Viacdňové podujatia

Jesenná škola Fénixu

V piatok sme sa ako vždy všetci stretli pred klubovňou. Dnes bol môj veľký deň, keďže som prvý krát viezol sám decká na chatu. Vypočul som si celkom veľa morálnych prikázaní od rodičov, hlavne pani Kučerovej, ktorí mi absolútne nedôverovali. Vyrazili sme. Myslel som, že to bude dlhá a strastiplná cesta, ale nakoniec z toho vyšla jedna z najlepších a najzábavnejších ciest v mojom živote. Mali sme neskutočnú pohodu. Bavili sme sa, počúvali hudbu, a veľa iných vecí. Po nejakom čase sme dorazili do Liptovského Jána. Ubytovali sme sa, navečerali a stretli sme sa všetci v spoločenskej miestnosti. Hrali sme stolný tenis aj iné hry. Po ceste sme ale boli dosť unavení, tak sme nakoniec išli spať. Služby sme si rozdelili podľa áut. Raňajky pripravovalo Peťove auto. Takže to vyšlo tak, že po raňajkách upratovanie vyšlo na moje auto. Neviem kam zrazu zmizli všetci, ktorých som viezol, ale upratoval som nakoniec ja a Matúš. Bolo to celkom zdĺhavé, ale snažili sme sa to splniť poctivo a poradne. Ostatní nás medzitým zradili. Vychystali sa na turistiku a skoro odišli bez nás. Nakoniec sme sa všetci dobehli. Náš cieľ bol Poludnica. Cesta bola krátka, ale za to namáhavá. Stúpanie bolo vážne neuveriteľné, ale ja, Duško a Martin sme dorazili vo výbornom čase na vrchol. Počkali sme na ostatných a potom pre nás Peťo pripravil prekvapenie. Vytiahol z batoha utopencov, ktorých sme zjedli. A boli vážne výborní! Po našej prestávke sme pokračovali druhou stranou dole. Cesta bola rovnako náročná, ako keď sme sa snažili dostať na vrchol. Po pár hodinách, keď sme sa dostali na chatu sme sa osprchovali a vybrali do reštaurácie. Prvá koliba bola obsadená, ale v druhej nás privítali s otvorenými dverami. Skoro všetci si objednali bryndzové halušky, ktoré boli dosť drahé, ale dobré. Po jedle nás čakalo od Peťa ďalšie prekvapenie! Všetkým nám kúpil zmrzlinové poháre, za čo som mu neskutočne vďačný, keďže boli výborné. Večerný program na chate som mal, ako vždy, na starosti ja. Prvá časť pozostávala z ľubovoľných hudobných vystúpení čo si mali decká nachystať. Ja som bol v zoskupení s Matejom, Gaťom a Matúšom. Nacvičili sme si pieseň Aqua – Barbie Girl. Matúš spieval Kena a ja s chalanmi sme si rozdelili text pre Barbie. Boli sme k tomu aj adekvátne oblečení. Osobne myslím, že nám to celkom vyšlo. Nepamätali sme si text, boli sme nezosynchronizovaní a pár ďalších drobností, ktoré nám to prekazili. Ale na druhú stranu účel vyšiel a divákov sme zabavili. Druhé vystúpenie predviedla hudobná skupina Falošnica. Karin, Ivanka, Lenka, Nikolienka a Žoldy nám ukázali svoje talenty. Hrali na gitare a spievali. Posledný bol Tomík, ktorí „rapoval“. Martin sa na to vykašlal a nepredviedol nám absolútne nič, čo je škoda. Druhú časť mi z veľkej časti pomohol pripraviť Duško. Jednalo sa o nočnú hru, ktorú si ostatní v ten deň ráno vyžobrali. Osobne si myslím, že bola skvelá. Potom sme sa vybrali do postele. Teda aspoň tí, ktorí cítili, že zajtra majú určitú zodpovednosť. Ráno Duškove auto, bez Gaťa samozrejme, prichystalo raňajky. Upratali sme a išli naspäť. Pri spiatočnej ceste sme postúpili na nový level a s Matúšom sme spolu s hudbou aj spievali. Prekvapilo koľko textov Matúš vie, ale to je len dobre. Podarilo sa mi aj v Žiline natankovať za neskutočne dobrú cenu. Nakoniec sme všetci šťastne dorazili, takže pani Kučerová môže kľudne spať. Táto víkendovka sa mi veľmi páčila a potešilo ma aj, keď som sa dozvedel, že na tom istom mieste nás čaká letný tábor v roku 2018.
Krko

