Jednodňové podujatia

Prvý jarný deň sme tento rok oslávili už 20.marca, teda v stredu na schôdzke. No a čo nesmie chýbať každoročne prvú jarnú sobotu? Predsa otvorenie turistickej sezóny! Túto sobou nás slnečné lúče zobudili už ráno, a tak sme všetci šlapali na stanicu plní energie a chuti užiť si krásnu sobotu v prírode. Počasie nám naozaj prialo, slnko svietilo a vetrík iba jemne pofukoval. V Hrachovišti vystúpila snáď celá čachtická strela a všetci spolu sme sa vybrali ďalej po modrej turistickej značke na vrch Plešivec. Stupák na jeho vrchol vždy potrápi všetky maminky aj nových turisťáčikov a my “skúsení”, ktorí ho už dobre poznáme sa potom len popod fúz usmievame. Pri tomto jarnom výstupe si vždy spomeniem, ako som sem išla prvýkrát. S pani učiteľkou Holotovou, fučali sme už po pár metroch, potom sa stratili v lese a vlastne odvtedy sme aj začali chodiť na turisťák. Takže otvorenie sezóny je také naše symbolické výročie, tento rok už 7. Skôr či neskôr sme na Plešivec na koniec všetci prišli a tam nás čakala prvá väčšia pauza. Výhľad tento rok trochu pokazil opar ale nám to zas tak moc nevadilo. Užili sme si príjemné slniečko, spapali desiate a keď už všetci nabrali nové sily, mohli sme pokračovať. Ja som sa na Plešivci odtrhla od našej skupiny a nasadila trochu rýchlejšie tempo. Potrebovala som totiž stihnúť skorší vlak z Višňového. Cesta bola krásna, stretli sme veľa turistov, ktorí si podobne ako my užívali úžasné jarné počasie. Tento rok nám Čachtičák naozaj vyšiel. Už teraz sa teším na všetky ďalšie turistiky čo nás túto sezónu čakajú, ak budú také ako tá prvá. Majte sa kamoši a užívajte si jar!
VladkA

Ráno o 8:08 nám išiel vlak do Hrachovišťa. Odtiaľ sme išli na Plešivec. Na Plešivci našiel Tomík kešku. Z Plešivce sme absolvovali dlhšiu časť turistiky. Musel som si zobrať palice, inač by som to nedal. Musel som predbehnúť tatina, aby mi dal vodu. Bolo to veľmi náročné. Konečne ten Čachtičák! 20 km absolvovaných. Išiel som na hrad si opečiatkovať magnetku. Potom sme išli do Višňového na kofolu. Dlho som nemal kofolu. Dal som si aj hranolky s kečupom. Bol tam aj pes Rony, ktorý stále oblizoval mamine lýtko. Bola to veľká zábava.
Paťko a Gaťo

Bolo tam pekne, dobré počasie, iba dlhá turistika. Najlepšie bolo na Čachtickom hrade, ale išli sme tam dlho.
Ondrík

Veľký strmák, krásny výhľad z Plešivca. Veľa mravcov, na Starej Turej sa mi rozpadli 18-ročné topánky
Tomáško

Bolo super! Na Plešivec sa šľapalo do kopca. Na Čachtický hrad sa už do kopca tak nešľapalo. Po turistike vo vlaku sa mi nechcelo stáť. V bufete sme išli na ihrisko.
Hana

Bola zábava, až na státie vo vlaku. Keď sme vystúpili, čakal nás strmý kopec a veľa popadaných stromov. Ako sme sa dostali na Plešivec,, kochali sme sa výhľadom. Potom sme išli na Čachtický hrad. Nakoniec sme sa zastavili v bufete. A vo vlaku sme zase stáli.
Sophia

V sobotu ráno sme išli zo Starej Turej do Hrachovišťa a odtiaľ na Plešivec. Tam som našiel kešku a potom sme si tam poležali a potom sme išli na Čachtický hrad. Odtiaľ sme išli do Višňového a odtiaľ domov.
Tomík

9.november bol dňom kedy v uliciach slovenských miest ste mali možnosť stretnúť “žltých” dobrovoľníkov Hodiny deťom. Tento rok sme sa do tejto zbierky na pomoc deťom s neľahkými osudmi rozhodli zapojiť aj my😊 No a našim dvom tímom sa minulý piatok podarilo vyzbierať krásnych 373€ aj 21 centov !!!
Ďakujeme všetkým, ktorí čo i len malou sumou prispeli na dobrú vec💛

