Celoslovenský Fénix a zahraničie

16.CSSF v Snine

12. - 15. septembra 2024
.

V dňoch 12. – 15. 9. 2024 sa konalo Celoslovenské stretnutie fénixákov. Bolo to už 16. v poradí a konalo sa opäť na rovnakom mieste ako 1.CSS – Sninské rybníky. Od nás je to poriadne ďaleko, a preto sme museli vyraziť skoro ráno, aby sme tam prišli včas. Cesta bola dlhá, ale ubiehala pomerne rýchlo. Vo vlaku sme sa zabávali rôznymi hrami a tak ani neviem ako a boli sme v Košiciach. Tam sme mali nejaký čas a ten sme využili na spoznávanie krás tohto mesta. Už len 2 hodinky cesty a prišli sme na miesto diania. Prvý večer sa niesol v znamení privítania a zoznamovania sa.

Počas celého dňa v piatok prebiehala detská konferencia “Vesmírne dobrodružstvo”, ktorú sme začali návštevou observatória v Kolonickom sedle. Je vybudované práve na tomto mieste, pretože je to oblasť s veľmi nízkou úrovňou svetelného znečistenia. Potom sme si pozreli aj planetárium, kde sme videli nočnú oblohu tak ako nikdy predtým. Poobede nás čakala Živá knižnica, kde sme privítali dvoch vzácnych hostí. Prvým bol Matúš Rotbauer, ktoré sa venuje astrofotografií. Na to, že má 15 rokov už dosiahol skvelé výsledky na rôznych súťažiach. Druhým hosťom bol Ivan Bella. Je to prvý a zároveň zatiaľ aj jediný slovenský kozmonaut. Rozprával nám všetko od toho ako dostal možnosť stať sa kozmonautom, cez ťažké testy, výberové skúšky, prípravu, pobyt vo vesmíre, až po návrat na zem. Večer sme mali ísť pozorovať hviezdy, ale kvôli zlému počasiu sme mali náhradný program v podobe prednášky o svetelnom znečistení. Nakoniec bola diskotéka, kde sme vybili všetku energiu, čo nám ešte zostala a potom sme išli spať.

V sobotu mala byť mestská hra, ale tiež kvôli počasiu sme ju museli vymeniť za náhradný program. Išli sme sa prejsť na Biokúpalisko a keď sme sa vrátili späť, hrali sme hru Služby. Každá izba si mala vymyslieť nejakú službu, ktorú bude ponúkať a následne sme mohli chodiť medzi izbami a využívať tieto služby. Naša izba (dievčatá zo Starej Turej) sme robili Psychologickú poradňu. Išlo nám to veľmi dobre, veď sme aj skončili na druhom mieste. Prví sa umiestnili naši chalani. Potom sme hrali indíciovú hru. Našou úlohou bolo vyletieť do vesmíru a zachrániť našu planétu, čo sa nám aj podarilo. Večer bol Minitalent. Tento rok sa tam stretlo neskutočne veľa úžasných talentov. Medzi nimi boli aj Ria a Sárka, ktoré obe spievali a išlo im to skvele. Diskotéka na záver samozrejme nesmela chýbať.

V nedeľu ráno sme museli vstávať podstatne skôr ako predchádzajúce dni. Rýchlo sa pobaliť, naraňajkovať sa, rozlúčiť sa so všetkými a už sme odchádzali. Cesta bola fajn, nič nám nemeškalo a všetko sme stihli aj napriek tomu, že sme v Košiciach mali len pár minút na prestup. Po ceste sme si opäť zahrali nejaké hry a ani neviem ako, boli sme už doma.

 Lenka

Ráno sme sa stretli na železničnej stanici a išli sme do Trenčína. Keď sme prišli do Trenčína tak sme mali čas 20 min. Potom sme išli na vlak do Košíc. Išli sme asi 5 hodín. Vo vlaku sme hrali rôzne hry napr. Activity, potom sme si pozreli rozprávku Shrek 1ďalej sme hrali hru kto bude najtichšie. Bola to sranda. Keď sme prišli do Košíc tak sme sa šli naobedovať. Potom sme sa vrátili a išli sme vlakom do Michaloviec. Z Michaloviec nám išiel autobus. Cestovali sme asi hodinu. Keď sme prišli do Sniny tak sme tam čakali 5 min. Potom sme zase vyrazili autobusom na Sninské rybníky. Keď sme tam prišli zaregistrovali sme sa. Izby bola nádherná. Na izbe sme boli štyri baby zo Starej Turej. Večer sme sa navečerali a odychli sme si. Piatok sme mali konferenciu na ktorú nám prišiel Matúš s Matúškova neďaleko Galanty. Chodí na gymnázium v Matúškove. Má rád hviezdy. Pripája sa aj do rôznych sútaží. Ďalej nám prišiel prišiel prvý slovesnký kozmonaut: Ivan Bella ktorého vystrelili do vesmíru v roku 1999. Ďalej sme boli navštíviť observatórium Kolonické sedlo. Bolo tam krásne. Dozvedeli sme sa nové veci. Potom sme mali obedovú pauzu. Samo, Adam a Ondrej sa kúpali v bazéne. Sobota. V sobotu sme sa boli prejsť na rybníky. Keď sme sa vrátili mali sme za úlohu si vymyslieť vlastné povolanie. My sme boli psychologická poradňa. Zarobili sme asi 1 400 € za dve hodiny. Potom sme hrali hru ideme do vesmíru. Na konci hry sme si mali ozdobiť fľašku ako raketa dali sme do tej fľašky ocot do papiera sme zabalili kyselinu citrónovú zavreli sme to štuplom a pretočili to dole hlavou a vyletelo to. Neďela. Večer sme si zo Sárkov nastavili budík na 5:30. Ráno nám zvonil a vypli sme si ho a zaspali sme na hodinu. Potom nás prišla zobudiť Nika a už sme boli hore. Nachystali sme sa a išli sme sa na raňajkovať. Potom sme vyrazili do Sniny a čakali sme na autobus. Keď sme prišli do Michaloviec tak sme išli na vlak do Košíc. Cesta trvala 1 hodinu. Keď sme prišli do Košíc tak sme utekali na vlak do Trenčína cestovali sme 5 hodín ja a Sárka sme si po ceste domov robili úlohy. Keď sme prišli do Trenčína tak nás zobral Sárkin tato na Starú Turú. Na Starú Turú sme prišli asi o 16:00 hod. A takto sa končí náš výlet na Sninské rybníky.

