Spoznávame slovenské mestá: Poprad-Tatry

Bol to štvrtok ráno,(áno teraz špeciálne už vo štvrtok) keď som sa zobudila s tým krásnym pocitom, že už treba len zvládnuť školu a čaká nás ďalšia chata. Na túto chatu do Tatier sme vyrazili vlakom o 16:00 zo Starej Turej. V meste už nás čakala naša Veronička aj rýchlik do Popradu. Cesta nám ubehla rýchlo, pretože ak máte dobrú náladu, partiu a ľudí, ktorých spánok je veľmi zábavný vždy je sranda.

Na vlakovú stanicu v Poprade sme dorazili až večer a tak sme sa posilnili automatovou čokoládou a nastúpili do električky. Milá pani v električke, ktorá vie dokonca aj anglicky a nemecky nám oznámila stanicu Nová Lesná a tak sme vystúpili do upršaných Tatier. Keď už sa mi konečne asi v polke mokrej cesty podarilo rozmotať pršiplášť bola som už kompletne zmoknutá (môj najsmutnejší príbeh). Nakoniec nás však náš úžasný vedúci Peťo dostal na chatu kde sme už všetci pekne suchí a unavení zaspali.

V piatok ráno nás slniečko zobudilo o siedmej ráno. No a keďže bolo ráno krásne počasie, posilnení raňajkami sme sa vybrali spoznávať naše veľhory. Pre každého bol isto veľký zážitok zviesť sa lanovou dráhou zo Smokovca na Hrebienok a to hneď za chrbtom vodiča. Ako prvá z našej chatovej trojky nás čakala Bilíkova chata, ktorá je od Hrebienku vzdialená len pár metrov. Tam sme si splnili naše ,,Krofkácke,, povinnosti a pokračovali ďalej k tatranským vodopádom. Keď niektorí po prvýkrát zbadali tú masu vody lejúcu sa po obrovských kameňoch zostli sme v nemom úžase a pri srdiečku nás hrial pocit národnej hrdosti. Druhá zastávka v našej ceste bola Rainerova útulňa, kde nás zohrial teplý čaj a príjemná atmosféra. Posledná a zároveň asi najdlhšia zastávka bola na Zámkovského chate. Tam sa viacerí posilnili poliekou či parenými buchtami. Cesta späť bola rýchla a po kameňoch sme skákali ako takí tatranskí alebo skôr turanskí kamzíci. Po príchode na našu chatu sme všetci vyskákaní a unavení zhodili veci a na rad prišiel poobedný ,,šlofíček,,. Oddychovali všetci okrem Barči, ktorá sa už zvŕtala v kuchyni aby nás neskôr mohla na stoloch čakať teplá večera. Po večeri sa v Novej Lesnej, v penzióne Tri klasy a v izbe číslo 5. konala módna prehliadka tých najlepších turanských modelov. Po zábavnom večeri plnom smiechu sme si všetci zaželali sladké sníčky a Dobrú noc.

Spinkalo sa nám naozaj sladko a tak aj ranné prebudenie do pekného počasia bolo príjemné. Po raňajkách sme nasadli do už nám dobre známej električky, ktorá nás zaviezla do Popradu. Tu sme sa rozlúčili s Barčou a Nikou ktorým sa chata skončila predčasne. Naša prehliadka mestom sa začala historickou časťou Spišská Sobota a pokračovala až do nižšieho centra mesta. Na námestí v Poprade zrovna vystupovali tanečníci a hudobníci. A tak si skupinka Turancov vychutnala aj trochu podtatranskej kultúry. Po ochutnávke Popradských fornetov sa už ale naše kroky zrýchlili a na stanicu sme dorazili práve v čas na vlak do Tatranskej Lomnice. V Lomnici sme zavítali do botanickej záhrady s rôznymi druhmi tatranských rastlín. V stánkoch zo suvenírmi sme ešte nakúpili darčeky pre rodičov a s prvými kvapkami dažďa prišla aj naša električka ,,domov,,. V kuchyni už vládol pracovný ruch aby nikto nezostal hladný. Po špagetkách sa už každý presunul na izbu a zažili sme naozaj príjemný večer plný rozprávania s kamarátmi. A takto sme zakončili posledný večer našej tatranskej chaty.

Ani sme sa nenazdali a je tu nedeľa, posledný deň našej štvordňovky. Poslednýkrát sme nastúpili (alebo skôr vleteli) do električky, ktorá nás vozila celé štyri dni a spoza skla sme smutne pozerali na zahmlené Tatry. Rýchlik z Popradu do Nového Mesta mal menšie meškanie a tak sme ho znovu využili na automatovú čokoládu. Cesta bola zaujímavá hlavne z Popradu do Štrby kedy nám spoločnosť robil ,,parádny,, ujo a jeho historky. Zvyšok dlhej cesty viacerí spali či počúvali hudbu. V Meste sme sa museli rozlúčiť z našou Feferónkou a ďalej pokračovať na Starú Turú už nám dobre známou Čachtickou strelou. Prežili sme ďalšie štyri krásne dni so super kamarátmi v ešte krajšej tatranskej prírode (ktorá ako sme zistili vždy vie prekvapiť a byť ešte krajšia ako si myslíme). Ďakujem za super chatu a už sa veľmi teším na ďalšiu 🙂

Vladka

Stretli sme sa vo štvrtok poobede na železničnej stanici a počkali tam na vlak. Keď prišiel vlak odišli sme ním. Keď sme prišli vybalili sme sa a mali voľný program. Na ďalší deň sme vstali, najedli sa a odišli električkou na turistiku. Prišli sme do Starého Smokovca. Išli sme pozemnou lanovkou na Hrebienok a odtiaľ sme vyrazili na turistiku po chatách. Postupne sme navštívili Bilíkovu, Rainerovu a Zámkovského chatu. Turistika bola dobrá a videli sme pekné vodopády. Po turistike sme mali hodinu v Starom Smokovci a niektorý sme išli na trampolínu. Potom sme išli na električku a späť na chatu. Na chate sme si dali večeru a išli spať. Ďalší deň sme sa zobudili, naraňajkovali a išli do Popradu električkou. V Poprade sme pochodili Spišskú Sobotu a išli sme do Tatranskej Lomnice. Tam sme išli do múzea prírody v Tatrách. Z Lomnice sme už išli do Novej Lesnej. Na chate sme si dali večeru a potom sme mali módnu prehliadku. Po prehliadke sme išli spať. Posledný deň sme sa naraňajkovali a išli do Popradu na vlak domov. Po dlhom čase sme sa dopravili na Starú Turú a každý už potom išiel vlastnou cestou.

Matúš

Vyrazili sme vo štvrtok s Filipom a Barčou trochu neskoršie, lebo sme boli na školskom výlete. Dorazili sme, ale neskoro a tak nám ušla posledná električka. Zobrala nás autom milá pani pre ktorú prišla sestra. Na druhý deň sme prišli do Starého Smokovca a odtiaľ pozemnou lanovkou na Hrebienok. Naša trasa bola na Studenovodské vodopády a 3 chaty. V sobotu sme mali výlet do Popradu a Tatranskej Lomnice, kde sme videli botanickú záhradu. Večer bola scénka módnej prehliadky a hry. V nedeľu sme išli domov. Chata bola pekná a aj turistika. Veľmi sa mi tam páčilo.

Krko