Vladka

Naplánovali sme si výnimočnú akciu, ktorá ešte nemala obdoby. Vybrali sme sa na 1-dňový výlet do Súľovských skál. Práve je babie leto, takže počasie malo byť priaznivé. Išli sme 5 autami a po chvíli cesty sme boli na mieste. Teda, určite to nebola chvíľka, ale keďže som tak polovične spal, ubiehalo mi to celkom rýchlo. Na začiatku sme sa rozdelili na 2 skupiny. Jedna išla na Súľovských hrad (to malo byť, že vraj náročnejšie), v tej som bol ja a druhá si hrad obišla zospodu. Zbytok trasy sme mali spoločný.  Z počiatku bola hustá hmla, ale stačilo si nadísť pár výškových metrov a hneď sa ukázala modrá obloha a kam až oko dohliadlo, ani jediný obláčik. Stúpanie na hrad bolo dosť prudké a cesta tam viedla miestami po strmých skalách. Keďže som šikovný, tak sa mi podarilo aj pár krát spadnúť a trochu sa udrieť, ale už som prežil som aj horšie veci. Potom naša skupinka zišla z cesty a trochu zablúdila, čo má samozrejme na svedomí Filip, ale nikto mu to nemôže vyčítať, keďže nakoniec sme sa na ten vychýrený hrad dostali. Aby sme sa dostali na najvyššie miesto hradu, museli sme sa prepchať takým pomerne malým skalným otvorom. Veľmi som sa bavil, keď sa tade ostatní snažili pretlačiť. Po chvíli ale prišiel rad na mňa a dosmial som sa. Všetci sme si navrchu dali krátku pauzu. Napili sa, najedli a valili oči na nádherné okolie. Bol čas ale ísť ďalej, aby nás druhá skupinka moc neodbehla. Išli sme nádherným jesenným lesom a popritom sa s ostatnými chalanmi bavili o všelijakých veciach. V určitom bode sme sa stretli s druhou skupinkou a dali si prvú väčšiu spoločnú pauzu. Gaca sa so mnou nechcel rozdeliť o také fest dobré mäso od svojej mamy. Teda, dal mi jeden kúsok, ale potom som si pýtal viac a on si ho len tak zbalil a odišiel. Akoby tu niekto zabudol na to, čo pred dvoma rokmi na sľube sľuboval. Sedel som na okraji skál, podo mnou sa strácala zem do niekoľko desiatok metrov hlbokej priepasti a ja som si vychutnával mamin jablkový koláč. Bol veľmi chutný. Zaujali ma taktiež ľudia na skalách oproti nám. Mali cez priepasť natiahnuté lano a chodili po ňom. Bolo to dosť zaujímavé, ale bolo na čase pokračovať. Teraz už ako jedna veľká skupinka sme išli po lesnej cestičke a na rázcestí nás privítali stánky s občerstvením. Neboli ale pre nás. V ten deň sa konali v Súľovských skalách bežecké preteky. Netrvalo to dlho a už sa začali objavovať prví bežci. Všetci ich vášnivo povzbudzovali, zatiaľ čo ja som sedel na kraji a vychutnával si krásny jesenný deň. Vyšli sme z lesa smerom na lúky a vybrali sa ku nášmu poslednému dôležitému bodu dnešného výletu. To bola tzv. Zraková pyramída. Jednalo sa o obrovský drevený “preklopený” ihlan bezo dna, ktorý slúžil prevažne na trápne instagramové fotky. My sme ale ostatným ukázali, že sa dajú vytvoriť aj kvalitné a zaujímavé snímky. Po chvíli relaxu a niekoľko stovkách fotiek sme začali schádzať dole do dediny. Cesta po lúkach nebola zrovna voňavá, ale  o to väčšia bola sranda sa tomu všetkému vyhnúť. V dedine zrovna končili preteky a dobiehali poslední bežci. Pár z nich vypadalo, že to sú ich posledné chvíle na tomto svete. Po kofole sme zaplatili, prešli pár stoviek metrov ku autám a vybrali sa na cestu domov. Tento výlet by som zhodnotil ako vážne skvelý. Počasie bolo nádherné, tak isto ako samotné miesto, a užil som si veľa zábavy. Odporúčam každému sa tam ísť pozrieť. Sám tam mám v pláne ešte určite niekoľko krát ísť.

Krko

Na jar sme osadili nové dvere, ale celé leto sme si nenašli čas to dokončiť, až teraz. Zohnali sme štrk, piesok, tehly a cement a vyrazili. Chlapci si makli, kým to vyniesli hore, ale o to viac im potom chutili opekané klobásky. Pridali sa aj maminy, ktoré nám pomohli s upratovaním, ale viac sa “realizovali” pri hubarčení. A naozaj rastúúúú.