Ria

Dňa 12.-15.9. som sa zúčastnila 16. CSS Fénixákov v SNINE- Sninské rybníky! Keďže Snina je dosť ďaleko tak aj cesta bola dlhá a strašne únavná. Cestovali sme 10 hodín s tým že sme išli vlakom zo Starej Turej do Trenčína, z Trenčína sme išli až do Košíc, z Košíc sme išli vlakom do Michaloviec a z Michaloviec sme išli autobusom do Sniny a v Snine sme čakali kým nám príde autobus na Sninské rybníky. Po ceste sme sa snažili utratiť čo najviac času takže sme hrali Activity, pozerali SHREK 1 a zabávali sa. V Košiciach keď sme prestupovali sme mali hodinu čas takže sme nevynechali ani katedrálu sv. Alžbety a ani spievajúcu fontánu. Po ceste do Michaloviec sme hrali Kvíz o Slovenských pamiatkach. No a už nás čakala len hodina cesty. O šiestej sme prišli na miesto zaregistrovali sme sa dostali sme izbu a vybalili sme sa. Na izbe som bola s Riou takže bola po celý čas sranda. Išli sme na večeru a po večeri sme mali večer kde nás privítali a vysvetľovali pravidlá no a potom sme si zahrali hru Speed dating. V tejto hre išlo o to aby sme sa všetci navzájom spoznali. Potom sme si s babami zahrali stolný futbal a sledovali chalanov ako hrajú biliard. Na druhý deň ráno čiže v piatok sme išli doobeda do planetária Kolonické sedlo kde sme najskôr videli ďalekohľady a najviac čo ma zaujímalo bolo aj Tyfloplanetárium pre nevidiacich. Toto všetko bolo vonku a potom sme sa premiestnili do vnútra a tam sme videli krásnu nočnú hviezdnatú oblohu, fázy slnka, mesiac, súhvezdia atď. Potom sme sa vrátili naspäť na ubytovanie, naobedovali sme sa a poobede sme mali Detskú konferenciu SÚ MEDZI NAMI. Hosťami boli Matúš Rotbauer, ktorý bol študent a Ivan Bella ktorý bol prvý slovenský kozmonaut. O tomto kebyže mám písať tak by to bolo na dlho. Ale bolo to strašne zaujímavé. Večer sme mali znova prednášku o Svetelnej oblohe či ako sa to volalo a tam bolo tiež toho strašne veľa takže to nebudem písať. No a po tomto sme mali Tanečný večer kde sme tancovali či už spoločenské alebo samostatné tance. A toto bolo asi najlepšie zo všetkého. Na ďalší deň v sobotu sme sa boli doobeda prejsť okolo rybníkov čo tam boli a potom keď sme prišli sme si každý spravili nejakú službu či už kaderníctvo alebo tetovacie štúdio. No my sme boli psychiatrická poradňa. Táto hra ma neskutočne bavila a ani neviem čo mám k nej povedať. Poobede sme hrali indíciovú hru Letíme do vesmíru. Museli sme prejsť skúškami a na konci sme si museli vyrobiť raketu, ktorá potom mala letieť. Naša lietala. Po tejto hre sme sa ja aj Ria chystali na Minitalent. Vyberala som pesničku asi tak dve hodiny no a potom som vybrala tú správnu Bože môj, otče môj. S touto pesničkou som vyhrala 3. miesto aj napriek tomu že som mala sopeľ, kašel a bolelo ma trochu hrdlo tak si myslím že to dopadlo úplne perfektne. Po minitalente sme mali diskotéku, ktorá bola úžasná keďže sme tancovali tak do jedenástej. Tancovali sme či už spoločenské alebo samostatné tance alebo už ku koncu sme tancovali ako chceme takže to bolo úplne super. V nedeľu ráno nás už čakal odchod s tým že sme išli rovnako ako tam až na to že s Trenčína sme išli autom až na Starú Turú. Po ceste sme si s Riou robili úlohy a zase hrali Activity. Myslím si že to bola úplne úžasná akcia a som veľmi rada že som sa jej mohla zúčastniť, naučiť sa niečo nové a aj stretnúť nových ľudí.

Sárka

Od 12.9. až do 15. 9. som mal tú možnosť sa znova zúčastniť CSS opäť v Snine. Cesta sa zdala byť zase dlhá oproti tam stráveného času, ktorý bol krátky. Avšak aj napriek tomu som znova zažil kopec zážitkov. Od Workshopov, cez spoznanie sa s novými ľuďmi, až po stretnutie s Ivanom Bellom. Boli to 4 dni plné zážitkov a už sa neviem dočkať na ďalšiu takú akciu.

Ondrej Potfaj 

Celoslovenské stretnutie fénixákov v Snine bola vynikajúca akcia plná spoznávania. Navštívili sme planetárium či mali zaujímavé prednášky nielen s prvým slovenským kozmonautom. Tento predĺžený víkend som si náramne užil a verím, že sa čoskoro uvidíme.

Samo

Na Celoslovenskom stretnutí fénixákov v Snine bolo úžasne, veľmi sa mi páčilo v planetáriu a tiež prednáška od Ivana Bellu , nášho prvého slovenského kozmonauta. Cez voľný čas ma bavilo hrať biliard a spoznávať nových ľudí. Večerné diskotéky a mini talent Fénixu boli nezabudnuteľné a verím, že sa ešte tejto akcii budem môcť zúčastniť, ale už ako mladý vedúci.

Adam

Zobraziť galériu

Medzinárodná mládežnícka výmena Erasmus+ 

05. - 12. augusta 2024
.

V dňoch 5. až 12. augusta 2024 sa v Snine stretli chalani Ondrej Potfaj, Samuel Súkeník,  Tomáš Kovačovic a Ondrej Kovačovic s mládežou z Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska, aby sa vzájomne obohatili o svoje kultúry a diskutovali o dôležitosti kultúrneho a národného povedomia. Pod vedením koordinátorov Márie, Petra a Mišky, a vedúcich z jednotlivých krajín, chalani zažili týždeň plný aktivít zameraných na spoznávanie tradícií, remesiel a kultúrnych hodnôt. Program zahŕňal rôznorodé workshopy, ako pečenie tradičného chleba, hrnčiarstvo alebo výroby píšťal. Každý večer bol venovaný jednej zúčastnenej krajine, ktorá mohla prezentovať svoju krajinu a kultúru. Výmena vyvrcholila spoločnou tvorbou ideálneho sveta “COOLTURELAND”, kde si mládež vytvárala svoju vytúženú krajinu s vlastnými symbolmi, zákonmi a tradíciami. Chalani odchádzali s novými priateľstvami, zážitkami a hlbším porozumením kultúry iných krajín. Viac sa dočítate na odkaze TU.

Od 5.8. až do 12.8. my bolo umožnené sa zúčastniť projektu Erazmus+. Slováci zastupujúci Slovensko sa stretli spolu s ďalšími troma krajinami (Poľsko, Rumunsko, Maďarsko) aby spoznali ich kultúru, tradície a viac sa spoznali.  Bol to vynikajúci zážitok pre mňa. Po celú tú dobu som sa ani raz nenudil. Vedúci nám program od spoznávania sa cez rôzne aktivity, cez turistiku až po záverečné diskotéky. Strava taktiež nebola zlá a ubytovanie také, na aké som z fénixackých akcií zvyknutý. Zažil som mnoho zábavy aj keď sme mali voľný program alebo počas večerov. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, na ktorú len tak skoro nezabudnem. Verím, že aj v budúcnu sa budem môcť zúčastniť ďalšieho Erazmu+ a už aj v zahraničí. Ondrej Potfaj

Erazmus+ v Snine som si náramne užil. Počas týždňového pobytu, plného aktivít som spoznal množstvo nových ľudí z Maďarska, Poľska či Rumunska. Absolvovali sme turistiku na Sninský kameň, návštevu planetária či oddych v bazéne pri ubytovni. Tento týždeň sme si všetci užili a teším sa na podobné akcie. Samuel

