Letný tábor Dešná – Chata Bartek

1. deň – 24. 7.  Takto sme začali…

Tento rok sme sa na letný tábor vybrali v komornejšej zostave a pre zmenu v nedeľu. Presne v čase obeda sme vyrazili po diaľnici do Dešnej pri Lazoch pod Makytou.

Cesta nám ušla dosť rýchlo, keďže sme si tento rok vybrali pre tábor lokalitu pomerne blízko domova. Počasie bolo všelijaké, ale pri vykladaní vecí z áut a kamióna nám dalo trochu času a nezmokli sme.

Po vstupe do chaty nás ako prvé uvítala Maťka, ktorá prišla už o deň vopred, aby pripravila výzdobu adekvátnu téme tábora. Tento rok sme si zvolili týždeň strašidiel. Ako ďalšie nás upútal stolný tenis a tiež stolný futbal, ktorý sme hneď po vybalení vyskúšali.

Keďže nás bolo pomenej oproti minulým rokom, obývali sme len tri izby a úplne nám to stačilo. V spoločenskej miestnosti boli dve veľké oranžové rohové sedačky, ktoré boli veľmi pohodlné a pri nepriaznivom počasí sme sa na ne všetci večer pohodlne zmestili aj s gitarou.

Tradične sme si vyrobili aj nástenku a aby sme nemali vždy všetko rovnaké, vymysleli sme dve zmeny. Tentokrát nesúťažili proti sebe družstvá, ale vzhľadom na počet účastníkov zbieral body každý sám za seba. Druhou novinkou bolo hodnotenie spoločne varených jedál. Po každom jedle každý človek ohodnotil svoje dojmy príslušným počtom hviezdičiek podľa toho, ako mu chutilo a po spriemerovaní odpovedí sme na nástenku napísali celkové hodnotenie.

Tábor sme zahájili večer v spoločenskej miestnosti. Keďže rodina Addamsovcov hostila v svojom dome táborníkov, musela im oznámiť pravidlá spolužitia a tiež v skratke program nasledujúceho týždňa. Potom každý dostal strašidelný spevník a nasledoval kultúrny program sprevádzaný gitarou.

Aby aj tí, ktorí s nami na tábore nie sú, vedeli, že na nich myslíme, cez telefón sme Zuzke Podhradskej a Aďke Kudlejovej zaspievali ich obľúbené pesničky z čias, keď boli aj ony súčasťou Fénixu a užívali si s nami tieto príjemné chvíle a nové zážitky.

2. deň – 25. 7. Neplánovaný prvý voľný deň

Keďže sme sa zobudili do upršaného dňa, turistika išla pre tento deň bokom a nám neostalo iné ako stráviť ho v tábore. Po raňajkách teda služba  pomaly upratala kuchyňu, umyla riady a postarala sa o splnenie zvyšku svojich povinností a zmenili sme trochu denný program.

Už po raňajkách nastal čas pre zbieranie prvých bodov v spoločných hrách, ktoré trvali až do obeda. Poobede sme si spravili poniektorí siestu a odpočívali, keďže počasie nám nič iné veľmi nedovoľovalo. Niektorí prípadne hrali stolný futbal alebo ping pong. Neskôr sme sa naučili novú hru. Bola to stolová azerbajdžanská národná hra, ktorá sa volá Nardy a zožala medzi nami naozaj veľký úspech. Okrem večere nás od nej nedokázalo nič iné odpútať a strávili sme pri nej veľkú väčšinu daždivého poobedia.

Po večeri sme s napätím očakávali predpoveď počasia. Našťastie to vyzeralo celkom pozitívne, čo nám dvihlo náladu, ktorú sme si udržali po celý zvyšok večera. Preto sme si na večer vybrali hru Activity, v ktorej sme rôzne veci, slová  a pojmy znázorňovali pantomímou, kreslili alebo opisovali slovami. Táto hra zaujala všetky vekové kategórie, preto sme sa rozhodli, že ju niekedy ešte určite zaradíme do programu.

Po hre sme si tradične posadali alebo políhali pri gitare a zaspievali sme si niekoľko pesničiek, až kým sme sa nerozhodli, že je čas ísť spať a po tomto zamračenom dni vôbec nebol problém so zaspávaním.

3. deň – 26. 7.  Rozhľadňa púchovskej doliny

Počasie nám tento deň dalo možnosť opustiť tábor, preto sme to s radosťou využili. Po raňajkách sme sa zbalili a vychystali na turistiku. Dvoma autami sme sa dopravili do dedinky Dohňany, kde začínal náučný turistický chodník.

