Keď sme sa dozvedeli, že tento rok zavítame na tábor do Zázrivej, téma tábora bola jasná. Veď predsa o kom inom by to malo byť, ak nie o hrdinovi, ktorý preslávil tieto končiare. Dokonca aj Radošinské naivné divadlo o ňom napísalo divadelnú hru, a tak sme si ju aj zahrali v našom prevedení.

 

Nedeľa 23.7.2023 – Príbeh o Jánošíkovi začína …

Prázdniny nám ubehli ako voda a my vás vítame pri čítaní tohtoročnej táborovej brožúry. Ako už býva zvykom všetci sme sa stretli pri klubovni. Naložili sme bicykle, batožinu a všetky veci z klubovne do nákladiaku, rozlúčili sa s rodičmi a mohli sme vyraziť. Tento rok sme zavítali len kúsok od miesta, ktoré je opradené legendou o Jánošíkovi a to do Zázrivej. Po ceste sme sa ešte zastavili na nákup v Žiline. Aby sme to urýchlili, rozdelili sme sa na polovicu a každá skupina mala zoznam vecí, ktoré mala nájsť. Nákup sme naložili, niektorí si dali aj zmrzlinu zo stánku povedľa obchodu a mohli sme pokračovať v ceste na chatu. Posledné kilometre cesty nám ubehli ani nevieme ako a už sme boli skoro tam. Už len posledná odbočka a …. pred nami sa objavil strašne prudký kopec. Bola to cesta ako keď idete hore horskou dráhou, ale nakoniec sa nám ho podarilo zdolať a prišli sme ku chate. Nasledovalo vyberanie izieb, boj o získanie čo najlepšej izby a vybaľovanie vecí z nákladiaka. Všetkým veciam sme našli svoje miesto a tak sme si prerozdelili úlohy kto a čo začne robiť. Dievčatá sa vrhli do tvorby nástenky, ktorá bola tento rok obzvlášť veľká, lebo sme použili vonkajšiu krytú stranu chaty. Chalani sa pustili do chystania dreva na táborák. No a Peťo a ujo Kokavec sa išli zrelaxovať do kade, ktorú sme mali hneď vedľa chaty. Nástenka hotová, drevo nachystané a tak sme sa mohli vrhnúť do oficiálneho zahájenia tábora a oboznámenia ostatných z celotáborovou témou. Do deja nás opäť “zasvätila“ Nika s Lenkou a po nich sa ujal slova ešte Peťo. Počas týždňa bolo našou úlohou nazbierať indície, ktoré nás priviedli k ukrytému Jánošíkovmu pokladu. Po pár úvodných slovách prišiel na rad kvíz, ktorý si pre nás pripravili naše vedúce. Okruhy otázok boli pestré, napr.: fénix, vedúce, jedlo a nápoje, vynálezy či prekvapenie … Pri kvíze sme sa poriadne zapotili a tak nastal čas na menšie uvoľnenie v podobe predstavenia o Jánošíkovi, ktoré nás sprevádzalo celým táborom. Každý večer nás totiž čakal kúsok z tohto predstavenia. Úlohy rozprávača sa zhostili Nika so Samom, mamu si zahral Roman, otca Lenka a malého Jurka Jánošíka bábika. Na dnes nás čakal už iba slávnostný táborák, ktorý sme ukončili skôr ako zvyčajne. Musíme si poriadne oddýchnuť, lebo zajtra nás čaká náročná turistika.

