4. Celoslovenské stretnutie v Hrabušiciach

Na toto stretnutie s fénixákmi som sa tešila ako malé dieťa. Veď kde inde by ste našli toľko super ľudí? Ja som ich objavila v Hrabušiciach na celoslovenskom stretnutí.

Už ráno som sa nemohla dočkať. Čakala som tú vytúženú dvanástu hodinu kedy sme vyrážali. Naša cesta sa začala na autobusovej stanici a pokračovala vlakom. Vo vlaku sme stretli ďalších fénixákov. Ďalej sme cestovali spolu. Jasná vec, že vo vlaku bolo hneď veselšie a preto cesta do Popradu trvala iba chvíľku. V Poprade na nás čakal autobus, ktorý nás prepravil ďalej. No ale kvôli tomu ako sme cestovali, toto nepíšem. Chcela by som Vám povedať ako to všetko bolo. Po príchode  na miesto určenia sme sa ubytovali v chatkách. Neskôr sme išli na večeru. Večeru sme celú zjedli. Z cesty nám poriadne vyhladlo. Možno by ste si mysleli, že takto večer čo sa dá už robiť. Neviete? Tak ja vám to prezradím.  Slávnostne sme začali štvrté CeloSlovenské Stretnutie, ktoré sa nieslo v znamení ekológie. Na úvod nám bolo v krátkej scénke vysvetlené aké dôležité je neničiť si svoju prírodu a že ju treba chrániť. Po príhovore našej pani predsedníčky nám boli predstavení naši hostia, pracovníci národného parku a záchrannej horskej služby, ktorí nám následne vysvetlili potrebu svojej práce. Za úlohu sme dostali vyplniť papier s našimi ekologickými záväzkami. A tak sa nám skončil prvý deň.

Druhý deň ráno sa začal nie zrovna najlepším počasím. Hneď po raňajkách nastala zmena programu, ktorá koniec koncov nikomu nevadila. Program sa začal písaním článkov  a výrobou plagátov z roku 2050. Ďalej sme pokračovali workshopmi (tvorivými dielňami) kde si každý z nás mohol vybrať akou činnosťou sa bude zaoberať. Na výber sme mali kreslenie na kameň, výrobu náušníc, kreslenie na tričko, pletenie košíkov a veľa ďalšieho. Takto sme prežili super doobedie. I keď nám počasie neprialo každý sa zabával. Po obede sa nám počasie trocha umúdrilo a my sme si mohli vychutnať úryvok s práce horských záchranárov. Neskôr nastala tá veľká chvíľa a zahájila sa Zážitkovo-ekologická Superhra. Všetci sme si pripravili ekologických maskotov, tvorili tajničky, plnili úlohy spievali a zabávali sa. Po večeri sme si pozreli krátky film, dovolím si ho nazvať „Po Slovensku na bicykli“. A kto nezaspal si po prezentácii mohol ísť zatancovať na diskotéku. Ale pozor!!!  Diskotéka len v zelenom. Tancovalo sa, spievalo sa, proste zabával sa každý kto mal ruky, nohy a hlavne chuť. Keď už bolo neskoro a chcelo sa nám spať, dobrú nôcku prišiel nám Paťo Herman dať.

Na ďalší deň ráno sme a vybrali spoznávať krásy Slovenského raja. Odvážnejšia skupina sa vybrala na prielom Hornádu ostatní zvolili ľahšiu cestu. Príroda bola naozaj nádherná, nebolo sa kam ponáhľať. Našim cieľom bolo Kláštorisko odkiaľ sme sa mohli pokochať krásnym výhľadom. Tatry však vidieť neboli. Po malej prestávke sme sa vybrali  naspäť. Čakal nás obed a hlavne poobedňajšia zábava. Po úžasnom obede sme sa zvesela pustili do zábavy. Pripravili ju vedúci ÚO a členovia RMF. Mohli sme sa zapojiť do súťaže Prines oheň a zvíťazíš, kde našou úlohou bolo postavať stan, viazať uzly, určiť liečivé rastliny, topografia a veľa ďalšieho. Následne boli pripravené bláznivé súťaže, ktoré zahŕňali skladanie tangramov, hod loptičkou na cieľ, skákanie o troch nohách a iné. Táto zábava trvala až do večere na ktorú už sme nedočkavo čakali. Večera bola výborná. Náš program týmto nekončil. Bol nám predstavený nový projekt Cestovanie v obývačke. Projekt je spojený so známou cestovnou kanceláriou BUBO, ktorá organizuje zájazdy za poznaním do nám zväčša cudzích krajín. Tento dokument nám trocha osviežil vedomosti ale hlavne sme sa zamysleli nad tým, aké je potrebné pomáhať druhým. Dozvedeli sme sa, že to čo je pre nás samozrejmosťou pre iných tak samozrejmé byť nemusí, a že i obyčajná ceruzka do školy môže vyčarovať niekomu úsmev cez celú tvár. Náš program sa nekončí, práve naopak začína tá najväčšia zábava. Ako i po minulé roky tak i teraz nesmela chýbať Minitalent-šou Fénixu, do ktorej sa zapojila hádam každá územná organizácia. Čo povedať k tomuto? Všetci boli úplne super a preto to naša porota nemala vôbec ľahké. No nakoniec vybrali troch víťazov. Podľa mňa bol víťaz každý kto mal odvahu zapojiť sa. Už  je samozrejmosťou, že deň sa končí diskotékou. Každý kto chcel sa zabával a my, tí unavenejší sme išli spať.

