Jednodňové podujatia

Upratovanie s Krajinou Karpaty

Zobraziť galériu

Opäť sme otvárali sezónu

Prvý jarný deň sme tento rok oslávili už 20.marca, teda v stredu na schôdzke. No a čo nesmie chýbať každoročne prvú jarnú sobotu? Predsa otvorenie turistickej sezóny! Túto sobou nás slnečné lúče zobudili už ráno, a tak sme všetci šlapali na stanicu plní energie a chuti užiť si krásnu sobotu v prírode. Počasie nám naozaj prialo, slnko svietilo a vetrík iba jemne pofukoval. V Hrachovišti vystúpila snáď celá čachtická strela a všetci spolu sme sa vybrali ďalej po modrej turistickej značke na vrch Plešivec. Stupák na jeho vrchol vždy potrápi všetky maminky aj nových turisťáčikov a my “skúsení”, ktorí ho už dobre poznáme sa potom len popod fúz usmievame. Pri tomto jarnom výstupe si vždy spomeniem, ako som sem išla prvýkrát. S pani učiteľkou Holotovou, fučali sme už po pár metroch, potom sa stratili v lese a vlastne odvtedy sme aj začali chodiť na turisťák. Takže otvorenie sezóny je také naše symbolické výročie, tento rok už 7. Skôr či neskôr sme na Plešivec na koniec všetci prišli a tam nás čakala prvá väčšia pauza. Výhľad tento rok trochu pokazil opar ale nám to zas tak moc nevadilo. Užili sme si príjemné slniečko, spapali desiate a keď už všetci nabrali nové sily, mohli sme pokračovať. Ja som sa na Plešivci odtrhla od našej skupiny a nasadila trochu rýchlejšie tempo. Potrebovala som totiž stihnúť skorší vlak z Višňového. Cesta bola krásna, stretli sme veľa turistov, ktorí si podobne ako my užívali úžasné jarné počasie. Tento rok nám Čachtičák naozaj vyšiel. Už teraz sa teším na všetky ďalšie turistiky čo nás túto sezónu čakajú, ak budú také ako tá prvá. Majte sa kamoši a užívajte si jar!
VladkA

Ráno o 8:08 nám išiel vlak do Hrachovišťa. Odtiaľ sme išli na Plešivec. Na Plešivci našiel Tomík kešku. Z Plešivce sme absolvovali dlhšiu časť turistiky. Musel som si zobrať palice, inač by som to nedal. Musel som predbehnúť tatina, aby mi dal vodu. Bolo to veľmi náročné. Konečne ten Čachtičák! 20 km absolvovaných. Išiel som na hrad si opečiatkovať magnetku. Potom sme išli do Višňového na kofolu. Dlho som nemal kofolu. Dal som si aj hranolky s kečupom. Bol tam aj pes Rony, ktorý stále oblizoval mamine lýtko. Bola to veľká zábava.
Paťko a Gaťo

Bolo tam pekne, dobré počasie, iba dlhá turistika. Najlepšie bolo na Čachtickom hrade, ale išli sme tam dlho.
Ondrík

Veľký strmák, krásny výhľad z Plešivca. Veľa mravcov, na Starej Turej sa mi rozpadli 18-ročné topánky
Tomáško

Bolo super! Na Plešivec sa šľapalo do kopca. Na Čachtický hrad sa už do kopca tak nešľapalo. Po turistike vo vlaku sa mi nechcelo stáť. V bufete sme išli na ihrisko.
Hana

Bola zábava, až na státie vo vlaku. Keď sme vystúpili, čakal nás strmý kopec a veľa popadaných stromov. Ako sme sa dostali na Plešivec,, kochali sme sa výhľadom. Potom sme išli na Čachtický hrad. Nakoniec sme sa zastavili v bufete. A vo vlaku sme zase stáli.
Sophia