Pondelok 24.7.2023 – Peťo mieni a autobusár mení …

Dnešné ráno bolo iné ako tie ostatné. Raňajky boli už o 6:30, pretože dnes máme veľké plány. Chceme zdolať Veľký Rozsutec. Zbalili sme si všetky potrebné veci, samozrejme aj balíček na turistiku, ktorý bol tento rok obohatený o vajíčko ako náhrada za štipľavú salámu. O pol ôsmej zostal na chate už len Miloško. My sme išli autami do Zázrivej, odkiaľ nás mal autobus zaviezť na zastávku Malá Petrová. Už sme sa k nej blížili, ale autobusár nezastavil. Bola to totiž zastávka na znamenie, ale my sme žiadne znamenie nedali. Nevedeli sme ako, pretože tlačidlo, ktoré tam na to väčšinou býva, tam nebolo. Tak sme sa odviezli kúsok ďalej cez kopec do Terchovej na zastávku Biely Potok. A odtiaľ začala naša turistika na Malý Rozsutec. Áno, čítate správne, kvôli tomuto nedopatreniu sme museli pozmeniť našu trasu. A tak namiesto Veľkého Rozsutca ideme na Malý. Táto zmena nám veľmi neprekážala, pretože túto turistiku sme mali naplánovanú na iný deň a tak sme to len vymenili. Vyrazili sme po modrej turistickej značke cez Jánošíkove diery. Aj keď niektoré úseky nám dali zabrať, užili sme si krásnu prírodnú scenériu s vodopádmi, skalnými útvarmi a malebnými chodníkmi. Prišli sme na sedlo Medzirozsutce a odtiaľ pokračovali na Malý Rozsutec. Posledný úsek bol trochu ťažší a zahrali sme sa aj na horolezcov, ale nakoniec sme sa tam všetci dostali. Výhľady boli také krásne, že sa nám ani nechcelo ísť späť. Cesta dole bola nekonečná, ale nakoniec sme dorazili do cieľa a to na zastávku Malá Petrová. Kým sme čakali na uja Kokavca, kúpili sme si tam zmrzlinu a niektorí aj niečo malé pod zub. Po ceste na chatu sme sa ešte zastavili v obchode kúpiť maškrtky na ďalšie turistiky a cykloturistiky. Po príchode na chatu sme sa osprchovali a tí rýchli sa zmocnili kade. Bol to úžasný pocit po celom dni na nohách si ľahnúť do vyhriatej vody. Nasledovala večera a po nej čas oddychu. Avšak naši herci si museli nacvičiť dnešnú časť predstavenia, takže na ten oddych im zostalo trochu menej času. Dnes sa Nika a Samo predstavili už aj ako herci. Všetci sa pri tom dobre zabavili a potom prišli na rad otázky našej rady starších. Tento rok sa táto rada rozrástla o jedného nového člena, ktorým bol Gacko. Otázky nám dali skutočne ťažké a niektoré z nich boli aj dosť zákerné. Po celom dni sme boli vyčerpaní fyzicky, ale aj mysľou a tak sme už len zaľahli do postele a išli spať.