Bol piatok a unavený z celého týždňa som prišiel domov. Čas na oddych som veru nemal o chvíľu sme totiž vyrážali na víkendovku. Ako zvyčajne sme sa stretli pred klubovňou , odkiaľ sme neskôr aj vyrazili. Išiel som v aute, ktoré šoféroval Krko a aj tak sme prežili. Keď sme prišli, najedli sme sa a išli sme spať. Ďalší deň sme sa zobudili, spravili raňajky a zjedli ich. Potom sme ešte niektorí
(dvaja) umývali riady a išli sme na turistiku. Išli sme po zjazdovkách, jaskyni a nakoniec sme dorazili na Poludnicu. Tam sme si dali utopencov a išli späť inou cestou. Vrátili sme sa na chatu, osprchovali sme sa a išli sme sa navečerať. Na večeru si väčšina z nás dala halušky a Peťo nám kúpil zmrzlinu. Večer sme mali vystúpenia hudobno-tanečného charakteru, potom ešte Peťo s Karin hrali na gitary a Krko s Dušanom pripravili nočnú hru. V nedeľu sme sa zobudili, najedli a vyrazili na Starú Turú. Dorazili sme celí a asi aj zdraví. Bola to super víkendovka.
Matúš

V piatok sme išli od klubovne okolo 16:00. Po chvíli zaspala v aute Ivka s Karinkou a nemala som sa s kým rozprávať. Po niekoľkých hodinách sme prišli na našu chatu. Po tom čo sme vystúpili z áut sme sa napapali a povybalovali. Keď sme sa povybalovali a napapali išli sme hrať rôzne hry do spoločenskej miestnosti. Potom sme išli spať. V sobotu sme išli na turistiku na Poludnicu. Keď
sme dorazili hore asi po troch hodinách tak nás Peťo prekvapil tým, že nám hore vyniesol veľmi dobrých utopencov. Po tom čo sme dojedli utopencov sme spravili pár spoločných fotiek. Po tom čo sme asi po troch hodinách dorazili na chatu sme sa išli umyť a napapať do koliby. Na večeru som si dala bryndzové halušky a kofolu. V kolibe nám Peťo kúpil veľmi dobré zmrzlinové poháre. Keď
sme už boli napapkaní sme išli späť na chatu kde sme si nacvičovali v skupinách predstavenia. Po predstaveniach sme išli do klubovne, kde sme spievali pesničky a Krko s Dušanom pripravovali nočnú hru. Po nočnej hre sme ešte na izbe hrali karty a nakoniec išli spať (konečne). Ráno sme sa zobudili dosť unavené. Cestou domov Ivuš s Kajou opäť zaspali tak som neodolala a urobila si
pár fotiek ako spali. Domov sme dorazili okolo 14:00.
Nika

V piatok sme sa stretli pri klubovni a išli do Liptovského Jána. Ubytovali sme sa a večer sme hrali hry a stolný tenis. Potom sme sa išli vyspať lebo pôjdeme na Poludnicu. Ráno sme vstali ako prvé tak sme išli pomôcť robiť raňajky. Gaťo nechcel vstať tak ho išli zobudiť ale nechceli nám povedať ako. Že vraj to bola trauma na celý život. Po raňajkách sme išli na Poludnicu. Celou cestou bol
pekný výhľad ale na Poludnici bol najkrajší. Peťo tam priniesol prekvapenie (utopence). Čudujem sa, že sa mu to chcelo niesť. Po ceste dole sa Iva a Nika stratili tak sme ich museli čakať. Potom sme išli do koliby na večeru. Ja som si dala bryndzové halušky a všetci sme dostali zmrzlinový pohár. Keď sme prišli na chatu pripravovali sme si svoje vystúpenia na večerný program. Po večernom programe bola nočná hra. Boli sme v troch tímoch a my sme skončili druhí. Išli sme večer neskoro spať preto nás ráno ani budík nezobudil a museli nás ísť zobudiť. Potom sme už išli domov.
Lenka