Erasmus+ bol príjemným zážitkom plným nových ludí, kultúr a tradícií. Stretnutie s ľuďmi, ktorý mi priblížili ich všedný deň v rodnej krajine bolo veľmi obohacujúce. Porovnávali sme rozdiely v našich zvykoch a navzájom sa učili jazyk, popri tom tvorili priateľstvá. Program ktorý sa zameriaval na kultúru bol veľmi dobre pripravený a hravý. Vedúci mali ľudský, priateľský prístup a v každej situácii tam boli pre nás. Prijatie primátorom mesta Snina, na ktorom sme sa dozvedeli, že tam FÉNIX má dlhú históriu, bolo tiež veľmi priateľským gestom. Určite nám spomienky vytvorené počas tohto pobytu, ľahko nevyhasnú v mysli. Za to ďakujem všetkým vedúcim, osobitne Márii Maňákovej, účastníkom a teším sa na ďalšie spoločné stretnutie. Ondrej Kovačovic

Erasmus+ bol pre mňa najprínosnejším projektom, na ktorom som sa v rámci organizácie DO Fénix zúčastnil. Stretnutie s Maďarmi, Poliakmi a Rumunmi som si veľmi užil. Naviazali sme nové kamarátstva a vylepšili si naše jazykové zručnosti. Naučili sme sa mnoho nových hier, tancov a cudzích slov. Program bol veľmi bohatý a organizátori veľmi milí. Moc všetkým ďakujem, že som bol súčasťou tohto skvelého kolektívu a užil si nezabudnuteľný týždeň v Snine! Tomáš Kovačovic

Zobraziť galériu

Let´s PARTI Erasmus +

19. júla 2024
.

Všetko o projekte sa dozviete tu https://www.do-fenix.sk/2024/07/nasa-druha-mobilita-pre-pracovnikov-s-detmi-a-mladezou-v-roku-2024-lets-parti-je-uspesne-za-nami/

Zobraziť galériu

15.CSSF na Prašníku

15. - 17. septembra 2023
.

V piatok sme prišli a boli sme tam ako prví. Zapísali sme sa a dostali sme krásne tričká. Vymýšlali sme plagát. Potom sme spoznali naše spolubývajúce a bolo to super. Večer sme mali zoznamovaciu hru a diskotéku. Ale ja som na nej nebola, lebo Riu bolelo brucho tak som s ňou zostala na izbe. V sobotu sme mali konferenciu kde sa ukázal Selassie. Celú sobotu sme hrali futbal, a potom sme hrali nejakú hru. Večer ma čakal minitalent kde som spievala. Spievala som pieseň Kačenko turanská a vyhrala som 1. miesto 😊. Potom som zostala aj na diskotéke a zatancovala som si belgický tanec. V nedeľu sme sa naraňajkovali a odišli. Bolo tam super 😊. Ešte predtým než sme odišli nám Jakub krásne zaspieval.
Sára Benianová

Na tábore sa mi veľmi ľúbilo. Jedlo bolo super. Program bol skvelý. Ale najlepší bol Slážo. 😊
Erik Bučko

Bolo tam dobre aj program bol dobrý, aj jedlo bolo fajn. „Mali sme veľmi dobrých spolubývajúcich.“ A inak bolo fajn!
Jakub Kovačovic

Keď sme prišli sme sa hneď ubytovali. Oproti na mi boli chalani. Hrali sme aj futbal. Bolo tam dobre. Mali sme aj konferenciu. Celú sobotu sme hrali futbal. Nedeľu sme išli domov. Bolo tam super!
Ria Hanicová

Bolo tam skvele, prvýkrat som sa zúčastnil aj ako mladý vedúci a musím povedať, že som si to užil. Nebol som tam už len ako reprezentant za Starú Turú, ale už som bol zapojený aj do nejakých akcií a programu. Musím povedať, že som si to užil aj tú dikotéku a dúfam, že budúci rok mi bude umožnené ísť aj budúci rok.
Ondrej Potfaj

Viac o 15. CSSF si môžete prečítať na https://www.do-fenix.sk/2023/09/mame-za-sebou-15-cssf/

Zobraziť galériu

Mladý vedúci 2023

03. - 07. júla 2023
.

Na začiatku týchto prázdnin som bol na kurze mladého vedúceho. Boli sme ubytovaní v krásnom penzióne vo Vrútkach. Týždeň strávený na tomto mieste bol pre mňa výnimočný. Nielen, že som spoznal veľa nových ľudí, s ktorými som v kontakte až dodnes, ale aj som sa naučil veľa nových a užitočných poznatkov, ktoré v živote určite využijem. Učili sme sa ako podať prvú pomoc, ako sa správať k deťom v tábore až po základy pedagogiky. Neustále budem spomínať na tento krásny a plný vzdelávania týždeň. Určite odporúčam pre ľudí, ktorí majú záujem sa viac do hĺbky venovať práci vedúceho v tábore.

Samo

Akcia Mladý Vedúci sa mi veľmi páčila. Naučil som sa mnoho nových vecí. Napríklad pracovať s deťmi, organizovať akcie a podávať projekty. Bavila ma aj psychológia a BOZP. Spoznal som mnoho nových a skvelých ľudí, viac sa osmelil v kolektíve. Veľmi som si tento kurz užil, bolo tam pekné prostredie, veľmi dobrí inštruktori, ubytovanie a jedlo. Určite každému odporúčam a ďakujem, že som sa tohto kurzu mohol zúčastniť.

Tomáš

Bola to výborná akcia. Boli sme vo Vrútkach na 5-dňovom akreditovanom vzdelávaní. Každý deň sme sa dozvedeli niečo nové ohľadom toho, ako pracovať s deťmi. Bolo dobre, zábava, hry, tancovačka a aj jedlo bolo dobré. Ku koncu týždňa (vo štvrtok) sme boli aj v Martine. Nikdy nezabudnem na týždeň plný zážitkov, ktoré sme tam prežili.

Ondrej

Zobraziť galériu

ERASMUS+ Mládežnícka výmena 2023

31. júla - 06. augusta 2023
.

Hneď ako sme sa vrátili z tábora sme vybalili všetky veci z kufra a nabalili nové, lebo na ďalší deň sme odchádzali  na Mládežnícku výmenu ERASMUS+ do Lúčok pri Kremnici. Tohtoročná téma bola STAY CONNECTED. Našimi partnermi boli Rumuni a “susedia” Poliaci.
V priebehu týždňa sme absolvovali rôzne prednášky na zaujímavé témy ako napr.: digitalizácia, digitálna stopa, bezpečnosť na internete, čo je GDPR, ako odhaliť dezinformácie,… či workshopy o AI (umelej inteligencií), o programe Canva a hre s QR kódmi. Navštíviť nás prišli aj špeciálny hostia z IPčka, s ktorými sme sa rozprávali o vplyve sociálnych sietí na mentálne zdravie a emócie. Ďalším hosťom bola Ettela Bučeková, ktorá nám rozprávala o už spomínanej digitalizácií a digitálnej stope.
Navštívili sme aj rôzne mestá. Ako prvé sme navštívili mesto Zvolen, kde sme zavítali na stretnutie s primátorom mesta Vladimírom Maňkom, ktorý nám porozprával zaujímavé informácie o meste a zámku, v ktorom sa nachádza SNG. Ďalšie miesto ktoré sme navštívili bol geografický stred Európy a mesto Kremnica kde sme plnili rôzne úlohy, ktoré si pre nás pripravili naše koordinátorky. Posledný deň pred odchodom sme navštívili Banskú Štiavnicu, kde sme si zahrali city game, navštívili expozíciu Cesta v čase, kde boli rôzne ilúzie so zrkadlami, digitálne informačné tabule, kde sa zobrazovali rôzne historické obdobia a do slúchadiel nám k tomu vravela nahrávka bližšie informácie o tom čo práve vidíme. Vyskúšať sme si tam mohli aj virtuálnu realitu.  V Banskej Štiavnici sme mali aj spoločný slávnostný obed v reštaurácií. V ten deň sa konali aj remeselné trhy, takže naši zahraniční partneri si mohli počas rozchodu v meste prezrieť tradičné slovenské remeslá či folklórne vystúpenia. Na záver sme získali Yuthpassy a ráno mohli vyraziť na cestu domov. Výmenu sme si veľmi užili a domov sme prišli s ďalšími nezabudnuteľnými zážitkami, novými priateľstvami a vedomosťami.

