Pochod za mašinkou

Pôvodne sme mali v pláne vyraziť za vitamínom, D, ale nakoniec to vypálilo úplne inak. Slniečka bolo málo, a tak sme to zamenili za pochod za mašinkou. V sobotu sme sa stretli pred mestským úradom, vo veľmi malom počte. Okrem Peťa nás bolo iba 5 chalanov. Vybrali sme sa po ceste smerom na Papraď. Cestou sme sa rozprávali o všetkom možnom. Najviac nás ale zaujala diskusia o filmoch. Keď sme prebrali všetky nové filmy, všetky staré filmy, stihli sme sa pohádať o tom, ktorá filmová séria je lepšia a dozvedeli sme sa Peťove názory na Sci-fi, dostali sme sa konečne na Papraď. Odtiaľ sme zamierili smerom na Poriadie s plánom, že pri tuneli akurát narazíme na starú parnú lokomotívu, ktorá sa v ten deň premávala po trati. Ako sme mysleli, tak sa stalo. Aj keď sme si ju moc neužili, lebo išla tak rýchlo že sa len na pár sekúnd ukázala. Potom ako si všetci zbalili fotoaparáty a Matej dojedol tresčiu pečeň, z ktorej polovicu vyhodil, sme ponad tunel pokračovali na Poriadie. Pri príchode na polorozpadnutú stanicu sme ešte pár desiatok minút čakali na vlak. Akonáhle sme už o pár zastávok vystúpili z vlaku v Starej Turej, čakal nás úchvatný pohľad na tú parnú mašinku. Bola vážne obrovská a nádherná. Takže sme ešte spoločne s bohatým zastúpením nemeckých občanov s kamerami a fotoaparátmi počkali na jej odjazd a vybrali sa domov. Veľmi sa mi páčil výlet.

Krko