V sobotu ráno sme išli zo Starej Turej do Hrachovišťa a odtiaľ na Plešivec. Tam som našiel kešku a potom sme si tam poležali a potom sme išli na Čachtický hrad. Odtiaľ sme išli do Višňového a odtiaľ domov.
Tomík

Zobraziť galériu

Inšpiruj sa Fénixom

MY V HANDLOVEJ

v sobotu 2. marca sme sa zúčastnili prvej fázy projektu Inšpiruj sa s Fénixom. Išlo o projekt za účelom výmeny skúseností a inšpirácie medzi Starou Turou a Handlovou. Celá táto myšlienka vznikla na školení Aktiv ktorého sa zúčastnili Žoldy, Kajka a Samo zo Starej Turej  a Majka s Dávidom z Handlovej. A keď po menších organizačných problémoch sme konečne vyštartovali z Turej, tak sme už plní očakávaní čakali, až kým neprídeme do ich školy. Keď sme konečne prišli, čakali nás tam s úžasným programom ako je živá knižnica speed dating, slow dating, energizerami taktiež mali skvelé občerstvenie, a moderátorku celého dňa. Ten deň sme si náramne užili a tešíme sa na druhú fázu ktorá sa uskutoční dňa 9.3 ( v sobotu) na Starej Turej

Žoldy

 

HANDLOVÁ U NÁS

Druhá sobota v tomto mesiaci patrila druhej fáze nášho projektu Inšpiruj sa s Fénixom. Išlo o pokračovanie projektu ktorý vznikol na školení Aktiv a vymysleli ho Žoldy, Kajka a Samo zo Starej Turej spolu s Majkou a Dávidom z Handlovej. Druhá fáza, ktorá sa konala v Starej Turej a my ako organizátori sme sa nemohli dočkať, kým uvidíme našich kamarátov z Handlovej a samozrejme aj našich mladších aj starších fénixákov. Už ráno sme sa po dňoch chystania tešili a boli sme plní očakávaní, ako sa pod naším vedením všetko podarí. Keď prišiel autobus plný handlovčanov náš deň sa začal bohatým programom, ktorý zahŕňal predstavenie našej DO a našich aktivít, hromadu energizerov a zábavných hier, motivačných aktivít a samozrejme prestávok plných úžasného občerstvenia. Na konci dňa sme navštívili železničné múzeum v Starej Turej ktoré nám naozaj urobilo čerešničku na tortu nášho programu. Celý deň sme si všetci užili, niečo sme sa naučili, vytvorili sme nové kamarátstva a dúfame že tento úspešne dokončený projekt dal hlavne mladším nové skúsenosti a informácie ktoré budú môcť použiť vo svojom živote.

Samo
Zobraziť galériu

Jesenná prechádzka

Zobraziť galériu

Hodina deťom

9.november bol dňom kedy v uliciach slovenských miest ste mali možnosť stretnúť “žltých” dobrovoľníkov Hodiny deťom. Tento rok sme sa do tejto zbierky na pomoc deťom s neľahkými osudmi rozhodli zapojiť aj my😊 No a našim dvom tímom sa minulý piatok podarilo vyzbierať krásnych 373€ aj 21 centov !!!
Ďakujeme všetkým, ktorí čo i len malou sumou prispeli na dobrú vec💛