Nika a  Lenka    

Zobraziť galériu

11.CSS v Kľačne

13. - 16. júna 2019
.
Ani neviem ako mám začať. 11. CSS bola jedna veľká bomba. Či už sa to týka pohybu, zábavy alebo zážitkov.
Pre začiatok môžem povedať, že ako Stará Turá sme ani tento rok nesklamali, a pôsobili sme zmätok hneď pri doprave do Kľačna, pretože po ceste meškajúcim vlakom sme nestihli autobus zo Žiliny. Ale tak heej, aspoň sme mali poobednú prehliadku Žiliny zahrnutú v programe 😀. Večer, keď sme sa konečne dopravili na miesto pobytu (len tak pre záznam zmeškali sme 2 autobusy :D), čakala na nás výborná studená večera. Možno raz aj bola teplá, ale to bolo ešte vtedy ,keď ju jedli všetci ostatní. Ale nám to nevadilo, pretože po dlhej ceste sme boli hladní.
V piatok ráno sa to všetko začalo dosť skorým budíkom, raňajkami, a návalom pohybových aktivít, pri ktorých sme sa dosť nasmiali. Predsa, len tak každý deň sa Krko v sumo kostýme nevidí. Po zaslúženom obede prišla na rad turistika, ktorá nám alergikom dala zabrať. Trasa síce nemala ani 4km, ale z toho asi polovica bola cez krásnu peľovú lúku, z ktorej všetky alergicky náchylné deti vyšli s červenými očami, plným nosom a ako bonus sa lesom ozývala harmonická melódia poskladaná z kýchania. Ale inak to bolo fajn. Večer po príjemne studenej sprche nasledovala večera a hneď po nej živá knižnica, v ktorej sa nachádzali naozaj zaujímavé knihy.
Sobota sa začala celkom príjemne pretože sme sa na konferencii zasa naučili niečo nové o svojom tele. Poobede som sa dosť zapotil na športových turnajoch a večer prišla moja najobľúbenejšia časť. A to bola Fénixácka paródia na všetky možné televízne programy od TV novín až po Smotánku (ďakujeme za párty pani Dreva P. :D). Nasledoval Minitalent, pri ktorom som si uvedomil, ako nadané deti vo Fénixe máme (alebo skôr, ako nenadaný som ja :D). Potom už ostala len posledná noc, a naozaj prísahám, že sme všetci išli hneď po večierke spať.
A keďže sme boli tak dobre vyspaní určite sa nám o 6 ráno príjemne vstával,o aby sme sa stihli zbaliť, pretože tentokrát sme naozaj nechceli zmeškať autobus. Ale všetko nám vyšlo a v bezpečí sme docestovali domov.
Musím povedať, že pri odchode mi bolo naozaj smutno. Ale všetky tie zážitky ma stále rozveseľovali. Boli to dni na ktoré budem ešte dlho spomínať (samozrejme v dobrom).
Samo
Tohto ročné Celoslovenské stretnutie Fénixákov bolo jednoducho super. Nie len že konferencia bola zaujímavá a záživná, ale aj všetky ostatné aktivity boli jednoducho super. Ale tak začnem od začiatku…
Odchádzali sme vo štvrtok. Všetci sme sa stretli v NMnV, odkiaľ sme už putovali spolu. Čas v rýchliku ubiehal ako voda, až kým sme sa nedostali do Púchova, kde sme stáli 30 minút, a tým pádom sme mali aj 30 minút meškanie. Keď sme dorazili do Žiliny, išli sme si popozerať námestie a potom do obchodného centra Mirage. Keď sme videli, že už je čas ísť na autobus, zobrali sme sa a išli. Na zástavke sme ešte ,,chvíľu” čakali, a potom už hurá na autobus. Keď sme už prišli do Kľačna (epicentra CSS), čakala nás výborná večera. Zjedli sme ju a potom išli na izby. S menšími problémami sme sa ubytovali a mohli ísť spať.
Ráno, po raňajkách sme mali doobedie športových aktivít. Čakali tam na nás rôzne súťaže, ako bol napríklad stolný futbal v ľudskom prevedení, Demolátor, boxovací mech a mnoho iných súťaží. Mne osobne sa najviac páčil Demolátor. Potom bol obed, a po obede taká menšia turistika. Turistika by bola úplne v pohode, kebyže nás nezoberú cez lúku, kde bola tráva pomaly až po brucho. Samozrejme moja alergia sa hneď začal činiť a hneď bolo po srande. Všimol som si, že väčšina z nás boli alergici. Ale našťastie, pani zdravotníčka mala kvapky do očí, čo tú alergiu aspoň trochu zmiernili. No nám moc nepomohli, a pre mňa, Sama a Kajku prišlo auto aby nás odviezlo na ubytovanie. Umyli sme sa a už to bolo v pohode. Večer na nás čakala inšpiratívna živá knižnica. Podľa mňa bola veľmi zaujímavá. To bol potom koniec piatkového večera. Samozrejme, ešte sme potom boli chvíľu na izbe s novými ľudmi ktorých sme spoznali.
Sobotu ráno po raňajkách bola konferencia na tému Zdravý životný štýl – športová časť. Konferencia bola zaujímavá. Inštruktori nám ukazovali rôzne cviky ako sa ponaťahovať. Potom bol obed a poobede boli ďalšie športové aktivity. No tento raz to boli už konkrétne športy ako napríklad futbal, vybíjaná, bedminton, kinball. Ja s Ondrejom sme boli na vybíjanej, a musím uznať, že sme boli fakt dobrí. Potom večer bola Aktivita z názvom TV Fľačno, čo bolo niečo ako napodobenie správ. Stará Turá s Galantou a Handlovou mali na starosti Smotánku. Nepodarilo sa nám to úplne ako sme chceli, ale myslím, že aj tak sme to spravili super. Potom bola záverečná diskotéka. Ráno sme sa už len napapali a išli domov. Samozrejme to sprevádzali smutné pocity, lebo ľudí, ktorých som si veľmi obľúbil zasa dlho neuvidím. No a na záver, toto CSS bolo úplne dokonalé a neskutočne sa teším na ďalšie.
Žoldy
Zobraziť galériu

Bambifest 2019

23. - 26. mája 2019
.

