Nové dvere v bunkri

1.máj je sviatkom práce a my sme ho včera aj patrične oslávili. Bunker po zime naozaj potreboval brigádu a tak sme využili voľný, slnečný deň a na bicykloch sme sa aj príjemne prešli. Vymenili sme staré dvere za nové, prerobili lavičku dole pri ohnisku a odpratali popadané konáre. Bez práce nie sú špekáčiky, to bolo naše heslo😀 a preto keď bolo už všetko hotové, sadli sme k ohňu a opiekli.
Ďakujeme všetkým, ktorí prišli. Verím, že sme si užili krásny deň

Vladka

1. mája na sviatok práce sme sa miesto vyspávania v posteli vybrali na veľkú jarnú brigádu v bunkri. Stretávali sme sa tradične o 9:00 pri Mestskom úrade. Musel som si trocha privstať, keďže som si v predchádzajúci deň v noci spomenul, že som vlastne nespravil žiadnu údržbu bicykla po zime. Takže ráno som išiel na benzínku, kde som si dofúkal pneumatiky. Všetko ostatné bolo v poriadku. Po ceste na miesto stretnutia som si ešte z auta zobral všetko náradie a pokračoval ďalej. Bol som prekvapený, že aj tak som bol jeden z prvých ľudí čo tam prišli. A ešte viac som bol prekvapený, keď sa s našimi najnovšími členmi objavili aj ich rodičia. Keď sme sa všetci stretli, vyrazili sme. Dorazili sme k bunkru, vydýchali sa a začali sme usilovne pracovať. Bolo tam vážne veľa práce po zime. Niektorí upratovali, iní pílili popadané stromy, ale ja s tými najzdatnejšími ľuďmi sme sa pustili do opravy dverí. Začalo to ešte pre niekoľkými dňami, keď sme ich mali vyniesť hore. Tam sme bohužiaľ zistili, že človek čo ich zváral asi dostatočne nepochopil našu objednávku a tak sme hore vyniesli iba samotné dvere a zárubňu sme mu vrátili na prerobenie. O pár dní na to sme vyniesli hore aj zárubňu, ktorá bola už tentoraz v poriadku, a natreli sme ju aj dvere farbou.  Na 1. mája sme teda mali všetko nachystané. S Filipom sme najprv vysadili staré dvere, a starú zárubňu sme začali vysekávať zo steny. Bolo veľmi zaujímavé pod tým stáť a čakať, kým sa celá stena na nás zrúti. Našťastie pre mňa, iba samotného Filipa zasiahla padajúca tehla. Ale stihol sa včas z väčšej časti uhnúť. Keď bolo dokonané, tak sa ku nám pridali aj starší chalani a Peťo. Zasadili a navŕtali sme do steny, alebo aspoň do toho, čo z nej ostalo, novú zárubňu. Nahodili sme do nej nové dvere a ja som primontoval kľučku. Potom som sa pridal ku Gaťovi a Duškovi a spravili sme novú “opierku” pre tú lavičku zapustenú v kopci pri ohnisku. Popri tom Filip so staršími chalanmi menili komín. Prišiel som zrovna v najlepšom, keď Urbimu padla na hlavu jedna z posledných lát z bývalého obloženia, ktorá tam ostala po tom, čo sme ich minulý rok väčšinu vyhádzali. Našťastie sa mu nič nestalo. Keď sme si všetci dokončili svoje povinnosti, sadli sme si k ohnisku a najedli sme sa. Vďaka Filipovej štedrosti, ktorá mi obstarala špekačku som mal jedlo aj ja. Postupne ale ľudí začalo ubúdať, keďže každý mal ešte nejaký program. Ako posledný som odchádzal ja s Tomíkom, pokiaľ teda nerátam Peťa a malé baby, ktoré s ním išli autom. Toto by bol normálne koniec príbehu, lenže môj skvelý život si pre mňa pripravil ešte niečo nezabudnuteľné navyše. Peťo spomínal, že by bolo dobré, aby niekto odpratal čo najskôr tie staré dvere preč. Samozrejme, že to bola požiadavka na mňa, keďže mám jedno z mála áut, v ktorom sa to dá odviesť a nevadí, keď sa ušpiní. O dva dni na to, sme teda s chalanmi vybehli hore. Dosť to prikrášlim, keď to opíšem ako prechádzku peklom. Boli sme traja a museli sme odniesť staré dvere, zárubňu a starý komín (ktorý teraz vypustím z textu, keďže oproti ostatným veciam to bolo len také “pierko”). Nejakým zázrakom sa nám to podarilo zniesť až ku autu na jeden krát a následne na to sa toho zbaviť. Mali sme ale dosť. Tiež neviem koho to bol nápad dať tam dvere, ktoré by vydržali aj atómový výbuch. Okrem toho, že to bolo neskutočne ťažké, nepomohol ani ten členitý terén a to, že sme boli len traja nám tiež nehralo do kariet. Pokiaľ sme sa zrovna kvôli vysokým horúčavám netopili vo vlastnom pote, tak ostatných jedli “komáro-muchy” zaživa, alebo som sa dusil vlasmi, keďže gumičku som si nechal doma. Všetko to ale dokážem prehliadnuť pri pocite, koľko dobrej a kvalitnej práce sme odviedli, takže som nadmieru spokojný.

Krko