Zo začiatku bola turistika trochu náročnejšia, pretože bolo dusno a naša kondička na tom bola dosť biedne. Po výstupe na prvú skalu sa to trochu zlepšilo a každým takýmto výstupom to bolo len lepšie. Nakoniec sme prišli k vysokej drevenej rozhľadni, odkiaľ bolo vidno do okolia a keby bolo krajšie počasie, bolo by vidno určite oveľa ďalej.

Cesta naspäť do dediny bola ešte 6km, ale my sme to zvládli naozaj veľmi rýchlo a bez zastávky. V dedine sme sa opäť rozdelili do dvoch áut. Jedno auto sa vrátilo naspäť do tábora a druhé auto sa vydalo do Púchova na malý nákup. Po návrate do tábora sme sa osprchovali, oddychovali a hrali stolný futbal alebo Nardy.

Po večeri sme si vyrábali sadrové odliatky tváre. Keďže sme mali sadrovej gázy málo, rodina Addamsovcov sa vzdala činnosti v prospech Miloška, ktorý prejavil nadšenie a dal si spraviť odtlačok svojej tváre.

Neskôr po pol deviatej sme sa v rámci témy tábora rozhodli pre premietanie filmu Príšerky s.r.o. Všetci sme sa stretli v spoločenskej miestnosti a premietali film z počítača cez projektor na stenu. Počas filmu nám Miloško spravil druhú večeru. Mohli sme si vybrať klobásku alebo lečo.

Po filme sme boli po celom dni unavení, tak sme si pozreli ešte chvíľu TV a pobrali sme sa spať. Asi po polhodine vypadla elektrina. Po akejkoľvek snahe sa nám nepodarilo prúd nahodiť a tak o pol dvanástej v noci prišiel domáci, aby nás zachránil od tmavého večera.

Keď boli všetci zalezení v izbách, Addamsovci si pripravili pre všetkých prekvapenie na skorú rannú hodinu a tiež sa nenápadne uložili spať.

4. deň – 27. 7.  Voľný deň

Voľný deň sme využili na celodennú hru, ktorú sme nazvali Údolie strachu. Prvú úlohu sme všetci absolvovali po zadymenom budíčku o piatej ráno. Evakuácia prebehla primerane schopnosti ľudí prebrať sa v túto skorú hodinu, čím získali prvé body v tento deň. Keď sme zahasili bezpečne oheň, uložili sme sa znovu spať až do pol deviatej, kedy boli raňajky.

Tento deň bol dňom „D“, pretože sme očakávali návštevu. Prišli Čepelovci a pani Holotová, a tak sme sa hneď po raňajkách pustili do veľkého upratovania. Umyli sme dlážky na oboch poschodiach a všetko upratali. Nakoniec to naozaj stálo za to, lebo nám doniesli veľmi dobré buchty a cukríky J.

Po raňajkách sme si s Miloškovou pomocou vytvorili systém ping pongového turnaja, ktorý sa priebežne odohrával každý deň až do konca tábora. Okrem toho sme celý deň pokračovali v súťažiach v rámci Údolia strachu.

Tiež sme si vymaľovali a skrášlili sadrové odliatky tvárí, ktoré sme si vyrobili už predtým. Niektoré výtvory boli naozaj kreatívne a nápadité, preto sme najkrajšie ohodnotili bodmi do celotáborovej bodovačky.

Celý deň prešiel veľmi rýchlo, lebo sme stále mali čo robiť. Lovili sme hracie kocky z prapodivnej hmoty v miske so zavretými očami, behali či padali v zápale hry na asfaltovú plochu. Ani sme nevedeli ako a bol tu večer. Všetci sme sa prezliekli do masiek a porota zložená z vedúcich po dlhej úvahe vyhodnotila ako najlepšiu masku Simču, ktorá bola za ježibabu. Potom nasledoval bál v maskách, ktorý sa postupne zvrhol na diskotéku z roku 1988. Za najlepšieho tanečníka bol vyhodnotený duch Krko. Obaja víťazi dostali okrem bodov aj odmenu.

O desiatej sa bál skončil a my sme si spoločne posadali na terasu s gitarou a kým sme vládali, ešte sme si zaspievali pár pesničiek. Po náročnom dni sme si ľahli spať dúfajúc, že ďalší deň bude pršať, aby sme mohli ísť do Púchova na plaváreň.