Utorok 25.7.2023 – Oravská Lesná na bicykloch …

Dnešný deň sme začali už klasicky raňajkami o 8:00, zbalili sme si vodu, obedový balíček a mohli sme vyraziť. A kam to bude dnes? Tí pozornejší si mohli všimnúť už včera na nástenke vytlačenú mapu aj so všetkými potrebnými informáciami o trase, no a ostatní sa to dozvedeli až pri raňajkách. V pláne bola cykloturistika do Oravskej Lesnej na lesnú železnicu so stanicou Tanečník. Po raňajkách sme ešte vybalili z nákladiaku bicykle, nasadili prilby a išli sme. Už po chvíli začala cesta stúpať a naša skupina sa rozdelila na tých rýchlejších a na tých o niečo pomalších. Skoro na vrchole tohto nekonečného kopca sme sa všetci zišli a mali krátku prestávku. Neďaleko sa nachádzala v kopci cez cestu aj hojdačka, a tak tí, čo ešte mali dosť síl zamierili na ňu. Načerpali sme silu a mohli pokračovať, už nás čakalo iba pár metrov do kopca a potom konečne dole. No po pár metroch sme museli opäť všetci zastať a obliecť si pršiplášte či nepremokavé bundy. Spustil sa lejak, ktorý nás sprevádzal až do Oravskej Lesnej. Tam sme objavili reštauráciu s veľkou terasou, kde sme sa všetci schovali a objednali si kofolku či čajík a výbornú cesnačku alebo fazuľovú polievku. Popri vychutnávaní si dobrého jedla sme skontrolovali radar s počasím a zistili, že má ešte dlho pršať. Tak prišlo na rad rozhodnutie, že to otočíme nazad na chatu. Kým sme všetko spapali a vypili pršať prestalo, ale nie na dlho. Cestou hore kopcom, ktorý sme si ešte pár minút nazad vychutnávali ako dolekopec, nám začalo opäť pršať, ale už nám to nevadilo, lebo to nebol tak silný dážď ako predtým. Keď sme sa dostali konečne na cestu dolu, neobišlo sa to bez zranenia. Mokrá cesta v kombinácií s nerovnosťou na ceste si našli svoju obeť. Roman spadol z bicykla a aby to nebolo málo bicykel spadol potom priamo na neho. Pohľad to bol naozaj hrôzostrašný a aj teraz keď píšem tieto riadky ma z toho mrazí. Pohľad na neho sa mi naskytol rovno v priamom prenose pár metrov predo mnou. Pád vyzeral hrôzostrašne, no našťastie skončil len s pár odreninami. Na chatu prišla ako prvá naša najmladšia zúčastnená Sárka s Gaťom a Tomíkom. Dnešok nám dal tiež poriadne zabrať, a tak sme si všetci dopriali oddych. Ani nevieme ako a nastal čas večere. K večeri k nám zamieril aj malý hosť. Alebo skôr hosťka? Gaťovi prišla návšteva. Neboli to však jeho rodičia ani nik z rodiny, ale 5 ročná Zuzka, dcéra jeho šéfa v práci. Tábor si s nami užívala ešte ďalšie dva dni. Posilnení oddychom a večerou sme si ešte pozreli večerné divadlo a potrápili naše mozgové závity pri otázkach rady starších, ktorá nás opäť nešetrila. Máme za sebou už druhý náročný deň a tak sme dnes už táborák nemali.

Streda 26.7.2023 – Streda, nové sily nabrať treba …

Celý deň na chate, musíme nachystať veľa aktivít a najlepšie vonku, nech nie sme zavretí len vnútri. Takto zneli naše myšlienky niekoľko dní pred odchodom na tábor, keď sme si spisovali nápady na rôzne hry a súťaže na celý týždeň. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa… ale kdeže, to sa len možno niekomu v noci snívalo. V skutočnosti sme sa zobudili do upršaného rána a nikomu sa nechcelo ani z postele. Raňajky nám dnes prichystal Miloško, a keďže sme mu nikto nechceli dať košom, tak sme postupne všetci pozbierali ku stolu, kde nás už čakali záviny a teplé kakavko. Počasie nehralo v náš prospech trochu sme zaimprovizovali a zahájili zberanie bodov do tabuľky pri kartovej hre Bang!. Ako správne vedúce sme si zo slušnosti zahrali jedno kolo a potom hor sa do lepenia indícií na Jánošíkovú stovku. Túto hru sme mali pripravenú na vonkajšok s tým, že ich prevedieme okrajom lesa, či kúskom Zázrivej. Plán sme však museli zmeniť a tak sme polepili indície po chate či vonkajšej strane chaty, ktorá bola pod strechou. V tejto hre sa pohybovali ako figúrky v Človeče nehnevaj sa. Aké číslo hodili na kocke, o toľko sa posunuli. Všade plnili rôzne úlohy ako napísať básničku, odfotiť fotku kde bude na zemi niekoľko nôh a rúk prípadne nahrať video, kde robia drepy či kliky. Nebolo to však jednoduché, pretože na lístkoch sa niekoľkokrát objavil príkaz VRÁŤ SA NA ŠTART! Hry a súťaže si počas dňa s nami užívala aj Zuzka, ktorá sa naplno zapájala do každej aktivity. Zatiaľ čo my sme sa hrali, Peťo s ujom Kokavcom sa vybrali na nákup a vrátili sa so správami, že dole v dedine je toľko vody, že obyvatelia majú značnú časť domu pod vodou. Po obede sme si dali nejaký ten čas voľno. Jedny začali hrať znovu Bang!, iní UNO či Jengu. Neskôr sme si rozložili Monopoly. Figúrok nebolo dosť, tak sme sa dali do dvojíc a začali skupovať rôzne mestá a zarábať peniaze po tom, čo nám niekto stúpil na naše mesto. Keď už bolo dosť zarábania a míňania peňazí opäť sme si dali menšie individuálne voľno. Na rad prišli karty a herci išli opäť naskúšať kúsok večerného divadla. V deji sme sa už kúsok posunuli. Z malého Jurka je už veľký Juraj a vracia sa zo svojich štúdií v zahraničí. Hneď po príchode zisťuje, že mu len pár hodín nazad zomrel otec. Deň sme opäť ukončili radou starších a informáciami o zajtrajšom programe.