ŠTVRTOK:

Ráno sme vyrazili vlakom z Nového Mesta do Púchova. V Púchove sme vystúpili a čakali na ďalší vlak smerom do Prahy. Keď prišiel vlak začali sme utekať a ako som tak utekala zrazu počujem akýsi rachot, ale aj tak som bežala ďalej. To ale už počujem baby ako za mnou kričia. Otočila som a moje veci z batôžka boli po celom chodníku pri koľajniciach porozhadzované. Baby to rýchlo začali zbierať a ja s nimi, no zrazu vidím ako sa moja fľaška s vodou kotúľa a padá presne pod vlak na koľajnice. A to som vedela, že tú fľašu už nezachránim, pretože už sme museli naozaj nastúpiť. A dokonca keď som nastupovala tak som počula, ako sprievodca hovorí: “Hentej čo tam padlo na tie koľaje?”, len som nad tým zasmiala a ďalej sme hľadali sedadlá, kde sme mali miestenky. Celú cestu sme hrali rôzne hry alebo počúvali hudbu. Samozrejme najlepšia činnosť vo vlaku bolo jedenie, ale bohužiaľ moje muffinky boli rozmačkané takže som troška, fakt len málinko natrúsila :DD. Ďalej sme v Prahe prestúpili na vlak smerom do Budějovíc, ale keďže pri Budějoviciach práve robili koľaje, tak sme museli vystúpiť na zastávke menom Tábor a potom ešte ísť autobusom do Českých Budějovíc. Cesta bola troška zdĺhavá, ale vydržali sme to. Na autobusovej zastávke v Budějoviciach nás čakal nejaký ujo, ktorý nás zaviezol na miesto, kde sme mali prespať. Tam nás už čakal ďalší ujo, ktorý nám objasnil všetky veci ohľadne toho kde prespávame, čo tam nemôžme robiť a podobne. Taktiež nám povedal aj o piatkovej akcii a priniesol nám nejakú tašku s tričkom, farbičkami, zápisníkom, atď. Potom sme si len vybrali miesto, kde sa zložíme a rozložili spácaky. Samozrejme hádky, kde kto bude spať nesmeli chýbať (že Kaja :DD). No a keď sme sa so všetkým oboznámili, tak sme si večer zahrali rôzne hry ako Alias a Twister. No a nakoniec sme išli spať, aby sme mali veľa energie na ďalší deň.

Ivanka

PIATOK:
Piatok bol deň, ktorým sme započali tohtoročný  Bambifest v Českých Budějoviciach, kde sme sa my Staroturanci zúčastnili po prvý krát v histórií! Deň sa nám začal trochu náročnejšie pre niektorých z nás, pretože sme sa museli dostaviť na miesto, kde sa konal  Bambifest o pol 8, a tak sme vstávali o hodinu skôr, aby sme sa stihli vyhrabať z našich teplých (aj keď nie moc pohodlných) spacákov a prichystať sa na deň, ktorý stál pred nami. Po tom, ako sme vyrazili z nášho dočasného domova, sme sa stihli pár krát vyfotiť, spoznať pár nových ľudí a nájsť si svoje miesto na  Bambifeste, kde malo byť naše stanovisko. Vybalili sme pomôcky, odznaky, zošitky a hlavne lízatka ako odmeny pre deti, ktoré prišli na naše stanovisko a vyriešili všetky úlohy, ktoré sme im zadali. Už o 8 začali prichádzať prví ľudia a my sme sa pustili do práce. Zabudla som spomenúť, že sme sa na akcií zúčastnili 4 – ja (Kaja), Iva, Lenka, a ako náš vedúci, nikto iný než Krko. 😀
A tak sme razítkovali, rozprávali sa a zabávali ako to len šlo. Ľudí bolo naozaj veľa a keď prišiel čas obeda, tak sme sa nemohli dočkať zaslúženého jedla, ktoré bolo naozaj chutné. Takto sme pokračovali až kým neprišiel čas večere a s ním aj koniec prvého dňa  Bambifestu. Na večeru sme mali grilované mäsko, na ktorom sme si pochutnali spoločne so spevákom, ktorý vystúpil na  Bambifeste, a to s Vojtom D. 😀 Po tom, čo sme sa najedli, sme vyrazili „domov“ odložiť si veci a neskôr sme sa šli prejsť do Tesca si nakúpiť večeru. Stravovali sme sa vifonkami + sme si kúpili kýbeľ zmrzliny ako nočný dezert. XD Večer sme si už len zahrali pár hier, napchávali sa jedlom a samozrejme sme išli spať veľmi skoro, aby sme sa vyspali do ďalšieho dňa. Musím spomenúť, že prekladanie názvov stromov zo slovenčiny do češtiny pre deti a rodičov bola naozaj sranda, keďže jedna časť nášho stanoviska bolo pomenúvanie stromov, podľa obrázka, pod ktorým boli samozrejme možnosti so slovenskými názvami stromov! 😀 A tak skončil prvý deň tohtoročného Bambifestu, na ktorom sme sa prvýkrát zúčastnili a tešili sme sa na to, čo nás ešte nasledujúce dni čakalo.

Kajka

SOBOTA:

V sobotu ráno sme zase išli na výstavu. Celý deň sme boli v stánku a dávali deťom úlohy, aby za ne dostali pečiatku a na konci aj nejakú tú sladkú odmenu. Bolo tam taktiež zopár atrakcií, ktoré sme museli vyskúšať, a to napríklad takzvaný futbal v guliach. Dali nám nafukovaciu guľu, do ktorej sme si vliezli do stredu a rozdelili sa do dvoch tímov. Červení a modrí. Bola to celkom sranda, keďže sme si moc nevideli pod nohy, lebo tá guľa bola veľká, a taktiež sme sa šurgali, zhadzovali a kotúľali sa. Po 15 minútovom hraní to nakoniec dopadlo remízou. Už ako to malo končiť, sme si deň ešte osladili výbornými waflami a keďže ja papám ako prasiatko tak fľaky od čokolády na nohaviciach nesmeli chýbať. Koniec dňa sme zakončili prechádzkou po krásnych Budejoviciach. Na moste sme museli preliezť cez oko železnej ihly, ako dôkaz,že sme naozaj boli v Budejoviciach. Potom sme išli cez smradľavú uličku, ktorá ale vôbec nesmrdela. Preskúmali sme aj námestie, kde bol bludný kameň, o ktorom sa hovorí,že keď ho prekročíte po desiatej hodine v noci, tak už sa nevrátite domov. Samozrejme Krko ho prekročil, ale to nebolo po desiatej hodine, čiže to bolo neplatné. Ďalej sme sa pobrali hľadať kamennú žabu, ktorá sa mala nachádzať na významnej budove, ale žiaľ sme ju nenašli, lebo bola pod lešením. Nakoniec sme sa išli najesť a potom s plnými bruchami sme sa pobrali na ubytovňu, kde sme potom ešte hrali zopár hier a išli spať.