Bohužiaľ je ďalší krásny deň. Prečo píšem to bohužiaľ? To je ľahké, pretože sa musím s každým rozlúčiť. Dať zbohom novým, ale i starým kamarátom, s ktorými som zažila veľa zábavy. A zase sa odobrať na cestu domov. Určite vo mne zostanú tie nezabudnuteľné chvíle šantenia, detského kriku a radosti. Najkrajšie na tom všetkom je, že tieto nadobudnuté priateľstvá trvajú dlho. I veľká diaľka nepretrhá tieto putá a každý z nás sa teší na opätovné stretnutia. Každý jeden si určite raz za čas otvorí fotoalbum. Pospomína ako bolo kedysi a bude chcieť tieto chvíle vrátiť pretože bolo naozaj SUPER.

Baša

Hneď od momentu, ako som sa dozvedela o tomto stretnutí som sa veľmi tešila. Cesta bola vynikajúca. Nemohli sme sa dočkať, vo vlaku sme stretli aj ďalších fénixákov a tak nám bolo veselšie. Cestou sme videli kus Slovenska a hlavne veľmi veľa vody. Hneď ako sme prišli, dostali sme odznaky, klobúky a kľúč od našej chatky. Zapísali sme sa na prezenčnú listinu a išli sme si zaniesť veci. To nás ale už v jedálni čakala večera. Navečerali sme sa a onedlho sa nám prihovorilo zopár organizátorov a boli sme rozdelení do dvoch skupín. Neskôr sme mali prednášku od ochrancov životného prostredia, na ktorej sme sa toho veľa dozvedeli. Videli sme prezentáciu, v ktorej sme mohli v rýchlosti zazrieť neuveriteľnú krásu našej krajiny.

Na ďalší deň sme sa zúčastňovali tvorivých dielní. Maľovali sme na kamene, vyrábali náušnice z gumových medvedíkov, či pretekali so zemiakmi. Podmienkou týchto pretekov bol ekologický záväzok, ktorý pre nás znamenal ‚‚Nebudeme svietiť!!!‘‘ A tak sme skončili bez svetla, pretože nám na chatke vymontovali žiarovku. Bola to aj dosť dobrá zábava. Ešte pred tým sme si stanovili svoje ekologické predsavzatia, ktoré boli súčasťou ekologickej super hry, o ktorej Vám bližšie poviem… Na tejto hre sme vytvárali tajničku, vymýšľali svojho ekobojovníka (v našom prípade ekobojovníčku), zamýšľali sme sa nad tým, ako zbaviť našu Zem odpadu, potom sme o tom písali aj článok a plnili sme rôzne ďalšie úlohy. Naše predsavzatia spojené s ekologickou hrou sme sa snažili dodržiavať. Horská záchranná služba nám na skale ukázala, ako zachraňujú ľudské životy a čo všetko k tomu potrebujú. Bolo to veľmi zaujímavé a bola som naplnená očakávaniami, čo budú ďalej robiť. Neskôr sme kreslili ako si predstavujeme našu Zem v roku 2050, náš plagát bol zameraný na to, že Zem bude zničená, všade budú odpadky a oceány ani kontinenty už nebudú takej farby ako sú teraz, pretože Zem bude plná odpadu. Večer sme pozerali film, ktorý sa týkal pár odvážlivcov. Išli veľkú časť Slovenska od východu cez severnejšiu časť až na západ, zo západu po  južnejšej časti späť na východ. To všetko na bicykloch!!! Tento „výlet“ im trval 10 dní, pričom nie vždy im počasie prialo. Bol to naozaj veľmi pekný film, v ktorom sme mohli vidieť mnoho pekných fotiek miest, pohorí a veľkú časť krásy Slovenska. Po filme nás už čakala diskotéka. Nemohol tam však ísť hocikto, ale každý musel mať niečo zelené. Počas diskotéky prišlo prekvapenie – Paťo Herman. Na dobrú noc nám zaspieval Macka uška. Už sa nám chcelo spať a tak sme sa pobrali do postelí.

