Leto 2015: Junácka pasovačka Terchová

Slniečko nám tento rok už poriadne pripeká hlavy, viacerí už máme za sebou dovolenky s rodičmi a vlastne polovica toľko očakávaných prázdnin je už skoro za nami. A práve preto nastal znovu ten správny čas zbaliť kufre, premazať reťaze na bicykloch a vydať sa na letný tábor staroturianských Fénixákov, ktorí tento rok spoznajú rodisko slávneho zbojníka Jurka Jánošíka – Terchovú. Začali sme netradične, a to až v pondelok 27.júla o 10:30 pri našej klubovni, kam postupne prišli všetci účastníci tohto zľahka „omladeného“ zájazdu.

Omladeného hlavne preto, že sme si museli poradiť bez našich veľkých kamarátov (ale ak zvládnete prečítať aj ďalšie stránky uvidíte, že sme si nakoniec poradili). Asi dvojhodinová cesta cez krásne slovenské mestá a dedinky nám ušla rýchlo, a tak sme o chvíľu pred sebou mali dobre známu chatu Šuštiak. Táto chata sa nám zapáčila už v zime, kedy sme ju navštívili a teraz v lete bola aj s pristaveným ihriskom ešte krajšia! No a zatiaľ čo vedúci nakupovali dolu v Terchovej, menši chlapci si užívali ihrisko, trošku starší junáci pozerali na izbe film, my dievčatá sme pripravovali táborovú nástenku s témou „JUNÁCKA PASOVAČKA“. Aby sa však na našich junákov nepovedalo, splnili si svoje povinnosti a pod Krkovým velením nanosili z lesa dreva na poriadny táborák. Ten však nakoniec pre dážď museli odložiť, a tak sme tábor začali síce nie slávnostne, ale v dobrej nálade zo spevu našich obľúbených pesničiek. Dozvedeli sme sa čo nás v priebehu tohto týždňa čaká a vysprchovaní sme ležali v posteliach už pred polnocou (s výnimkou Klobúčnikov, ktorí sa Vám sami radi pochvália). A tak sme plní očakávaní začali prvý táborový deň v Terchovej.

Druhý deň

Prvé táborové ráno v Terchovej mali v réžii Michalkovci, ktorí nás na pripravené raňajky zobudili už o 6:30. Nikto sa však nemohol sťažovať, pretože autobus do Terchovej nám odchádzal o 7:50. Po nedlhej ceste (ktorá sa však neskôr na bicykli ukázala ako nekonečná :-D) sme v Terchovej prestúpili na ďalší autobus smer Vrátna dolina. Po tom čo dámy našli záchody našli aj lanovku, a tak sme s krásnym výhľadom vystúpili až na Chleb. Odtiaľ naše putovanie pokračovalo na najvyšší vrch Malej Fatry- Veľký Fatranský Kriváň s výškou 1709m, kde sme porobili „selfie“ a ochutnali prvé dobroty z obedového balíčka. Cesta, ktorú sme mali pred sebou sa tiahla po hrebeni Malej Fatry a všetky vrchy a sedlá si asi ani nepamätám. V pamäti mi utkvel vrch Pekelník, na ktorom dáky šikovný a inteligentný turista zoškrabal nápis, alebo sedlo Za kraviarskym, ktoré sa stalo našou kvízovou otázkou. V sedle sme však aj obedovali a to nielen čučoriedky :-).  Posledný a zároveň asi najstrmší kopec bol vrch Baraniarky s výškou 1270m. Cesta sa nám ale vyplatila pretože všetci vám isto potvrdia že výhľady na Veľkú a Malú Fatru, či na mesto Žilina boli naozaj prekrásne. Odmenou za výstup bola nekonečná cesta dole lesom pri ktorej nám spoločnosť robili dvaja malí pudlíci. Posledné kroky k autobusu si už niektorí odsedeli na chrbte svojich ochotných kamarátov a cestou do Terchovej sme pomaly zaspávali v autobuse. Hodinku v Terchovej sme presedeli čakaním na prípoj, ale našli sa aj takí čo spoznávali „spoločné“ záchody :-D. Po ceste autobusom nás čakal záverečný kopec k chate a potom už iba sprcha a zaslúžený odpočinok. Po šlofíčku chlapci znovu pripravovali slávnostný táborák, no celodenné predpovede našej rosničky Verči sa nakoniec potvrdili a na oheň bolo príliš mokro. Zahrali sme si teda hru „Zbojníci na úteku“ v ktorej sa z víťazstva tešili Vávrovci Celý deň ukončila vynikajúca večera a v dobrej nálade sme odišli do izieb nabrať plno síl na bicykle.

