Boli sme na 8.CSS v Tajove

Vo štvrtok ráno som sa stretol s Gaťom a vyrazili sme na stanicu. Po ceste sa u nás pristavil Erik na aute a ponúkol sa, že nás odvezie. Keď sme prišli, všetci už tam boli. Až na Verču. Tá sa dostavila chvíľu po nás. Vyrazili sme na našu cestu. Všetko bolo v poriadku, až pokiaľ sme nenastúpili do rýchlika z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Vlak bol tak plný že sa nedalo prejsť ani cez uličku. Ale nerobili sme si z toho ťažkú hlavu a zložili sme sa do takej tej miestnosti na začiatku vozňa pred záchody. Cesta nám ubiehala dosť rýchlo. Pomohol nám k tomu aj Gaťov prenosný reproduktor, na ktorom sme si púšťali hudbu. Vydržalo nám to pomerne dlho, až pokým neprišiel taký žirafí ujo, ktorý meral asi 3 metre a musel chodiť cez vlak dosť zohnutý. Samozrejme, že sa mu nepáčilo že si púšťame hudbu. Kričal poriadne, ale našťastie si to všetko odniesol Filip, lebo bol k nemu najbližšie a držal reproduktor. Keď sa ujo upokojil a odišiel, a my sme radšej hudbu vypli, tak nás prišla pozrieť Kika, ktorá so sebou mala aj ďalších účastníkov. Vystúpili sme v Žiline a prestúpili na regionálny expres do Banskej Bystrice. Tam našťastie bolo skoro prázdno takže sme sa spojili s Dubnicou nad Váhom a sadli sme si do takého “dvojkupé”. V Banskej Bystrici na stanici sme sa už stretli s prvou polovicou Fénixákov. Veľa z nich som poznal a bol som veľmi rád, že som ich videl. Nastúpili sme do autobusu a ten nás odviezol do nášho nového obydlia. Tam už sme sa stretli so všetkými. Milanko nám odovzdal kľúč od našej chatky a my sme sa ku nej vybrali. Chatka vypadala trochu používane, ale nevadilo nám ani vybité okno, ani izolácia trčiaca zo stien. Len si minulí ubytovaní mohli po sebe trochu upratať. Po tom ako sme sa oboznámili trochu s prostredím sme začali pracovať na našom projekte o územnej organizácií v Starej Turej. Projekt sa nám podaril a bol veľmi pekný. Po večeri sa v jedálni popresúvali stoličky a začali sa prezentovať územné organizácie. Veľa z nich bolo spravených pekne, niektoré boli také trochu odfláknuté, pri niektorých účastníci veľa nepovedali. V tom sme nastúpili na rad my. Ja som prezentoval a ostatní ma dopĺňali, keď som zabudol niečo spomenúť. Po niekoľkých minútach nás Patres stopol, že by už aj stačilo a to sme sa ešte len rozohrievali. Bohužiaľ sme nestihli spomenúť pár vecí ako sú stanovačky, posedenia pri ohni a tak, ale som nadmieru spokojný s naším výkonom. Po prezentácií nastúpila diskotéka, ktorá sa mala niesť v štýle retro, ale veľa ľudí sa na to vykašlalo. Takže jediný retro ľudia boli z ÚO Dubnica nad Váhom, ÚO Handlová a samozrejme my. Vďaka Gaťovmu reproduktoru sme si mohli mohli vonku spraviť svoju vlastnú retro diskotéku. A veľmi sa mi páčila a určite aj ostatným. Nakoniec sme sa presunuli na chvíľu aj dovnútra za ostatnými a potom bol koniec. Išli sme na chatku a tam sme sa ešte chvíľu bavili. Druhý deň po raňajkách sa začala konferencia na tému “Drogy a závislosti”. Bola veľmi zaujímavá. Rozdelili sme sa do skupín a mali sme také tvorivé dielne. Každá skupina na špeciálne vystrihnutý papier napísala veci, ktoré sa na fénixe naučili, čo si na fénixe cenia a podobne. Potom sa ten papier zlepil a vytvoril sa taký divný tvar. Keď všetky skupiny dali dokopy tieto tvary vznikol z toho akýsi koláč. Pokračovalo sa v konferencií. Miestami sa medzi to vkladali všelijaké úlohy, ktoré sme museli plniť v skupinách a potom svoje výsledky a názory verejne prezentovať. Po obede bola celkom dlhá pauza tak sme sa rozhodli sa trochu zabaviť vonku. Najprv sme sa hrali na húpačke a potom sme sa niektorí pripojili ku takej skupinke, kde boli všelijaké útržky ľudí z rôznych ÚO. Tam sme hrali hry a bola to veľká sranda. Nakoniec však prišiel už čas pokračovať v konferencií. Dostali sme ako skupina ešte jednu, poslednú a veľmi rozsiahlu úlohu týkajúcu sa drôg. Splnili sme aj to a začalo vyhodnocovanie konferencie. Všetci sme dostali diplom. Večer sa mala hrať hra Galaxia, takže všetci povinne sme mali obkresliť svoju ruku, vystrihnúť ju, na jednu stranu na každý prst napísať 1 svoju zlú vlastnosť, na druhú stranu na každý prst jednu svoju dobrú vlastnosť a nakoniec na dlaň jeden motivačný citát. Ruky sme odovzdali a išli do spoločenskej miestnosti. Keď už bola tma, rozdelili sme sa všetci na 2 skupiny, a keď sme vyšli von uvideli sme na ihrisku spravenú takú dráhu zo sviečok, ktorá na konci bola zatočená do seba. Každý sme museli touto