Ráno sme sa išli najesť a hneď sme prášili na turistiku. Našim cieľom bolo Kláštorisko. Po namáhavej ceste sme konečne dorazili na miesto. Všetko sme si poobzerali a oddýchli si. Neďaleko od Kláštoriska sme našli kešku. Podpísali sme sa a šli sme naspäť. Cesta bola oveľa lepšia ako tam, pretože to bol skoro všetko dole kopec. Ako sme prišli hneď sme utekali na obed. Po obede nás už čakali ďalšie hry. Hrali sme hru Geocaching, pri ktorej sme dobre prešli. Neskôr bola chvíľa oddychu, ďalšie hry no a potom, večera. Po večeri nás čakala rozlúčková diskotéka. Po nej sme už boli naozaj dostatočne unavení a tak sme išli spať. Večer nám prišli opäť namontovať žiarovku a tak sme sa mohli po svetle pobaliť. Potom nás už naozaj čakali postieľky.

Ráno sme museli vstávať skôr, aby sme stihli vlak. Naraňajkovali sme sa, pobalili posledné vytiahnuté veci a na cestu sme dostali balíček a vodu. Všetci sme sa rozlúčili a už prichádzal autobus. Do autobusu nám posledné „Ahojte!!!“ prišiel dať Paťo Herman. No a potom už sme vyrazili. Autobus nás doviezol na vlakovú stanicu kde sme čakali na rýchlik. Keď ho začali vyhlasovať išli sme na dané nástupište a nastúpili sme. Cestou nás veľa zaspalo. Po príchode do Nového Mesta nad Váhom sme iba prestúpili na vlak smerujúci na Starú Turú. Na stanici už niektorých čakali rodičia. Po príchode domov som všetky zážitky vyrozprávala rodičom. Toto stretnutie bolo naozaj SUPER, som veľmi rada, že som sa ho mohla zúčastniť.

Nika

Štvrté Celoslovenské stretnutie bolo stretnutie takmer všetkých územných organizácii po celom Slovensku a po štvrtý krát sa konalo v Hrabušiciach v krásnej a čistej prírode Slovenského raja kde Stará Turá nesmela chýbať, a tak sme vyrazili s autobusovej stanice v Starej Turej o cca 12:00 do Nového Mesta nad Váhom. Tam sme nasadli na vlak a začala sa dlhá ale zábavná cesta do Popradu. Jazdu vlakom sme si zrejme všetci užívali keďže každému bol na tvári vidieť úsmev. Pred konečnou stanicou Poprad bola na každom vidieť úľava – konečne sme tu. Na stanici nás čakal pripravený autobus a cesta k našim nezabudnuteľným zážitkom v Hrabušiciach sa mohla začať. Tak a sme tu hovorím si keď vystupujem z autobusu a vidím pre sebou kopu ľudí s rovnakými očakávaniami. Hneď ako sme sa podpísali a vzali „kľúčik“ ako hovorili východniari sme išli skontrolovať našu chatku najprv nás veľmi zarazila ale hneď prvý deň sme si na ňu zvykli a vlastne bola docela fajn po tom ako sme počuli o Martinových zážitkoch z druhého celoslovenského. Uvítanie bolo vonku čo pre niektorých „zmrzlíkov“  nebolo zrovna najlepšie, avšak keď sme sa presunuli do spoločenskej miestnosti kde nám pani ochranárka rozprávala o prírode, živočíchoch a rastlinách ktoré žijú v Slovenskom raji hneď sme sa zahriali. Potom sme sa vymenili s prvou skupinou a začala ďalšia beseda tentoraz s pánom lesníkom v jedálni. Prvá večera teda špagety boli dobré i keď nie ako od maminky čo sa však nedá povedať o ďalších jedlách ktoré nám pán kuchár pripravoval ostatné dni. Prvý večer sme zaspali hneď ako bábätká keďže po celodennom cestovaní bol asi každý unavený.