Tretí deň

Ako vždy aj tento rok mal tretí táborový deň patriť cyklistike, no keďže počasie v Terchovej je nevyspytateľné dážď nám naše plány prekazil. My sme sa však nenechali odradiť a hneď čo dážď ustál sme s plnými bruškami po raňajkách vyrazili po zbojníckych stopách. Kus cesty nám ešte robili spoločnosť pršiplášte no k rodisku Jurka Jánošíka sme dorazili už so slniečkom nad hlavami. Práve tu nás čakala prvá prestávka, a tak sme jedli, pili, fotili a zisťovali informácie ku kvízovým otázkam. Keď boli všetci poriadne posilnení jedlom aj vedomosťami pokračovali sme chodníkom, ktorým možno niekedy chodil aj Jurko. Vtedy ešte asi netušil, že mu raz postavia sochu a, že si ho jedna „blbá Turanka“ zmýli s bagrom :-D. To je ale asi už celkom nepodstatné veď nakoniec som tú pravú sochu našla. Ešte pred ňou nás ale čakala strmá cesta dolu kopcom, ďalšia obedová prestávka, kolotoče či zastávka v lekárni. Najväčšie prekvapenie, ktoré nás však pod sochou v Terchovej čakalo boli úžasné táborové tričká  vďaka, ktorým na tento tábor snáď už nikdy nezabudneme. Nakoniec sme sa dostali aj k soche pri ktorej sme si príjemne oddýchli, zjedli nakúpené dobroty a keď už chalani nemali na práci nič iné váľali sudy dolu kopcom od Jánošíka. Posledné kroky od autobusu k chate sme už dnes zvládli oveľa lepšie ako včera no aj tak nám odpočinok na ihrisku či na izbách padol veľmi dobre. Aj dnes sa chalani pasovali so slávnostným táborákom, ktorý nám konečne na tretí deň vyšiel.  A tak sa po výbornej večeri Tomík, Paťo, druhý Paťo, Marek a Matej usilovne učili aby nič nepokazilo čarovný moment zapaľovania veľkej vatry. Aj dnes večer sme spievali naše obľúbené pesničky a radovali sa koľko zážitkov sme na tomto Jánošíkovskom tábore zažili.

Štvrtý deň

Po dvoch dňoch turistiky a spoznávania nových miest prišiel čas na jeden oddychový deň plný zábavy  v tábore. A práve na to tu máme prvý voľný deň- štvrtok. Keďže nás dnes na zastávke nečakal žiadny autobus mohli sme si príjemne pospať a vedúci nás zobudili až okolo deviatej. Navštíviť nás aj tento rok Čepelovci a teta Holotová, ktorá nezabudla upiecť výborné buchty, za ktoré jej patrí veľká vďaka. Po výborných raňajkách sa chlapci celé doobedie pasovali s výrobou svojich prakov a dievčatá im vyrábali terče. Keď už tí šikovnejší mali praky hotové prišli na rad luky. V tejto práci sa nakoniec ako lepší tím ukázali Michalkovci. Ako sa pomaly blížil obed atmosféra v tábore sa menila z indiánskej na rýdzu slovenskú. Náš skvelý kuchár Miloško nám spolu so Slávkou pripravili viacerým neznámu bryndzovú polievku- demikát, no a aby tej bryndze nebolo málo ako druhý chod nás čakali výborné bryndzové halušky. Nášmu najmladšiemu táborníkovi táto kombinácia síce nepadla zrovna najlepšie, ale aspoň sme sa celý tábor mali na čom smiať. Po obede sme si svoju mušku overili v streľbe z luku a praku, a to nielen na terč ale aj do diaľky či do mechu plného sena. Keď už všetci svoje vlastnoručne vyrobené praky a luky odložili vymýšľanie hier pripadlo práve na nás. Každý tím si vytvoril prekážkovú dráhu plnú hier. Avšak dokiaľ sme všetky hry pripravili slniečko zašlo za hory a tak sme to museli odložiť na ďalší deň. Po večeri sme už ani nešli k táboráku a zamierili sme rovno do postele.

Piaty deň

Na  tábore už sme si vyskúšali pešiu turistiku, viezli sme sa lanovkou či autom, no ešte stále na nás v prístrešku čakali naše bicykle. No a keďže piatkové ráno bolo krásne a slnečné mohli sme sa vydať spoznávať terchovské cyklochodníky. Na cestu sme sa vydali asi hodinku po raňajkách, Hneď ako bolo v chate poriadne upratané. Cesta sa zo začiatku javila skôr na pešo.  Ale na Peťove chodníčky sme si už všetci zvykli, a tak pre nás strmá cesta plná balvanov nebola žiadnym prekvapením. Šliapať sme ale nemuseli ani po zdolaní kopca pretože strmá cesta dole nás doviedla až na asfaltovú cestu. Na čele nášho pelotónu sa postupne striedali dvaja Paťovia a uzavierali ho Peťo s Tomíkom. V tomto zložení sme prišli na našu prvú zastávku- priehradu Nová Bystrica. Tu nás čakala obedová pauzička na múriku priamo nad vodou. Ako býva zvykom po dlhšej pauze sme nasadli na bicykle s trošičku boľavými ritkami, no po chvíli šliapania sme na to rýchlo zabudli. Ďalšou zastávkou bol orloj v Starej Bystrici a potom už cesta späť do Terchovej. Cestou nás povzbudzovali deti pokrikmi „Do toho Sagan!“ po ktorých sa nám hneď šliapalo lepšie. Vďaka terchovským slávnostiam bolo na ceste veľmi veľa áut ale nakoniec sme dorazili úspešne až do Terchovej. Odtiaľto už každý šiel vlastným tempom aj vedľa bicykla (a niekomu niesol bicykel brat na ramene :-D). Po príchode na chatu sa ako úžasné miesto na oddych ukázalo ihrisko, kde sme spali na húpačkách, v tuneli, na šmýkačke, na lavičke a voľakto aj v štrku. K večeru nás svojim príchodom potešili Erik s Dušanom a krátko po nich aj motorkári Múšnik, Urbi, Kika a Barborka. Asi sme im chýbali!. Všetci sme sa spolu navečerali výbornej sviečkovej a potom si konečne chlapci zahrali aj ich obľúbené bludičky. Dobrú noc sme si popriali krátko po polnoci keď už nás postieľky volali oddýchnuť si.