Keď sme prišli bola tma. Chata bola dobrá a dosť veľká- dvojposchodová. Na druhý deň sme išli na turistiku, na Poludnicu. Po ceste nahor sme videli veľkú jaskyňu. Z Poludnice bol krásny výhľad na Chopok- Nízke Tatry a Kriváň- Vysoké Tatry. Na Poludnicu nám Peťo vyniesol výborné utopence. Späť sme išli inou trasou, bola veľmi pekná a bolo tam veľa jaskýň. Večer sme sa išli najesť do
koliby na výbornú večeru.
Martin

V piatok poobede sme odchádzali na víkendovku do Liptovského Jána. Keď sme prišli rozdelili sme sa do izieb. Po chvíli sme išli do spoločenskej miestnosti a tam sme si aj doniesli stolný tenis. Po chvíli sme išli hrať aj iné hry a potom sme išli na izby. Ráno sme sa zobudili, urobili raňajky a išli na turistiku. Okolo poludnia sme sa dostali na Poludnicu. Tam sme si odpočinuli, najedli sa
a odfotili. Peťo mal pre nás prekvapenie a na Poludnicu doniesol veľkú fľašu utopencov. Jedol som ich prvýkrát v živote no boli dobré. Potom sme sa vybrali naspäť troška inou trasou. Keď sme sa vracali boleli ma kolená. Keď už sme konečne prišli na chatu, osprchovali sme sa a potom sme išli do koliby. Najprv sme išli do jednej no tam bolo obsadené a tak sme išli do druhej. Ja som si dal
bryndzové halušky. Keď sme prišli na chatu Krko s Dušanom išli chystať nočnú hru a Karin s Peťom hrali na gitare. My sme boli pri nich a snažili sa spievať. Potom bola nočná hra hotová a išli sme hrať. Boli sme rozdelení do troch tímov a ten, v ktorom som bol ja vyhral. Potom sme išli hrať ešte rôzne hry a potom spať. Ráno sme sa zobudili, spravili raňajky, najedli sa, pobalili a vydali sa na
odchod. Keď som prišiel na Turú musel som ešte čakať na Krka lebo mal môj ruksak. Víkendovku som si užil a teším sa na tábor.
Žoldy

Po tom čo sme dorazili a ubytovali sa sme sa najedli a išli spať. V sobotu ráno po raňajkách sme vyrazili na turistiku. Na Poludnici nás Peťo prekvapil utopencami. Keď sme sa najedli a urobili zopár fotiek sme sa vybrali späť. Na večeru sme išli do koliby kde som sa doslova prežrala bryndzovými haluškami a potom nám ešte Peťo kúpil zmrzlinový pohár (ten som veľmi rada spapala).
Večer sme hrali nočnú hru a ja som skončila v tíme so Žoldym a Matúšom. Potom sme už iba hrali stolný tenis a ďalšie hry a išli sme spať. Ráno som prišla na raňajky troška neskôr pretože som sa s istou osobou menom Ivka rozprávala v noci trochu dlhšie. Potom sme sa už iba zbalili a nastúpili do áut. Cesta mi ubehla omnoho rýchlejšie ako cesta tam pretože som dospávala našu noc… Kto
nebol nech ľutuje pretože som zabudla spomenúť úžasné vystúpenie chalanov!
Kajka

V piatok som nastúpil ako kopilot k Duškovi. Cesta prebiehala bez komplikácií. Chata bola parádna, majiteľ nám vytiahol stolný tenis a bolo tam parádne kožené kreslo. V sobotu sme išli na 17km turistiku. Po turistike sme sa išli najesť do koliby. Večer si každý pripravil nejaké hudobno-tanečné vystúpenie. Nakoniec bola pripravená nočná hra s indíciami. V nedeľu sme sa pekne v kľude
pobrali domov.
Gaťo