5. deň – 28. 7.  Makyta

Prvý pohľad z okna nám ráno hovoril, že bude škaredý deň. Preto nás prekvapilo, že kým sme sa naraňajkovali, vonku vyšlo slnko. Zbalili sme si teda jedlo na cestu, vytiahli zo šopy von a naštartovali bicykle a vybrali sme sa na 7 km dlhú cestu (pôvodne). Po ceste sme však stretli ústretového domorodca, ktorý bol na prechádzke so svojimi psami a v polovici cesty nám schoval bicykle pri svojom dome a ukázal nám najkratšiu cestu na Makytu, kam sme vyšli pešo. Po ceste nám ukázal kaplnku, ktorú mal pri dome a s rodinou sa o ňu starali.

Výstup hore na kopec nebol našťastie veľmi dlhý, takže sme si dovolili sa trošku poflakovať, nikam sme sa neponáhľali a robili sme si častejšie prestávky na odpočinok. Hore na Makyte sme si spravili vrcholovú fotku s detskými výživami a chvíľku sme posedeli na lavičke pod prístreškom. Nebol tam síce žiadny výhľad, lebo boli všade okolo stromy, ale aspoň si bolo kam sadnúť. Keďže ale pofukoval studený vietor, tak sme sa nezdržali tak dlho ako inokedy.

Cesta dolu bola pomerne rýchla, aj keď cez lúky, kde bola tráva vysoká ako my, sa išlo dosť zložito. Pri bicykloch sme dojedli posledné zásoby a zviezli sme sa naspäť do tábora, kde na nás čakala teplá sprcha.

Keďže sme všetci boli nejakí unavení, ten čas, ktorý ostával do večere sme strávili odpočinkom. Po večeri vo veľkom prebiehal ping pongový turnaj, aby sme mohli uzavrieť základné kolo. To sa nám do deviatej s prehľadom podarilo a pripravili sme v spoločenskej miestnosti techniku na premietanie filmu. Slávka nám k filmu pripravila syrové korbáčiky a my sme sa znovu uložili na pohodlné sedačky a užívali si film Ať žijí duchové.

6. deň – 29. 7.  Púchov

Počasie sa konečne umúdrilo a vyšlo hneď z rána slnko. Ale keďže nad ránom a aj celú noc pršalo a po ceste tiekol potok vody, rozhodli sme sa pre plaváreň v Púchove. Po raňajkách sme počkali na desiatu hodinu aby nás neprekvapila zatvorená plaváreň a potom sme nasadli do áut a vyrazili do sveta.

Na naše prekvapenie bola ale plaváreň zavretá na celé leto. Po krátkom Maťkinom informačnom telefonáte sme zistili, že aj v Považskej Bystrici je cez leto krytá plaváreň zavretá a na letné kúpalisko bola zima. Preto sme sa rozhodli pre prechádzku po meste. Keďže je to malé mesto a nie je v ňom nič zaujímavé, dali sme si kávu, hodinku sa prešli po Púchove a po nákupe v Kauflande sme už o pol druhej boli znovu na chate.

Po návrate sme si dali chvíľu pauzu na relax a potom sme začali vyrábať strašiaka pre Maťkinu tetu Renku, ktorá býva nad táborom na kopci a mali sme v pláne ju ísť navštíviť. Slnko dosť silno pálilo, čo sme si tento týždeň prvý krát naozaj užívali. Asi po dvoch hodinách práce bolo naše dielo hotové a strašiak bol na svete a pripravený na cestu hore kopcom. Keďže sa mu ale samému nechcelo, Erik mu musel pomôcť.

Teta nás pekne privítala s napečeným koláčom a pohostila nás. Hodinku sme posedeli a porozprávali sa, ale keďže bolo už dosť hodín, vybrali sme sa naspäť do tábora, lebo bolo treba pripraviť večeru. Keď sme vyšli von, spravili sme si malú zachádzku na záhradku, kde sme strašiaka zakopali a odfotili sa pri ňom.

Nakoniec večera bola dosť neskoro, po nej sme sa rovno presunuli von, kde sme si prvý krát tento tábor zapálili oheň a posadali sme si okolo neho. Po priebežnom zhodnotení tábora a našej činnosti sme si zaspievali naše obľúbené pesničky. Potom dostali priestor Barča so Simčou, ktoré pripravili nočnú hru. Vďaka nim sme sa naučili niečo nové o hviezdach a súhvezdiach a o povestiach.

7. deň – 30. 7.   Ďalší „voľný“ deň

Zobudili sme sa do posledného dňa stráveného v tábore celých 24 hodín. Preto sme sa rozhodli si ho čo najaktívnejšie užiť.