dráhou prejsť na jej konci si vybrať náhodnú ruku a vrátiť sa späť. Ruky boli všelijaké. Keď som chodil videl som tam jednu ruku podobnú ako keby patrila Shrekovi, taká bola veľká. Gaťova ruka napríklad vypadala ako také hrabličky a vonku sme sa rozprávali s Patresom, ktorý povedal že tam bola taká divná ruka, ktorá mala prsty ako E.T. to bola moja ruka. Všetky tieto ruky mali slúžiť k tomu, aby keď sa na ne pozriete vám to dodalo motiváciu, že nie ste jediný kto má problémy, a že na ne nikdy nie ste sami. Večer bola zase diskotéka a na chatke sme mali ešte trochu strachu a zábavy s naším novým kamarátom. Veľkým pavúčikom v kúpeľni, ktorého som bezpečne vyniesol von. Tretí deň už od rána pršalo, takže sa musel meniť celý program. Doobeda bol minitalent, do ktorého som sa tento rok nezapojil. Ale aspoň som si mohol vychutnať vystúpenia ostatných bez toho, aby som stále musel mať v hlave to svoje. Vystúpenia boli veľmi zaujímavé a dosť kreatívne. Tento rok sa zapojilo dosť veľmi mladých účastníkov, ale ani z ďaleka neboli horší ako tí starší. Potom bola taká chvíľková aktivita, že sa v spoločenskej miestnosti hrali rôzne stolné hry. Bolo to tiež výborné a hlavne som sa zoznámil a viac spoznal s ľuďmi, s ktorými som ešte nenadviazal žiadne priateľstvá. Po obede sa začala vo vnútri hra, ktorá fungovala ekonomicky ako v normálnom svete. Boli po budove rozmiestnené stanovištia, do ktorých keď ste prišli, ste museli splniť danú úlohu. Za tú ste potom dostali nejaké peniaze a mohli ste si v bufete kúpiť ľubovoľnú vec, ak ste na ňu mali dosť. Taktiež sa neustále v bufete menili ceny a ešte sa po budove zakrádala Kika v úlohe daňovej kontroly a odchytávala nič netušiacich účastníkov. Mňa našťastie nedostala, pretože som si vždy dával pozor, kde je a držal som sa od nej v bezpečnej vzdialenosti. Filip už také šťastie nemal a musel vydať trochu zo svojich úspor. Celé to bolo celkom dobré až na to že veľa ľudí nehralo fér. Hlavne tých “zodpovedných” vedúcich. Rozdávali peniaze nerovnomerne, každému inak, podľa toho aký ku nim mali citový vzťah a nie podla toho ako splnili danú úlohu. Okrem toho si nechávali dosť peňazí pre seba a potom vykupovali všetky zásoby. Samozrejme, že mi nevadilo, keď zrovna nejaký vedúci na stanovišti dal mne také väčšie množstvo peniažkov. Úplnou výnimkou bola Vladka, ktorá ako mladá vedúca na svojom stanovišti skoro nikomu nič nedávala. Ja sám so po niekoľkých návštevách toho stanovištia zarobil do kopy tak 2 peniaze. Pre porovnanie na iných stanovištiach som dostával 500 a bežne aj viac len za 1 návštevu. Ale čo už aj tak nakoniec sme sa ako Stará Turá veľmi snažili a zarobili sme dosť veľa peňazí. Takže sme si nakúpili niekoľko kartónov džúsikov a žuvačiek. A ja osobne ešte pre seba veľa sušienok. Večer bolo celkové vyhodnotenie. Bolo vyhodnotenie minitalentu, potom boli všelijaké špeciálne ceny a potom prišiel rad na ocenenie Zlaté pierko. Odovzdáva sa iba niektorým členom fénixu za dlhú a aktívnu prácu v detskej organizácií Fénix. Boli ocenení 4 ľudia. Lenka Rückschlossová z ÚO Handlová, ktorá je moja dlhoročná kamarátka a potom od nás Verča, Veva a ja. Som si istý, že si všetci to ocenenie zaslúžili. Aj ja po toľkých rokoch. Ako posledné mali príhovor Patres, Evka a nový predseda Fénixu a zapálila sa torta ku 25. výročiu Fénixu. Posledná diskotéka rozlúčková bola veľmi zaujímavá. Na projektore sa premietali videá z hry Just Dance, kde boli ukázané kroky a my všetci sme podla nich tancovali. Diskotéka sa ukončila Mackom Uškom, ktorého naživo spieval Patrik Herman. Potom už sa išlo na chatky. My sme ešte chvíľu boli s Humenným a našou kamarátkou Stelou zo Sniny. V noci nás v kúpeľni čakalo ešte jedno prekvapenie. Náš kamarát pavúčik sa vrátil a vypadalo že sa chce pomstiť takže bol priamo v sprche a trochu ma vystrašil, keď som sa začal sprchovať a až potom som si všimol že je hneď vedľa mňa na stene. Filip, Gaťo a Veva sa potom ani nesprchovali, lebo očividne sa im nechcelo zdielať sprchu s niekým iným a ja som už spal, takže sa nenašiel nikto kto by ho dal preč. Posledný deň sme sa dobalili, rozlúčili s naším pavúčikom a nechali sme ho tam ako darček pre ľudí čo tam budú ubytovaný po nás. Odišli sme na raňajky a potom nastúpili do autobusu preč. Prišli po niekoľkých hodinách cestovania vlakom na Starú Turú a tu sme sa rozlúčili a išli domov. Toto celoslovenské stretnutie sa mi veľmi páčilo, dúfam že sa dostanem aj na ďalšie. Ale to už asi ako vedúci.