V piatok sme nasadli do áut a vyrazili do Liptovského Jána. Potom sme sa ubytovali a išli spinkať. V sobotu ráno sme sa napapali a následne sme odišli na Poludnicu. Po dlhej a namáhavej ceste sme prišli na miesto. Na Poludnici sme dostali od Peťa darček v podobe utopencov. Po oddychu sme sa vracali na chatu lenže ja s Nikou sme boli také pomalé, že sme sa skoro stratili. Zachránila
nás Kajka, ktorá na nás zamávala a ukázala nám cestu. Keď sme prišli na chatu tak sme si oddýchli a vyrazili do koliby. Ja s babami sme si pochutili na bryndzových haluškách a džúsiku. Potom nám Peťo objednal sladké prekvapenie, ktoré mi veľmi chutilo. Keď sme prišli na chatu tak nám Karinka a Peťo zahrali na gitare. Keď sme si zaspievali tak sme išli hrať nočnú hru, kde
sme sa rozdelili do tímov. Ja som bola v tíme s Matejom a Martinom. Martin podvádzal a preto sme skončili poslední. mali sme si pripraviť predstavenia. Po našej nočnej hre sme si zahrali rôzne hry. S Kajkou sme sa v noci troška rozprávali a preto sme išli spať dosť neskoro. Ráno nás nezobudil ani budík a tak sme meškali na raňajky. Potom sme sa zabalili a odišli domov. Víkendovka
bola úžasná a vtipná. Na tieto zážitky nikdy nezabudnem.
Ivka

V piatok o 16:00 sme prišli pred klubovňu. Mali sme ísť do Liptovského Jána. Cesta minimálne trvala 4 hodiny. Bol som v Duškovom aute s Gaťom a Žoldym. Keď sme tam prišli tak sme sa rozdelili do izieb. Ja som bol s Ondríkom, Žoldym, kúzelníkom Matúšom a Martinom. Ďalší deň sme išli na Poludnicu. Bol tam pekný výhľad. Ja s Matúšom sme spadli na tom istom mieste. Napil som sa z horského prameňa. Keď sme prišli na chatu tak sme sa osprchovali a išli sme do reštaurácie. Jedlá tam boli strašne drahé. Potom sme robili predstavenia a po predstaveniach Peťo hral na gitare. Potom sme išli spať. V nedeľu sme sa naraňajkovali a po raňajkách sme sa zbalili a odišli. Keď sme prišli tak nás rodičia čakali. A Ondrík riadil tam aj späť svojho zeleného draka.
Tomík

Zobraziť galériu

Výstava 30 rokov turistiky mládeže

Očakávania boli veľké. ale realita fantastická. Otvorenie výstavy bolo spontánne, hostí sme mali habadej, pásku prestrihli spoločne p. primátorka Anna Halinárova a naša skvelá predsedníčka Evka Pintérová. Mladé „baby“ krásne zahrali a tie staršie? Tie zvládli za pomoci pár mládencov skvelé stolovanie na recepciu, ktorá potom pokračovala.

 

Pri tejto príležitosti sme si dovolili poďakovať a oceniť Nadáciu Život, Lesotur, s.r.o. v zastúpení riaditeľom spoločnosti Ivanom Durcom a za dlhoročnú spoluprácu sme ocenili aj Miloška Podradského.

A potom sa to už rozbehlo úplne spontánne. Chodili hostia aj náhodní návštevníci jarmoku. Večer sme premietali fotografie z celej 30-ročnej histórie, bývalí členovia priviedli svoje ratolesti aj rodinných príslušníkov a spoločne hľadali na desiatkach fotografií, spomínali alebo aj zatajovali.

Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2016

Zobraziť galériu

Vysoké Tatry

V piatok po škole sme sa stretli na vlakovej stanici. Vlakom sme išli do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ rýchlikom do Popradu.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Boli sme na 8.CSS v Tajove