Hneď po raňajkách sme pripravili potrebné veci a začali sme s fénixiadou. Tento raz sme sa ale rozhodli pre úpravy podľa našich predstáv. Z pôvodných disciplín sme si nechali len hod lietajúcim tanierom na cieľ a do diaľky. Ďalej sme pokračovali vlastnými – skákanie vo vreci a nafukovanie balónov do prasknutia. Prekvapivo v silnej konkurencii mali najsilnejšie pľúca dievčatá a porazili všetkých chalanov.

Poobede sme mali chvíľu neplánovanej zábavy potom, čo sa k nám zatúlali dva psy. Miloško ich po úspešnom zdolaní zvyškov z obeda pomenoval „duo likvidátor“.

Potom sa pomaly začali robiť prípravy na večerný guláš. Hlavným pekelníkom pod kotlom bol tento raz prekvapivo Krko, ale keďže sme sa nakoniec všetci do sýtosti najedli, asi kúril dobre J.

Neskôr začalo jemne popŕchať, preto sme sa preventívne presunuli dnu do chlapčenskej izby, kde sme pod Maťkiným velením vyrábali maňušky zo starých ponožiek. Kreativite sa medze vôbec nekládli a všetkého sme mali dostatok, preto výsledok stál za to. Keď sme ich dorobili, zniesli sme ich do spoločenskej miestnosti a predložili porote v zložení z vedúcich a šoféra Mira, ktorý medzi tým prišiel. Porota sa dlho radila a hlasovala a nakoniec boli vyhlásení víťazi a rozdelené body.

Neskôr sme sa znovu presunuli von, kde sme sa zabavili pečením vlastných výtvorov. Hlavnými pekármi boli Maťo a Krko, ktorí skoro bez pomoci zarobili cesto a vytvorili z neho rôzne útvary, ktoré s Erikovou pomocou dali piecť na rošt. Ako správny kamarát nás Maťo potom všetkých svojimi dielami ponúkol.

Po večernom guláši sme sa presunuli k ohňu, kde sme vyhlásili výsledky celotáborovej bodovačky. Na treťom mieste bol Erik, na druhom Barča a táborovým víťazom sa stal aj tento rok Maťo. Po vyhlásení ale začalo pršať, preto sme sa od ohňa presunuli do spoločenskej miestnosti, kde sme zavŕšili večer spoločne pri krbe s gitarou.

8. deň – 31. 7.  … a takto sme skončili

Každý, aj ten najlepší tábor raz dôjde ku koncu a inak to nebolo ani v našom prípade. V nedeľu sme mali na raňajky Miloškove prekvapenie v podobe nátierky a hneď po dojedení sme sa pustili do tradičného upratovania. Keďže nás bolo pomenej a mali sme rozdelené úlohy, vôbec to nebol zhon ako v predošlé roky.

Väčšina sa zbalila už v sobotu večer, takže vyprázdnenie izieb prebehlo pomerne rýchlo. Potom sme už spoločnými silami umyli riady, upratali kuchyňu, spoločenskú miestnosť a kúpeľne, odstránili sme strašidelnú výzdobu a zlikvidovali nástenku. Všetky veci sme naložili do kamióna a vychutnali si posledný výhľad od chaty na dolinu.

Potom nám ostalo už len čakanie na domáceho pána, aby sme mu chatu vrátili možno ešte v lepšom stave, ako keď sme prišli. Po desiatej sme sa ho dočkali, preto sme si mohli spraviť aj spoločnú poslednú táborovú fotku a vybrali sme sa na cestu domov.

Po ceste už začalo celkom slušne liať, preto sme boli radi, že nám to počasie tak fajn vyšlo. Bol za nami pekný týždeň, možno jeden z najlepších, ale aj tak sme sa už tešili domov. Počas cesty niektorí driemali, pretože bol za nami úžasný, ale zároveň aj trochu únavný týždeň a my sme sa tešili, ako ho doma postupne dospíme.

Pri klubovni nás čakali nedočkaví rodičia a Dušanovi zástupcovia, aby mu zobrali veci, ktoré si zabudol v tábore. Vyložili sme veci z kamióna, odložili ich do klubovne a zobrali svoje veci domov. Tento tábor si budeme určite všetci pamätať a nech ľutujú všetci, ktorí mohli ísť a neboli. Ďalší rok bude snáď aspoň rovnako dobrý, prípadne ešte lepší a v širšom zložení.