Piatok sviatok v pohybe

Rozhodli sme sa ísť v piatok doobeda na krátku vychádzku. Bol sviatok, takže do školy sme nemuseli ísť. Stretli sme sa tradične o 9:00 pred Mestským úradom. Účasť bola prekvapivo vysoká. Bolo nás 11 a pes. Toho si priviedol Martin. Vyrazili sme s cieľom dostať sa k nám už známemu vodopádu v Pavúkovom jarku. Išli po tej istej trase ako vždy. Malo to ale drobný problém. Naša trasa viedla cez pole a keďže bolo po daždi za chvíľu sme sa už brodili v bahne. Všetci sme to úspešne zvládli po náš prvý kontrolný bod. Na Koštialovych vŕškoch sme ako tak zhodili blato z topánok, oddýchli si a pokračovali ďalej cez Koštialovu dolinu. Prešli sme pod železničným mostom a po nejakej chvíli chôdze sme boli na mieste. Prišiel aj taký čas, keď sme ani nevedeli kde sme, ale o tom viac sme boli šťastní , že sme trafili. Trochu nás ale zaskočilo ako sa dané miesto zmenilo oproti našej poslednej návšteve. Všetko v podstate bolo také sychravé a tmavé. Vodopád, ktorý som tak túžil vidieť tam ani vôbec nebol. Ale čo iné som mohol čakať, keď sa blíži zima. Prestávku sme si trochu predĺžili a najedli sme sa. Zamierili sme pomaly domov. Čakala nás ešte jedna poriadna porcia bahna, ktorá naše topánky úplne odrovnala, takže maminky boli určite nadšené, keď im decká po návrate všetko zasvinili. Dostali sme sa k Novému Dubníku a z neho sme cez Drahý vrch prešli do Starej Turej. Rozlúčili sme sa a každý išiel svojou cestou domov. Táto malá prechádzka sa mi veľmi páčila. Nadýchal som sa čerstvého vzduchu a veľmi som sa zabavil. Teším sa, keď tam pôjdeme znovu.