Štvrtok 27.7.2023 – Počasie nám konečne prialo …

Už je 5. deň a my sme ešte stále nezdolali náš vrchol. Podarí sa nám to dnes? No, nemyslím si. Včera veľmi pršalo, takže ísť dnes na takú náročnú turistiku by bolo veľmi nebezpečné. A tak sme sa po raňajkách vybrali na trochu inú turistiku. Išli sme autami spoznávať zaujímavosti okolia. Keď sme prechádzali cez Terchovú, videli sme zástupy turistov, ktorí išli do Jánošíkových dier. Dnes bolo veľmi pekné počasie, tak tam išlo toľko ľudí, že nemali ani kde zaparkovať. Našou prvou zastávkou bola Stará Bystrica. Konkrétne námestie sv. Michala Archanjela, na ktorom sa nachádza drevený orloj. Prišli sme tam akurát pár minút pred desiatou, tak sme chvíľu počkali. Počuli sme ho odbíjať, pozreli sme si všetky sochy, ktoré tam sú a aj sme sa niečo nové o ňom naučili. Pokračovali sme ďalej do skanzenu vo Vychylovke. Tento skanzen je výnimočný tým, že ním prechádza historická lesná úvraťová železnica, ktorá sa v minulosti využívala na zvážanie dreva. Samozrejme sme sa ňou aj previezli, ale vyviezli nás len po prvú úvrať. Nasledovala prehliadka skanzenu. Naša milá sprievodkyňa nám porozprávala zaujímavé informácie o budovách, ktoré sa tam nachádzajú. Videli sme domy obyčajných ľudí, ktoré boli dobovo zariadené, ale aj dom mlynára aj s mlynom, dom kováča, stodolu, kostol a rôzne iné. Dokonca v jednom z domov chovajú aj ovečky. Nad Vychylovkou sa nachádza Sedlo Beskýd. Je to miesto, kde sa spája Kysucká lesná železnica s Oravskou lesnou železnicou a tak sme neváhali a išli pozrieť aj tú. Po ceste sme sa zastavili v Oravskej lesnej v už dobre známej reštaurácií z utorka a každý si vybral na čo mal chuť. Po výdatnom obede sme mohli pokračovať na železničnú zastávku Tanečník. Tam nastala dilema. Keďže dnes bola pôvodne v pláne turistika na Veľký Rozsutec, ktorá sa neuskutočnila a zajtra sme mali ísť na bicykloch do Terchovej, osada u Jánošov, mohli sme si vybrať, čo z toho si dáme zajtra. Prišlo na rad veľké rozhodovanie, ale nakoniec sme sa jednohlasne zhodli, že pôjdeme na Veľký Rozsutec. Keď sme sa vrátili na chatu, privítali nás Miloško, Gaťo a aj Zuzka, ktorá bola akurát v kadi, a tak sme neváhali a pridali sa k nej. Až do večere bol voľný čas, ktorý všetci využili aktivitami vonku. Nakoľko krásne svietilo slniečko, niektorí sa opaľovali a ostatní hrali rôzne hry ako napríklad ping-pong alebo bedminton. Potom sme sa museli rozlúčiť so Zuzkou, lebo pre ňu už prišli jej rodičia. Dnes bola večera trochu neskôr ako zvyčajne a aj nacvičovanie zabralo o niečo viacej času a tak sa naše divadlo posunulo na neskoršiu večernú hodinu. Keďže už boli všetci unavení, rada starších dnes nebola.