Vo štvrtok ráno som sa stretol s Gaťom a vyrazili sme na stanicu. Po ceste sa u nás pristavil Erik na aute a ponúkol sa, že nás odvezie. Keď sme prišli, všetci už tam boli. Až na Verču. Tá sa dostavila chvíľu po nás. Vyrazili sme na našu cestu. Všetko bolo v poriadku, až pokiaľ sme nenastúpili do rýchlika z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Vlak bol tak plný že sa nedalo prejsť ani cez uličku. Ale nerobili sme si z toho ťažkú hlavu a zložili sme sa do takej tej miestnosti na začiatku vozňa pred záchody. Cesta nám ubiehala dosť rýchlo. Pomohol nám k tomu aj Gaťov prenosný reproduktor, na ktorom sme si púšťali hudbu. Vydržalo nám to pomerne dlho, až pokým neprišiel taký žirafí ujo, ktorý meral asi 3 metre a musel chodiť cez vlak dosť zohnutý. Samozrejme, že sa mu nepáčilo že si púšťame hudbu. Kričal poriadne, ale našťastie si to všetko odniesol Filip, lebo bol k nemu najbližšie a držal reproduktor. Keď sa ujo upokojil a odišiel, a my sme radšej hudbu vypli, tak nás prišla pozrieť Kika, ktorá so sebou mala aj ďalších účastníkov. Vystúpili sme v Žiline a prestúpili na regionálny expres do Banskej Bystrice. Tam našťastie bolo skoro prázdno takže sme sa spojili s Dubnicou nad Váhom a sadli sme si do takého „dvojkupé“. V Banskej Bystrici na stanici sme sa už stretli s prvou polovicou Fénixákov. Veľa z nich som poznal a bol som veľmi rád, že som ich videl. Nastúpili sme do autobusu a ten nás odviezol do nášho nového obydlia. Tam už sme sa stretli so všetkými. Milanko nám odovzdal kľúč od našej chatky a my sme sa ku nej vybrali. Chatka vypadala trochu používane, ale nevadilo nám ani vybité okno, ani izolácia trčiaca zo stien. Len si minulí ubytovaní mohli po sebe trochu upratať. Po tom ako sme sa oboznámili trochu s prostredím sme začali pracovať na našom projekte o územnej organizácií v Starej Turej. Projekt sa nám podaril a bol veľmi pekný. Po večeri sa v jedálni popresúvali stoličky a začali sa prezentovať územné organizácie. Veľa z nich bolo spravených pekne, niektoré boli také trochu odfláknuté, pri niektorých účastníci veľa nepovedali. V tom sme nastúpili na rad my. Ja som prezentoval a ostatní ma dopĺňali, keď som zabudol niečo spomenúť. Po niekoľkých minútach nás Patres stopol, že by už aj stačilo a to sme sa ešte len rozohrievali. Bohužiaľ sme nestihli spomenúť pár vecí ako sú stanovačky, posedenia pri ohni a tak, ale som nadmieru spokojný s naším výkonom. Po prezentácií nastúpila diskotéka, ktorá sa mala niesť v štýle retro, ale veľa ľudí sa na to vykašlalo. Takže jediný retro ľudia boli z ÚO Dubnica nad Váhom, ÚO Handlová a samozrejme my. Vďaka Gaťovmu reproduktoru sme si mohli mohli vonku spraviť svoju vlastnú retro diskotéku. A veľmi sa mi páčila a určite aj ostatným. Nakoniec sme sa presunuli na chvíľu aj dovnútra za ostatnými a potom bol koniec. Išli sme na chatku a tam sme sa ešte chvíľu bavili. Druhý deň po raňajkách sa začala konferencia na tému „Drogy a závislosti“. Bola veľmi zaujímavá. Rozdelili sme sa do skupín a mali sme také tvorivé dielne. Každá skupina na špeciálne vystrihnutý papier napísala veci, ktoré sa na fénixe naučili, čo si na fénixe cenia a podobne. Potom sa ten papier zlepil a vytvoril sa taký divný tvar. Keď všetky skupiny dali dokopy tieto tvary vznikol z toho akýsi koláč. Pokračovalo sa v konferencií. Miestami sa medzi to vkladali všelijaké úlohy, ktoré sme museli plniť v skupinách a potom svoje výsledky a názory verejne prezentovať. Po obede bola celkom dlhá pauza tak sme sa rozhodli sa trochu zabaviť vonku. Najprv sme sa hrali na húpačke a potom sme sa niektorí pripojili ku takej skupinke, kde boli všelijaké útržky ľudí z rôznych ÚO. Tam sme hrali hry a bola to veľká sranda. Nakoniec však prišiel už čas pokračovať v konferencií. Dostali sme ako skupina ešte jednu, poslednú a veľmi rozsiahlu úlohu týkajúcu sa drôg. Splnili sme aj to a začalo vyhodnocovanie konferencie. Všetci sme dostali diplom. Večer sa mala hrať hra Galaxia, takže všetci povinne sme mali obkresliť svoju ruku, vystrihnúť ju, na jednu stranu na každý prst napísať 1 svoju zlú vlastnosť, na druhú stranu na každý prst jednu svoju dobrú vlastnosť a nakoniec na dlaň jeden motivačný citát. Ruky sme odovzdali a išli do spoločenskej miestnosti. Keď už bola tma, rozdelili sme sa všetci na 2 skupiny, a keď sme vyšli von uvideli sme na ihrisku spravenú takú dráhu zo sviečok, ktorá na konci bola zatočená do seba. Každý sme museli touto dráhou prejsť na