Vladka

Zobraziť galériu

Súľovské skaly

Naplánovali sme si výnimočnú akciu, ktorá ešte nemala obdoby. Vybrali sme sa na 1-dňový výlet do Súľovských skál. Práve je babie leto, takže počasie malo byť priaznivé. Išli sme 5 autami a po chvíli cesty sme boli na mieste. Teda, určite to nebola chvíľka, ale keďže som tak polovične spal, ubiehalo mi to celkom rýchlo. Na začiatku sme sa rozdelili na 2 skupiny. Jedna išla na Súľovských hrad (to malo byť, že vraj náročnejšie), v tej som bol ja a druhá si hrad obišla zospodu. Zbytok trasy sme mali spoločný.  Z počiatku bola hustá hmla, ale stačilo si nadísť pár výškových metrov a hneď sa ukázala modrá obloha a kam až oko dohliadlo, ani jediný obláčik. Stúpanie na hrad bolo dosť prudké a cesta tam viedla miestami po strmých skalách. Keďže som šikovný, tak sa mi podarilo aj pár krát spadnúť a trochu sa udrieť, ale už som prežil som aj horšie veci. Potom naša skupinka zišla z cesty a trochu zablúdila, čo má samozrejme na svedomí Filip, ale nikto mu to nemôže vyčítať, keďže nakoniec sme sa na ten vychýrený hrad dostali. Aby sme sa dostali na najvyššie miesto hradu, museli sme sa prepchať takým pomerne malým skalným otvorom. Veľmi som sa bavil, keď sa tade ostatní snažili pretlačiť. Po chvíli ale prišiel rad na mňa a dosmial som sa. Všetci sme si navrchu dali krátku pauzu. Napili sa, najedli a valili oči na nádherné okolie. Bol čas ale ísť ďalej, aby nás druhá skupinka moc neodbehla. Išli sme nádherným jesenným lesom a popritom sa s ostatnými chalanmi bavili o všelijakých veciach. V určitom bode sme sa stretli s druhou skupinkou a dali si prvú väčšiu spoločnú pauzu. Gaca sa so mnou nechcel rozdeliť o také fest dobré mäso od svojej mamy. Teda, dal mi jeden kúsok, ale potom som si pýtal viac a on si ho len tak zbalil a odišiel. Akoby tu niekto zabudol na to, čo pred dvoma rokmi na sľube sľuboval. Sedel som na okraji skál, podo mnou sa strácala zem do niekoľko desiatok metrov hlbokej priepasti a ja som si vychutnával mamin jablkový koláč. Bol veľmi chutný. Zaujali ma taktiež ľudia na skalách oproti nám. Mali cez priepasť natiahnuté lano a chodili po ňom. Bolo to dosť zaujímavé, ale bolo na čase pokračovať. Teraz už ako jedna veľká skupinka sme išli po lesnej cestičke a na rázcestí nás privítali stánky s občerstvením. Neboli ale pre nás. V ten deň sa konali v Súľovských skalách bežecké preteky. Netrvalo to dlho a už sa začali objavovať prví bežci. Všetci ich vášnivo povzbudzovali, zatiaľ čo ja som sedel na kraji a vychutnával si krásny jesenný deň. Vyšli sme z lesa smerom na lúky a vybrali sa ku nášmu poslednému dôležitému bodu dnešného výletu. To bola tzv. Zraková pyramída. Jednalo sa o obrovský drevený “preklopený” ihlan bezo dna, ktorý slúžil prevažne na trápne instagramové fotky. My sme ale ostatným ukázali, že sa dajú vytvoriť aj kvalitné a zaujímavé snímky. Po chvíli relaxu a niekoľko stovkách fotiek sme začali schádzať dole do dediny. Cesta po lúkach nebola zrovna voňavá, ale  o to väčšia bola sranda sa tomu všetkému vyhnúť. V dedine zrovna končili preteky a dobiehali poslední bežci. Pár z nich vypadalo, že to sú ich posledné chvíle na tomto svete. Po kofole sme zaplatili, prešli pár stoviek metrov ku autám a vybrali sa na cestu domov. Tento výlet by som zhodnotil ako vážne skvelý. Počasie bolo nádherné, tak isto ako samotné miesto, a užil som si veľa zábavy. Odporúčam každému sa tam ísť pozrieť. Sám tam mám v pláne ešte určite niekoľko krát ísť.

Krko

 

Zobraziť galériu

Boli sme VON!

Zobraziť galériu

Jeseň v bunkri

Na jar sme osadili nové dvere, ale celé leto sme si nenašli čas to dokončiť, až teraz. Zohnali sme štrk, piesok, tehly a cement a vyrazili. Chlapci si makli, kým to vyniesli hore, ale o to viac im potom chutili opekané klobásky. Pridali sa aj maminy, ktoré nám pomohli s upratovaním, ale viac sa “realizovali” pri hubarčení. A naozaj rastúúúú.