Piatok 28.7.2023 – Alternatívny program …

Ranný budíček bol opäť na 6:30 a v pláne už tretí pokus o zdolanie Veľkého Rozsutca. Zobúdzame sa do upršaného rána a radar nám hovorí, že pekného slnečného dňa sa dnes veru nedočkáme. Okrem upršaného dňa to bol aj pomerne chladný deň, tak nám prišiel pán domáci aj zakúriť. Deň sme po raňajkách začali opakovaním kartičiek s drevinami, vtákmi, turistickými značkami a bylinkami, ktoré sme sa učili na schôdzkach. Opakovanie je matka múdrosti a tak ani my sme si to neopakovali nadarmo. Zopakované kartičky sme potom schovali po celej chate, jednotlivcom rozdali papieriky s inštrukciami, ktoré kartičky majú nájsť a ktoré písmenko si zapísať. Keď už všetci našli všetky písmenká, tímy si spolu sadli za stôl a museli prísť na to, čo im má vyjsť. Každý chcel byť čo najrýchlejší, a tak časom zistili, že pri nasadení turbo tempa si zapísali zlé písmenká a museli znova hľadať správne. Kým sme my pripravovali hru, zvyšok si opäť zahral karty a víťazi získali po pár bodíkov do tabuľky. Po výdatnom obede sme sa rozlúčili s Gaťom, ktorý mal už iné povinnosti. Keďže zajtra nás čaká voľný deň a kulinárska súťaž, začali sme premýšľať v čom by sme mohli súťažiť. Zvíťazili pirohy, a tak sme sa rozdelili do tímov a volali domov maminkám, babičkám a zisťovali najlepšie rodinné recepty, aby práve ten náš tím vyhral. Recepty zapísané a už zostáva len jediné, spísať potrebné ingrediencie na zoznam, aby sa kúpili aj so zvyšnými potravinami, keď pôjde ujo Kokavec zaviesť Gaťa na autobus. Dali sme si siestu a asi po hodinke sa spoločne stretli v druhej “kreatívnej“ obývačke, kde počas celého tábora hráme spoločne hry, súťažíme a aj nejaké to dejstvo Jánošíka sme tam odohrali. Zasadli sme za stôl a po vypočutí všetkých návrhov čo si zahráme sme sa spoločne dohodli pre Activity a súťažili tím proti tímu. Joj, tá pantomíma nám dala občas ale zabrať, čo poviete? Neskôr nadišiel čas zopakovania si textov k divadlu. Dnes sme mali šancu vidieť Jánošíka v jeho podobe, v ktorej ho pozná azda každé dieťa či dospelák… dnes totiž zbíjal v lesoch aj so svojím kamarátom Uhorčíkom. Záver dňa sme strávili ako vždy radou starších.