jej konci si vybrať náhodnú ruku a vrátiť sa späť. Ruky boli všelijaké. Keď som chodil videl som tam jednu ruku podobnú ako keby patrila Shrekovi, taká bola veľká. Gaťova ruka napríklad vypadala ako také hrabličky a vonku sme sa rozprávali s Patresom, ktorý povedal že tam bola taká divná ruka, ktorá mala prsty ako E.T. to bola moja ruka. Všetky tieto ruky mali slúžiť k tomu, aby keď sa na ne pozriete vám to dodalo motiváciu, že nie ste jediný kto má problémy, a že na ne nikdy nie ste sami. Večer bola zase diskotéka a na chatke sme mali ešte trochu strachu a zábavy s naším novým kamarátom. Veľkým pavúčikom v kúpeľni, ktorého som bezpečne vyniesol von. Tretí deň už od rána pršalo, takže sa musel meniť celý program. Doobeda bol minitalent, do ktorého som sa tento rok nezapojil. Ale aspoň som si mohol vychutnať vystúpenia ostatných bez toho, aby som stále musel mať v hlave to svoje. Vystúpenia boli veľmi zaujímavé a dosť kreatívne. Tento rok sa zapojilo dosť veľmi mladých účastníkov, ale ani z ďaleka neboli horší ako tí starší. Potom bola taká chvíľková aktivita, že sa v spoločenskej miestnosti hrali rôzne stolné hry. Bolo to tiež výborné a hlavne som sa zoznámil a viac spoznal s ľuďmi, s ktorými som ešte nenadviazal žiadne priateľstvá. Po obede sa začala vo vnútri hra, ktorá fungovala ekonomicky ako v normálnom svete. Boli po budove rozmiestnené stanovištia, do ktorých keď ste prišli, ste museli splniť danú úlohu. Za tú ste potom dostali nejaké peniaze a mohli ste si v bufete kúpiť ľubovoľnú vec, ak ste na ňu mali dosť. Taktiež sa neustále v bufete menili ceny a ešte sa po budove zakrádala Kika v úlohe daňovej kontroly a odchytávala nič netušiacich účastníkov. Mňa našťastie nedostala, pretože som si vždy dával pozor, kde je a držal som sa od nej v bezpečnej vzdialenosti. Filip už také šťastie nemal a musel vydať trochu zo svojich úspor. Celé to bolo celkom dobré až na to že veľa ľudí nehralo fér. Hlavne tých „zodpovedných“ vedúcich. Rozdávali peniaze nerovnomerne, každému inak, podľa toho aký ku nim mali citový vzťah a nie podla toho ako splnili danú úlohu. Okrem toho si nechávali dosť peňazí pre seba a potom vykupovali všetky zásoby. Samozrejme, že mi nevadilo, keď zrovna nejaký vedúci na stanovišti dal mne také väčšie množstvo peniažkov. Úplnou výnimkou bola Vladka, ktorá ako mladá vedúca na svojom stanovišti skoro nikomu nič nedávala. Ja sám so po niekoľkých návštevách toho stanovištia zarobil do kopy tak 2 peniaze. Pre porovnanie na iných stanovištiach som dostával 500 a bežne aj viac len za 1 návštevu. Ale čo už aj tak nakoniec sme sa ako Stará Turá veľmi snažili a zarobili sme dosť veľa peňazí. Takže sme si nakúpili niekoľko kartónov džúsikov a žuvačiek. A ja osobne ešte pre seba veľa sušienok. Večer bolo celkové vyhodnotenie. Bolo vyhodnotenie minitalentu, potom boli všelijaké špeciálne ceny a potom prišiel rad na ocenenie Zlaté pierko. Odovzdáva sa iba niektorým členom fénixu za dlhú a aktívnu prácu v detskej organizácií Fénix. Boli ocenení 4 ľudia. Lenka Rückschlossová z ÚO Handlová, ktorá je moja dlhoročná kamarátka a potom od nás Verča, Veva a ja. Som si istý, že si všetci to ocenenie zaslúžili. Aj ja po toľkých rokoch. Ako posledné mali príhovor Patres, Evka a nový predseda Fénixu a zapálila sa torta ku 25. výročiu Fénixu. Posledná diskotéka rozlúčková bola veľmi zaujímavá. Na projektore sa premietali videá z hry Just Dance, kde boli ukázané kroky a my všetci sme podla nich tancovali. Diskotéka sa ukončila Mackom Uškom, ktorého naživo spieval Patrik Herman. Potom už sa išlo na chatky. My sme ešte chvíľu boli s Humenným a našou kamarátkou Stelou zo Sniny. V noci nás v kúpeľni čakalo ešte jedno prekvapenie. Náš kamarát pavúčik sa vrátil a vypadalo že sa chce pomstiť takže bol priamo v sprche a trochu ma vystrašil, keď som sa začal sprchovať a až potom som si všimol že je hneď vedľa mňa na stene. Filip, Gaťo a Veva sa potom ani nesprchovali, lebo očividne sa im nechcelo zdielať sprchu s niekým iným a ja som už spal, takže sa nenašiel nikto kto by ho dal preč. Posledný deň sme sa dobalili, rozlúčili s naším pavúčikom a nechali sme ho tam ako darček pre ľudí čo tam budú ubytovaný po nás. Odišli sme na raňajky a potom nastúpili do autobusu preč. Prišli po niekoľkých hodinách cestovania vlakom na Starú Turú a tu sme sa rozlúčili a išli domov. Toto celoslovenské stretnutie sa mi veľmi páčilo, dúfam že sa dostanem aj na ďalšie. Ale to už asi ako vedúci.