Ivanka

 

NEDEĽA:

Naše nedeľné ráno bolo ako každé veeľmi ťažké s tým, že sme museli vstávať ešte pred piatou hodinou rannou aby sme sa stihli nachystať na náš odchod, ktorý sa konal o pol šiestej. V nedeľu sme sa rozhodli spraviť si výlet do Prahy a stráviť tam pár hodín, pričom sme navštívili rôzne zaujímavé miesta. Začali sme s Pražským hradom, prešli sme sa po Karlovom moste, prišli na Staromestské námestie, z ktorého sme išli na Václavské námestie. Videli sme neskutočne veľa zaujímavých vecí a keďže som bola ja osobne prvý krát v Prahe tak musím povedať že to je naozaj nádherné mesto a veľmi sa mi tam páčilo. Počas našej cesty sme sa zastavili v Starbucks a taktiež sme si kúpili aj niečo pod zub v Burger King na hlavnom nádraží Prahy. Už nám zostala len dlhá cesta domov a plno krásnych spomienok a zážitkov z tohto výletu, na ktorý budeme ešte veľmi dlho spomínať. 🙂

Kajka

Zobraziť galériu

Future?We need the key!

10. - 18. augusta 2018
.

Je názov mládežníckej výmeny programu Erasmus+, ktorú organizovalo ústredie Fénixu druhý augustový týždeň v krásnej prírode našich Tatier. V rekreačnom zariadení Detský raj v Tatranskej Lesnej sme privítali skupiny mladých ľudí z Česka, Maďarska, Rumunska, Litvy a domáceho Slovenska. A práve členmi slovenskej skupiny boli okrem dvoch dievčat z Dubnice nad Váhom aj traja turanci. Vladka, Verča, Samo, Lucka, Baška a líderka Kika to bola naša šestica.
Do Tatier sme cestovali vlakom a tak sme mali dosť času poriadne sa spoznať ale najmä popracovať na našej prezentácii k téme, ktorú sme si vybrali. Našou témou boli “Digital skills” a myslím, že za všetkých môžem povedať, že sme si ju fakt užili a naučili sa mnoho nových vecí, ktoré sa nám v dnešnom digitálnom svete rozhodne zídu. Prvý večer sa niesol v zoznamovacom duchu. Naši vedúci – Noro, Katka a Maťo nám povedali čo nás počas týždňa čaká a zahrali sme si veľa rôznych hier v medzinárodných grupách. Prvý oficiálny deň výmeny sme začali návštevou Tatranskej Lomnice, kde sme mali za úlohu zlepšovať naše communication skills a pýtať sa ľudí na ich názory k téme “Motivácia k učeniu sa nových vecí”. Ako domáci tím sme samozrejme boli v jazykovej výhode a tak sme si potom mohli dopriať aj palacinku a kafíčko😀. V nedeľu nás ešte čakalo zopár prezentácii a potom už jedna z najlepších častí výmeny – národné večery. Odštartovali to Litovci a veru hneď vo veľkom štýle. Učili sme sa litovčinu, tancovali národné tance či ochutnávali miestne mlsky. A takto to pokračovalo každý večer. Vždy sa nám predstavila jedna krajina. Náš slovenský deň nás čakal v utorok. Práve preto sme prvé noci prebdeli nad prezentáciami a vymýšľaním hier. Avšak v utorok keď sme úspešne odprezentovali Digital skills, na ktorých veľký kus roboty odviedol náš jediný mužský kus v hre – Samko😀 (za čo mu právom patril veľký potlesk) sme si všetci vydýchli a naplno si začali užívať zvyšok výmeny. Veľký úspech zožala aj naša hra na túto tému. V medzinárodných tímoch naši kamoši čítali QR kódy, postovali fotky na Instagram, vytvárali vlastné vtipné video pomocou appky MadLipz a vlastne naplno zdokonaľovali svoje skilly. Poobede sme sa vybrali vláčikom do Starého Smokovca, kde sme navštívili Tricklandiu. Viacerí boli prekvapení, že niečo také na Slovensku vôbec existuje a veľmi sa im tam páčilo. Za mňa toto miesto rozhodne stojí za návštevu, minimálne každého správneho Instagramera😀. No a čo nás čakalo večer? Predsa náš deň D – Slovenský večer! Baška s Luckou bravúrne odprezentovali našu rodnú zem a my s Verčou sme sa postarali o tradičné slovenské občerstvenie. Chleba s bryndzou, Horalky, Chrumky či Kofola, po všetkom sa len tak zaprášilo. V stredu v programe pokračovali Rumuni, vo štvrtok doobeda si pre nás prezentáciu pripravili Litovci a poobede ako poslední nastúpili naši bratři z Čech😀. Celý týždeň nám ubehol ako voda a zrazu tu bol posledný deň – piatok. Ten už bol v réžii našich veľhôr. Naplánovali sme si menšiu turistiku na Popradsé pleso a odtiaľ na Štrbské pleso aby sme všetkým ukázali krásu nášho Slovenska. A veruže aj počasie s nami po celý čas hralo. Až na záver, keď už sme boli na Štrbskom sa rozpršalo. Akoby aj tie hory cítili, že náš skvelý týždeň sa pomaly blíži svojmu koncu. V piatok nás čakala ešte spoločná záverečná večera v krásnej reštaurácii v Novom Smokovci. Tam konečne všetci ochutnali tie slávne bryndzové halušky ale aj pirohy, strapačky či grilované mäso. Piatok bol naozaj nabitý zážitkami, ako Verča povedala od rána do rána😀. Bol to náš posledný spoločný večer a ako tak teraz sedím v kupé vo vlaku, píšem tento článok a pozerám okolo seba na spiace tváre mojich spolupáchateľov, myslím, že sme si ho aj naozaj naplno užili😀. Na tento týždeň pravdepodobne nikdy nezabudnem. Dal nám toľko skvelých zážitkov a nových kamarátov. A presne to je podľa mňa ten kľúč, ktorý potrebujeme do budúcna takže za mňa a rozhodne aj za všetkých ostatných Thank you for all “Future? We need the key!”
PS pre tých, ktorí vedia a verím, že čítajú tento článok😀 “V Amerike u vody stojí socha slobody! A z tej sochy slobody skáče Samuel do vody!”
Vladka

Zobraziť galériu

10.CSS-Tatranská Lomnica

14. - 17. júna 2018
.
Štvrtok (Lenka):
Ráno sme sa stretli na železničnej stanici a išli do Nového Mesta nad Váhom. Vo Vaďovciach sa ku nám pridal aj Samo, ktorý tam išiel ako mladý vedúci. Z Nového Mesta nad Váhom sme išli rýchlikom do Popradu. Keďže sme si miestenky kupovali až pred nástupom na rýchlik, neušli sa nám do jedného kupé. Tak ja, Marek, Krko a Samo sme boli v jednom a Kajka a Ivanka v druhom. Po ceste sme skúsili, koľko detí sa zmestí do jedného WC. Bolo nás tam 6. Z Popradu sme išli do Tatranskej Lomnice, kde sme čakali hodinu a pol na autobus, ktorý nás odviezol do hotela. Chceli sme bývať všetci v chatke, ale žiadna už nebola voľná, tak nám dali apartmány. Po večeri bolo predstavovanie ZO a odovzdávanie darčekov. Väčšina ZO sa stretáva v škole. Ten kto odprezentoval svoju ZO si vylosoval, kto pôjde ďalší a toho aj obdaril. My sme dali darček Žiline a dostali od Galanty.