 

Zobraziť galériu

Nové dvere v bunkri

1.máj je sviatkom práce a my sme ho včera aj patrične oslávili. Bunker po zime naozaj potreboval brigádu a tak sme využili voľný, slnečný deň a na bicykloch sme sa aj príjemne prešli. Vymenili sme staré dvere za nové, prerobili lavičku dole pri ohnisku a odpratali popadané konáre. Bez práce nie sú špekáčiky, to bolo naše heslo😀 a preto keď bolo už všetko hotové, sadli sme k ohňu a opiekli.
Ďakujeme všetkým, ktorí prišli. Verím, že sme si užili krásny deň

Vladka

1. mája na sviatok práce sme sa miesto vyspávania v posteli vybrali na veľkú jarnú brigádu v bunkri. Stretávali sme sa tradične o 9:00 pri Mestskom úrade. Musel som si trocha privstať, keďže som si v predchádzajúci deň v noci spomenul, že som vlastne nespravil žiadnu údržbu bicykla po zime. Takže ráno som išiel na benzínku, kde som si dofúkal pneumatiky. Všetko ostatné bolo v poriadku. Po ceste na miesto stretnutia som si ešte z auta zobral všetko náradie a pokračoval ďalej. Bol som prekvapený, že aj tak som bol jeden z prvých ľudí čo tam prišli. A ešte viac som bol prekvapený, keď sa s našimi najnovšími členmi objavili aj ich rodičia. Keď sme sa všetci stretli, vyrazili sme. Dorazili sme k bunkru, vydýchali sa a začali sme usilovne pracovať. Bolo tam vážne veľa práce po zime. Niektorí upratovali, iní pílili popadané stromy, ale ja s tými najzdatnejšími ľuďmi sme sa pustili do opravy dverí. Začalo to ešte pre niekoľkými dňami, keď sme ich mali vyniesť hore. Tam sme bohužiaľ zistili, že človek čo ich zváral asi dostatočne nepochopil našu objednávku a tak sme hore vyniesli iba samotné dvere a zárubňu sme mu vrátili na prerobenie. O pár dní na to sme vyniesli hore aj zárubňu, ktorá bola už tentoraz v poriadku, a natreli sme ju aj dvere farbou.  Na 1. mája sme teda mali všetko nachystané. S Filipom sme najprv vysadili staré dvere, a starú zárubňu sme začali vysekávať zo steny. Bolo veľmi zaujímavé pod tým stáť a čakať, kým sa celá stena na nás zrúti. Našťastie pre mňa, iba samotného Filipa zasiahla padajúca tehla. Ale stihol sa včas z väčšej časti uhnúť. Keď bolo dokonané, tak sa ku nám pridali aj starší chalani a Peťo. Zasadili a navŕtali sme do steny, alebo aspoň do toho, čo z nej ostalo, novú zárubňu. Nahodili sme do nej nové dvere a ja som primontoval kľučku. Potom som sa pridal ku Gaťovi a Duškovi a spravili sme novú “opierku” pre tú lavičku zapustenú v kopci pri ohnisku. Popri tom Filip so staršími chalanmi menili komín. Prišiel som zrovna v najlepšom, keď Urbimu padla na hlavu jedna z posledných lát z bývalého obloženia, ktorá tam ostala po tom, čo sme ich minulý rok väčšinu vyhádzali. Našťastie sa mu nič nestalo. Keď sme si všetci dokončili svoje povinnosti, sadli sme si k ohnisku a najedli sme sa. Vďaka Filipovej štedrosti, ktorá mi obstarala špekačku som mal jedlo aj ja. Postupne ale ľudí začalo ubúdať, keďže každý mal ešte nejaký program. Ako posledný som odchádzal ja s Tomíkom, pokiaľ teda nerátam Peťa a malé baby, ktoré s ním išli autom. Toto by bol normálne koniec príbehu, lenže môj skvelý život si pre mňa pripravil ešte niečo nezabudnuteľné navyše. Peťo spomínal, že by bolo dobré, aby niekto odpratal čo najskôr tie staré dvere preč. Samozrejme, že to bola požiadavka na mňa, keďže mám jedno z mála áut, v ktorom sa to dá odviesť a nevadí, keď sa ušpiní. O dva dni na to, sme teda s chalanmi vybehli hore. Dosť to prikrášlim, keď to opíšem ako prechádzku peklom. Boli sme traja a museli sme odniesť staré dvere, zárubňu a starý komín (ktorý teraz vypustím z textu, keďže oproti ostatným veciam to bolo len také “pierko”). Nejakým zázrakom sa nám to podarilo zniesť až ku autu na jeden krát a následne na to sa toho zbaviť. Mali sme ale dosť. Tiež neviem koho to bol nápad dať tam dvere, ktoré by vydržali aj atómový výbuch. Okrem toho, že to bolo neskutočne ťažké, nepomohol ani ten členitý terén a to, že sme boli len traja nám tiež nehralo do kariet. Pokiaľ sme sa zrovna kvôli vysokým horúčavám netopili vo vlastnom pote, tak ostatných jedli “komáro-muchy” zaživa, alebo som sa dusil vlasmi, keďže gumičku som si nechal doma. Všetko to ale dokážem prehliadnuť pri pocite, koľko dobrej a kvalitnej práce sme odviedli, takže som nadmieru spokojný.