 Krko
Zobraziť galériu

Stanovačka na Kamennom moste

 

 

 

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Posledný výjazd 2015 – Tisové

Toto podujatie pred koncom kalendárneho roka sa stáva tradíciou a tak sme ho nemohli vynechať ani tento rok. Voľba padla na Javorníky a chatu v osade Tisové.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Spoznávame slovenské mestá: Poprad-Tatry

Bol to štvrtok ráno,(áno teraz špeciálne už vo štvrtok) keď som sa zobudila s tým krásnym pocitom, že už treba len zvládnuť školu a čaká nás ďalšia chata. Na túto chatu do Tatier sme vyrazili vlakom o 16:00 zo Starej Turej. V meste už nás čakala naša Veronička aj rýchlik do Popradu. Cesta nám ubehla rýchlo, pretože ak máte dobrú náladu, partiu a ľudí, ktorých spánok je veľmi zábavný vždy je sranda.

Čítaj viac »

Zobraziť galériu

Stanovačka u Erika

Ako každá tak aj táto naša super akcia sa začala v piatok o 16:00 pri klubovni. Stretli sme sa spolu deviati avšak na bicykle nasadli už len 7 keďže Peťo išiel autom a Barčina posledná cyklistika nedopadla najlepšie.

Čítaj viac »

Zobraziť na mape Zobraziť galériu

Spoznávame slovenské mestá: Bratislava

Konečne prišiel piatok. Staroturanskí fénixáci s batohmi a nadšením čakali, kým budú 4 hodiny. Stretli sme sa na železničnej stanici, rozlúčili sa s rodičmi a čakali vláčik do Nového Mesta.

Čítaj viac »

Zobraziť na mape Zobraziť galériu