Piatok (Žoldy):

V piatok, keď sme sa zobudili, samozrejme nevyspatí, sme sa prezliekli a išli na raňajky. Tam sme mali švédske stoly a každý si dal to, načo mal chuť. Po raňajkách sme mali chvíľu voľno, kým sa nenajedla druhá skupina a potom o deviatej hodine sa začala konferencia na tému Zdravý život a pohyb, ktorú mal na starosti Vlado Zlatoš. Dával nám veľmi cenné rady typu: keď si hladný tak jedz, keď nie si hladný tak nejedz, keď váhaš či ideš cvičiť tak choď a podobne.(Vedeli ste napríklad, že je zdravé sa aspoň na päť minút denne niekde zavesiť na hrazdu, alebo že aspoň dvadsať minút si kvoknúť na zem). Hovoril nám napríklad, že bryndzové halušky sú zdravé len z polovičky, alebo že chleba s maslom nemáme jesť kvôli chlebu, ale kvôli maslu. Nakoniec sme mali tímové aktivity, kde sme museli plniť úlohy ktoré nám zadal. Potom sme dostali diplom a potvrdenie o tom, že sme ukončili konferenciu a odišiel. Potom prišiel obed, kde v ten deň bolo také jedlo, že to sa nedalo zjesť. Po obede sa začalo prvé kolo etapovej hry s názvom Spoznávame Tatry. Tu sme sa spojili so ZO Handlová a robili hru spolu. Každá organizácia dostala svoj papier, kde boli rôzne veci o Tatrách a my sme mali do nej doplniť informácie. Tak sme pekne z našej chaty išli do Tatranskej Lomnice, kde sme začali plniť úlohy. Po ceste tam sme stretli Angličanov, tak sme samozrejme s nimi museli hodiť reč. V Tatranskej Lomnici sme sa dostali do parku, kde sme museli zistiť napríklad akú dĺžku má najvyšší strom a podobne. Potom sme išli do infocentra a nakoniec sme išli na vlakovú stanicu. Tam sme mali už všetko nájdené, tak sme išli do cukrárne. Tam sme si dali kávu, koláčik, chvíľu posedeli, odpočinuli a išli naspäť. Keď sme už boli skoro naspäť, stretli sme Patresa a Kuba, ktorý nás obrali o sladkosti a podobne. Keď sme prišli naspäť, museli sme ísť na súd, kde nás obvinili, že sme pomáhali zbojníkom utiecť a tak sme museli podplatiť sudkyňu. Keď to skončilo, išli sme si obkresliť svoje ruky na hru Galaxiu a potom sme išli na večeru. Po večeri musela naša ZO vysťahovať izby a presťahovať sa na chatku, kde sme boli odvtedy ubytovaní. Nasledoval Minitalent, ktorý sme si všetci užili a po ňom Galaxia. Keď to skončilo, mali sme ísť už na izby a spať.

 

Sobota (Kajka):
Sobotňajší deň sme začali ako inak raňajkami a potom sme sa vybrali do Tatranskej Lomnice, kde sme najskôr išli do múzea. V múzeu sme si ako prvé pozreli film o kamzíkovi a potom sme plnili úlohy čo nám boli zadané. Po vyplnení úloh v múzeu sme išli na “náučný chodník Pramenisko”. Tam sme taktiež splnili svoje úlohy a išli naspäť. Neskôr sme mali na programe rôzne hry a taktiež bolo vyhodnotenie etapovej hry “Spoznávame Tatry”. Potom sme išli na chatu, kde sme vymýšľali básničku o etapovej hre. Ale keďže sme sa nudili, tak sme si s babami požičali Krkov foťák a nafotili pár fotiek. Po odovzdaní básničky sme sa nudili, takže sme s babami dokukali môj rozpozeraný horror a Ivin film o psíkovi, pri ktorom som zaspala.. Po tom, čo som sa zobudila, lebo film skončil, prišli chalani a zahrali sme si Uno. Síce sme išli spať trochu neskôr, ale celé sme to dospali vo vlaku (minimálne ja). Celoslovenské sme si užili a ja zase sa teším na budúci rok. 

 