Sobota 29.7.2023 – Jánošíkov poklad sa našiel…

Druhý voľný deň pred nami a s ním aj kopec plánov. Zobudili sme do hmlistého rána. Neskôr sa nám slniečko predsa len ukázalo, ale nie na dlho. Doobedie sme výnimočne odštartovali kulinárskou súťažou (táborové stálice iste vedia, že toto je vždy na pláne až poobede😁). Príprava nám zabrala celé doobedie a tak z nich bol chutný dezert. Klub dôchodcov Detvan pripravil pirohy plnené marhuľovým džemom a posypali ich ešte strúhankou (alebo po našom priezlou) a práškovým cukrom. Slanú plnku pripravili s bryndzou a petržlenovou vňatkou, povedľa naservírovanou smotanou, posypané opraženou slaninkou a cibuľkou. Spoločenstvo valašiek zvolilo taktiež do náplne marhuľový džem a uvarené pirohy posypali práškovým cukrom. Na slanú verziu použili do náplne bryndzu obohatenú o opraženú slaninku a cibuľku, ktorými následne posypali aj okolie taniera a pridali k nej aj smotanu. Nemôžem zabudnúť spomenúť aj ich kreativitu, pretože zo sladkých pirohov vytvorili slniečko a zo slaných mesiac a slanina okolo symbolizovala hviezdy. Tento rok nemáme žiaľ víťaza, lebo boli pridelené body tak, že to skončilo remízou. Ale to nám vôbec nevadí. Tímové body dostali aj tak oba tímy. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na to, že dnes hráme naše tradičnú celodennú hru KISS KILLER. Celý čas sme museli dávať pozor, či na nás niekde nečíha náš vrah, ktorý nás chce zabiť pusinkou na líčko. Poobednú aktivitu sme si mohli vybrať. Buď ísť na výlet do Terchovej alebo si spravíme netradičnú olympiádu, ktorú mal na starosti Ondrej. Žiaľ, počasie nám dalo jasne najavo, že sa nekoná ani jedna možnosť. Začalo totiž pršať. Nás však nijaký dážď nezastaví. Tímy už mali všetky potrebné indície a tak sa mohlo začať s hľadaním Jánošíkovho pokladu. Poklad našiel ako prvý tím Spoločenstvo valašiek, ale smútiť nemusel ani Klub dôchodcov Detvan, lebo pokladu bolo dosť pre všetkých. Nakoniec sa nám aj počasie umúdrilo a tak chalani neváhali a začali s prípravou slávnostného táboráku. Medzitým stihla Lenka a Sárka spočítať všetky poctivo nadobudnuté body za celý týždeň a herci začali s ich posledným nacvičovaním divadla. Dnes nás totiž čakalo finále nielen tábora, ale aj divadla o Jánošíkovi. Kto rátal s tým, že bude obesený sa prerátal. Sudca spolu s drábmi odviedli Jánošíka ku kadi a tam bol nemilosrdne utopený. Počasie nám nakoniec ten slávnostný táborák naozaj doprialo a tak sme pri ňom mohli vyhodnotiť celý tábor, odovzdať ceny a spoločne si zaspievať pri ohníku. Zapaľovanie malých ohňov mali tento rok na starosti Sárka, Adam, Ondrej a Roman. Úlohu pekelníka dostal Samo.

Nedeľa 29.7.2023 – … a nakoniec koniec.

Ani nevieme ako celý tento týždeň ubehol a máme tu posledný deň. Všetci sme vstali o čosi skoršie a začali s balením kufrov. Na raňajky si každý mohol vybrať na čo mal chuť, keďže sa dojedali zvyšky z posledných dní (chlebík, vianočka, čaj, kakavko,…). Zbalené kufre sme nachystali pred chatu, aby sa mohli naložiť do nákladiaku, ktorý išiel Miloško otočiť a nacúvať bližšie k chate. Nebolo to však také jednoduché. Po toľkom daždi čo sme tu mali, zapadol s nákladiakom do blata, a tak ho museli ísť chalani potlačiť. Nakoniec sa im to podarilo, a tak sa niektorí vrhli do nakladania nákladiaka a iní išli zbaliť ešte posledné veci z klubovne do krabíc. Keď sa už všetko pobalilo mohol Miloško vyraziť smer Stará Turá. My sme ešte na chate umyli a utreli posledné riady, poupratovali a pomaly sme sa i my vydali k autu a vyrazili. Cesta nám ubehla rýchlo a ani sme sa nenazdali, už sme vystupovali okolo 11-tej pri klubovni, kde nás čakali rodičia. Ešte ani nestihli doraziť všetky autá a začalo poprchať. Ako keby nám nebolo toho dažďa po celom týždni dosť. Posledný dorazil Miloško s nákladiakom. Rýchlo sme všetko vyložili, veci z klubovne zaniesli do klubovne, rozlúčili sa, vzali kufre a bicykle a upaľovali domov k obedu.

Na záver by sme sa chceli poďakovať Miloškovi a ujovi Kokavcovi za výbornú kuchyňu, Peťovi za zorganizovanie tábora, všetkým zúčastneným za super strávený týždeň, počas ktorého sme nazbierali kopec spoločných zážitkov a aj Adamovi, Samovi, Romanovi a Tomíkovi, že s nami šli do nášho nápadu s divadlom (a dobrovoľne súhlasili aj s tým, že si zahrajú ženské role)😊.