme aj spravili. Pojedli sme všetky palacinky ako olovrant a pomaly sme sa začali pripravovať na finále nášho tábora. Košele po tatinoch, nohavice zo sekáča, šperky ako od cigánov. Asi tak sme vyzerali po prezlečení do našich pirátskych kostýmov. Podľa mňa boli ale všetky masky úplne namakané, a preto hneď po fotke sme sa vybrali na našu poslednú doslova pirátsku výpravu do Medulinu. Trochu sme spestrili nočný život v meste a viacerí ľudia sa s nami aj fotili pretože ako sme neskôr zistili v Chorvátsku existuje politická strana pirátov . Po príchode späť k apartmánom nás čakalo vyhodnotenie celého tábora. Najlepší vyhrali zaujímavé ceny avšak aj tí úplne poslední neodišli naprázdno. Možno nám trochu chýbal tradičný záverečný táborák a atmosféra lesa, ale tento tábor bol celý poriadne netradičný, takže aj tak sme si posledný večer užili naplno.
02.9. – sobota … a dlhá cesta domov.
Tak a sme na konci. Na konci tohto krásneho slnečného týždňa v Chorvátsku. Ubehlo nám to rýchlo ako voda, samozrejme slaná . Ako vždy aj v tento posledný táborový deň nás čakalo už len upratovanie, balenie, dojedanie a hlavne dlhé cestovanie! Hneď ráno sme začali s dojedaním. Spravili sme si vlastné „švédske” alebo skôr „chorvátske“
stoly. Dojedali sme všetko čo sa dalo a každý si tak pochutil na tom čo má rád. Po raňajkách sa všetci pobrali na svoje apartmány baliť kufre a upratovať to, čo sa tam za týždeň bez maminky nakopilo . Niekomu to trvalo dlhšie, no tí čo mali pobalené rýchlo, pomáhali v kuchyni, či nakladali bicykle. Keď sme všetko nanosili do Miloškovho nákladiaku počasie sa rozhodlo za nami doslova smútiť a spustil sa poriadny prímorský lejak. Peťo ešte stihol ráno vyhodnotiť najkrajšiu izbu tábora. Túto prestížnu cenu si odniesli naši poriadkumilovní chlapci z izby, ktorej velil Krko. Pršalo doobeda veru poriadne, a tak sme sa už nezdržiavali a vyrazili na dlhú cestu domov. Všetkých tento úžasný týždeň poriadne vyčerpal, a tak sme cestou viacmenej doháňali nedostatok spánku. No keď sme sa občas prebrali pozerali sme si fotky a rozprávali sa o všetkom, čo sme tento týždeň zažili. Prvá spoločná zastávka bola ešte v Chorvátsku, kde si šoféri dobili energiu kávou a my sme oplieskali posledné kuny (niektorí naozaj na poriadne blbosti ). Cestou sme zažili snáď všetky ročné obdobia. Z Chorvátska sme vyrazili v kraťaskoch, kde aj napriek tomu, že pršalo bolo stále príjemne teplo. Tento krok viacerí oľutovali už na hraniciach, pretože Slovinsko nás privítalo chladným a sychravým počasím. Na rakúskej diaľnici zase pekne fučalo, no jednoducho sme asi boli aj radi, že sme dorazili do tepla domova. Do Starej Turej sme prišli okolo ôsmej večer vyčerpaní z cesty, ale hlavne z tohto nezabudnuteľného týždňa.
A či už na Slovensku alebo v Chorvátsku, vidíme sa o rok!