Nedeľa (Ivanka):
V nedeľu ráno sme sa zobudili, obliekli sa a vyrazili na raňajky. Keď sme sa naraňajkovali, tak sme si pobalili veci a vyrazili k autobusu. Nastúpili sme do autobusu a rozlúčili sa vedúcimi Celoslovenského. Autobus nás vysadil na železničnej stanici, kde sme sa rozlúčili s našimi novými kamarátmi a nasadli do vlaku. Vystúpili sme a ponáhľali sa na rýchlik. Sadli sme si do rýchlika, pozerali filmy, papali, rozprávali sa a aj spali. Cesta bola celkom dlhá, ale dočkali sme sa a vystúpili v Starej Turej.
Krko:
Znova nadišiel čas jednej z najočakávanejších akcií môjho života. Konalo sa Celoslovenské stretnutie Fénixákov. Konkrétne 10-ty ročník, ktorý nebol špeciálny len okrúhlym výročím, ale aj tým, že som tentoraz bol vedúci Turancov ja. Vo štvrtok ráno sme sa teda namiesto v škole, stretli na železničnej stanici. Spolu so mnou išli ako účastníci Žoldy, Karin, Ivanka a Lenka, takže som bol s zostavou nadmieru spokojný. Vydali sme sa na dlhú cestu (našťastie kratšiu ako na 7. CSS pri Trebišove v 2015) vlakom cez Nové Mesto nad Váhom, Poprad – Tatry, Studený Potok až do Tatranskej Lomnice. Vo Vaďovciach ku nám pristúpil Samo, ktorý išiel na CSS ako mladý vedúci. Po ceste som stretal veľa známych tvárí z minulých ročníkov, ale aj sa zoznamoval s novými. Po príchode sme podpísali všetky papiere a ubytovali sa. Bohužiaľ chatky boli všetky dočasne obsadené, takže nás rozdelili do dvoch apartmánov v hlavnej budove. Navečerali sme sa, rýchlo sme dokončili ešte potrebné veci na večerný program a išli do hlavnej sály. Tam každá ÚO odprezentovala požadované veci a všetci sme si navzájom rozdali darčeky. My sme odprezentovali tohtoročnú tému, 10. rokov CSS, na veľkom krásne zdobenom papieri a mali sme dosť veľký úspech. Dostali sme darček od Galanty a na oplátku sme dali darček Žiline. Večer bol Just Dance, ktorý sa mi, ako vždy, veľmi páčil a poriadne sme si ho aj so Žoldym užili. Po skončení diskotéky som bol na vedúcovskom briefingu a po ňom som sa presunul ku nám na izbu, kde sme všetci išli pomaly spať.
V piatok sme mali raňajky vo forme švédskych stolov, čo sa mi veľmi páčilo. Okolo 9-tej začala detská konferencia na tému Zdravý životný štýl a pohyb. Konferenciu viedol Vlado Zlatoš. Téma tejto konferencie z môjho pohľadu moc dobrá nebola a Vladko sa mohol tiež viac posnažiť. Zasmial som sa ale na jeho “odborných radách”. Tradične sa potom decká rozdelili do skupiniek, kde mali spracovávať vylosované témy. Všetci usilovne pracovali. Potom bola prestávka na obed a ešte chvíľa, kedy si mohli projekty dokončiť. Následne ich všetci verejne odprezentovali a získali diplomy o absolvovaní konferencie. Hlavný program poobede bola prvá časť krátkej etapovej hry Spoznávame Tatry, kedy sme sa mali vydať do Tatranskej Lomnice a pozisťovať potrebné informácie na dolapenie zbojníkov. Tu už sa naplno prejavila Turanská podstata a aj bez môjho zásahu zrazu decká prišli s tým, že sa dali dokopy s Handlovou. Vydali sme sa teda spoločne v novom útvare s názvom “Stará Handlová” plniť úlohy. Najviac toho prebiehalo v mestskom parku, kde som sa prechádzal a fotil krásne fotky, kým mladší zisťovali informácie. Potom sme ešte pre posledné potrebné informácie zavítali na recepciu hotela Lomnica a na železničnú stanicu, odkiaľ nás veľmi “milý” výpravca vyhodil. Po skončení sme sa zastavili v cukrárni, kde som si dal horúcu čokoládu a potom som od únavy zaspal. Všetci z toho mali veľkú srandu, ale byť dobrým vedúcim nie je len tak. Keď ma vzkriesili, vydali sme sa naspäť k nášmu ubytovaniu. Po ceste nás zastavili Patres s Kubom. Keď vybrali “mýto”, pustili nás ďalej rovno za sudcom, ktorý decká obvinil z napomáhania zbojníkom a odsúdil ich na pár rokov vo väzení. Našťastie sa Turanci nedali a vyviazli z toho bez ujmy. Nasledovala večera a po nej Minitalent Fénixu. Aj cez veľké presviedčanie desiatok ľudí, som sa nezúčastnil a nechal som priestor mladším a nádejnejším ľuďom. Tým myslím nášho Žoldyho, ktorý sa nakoniec odhodlal a pred všetkými vystúpil so svojím hudobným číslom. Nanešťastie pre neho si pár vecí zle zorganizoval, ale tie sa za pochodu upravili a nakoniec to dopadlo dobre. Každý, kto hovorí niečo iné, alebo by mal čo i len jediné zlé slovo na skvelé Žoldyho vystúpenie, tak ho stihne môj neúprosný hnev. Po Minitalente, kde aj ostatní účastníci predviedli vážne zaujímavé výkony sa uskutočnila už každoročná hra Galaxia. Bohužiaľ som tento rok dostal nejakú chabú ruku a pre moje dobro si z nej žiadne poučenie nevezmem. Dúfam ale, že tá moja niekomu spríjemnila život, keďže som si dal na nej záležať. Potom sme sa presťahovali na chatku, ktorá sa medzitým cez deň uvoľnila. Mohli sme tak byť všetci Turanci pekne spolu pokope. Ja som zase išiel podebatovať na vedúcovský brífing a po skončení som sa vrátil na chatku k našim, kde sme zase išli o chvíľu spať.
V posledný plnohodnotný deň sme sa po raňajkách zbalili a išli splniť druhú časť etapovej hry Spoznávame Tatry. Tá bola teraz rozdelená na 2 menšie časti. Prvá sa odohrávala v múzeu TANAP-u, kde sme si pozreli dokument o kamzíkoch a potom v expozíciách sa zisťovali potrebné informácie, rovnako ako včera. Kým mladší sa hlavne zameriavali na požadované úlohy, ja som si spravil prehliadku múzea. Niektoré zvieratá boli vážne vtipne vypreparované, takže som sa dosť nasmial. Keď už sme zistili všetko čo sa dalo, sadli sme si, aby sme to spísali. Na druhej strane papiera bola tajnička, ktorú Stará Handlová bez problémov vyplnila. Až následne na to sa zistilo, že sa mala vypĺňať až omnoho neskôr s nejakými ďalšími prílohami. Odtiaľ sa išlo na náučný chodník Pramenisko, pre posledné potrebné informácie. Ja som mal aspoň peknú prechádzku pri dohľade na decká. Okrem toho som aj nadviazal kontakty s jednou členkou Kráľovej pri Senci, cez ktorú sa následne celá Stará Turá dostala ku zbytku Kráľovej. Takže čo sa medziorganizačných vzťahov týka, tak sa nič nezmenilo ani po toľkých rokoch. Po príchode sme sa išli naobedovať. Následne mali decká chvíľu voľno a ja som išiel v mene ZO Stará Turá odhlasovať na valné zhromaždenie (či jak sa to volalo) pár dôležitých vecí. Cítil som sa veľmi dôležito, hrdo a vznešene, aj keď to trvalo len pár minút. Poobede prebiehal kultúrny festival, na začiatku ktorého nám folklórny súbor zo ZO Snina ukázal ukážku tradičných tancov. Tie sme si mohli aj vyskúšať, ale mne to vôbec nešlo. Potom sme sa vybrali ku stanovisku pri ktorom sa končila etapová hra Spoznávame Tatry. Všetko sme mali dobre vyplnené, aj tú vyššie spomínanú tajničku a preto sme dostali za krabicu všelijakých šmakociniek. Dobrovoľne sme sa rozhodli prijať ponuku zo strany stanoviska a išli sme do chatky napísať básničku o samotnej hre a o tom čo sme zažili. Kým baby písali báseň, ja so Žoldym sme si zahrali medziorganizačnú vybíjanú. Bol som kapitánom jedného z družstiev. Skoro sme vyhrali, ale keď všetko zlyhalo a išiel som do hracieho poľa ja, nešťastne som sa šmykol, padol som na hubu a vybili ma. Nič to ale nemení na tom, že to bola asi najlepšia vybíjaná, akú som kedy hral. Ostatné stanoviská som nenavštívil a vrátil som sa naspäť na chatku, kde som zistil, že si baby požičali môj fotoaparát a spravili si pár fotiek. Mal som sa veru doma na čom smiať, aj keď od profesionality im chýba ešte kus cesty. Večera bola v posledný večer špeciálna a tak sme si všetci opekali klobásky. Nasledovala záverečná diskotéka, pri ktorej naša kamarátka Lenka z Handlovej nešťastne padla a tak sme sa všetci stiahli. V noci som celkom dlho hral s babami na chatke Uno, zatiaľ čo Žoldymu som dovolil utužovať vzťahy s Handlovou a Samo trávil čas s ostatnými mladými vedúcimi.
Po chvíľke spánku už tu bolo nedeľné ráno a najsmutnejšia časť celého CSS. Naraňajkovali sme sa, rozlúčili sa s druhou skupinou a nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do Tatranskej Lomnice na železničnú stanicu. Tam sa od nás odpojila Handlová. Pri spiatočnej ceste v rýchliku sme mali chytené celé kupéčko. Veľkú časť cesty decká prespali. Hlavne Karin a chvíľku Žoldy. Následne na to sa od nás odlúčila aj Žilina – Vlčince. Chvíľu pred naším odchodom z vlaku som ešte zbehol do druhého vozňa sa rozlúčiť s Kráľovou, a tak som síce zdrtený, ale už zmierený s tým všetkým, vystúpil v Novom Meste na stanici. Zrazu odniekiaľ vyskočil Milanko, ktorý sa ponúkol, že nás odvezie domov a tak sme prišli ešte skôr ako bolo v pláne. Všetci sme sa rozlúčili a vydali sa každý svojou cestou domov. Osobne toto Celoslovenské hodnotím ako najlepšie zo všetkých, na ktorých som kedy bol. Myslím, že aj mladším sa veľmi páčilo a budem veľmi rád, ak sa mi tam podarí dostať aj budúci rok.
Zobraziť galériu