Jednodňové podujatia

Sa išlo do bunkra. Ja som išiel jediný na bicykli ,potom išli 5 pešo a ostatní autami. Hneď ráno som mal v pláne, že výjdem o 10:00 ale niečo sa pokazilo a vyšiel som o 11:00. Cestou na bunker som stretol banána, ktorý išiel pomôcť odniesť staré kachle dolu z bunkru, ale čo by sa mne nemohlo stať cestou: zase som sa vysekal na bicykli, ale nič sa mi nestalo. Keď som už bol hore ak som tam bol skoro jediný, ale potom sa to zas nejako pokazilo a z 10 sme tam boli asi 30. Potom na konci, akože keď skoro všetci odišli, tak sme vyskúšali nové kachle.      Tomík

Počasie  bolo fajn. Super opekačka. Bolo tam veľa ľudí a nejaká pani mala príhovor, dozvedel som sa veľa zaujímavých informácií. Gaco s krkom spravili nový komín (bola to sranda). Super ako vždy ☺.      Tomáš Kovačovic

S krkom sme po ceste tam trocha poblúdili. Ale nakoniec sme dorazili včas. O 30 min. neskôr ako malo byť. Ja som si robil pri ohni camembert a trochu sa mi nepodaril. Ale ináč bol vynikajúci. Roman  

Bolo tam dobre, dobré jedlo, zábava, práca. Dúfam, že bude aj viac takých akcií počas roka.  Ondrej Potfaj

Bolo tam super, páčil sa mi Romanov syr. Páčil sa mi príhovor, pretože som sa dozvedel históriu toho bunkru. Verím, že sa tam budeme častejšie stretávať.    Adam

S krkom sme sa stratili v lese a hľadali sme cestu k bunkru. Romanko vytáhel panvicu a urobil si camembert. Pani Zigová nám porozprávala o histórií partizánov.  Ondrej Kovačovic 

 

Vždy po zime to v starom partizánskom bunkri vo Vetešovom jarku vypadá zle a je potrebné ísť to tam dať trochu dokopy. To čo nás však čakalo po príchode tento rok bol naozaj smutný pohľad. Vietor zlomil v lese niekoľko stromov a nanešťastie jeden z nich dopadol aj priamo pred náš bunker. Karanténa našich starších členov – študentov vyhnala z Bratislavy a tak mali hromadu času na túlanie sa po rodných kopcoch. A tak okrem iného za dodržania všetkých karanténnych opatrení organizovali malé brigády v bunkri. Stretli sme sa tak niekoľkokrát, vždy v malej skupinke ale s veľkou chuťou pracovať. Na začiatku bola práca najťažšia, bolo treba silných chlapov aj motorovú pílu aby sme sa do bunkra vôbec dostali. Po niekoľkých návštevách to však začínalo vypadať opäť ako predtým. Postavili sme spadnutú stenu, opravili rozbitú lavičku a stolík a všetko to drevo zo spadnutého stromu napíli na kúrenie. Náš bunker má svoje čaro, ktovie či je to atmosféra lesa alebo histórie, ktorá sa v ňom písala ale je naozaj úžasná. Pre nás všetkých nebola práca v bunkri len povinnosť ale aj skvelá psychohygiena a únik z paniky bežných dní počas pandémie.

Po prvýkrát po zime sme bunker navštívili 14.3.2020, kedy sme našli spadnutý strom a usúdili, že nás čaká naozaj veľa práce.

Druhá návšteva bola o pár dní na to, 17.3.2020. Vtedy sme už s motorovou pílou odpratali spadnutý strom a napílili väčšinu dreva.

Tretia návšteva – 20.3.2020 bola len malá zastávka počas turistiky k Dibrovovmu pamätníku na slovensko-českej hranici. Aj napriek tomu, že bunker mal spadnutú jednu stenu, dalo sa už dostať dnu. Stále nás ale čakalo dosť veľa práce.

Počas apríla sme v bunkri boli len raz – 5.4.2020. Vtedy sme s motorovou pílou pripravovali kmene stromov, z ktorých sme neskôr robili nové zábradlie, stôl, lavičky aj časť steny.

V máji boli brigády dve – tradičná prvomájová, netradične 2.mája 😀  a v značne menšom počte ako zvyčajne. A potom o týždeň neskôr symbolicky na výročie konca druhej svetovej vojny v Európe – 8.mája. Vtedy sme dokončili nové zábradlia, stenu aj sedenie. Bunker už opäť vypadal ako za čias veľkej slávy.