Prvé bežkovanie – Dražkovce pri Martine

Tento piatok sa začal ako každý iný, keď som ráno vstala do školy. Po vyučovaní som rýchlo bežala domov, aby som sa zbalila a spravila posledné nákupy pretože predo mnou bol super víkend so super osobami. Stretli sme sa pri klubovni kde sme naložili všetky naše veci, keďže bežkovanie a veľa zábavy bolo našim hlavným cieľom naložili sme aj bežky.  A hor sa do hory vlastne do dedinky s názvom Dražkovce pri Martine.

Po napínavej ceste autami sme prišli do cieľa kde len na nás čakal nádherný penzión. Ubytovali sme sa, chvíľa voľna a začala zábava. Prvá úloha ktorú sme museli vyriešiť boli hlavolamy a skladačky. Táto činnosť nám zabrala celkom dosť času preto sme sa v neskorých hodinách rozhodli ísť spať.

Sobota bola tak trochu nezvyčajná, hneď od rána  sme totižto nesedeli u počítačov ale vyrazili sme na bežky. Vlastne sme všetci stáli na bežkách prvý raz. Pár pádov nás neodradilo on nášho cieľu naučiť sa bežkovať no naopak ešte nás posmelili a užili sme si plnú dávku zábavy. Pred obedom sme sa vrátili do penziónu, prezliekli sme sa a hor sa do kuchyne, pretože Varíme si sami.  Na obed sme si zvolili nenáročné rýchle jedlo ktoré  zvládol každý. Palacinky sa nám podarili a každému chutilo. No veď ešte aby nie, kto si čo navaril to si aj zjedol. Po obede sme vyhlásili guľovačku. A kto vyhral? No predsa každý kto sa zapojil. Že sme už dosť vymrznutý, to ani omylom. Ešte máme jednu bojovú úlohu, musíme postaviť snehuliaka. Tento snehuliak nebol obyčajný bol náš, bol veľký, bol úžasný a ako z rozprávky. Úloha splnená, všetci sme zvedavý čo nám Slávka uvarila na večeru ale predovšetkým sme hladní. Večera bola super, v krbe horel ohník a atmosféra bola úžasná. Hrali sa hry riešili sa hlavolamy. Naraz zaznela gitara, všetci sme stíchli, spozorneli, posadali sme si do kruhu a začali spievať. Neskôr, kto chcel, mohol ísť spať. Ja som ešte zostala, zostala a počúvala. Počúvala som zaujímavé príbehy, príbehy zo života ako to bolo kedysi keď sa chodilo na čundre, stanové tábory ešte neboli počítače a deti mali viacej záujem o prírodu a pohyb. Spomínalo sa na zážitky, na kamarátstva ktoré sú už dávno zabudnuté no i na tie čo trvajú silným putom dodnes. Niekedy po polnoci už unavení sme sa rozhodli ísť spať.

Je nedeľa a náš víkend sa pomaly končí. Pobalíme sa, poupratujeme ideme naložiť veci do auta a čo nevidíme jeden náš šofér dostal pokutu za parkovanie a papuču na koleso samozrejme že iba zo snehu. Za toto môže Erik, bol to jeho nápad a nakoniec ho aj realizoval. Všetci s dobrou náladou sme nasadli do áut a vybrali sme sa smer Stará Turá. Pri klubovni sme zhodnotili, že takýto víkend si ešte radi zopakujeme, veď zábavy nie je nikdy dosť. Rozlúčili sme sa a každý sa pobral stráviť zvyšok víkendu svojou cestou.

Barča