Šiesty deň

Po piatkovej cyklistike nastal čas na druhý voľný deň strávený v tábore- sobotu. Hneď po raňajkách sa s nami rozlúčili naši motorkári, ktorí sa vybrali spoznávať okolie na dvoch kolesách. Erik s Dušanom však zostali, a tak sme o zábavu mali postarané. Pretekali sme sa v jazde na táčkach i s pokrútenou hlavou strieľali na bránku . Keď však nastal čas obeda rýchlo všetci odložili lopty a utekalo sa jesť. Sobotný obed bol naozaj výborný a preto si viacerí našli na ihrisku či na izbe svoje miesto na oddych s plnými bruškami. Tím Michalkovcov si pre nás poobede pripravili skvelú prekážkovú dráhu no na chlapcov čakala ešte jedna bojová úloha. Rovnako ako v stredu aj dnes, v posledný táborový večer bolo treba postaviť slávnostný táborák. Keď sa im to konečne podarilo, bol už čas na tradičný Miloškov guláš. Ten nesklamal ani tento rok a bol naozaj perfektný. Vávrovci aj motorkári to zrejme vedeli a tak prišli za vôňou až k nám na chatu. Znovu prišiel ten čas, kedy sme si všetci posadali okolo ohňa, ktorý chlapci (s menšími pamäťovými výpadkami) úspešne zapálili a zhodnotili ďalší super tábor. K ohňu prišiel aj zbojník Jurko, ktorý mi uniesol brata (bohužiaľ nie príliš na dlho) spolu so svojimi kamarátmi. Jurka ale prezradil jeho nos a tak MIlanko spolu s Kikou, Urbim a Barborkou aspoň rozdali pamätné listy a perá (a verte že v prípade malého Vávru naozaj o nič neprišli). Ďakujeme im za spríjemnenie večera v ľudových krojoch, Barborke za výborné korbáčiky a Peťovi samozrejme za krásne perá s menom. Tábor sa nám pomaly chýlil ku koncu no my sme sa pobrali spať, aby sme zajtra v Terchovej mali stále plno síl.

Siedmy deň

Tak a je to tu posledný deň Terchovského tábora bol pred nami no my sme nelenili a aj nedeľu sme sa chystali naplno využiť. Keďže v čase nášho tábora sa v Terchovej konali tradičné Jánošíkovské dni aj my sme sa chceli pozrieť na to čo na toľko presvedčilo aj UNESCO. A veruže sa bolo na čo pozerať! Terchová krásne vyzdobená ružovými a bielymi stuhami, konské povozy, ľudová hudba a veľa veľa ľudí. V Terchovej sme si dali hodinový rozchod a tak sa šiel každý pozrieť na to čo sa mu páčilo. Ja som napríklad ochutnala asi najlepšiu zmrzlinu v živote, ale to asi nepatrí práve sem :-D. Naše  táborové cesty sme tak ukončili práve v dejisku táborovej témy a v rodisku toho nášho slávneho zbojníka Jánošíka. No a aby sme zostali v ľudovej nálade Miloško nám po druhýkrát pripravil svoj demikát . Po obede nás čakalo už len balenie a nakladanie vecí do auta, a potom už len posledné chvíle oddychu na tom úžasnom ihrisku. S chatou sme sa rozlúčili o druhej a po asi dvojhodinovej ceste sme znovu uvideli našu klubovňu aj rodičov. Ako vidím dočítali ste až do konca takže vidíte, že sme to zvládli aj bez tých našich „velkáčov“. O táboráky sa postarali chalani na čele s Krkom za čo im patrí veľká pochvala. Ďalší super tábor je za nami, a tak mi zostáva znova povedať veľké Ďakujeme všetkým kamarátom za úžasnú náladu, hosťom, kuchárovi Miloškovi za skvelú stravu  a samozrejme vedúcim, že to s nami opäť vydržali.