Jesenná škola Fénixu – Liptovské Revúce

Prvá chata v tomto školskom roku je už tradične “Jesenná škola Fénixu”. Tento rok sme navštívili dedinku vo Veľkej Fatre – Liptovské Revúce. Na túto chatu sa zrejme tešili hlavne naši nováčikovia, pre ktorých to bola práve tá nezabudnuteľná sľubová!

Na cestu sa v piatok o štvrtej vydali prvé tri autá a potom o pol šiestej ešte Martin. Keďže na miesto sme dorazili až večer za tmy, program si každý urobil na izbe. Na našej hrala hudba, všetci sa vybaľovali a zoznamovali s peknou chatou. Ráno sa začalo skôr, keďže nás čakala celodenná turistika. Posilnení výbornými raňajkami našich chlapcov sme vyrazili dolu dedinou, kde sa k nám pripojila aj rodinka Čepelovcov. Začiatok trasy bol veľmi kopcovitý, až sa nám zdalo že to naozaj nemá konca. Keď sme poriadne zablatení dorazili do sedla Ploskej, naša skupina sa rozdelila na dve menšie. Tí, ktorí mali viac síl, išli až na chatu pod Borišovom a ostatní sa vybrali späť na našu chatu. Cesta bola príjemná, keďže viedla len a len dole kopcom. Po príchode všetci oddychovali a keď už bola hotová aj spapaná Barborkovská večera, mohla sa začať najočakávanejšia chvíľa tejto chaty. O sľube však už viac písať nemôžem veď aj tak všetci vieme J. No a ani sme sa nenazdali a je tu koniec. V nedeľu po raňajkách všetci balili, prali a upratovali. Po spoločnej fotke pred chatou Relax sme už mohli vyraziť na cestu domov. Tá bola rýchlejšia ako v piatok a tak sme si už nedeľný obed vychutnávali doma na Starej Turej. Chata bola úplne super a už sa veľmi teším na ďalšiu!

Vladka

V piatok sme išli na chatu do Liptovských Revúc. Vybalili sme sa a išli sme spať. Ráno sme išli na turistiku a celý deň sme sa pripravovali na sľub. Po turistike sme mali večeru, pripravili sme si veci a išli na sľub. Po sľube sme sa riadne osprchovali, zaspievali si pesničky a išli spať. Ráno sme sa zobudili a pobalili a išli sme domov. Bolo nám úplne super.

Filip

V piatok poobede sme odchádzali od klubovne autami. Už sme prišli na diaľnicu a hneď tam bola prvá zápcha. Vlastne skoro celá cesta boli už len zápchy. V Ružomberku sme išli do Tesca na záchod. Keď sme prišli, mali sme už voľný program. V sobotu sme vstávali o siedmej a potom sme išli na turistiku okolo Čierneho kameňa. V sedle Ploskej sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina išla naspäť a druhá na chatu pod Borišovom. Potom sme išli naspäť. Večer bola večera, sľub a potom sa išlo spať. Na ďalší deň sme išli domov.

Matúš

V piatok sme vyrážali od klubovne do Liptovských Revúc. Cesta bola dlhá, lebo všade boli zápchy. Takže sme prišli dosť neskoro. Prvý večer sme mali voľno a išli sme hneď spať. Na druhý deň sme išli na Ploskú. Tu sa väčšia časť oddelila a išla naspäť na chatu, ale my sme pokračovali na chatu pod Borišovom. Potom sme sa vrátili naspäť do dediny, kde sme robili sľub. V nedeľu sme sa vrátili domov spokojní.

Matej

V piatok sme prišli na chatu a vybalili sa. Neskôr večer prišlo Martinovo auto. Večer sme išli skoro spať. V sobotu baby spravili raňajky, najedli sme sa a išli sme na turistiku hore takým kopcom. Bolo tam blato a ovce a kravské lajná. Keď sme to vyšli, pokračovali sme okolo Čierneho kameňa do sedla Ploskej. Tam sme sa rozdelili a baby išli do chaty a my sme išli na chatu pod Borišovom. Tam sme si dali kapustnicu a išli sme do chaty. Potom neskôr robili ostatní sľub a Matej neprešiel. Na ďalší deň sme išli domov. Bolo super.

Krko

Poobede sme sa skoro všetci stretli pri klubovni, ale niektorí išli až večer. Cesta bola veľmi dlhá a únavná. Všetci sme sa stretli pri Tescu v Ružomberku. Niektorí si pokúpili veci na večeru alebo na sobotňajšiu turistiku. Neskôr sme už boli pri chate relax. Potom prišli aj tí, čo vyrážali večer. Ráno sa všetci nachystali na turistiku a naraňajkovali. Potom sa už vyrážalo. Cesta bola blatová a dlhá. Pre niektorých bola náročná. Keď sme vyšli na Ploskú, rozdelili sme sa na dve skupiny. Jedna išla na chatu pod Borišovom. Ostatní išli naspäť na chatu. Večer robili niektorí sľub. Hralo sa na gitare a spievalo. Predtým bola ešte večera, ktorá bola celkom dobrá. Neskôr večer sa už išlo spať. Ráno sme si pobalili všetky veci a odišli sme. Chata bola super.

Verča

O 16,00 boli všetci prichystaní na odchod od klubovne. Cesta bola dlhá a dlho sme čakali na diaľnici. Ale oplatilo sa čakať, lebo chata bola veľmi pekná aj zvonku aj zvnútra. Každý sa rozbehol na poschodie, kde sa nachádzali izby. Ja som bola s Verčou, Vladkou a Nikou. Chalani sa rozdelili podľa toho, ako chceli. Na druhý deň sme sa vybrali na turistiku. Bola dlhá a v mojej hlave stále znela otázka „Kedy tam už konečne budeme?“. Otázka sa pominula hneď, ako sme prišli sa vrch Ploská. Tam sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna pokračovala na chatu pod Borišovom a druhá išla na našu chatu. Večer robili sľub tí, ktorí ho ešte nemali. Medzi nimi som bola aj ja. Potom hral Peťo na gitare, až ho z toho boleli prsty. V nedeľu ráno boli všetci nachystaní, takže sme išli domov.

Veva

Konečne prišiel čas ísť na chatu s ľuďmi, s ktorými to stojí za to. Dobalila som si posledné veci a naša cesta začala pri klubovni. Cesta bola upršaná, ale príjemná. Dorazili sme na našu chatu, privítali sa a vyložili veci. Postupne sme spoznávali chatu a zabávali sa spolu. Potom sme už radšej išli spať, pretože nás čakalo skoré vstávanie a dlhá turistika. Ráno bolo bežné. Naraňajkovali sme sa a vyrazili. Prešli sme dedinou, až sme sa ocitli vo Veľkej Fatre. Terén bol trochu blatový, ale dalo sa to zvládnuť. Cestou niektorí naši členovia zbierali veci na sľub. Pár odpočívacích zastávok a už sme boli na mieste, v nadmorskej výške 1396m. niektorí išli ešte na chatu, no my ostatní sme išli na našu chatu. Cesta dolu kopcom bola celkom fajn. Onedlho sme boli na chate. Osprchovali sme sa a hrali sa. Niektorí vyrábali svoj sľubový výrobok. Prišli ostatní a navečerali sme sa. Večer sme sedeli a hrali. Potom už poriadne unavení sme išli spať. Ráno sme sa najedli a pobalili a išli domov. Pri klubovni sme sa rozlúčili. Už sa tešíme nabudúce.

Nikolka