Krko

 

Zobraziť galériu

Upratovanie na Dubníku

Tradícia sa znova opakovala, takže sme prvú aprílovú sobotu išli spraviť niečo pekné pre prírodu. Tentoraz sme išli upratovať okolie. Stretli sme sa pred Chiranou aj s ostatnými dobrovoľníkmi a vyfasovali sme vrecia, rukavice a také tie “chňapátka”. Následne na to nás organizátori rozdelili a určili nám, ktorú časť máme mať na starosti. Dostali sme Dubník, takže som bol veľmi spokojný, keďže to tam máme prechodené. Po príchode sme sa rozdelili do menších skupiniek a začali pomaly prečesávať les. Ja som bol, ako inak samozrejme, vo dvojici s Matúšom. Tento rok sme išli z druhej strany Dubníka. Upratovali sme vážne poctivo, čo malo za následok, že nám ostatní úplne zmizli z dohľadu. Trošku nás ale pobavilo a zároveň aj zarazilo, že keď sme prechádzali miesta, ktoré mali byť už upratané od ostatných, tak sme pomaly naplnili ďalšie vrece. Keď už bolo všetko dokonalé, rozhodli sme sa, že ideme na pláž. Odložili sme vrecia na zberné miesto a pri Motýliku, kde sa konala prednáška od Lesoturu sa stretli s ostatnými. Prednáška bola dosť zaujímavá a po jej skončení sme už išli na vysoko očakávaný guláš. Ten samozrejme nesklamal, a tak sme sa najedli do sýtosti. A aj napili, keďže pitie bolo zadarmo tiež. Nakoniec sme sa rozlúčili s Peťom, ktorý tam mal ešte prácu a išli sme pomaly domov. Ale čo by to bolo za návštevu Dubníka, kebyže sa nepovozíme na nestarnúcom modrom kolotoči ? Odložili sme si veci a zabávali sa dokiaľ neprišlo väčšine zle z neustáleho točenia. Aby sme sa dali trochu dokopy, hádzali sme ešte žabky do vody a až keď nás to omrzelo, išli sme domov. Veľmi sa mi akcia páčila, keďže bolo fakt pekne. Len najviac nás všetkých zamrzelo, koľko neskutočne veľa odpadu sme našli v lese. A to sme čistili iba “malý kúsok” okolia. Každopádne sme odviedli dobrý kus práce a teším sa na ďalšiu akciu o rok.
Krko

Zobraziť galériu