11. októbra 2014 
Rok uplynul ako voda. Ani sme sa nenazdali a je tu ďalšia naša každoročná akcia: Pochod pamätníkmi Bielych Karpát. Devätnásty ročník odštartoval ako vždy o 9:00 pri Mestskom úrade.
Tam sa zišli fenixáci zo Starej Turej, Krásna nad Kysucou, Sládkovičova, ale i turisti a rodinky s deťmi. Prezenčky sme sa už po tretí krát ujali my baby a keď už na papieri bolo všetkých takmer 180 mien, mohol vyraziť prvý autobus. Po krátkej ceste sme si už všetci vychutnávali krásny výhľad, ale aj silný vietor na rozhľadni Poľana – našej prvej zastávke. Potom si už každý išiel svojím vlastným tempom a za pomoci príjemných spolukráčajúcich sme míňali zastávky jedna radosť. Po príchode na Dibrovov pamätník sme vedeli, že náš cieľ už nie je ďaleko. A aj tak bolo. Do bunkra sme síce dorazili medzi poslednými, ale perník a pamätný list sa ušiel aj nám. V bunkri sa však naša skupinka dlho nezdržala a pokračovali sme v ceste na Kamenný most, kde bol už pripravený autobus. Na Starú Túru sme dorazili síce trochu unavení, ale nevadííí, prežili sme totiž ďalšiu krásnu sobotu so skvelými ľuďmi a ja osobne sa už veľmi teším na dvadsiaty jubilejný ročník tejto výbornej akcie.
Vladka
V piatok som sa bola prejsť na vlakovú stanicu a čo to vidím, z vlaku vystupuje veľa detí s batohmi, spacákmi a vôbec vecami na turistiku. Preto som sa ich opýtala odkiaľ sú a kam sa chystajú? Oni mi odpovedali že prišli z Krásna nad Kysucou a Novej Dubnice a chystajú sa na Pochod Pamätníkmi Bielych Karpát. Zaujalo ma to a začala som sa vypytovať, aby som sa dozvedela niečo viac. Keďže sa mi to zapáčilo zostala som s nimi až do ďalšieho dňa. A teraz vám poviem ako to bolo.
V sobotu 11.10.2014 sa konal tradičný turistický pochod, ktorý začínal o 9:00 odchodom autobusu na Poľanu kde sa nachádza rozhľadňa. Odtiaľ sa pokračovalo pešo nenáročnou no trocha blatovou cestou po hrebeni. Celú trasu až na Kubíkův vrch lemovali hraničné kamene, rozdeľujúce územie Slovenskej a Českej republiky. Krásna príroda, množstvo rastlín, stromov no i zvierat vám stále dokazovalo že sa vyplatilo zdvihnúť zadok z gauča. Na Kubíkovom vrchu sa nám zmenila farba turistickej značky a pokračovali sme na Dibrovov pamätník. Teraz nasledoval už iba strmší zostup k bunkru. Po chvíľke cesty aha tam je! Bývalá partizánska nemocnica ukrytá v kopcoch pod Veľkou Javorinou. Tam na vás už čakali milí ľudia s pamätným listom, teplým čajom a malým občerstvením.
Kto popri opekaní špekáčikov aspoň chvíľu počúval Juraja Krištofíka, mohol sa dozvedieť niečo z histórie.
Barča
V piatok večer sme išli do bunkra. Už bola tma a zatiaľ tam neboli chalani a nemali sme ani kľúče. Keď prišli chalani, najedli sme sa a zabávali sme sa. Potom sme išli spať. Ráno sme vstali a pripravili veci ne ľudí na pochode. Nakoniec sme išli domov
Filip
V sobotu ráno bolo veľké stretnutie pred Mestským úradom a všetci sa zapisovali. Potom sa odchádzalo autobusmi na Poľanu a odtiaľ sme išli po hranici. Po nejakej dobe sa už išlo po Slovensku a po nejakej dobe sme zase prešli cez hranicu a išli sme cez Česko. Cez Česko sme išli celkom dlho a pri Dibrovovom pamätníku sme už boli na Slovensku. Potom sme išli z kopca a chvíľu sme ešte išli cestou do bunkra. V bunkri sa mohli opekať špekačky. Asi o 15,00 mal ísť autobus, ale keďže skoro nikto nechodil, čakali sme v ňom asi hodinu a potom sme išli na Starú Turú.
Matúš
V piatok sme od Mestského úradu vyrazili s Krkovým tatinom autom k bunkru. Keď sme prišli, čakala nás cesta k bunkru s dvoma 20-litrovými bandaskami, dvoma lavórmi a troma karimatkami a spacákmi. Keď už sme konečne prišli k bunkru, videli sme, že nikoho nevidíme, pretože Erik a Martin išli cez Javorinu na bicykloch. Tak sme čakali. Za ten čas, čo sme čakali, sme si založili oheň a pozerali na cestu, či ich neuvidíme. Nakoniec sme ich uvideli na opačnej strane kopca. Keď už konečne prišli, odomkli bunker a zapálili sme oheň aj vnútri. Na druhý deň prišli ľudia, ktorým sme dávali perníky a pamätné listy.
Matej
V piatok večer sme prišli do bunkra, ale Erik s Martinom tam neboli. Asi po hodine, keď bola tma, prišli smerom z Javoriny. Vo vnútri sme priložili do kachlí a dali sme si večeru. Potom sme v noci išli spať. Na druhý deň sme pripravili oheň, vyniesli veci a čakali. Potom prišli ľudia a odišli. Keď sme to tam upratali, išli sme preč.
Krko
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