V Piatkové  ráno nás zobudil hluk prvej skupiny ktorá sa hrnula na raňajky. Ale čo sa týka postieľky v ktorej som spala musím povedať že tak dobre som  sa nevyspala už dávno ani doma a nespadla som z postele čo je hlavné. Raňajky v zložení: pletenka, šunka, maslo, syr, rajčiny, paprika boli geniálne teda klobúk dolu pani kuchárkam a kuchárovi. Keďže doobeda popŕchalo museli sme nájsť inú alternatívu v podobe úžasných tvorivých dielní mohli sme si vyrobiť náušnice, namaľovať sadrový odliatok alebo kameň, maľovať na tričká alebo si vyrobiť vlastný odznak. Po suprových tvorivých dielňach nás čakal ešte lepší obed šošovicová polievka a segedínsky guláš sú moje obľúbené jedlá a ostatným zrejme tiež chutilo. Po obede sme mali menšiu pauzu a potom sa začala hrať veľká EKOhra plnili sme úlohy ako napríklad prines knihu, urob účes svojmu vedúcemu (tak sme Maťku trochu „vyparádili“) , urob veľkého EKO bojovníka, obkresli svojho vedúceho alebo zlož EKO ódu, a podobné EKO úlohy. Po večeri teda výbornom granatíri s cviklou sa konala EKO diskotéka v zelenom kde bola úžasná zábava a nakoniec aj roztomilý Macko Uško v podaní Patrika Hermana ktorý zavŕšil piatkový tvorivý program a poprial nám Dobrú Noc.

V Sobotu ráno sme si museli trošku privstať na raňajky , mali sme v podstate to isté ale k tomu ešte vajíčko. Po raňajkách sme vyrazili na menšiu turistiku na  Kláštorisko kde bola najväčšia zábava hľadanie kešky ktorú sme nakoniec aj našli, popri tom sme si pozreli aj zrúcaniny kartuziánskeho kláštora  a spokojní sme sa vybrali strmím chodníkom späť do rekreačného strediska Košariská kde na nás už čakala krúpová polievka a mäso s ryžou.  Poobede sme hrali hru pri ktorej sme navštevovali rôzne stanovištia a zbierali puzzle ktoré sme na poslednom stanovišti poskladali. Sobotňajší večer zakončila záverečná diskotéka ktorú sme celú pretancovali pretože asi trikrát znel veľký letný hit Žijeme len raz. Posledná noc bola trochu chladnejšia ako ostatné ale zvládli sme to bez problémov keďže sme na to boli pripravení.

Čakalo nás posledné nedeľňajšie ráno a sním aj posledné raňajky- párky, horčica a chlieb. A tak sa nám ten úžasný trojdňový víkend blížil ku koncu. Autobus nás zaviezol na železničnú stanicu v Poprade. A odtiaľ nás už čakala dlhá cesta do Nového Mesta nad Váhom. A cesta domov tak tá bola super, všetci sme sa smiali a radovali že o necelú polhodinku sme doma na Starej Turej a tí čo s nami boli vedia že mi Fénixáci vieme ísť vlakom na Starú Turú aj cez Bzince pod Javorinou. No a nakoniec ako Duško povedal ČAUTE NA PIATOM!!!

Vlaďka

Keď som sa dozvedela o tomto stretnutí tak som sa potešila a hneď som povedala ÁNO. Cesta bola dlhá ale vo vlaku sme stretli ďalších fénixákov s ktorými sme sa zoznámili a hneď bola väčšia zábava. Keď sme prišli do Hrabušíc- Košarísk hneď sme sa ubytovali a išli sme na večeru. Hneď po večeri sme išli do spoločenskej miestnosti kde nám horskí záchranári povedali všetko o prírode, zvieratách… Nakoniec nám pustili prezentáciu o Slovenskom Raji. Potom sme išli na chatku a písali sme článok o vynášaní odpadu do vesmíru. To sme odovzdali a išli sme spať.

Na ďalší deň nám pripravili dobre raňajky. Po raňajkách sme mali voľno a hrali sme hry. Hneď po nich sme išli na obed. Potom sme išli hrať workshopy a tam sme vyrábali buttony, náramky, náušnice, maľovali na tričká, hrali sme zemiakové preteky, kde sme si museli dať závesok a keď prehráme tak ho musíme splniť a bohužiaľ sme prehrali a tak sme celé celoslovenské nemali na chatke žiarovku. Keď skončili workshopy tak sme si išli oddýchnuť a potom na večeru. Po večeri sme mali diskotéku v zelenom. Tam nám Patrik Herman zaspieval na dobru noc Macka Uška a išli sme spať.

V sobotu sme išli na turistiku na Kláštorisko. Táto túra bola celkom namáhavá ale zvládli sme to. Keď sme prišli tak nás už čakal obed. Po obede náš čakali súťaže napr.: prines oheň a zvíťazíš, geocaching a kinball. Nakoniec sme mali Minitalent Fénixu. Po Minitalente nás čakala záverečná diskotéka, kde sme sa veľmi zabávali. No a potom už bola nedeľa. Na cestu sme dostali minerálku a rezeň. So všetkými sme sa rozlúčili a išli sme domov.

Veronika