Ráno o pol ôsmej sme sa stretli na autobusovej zastávke pri mestskom úrade. Chvíľku sme sa rozprávali a už tu bol autobus. Nastúpili sme, až sme sa odviezli na konečnú zastávku v Topoleckej.
Ráno o pol ôsmej sme sa stretli na autobusovej zastávke pri mestskom úrade. Chvíľku sme sa rozprávali a už tu bol autobus. Nastúpili sme, až sme sa odviezli na konečnú zastávku v Topoleckej.
Išli sme tam v sobotu. Bolo nás celkom málo, ale potom prišli aj ostatní. Cesta bola pekná. V lese sme hrali dobrú hru – medveď – v ktorej išlo o to, …
Bol to utorok ráno keď som sa pozrela z okna a videla to sychravé decembrové počasie, ani to ma však neodradilo aby som sa s partiou skvelých kamarátov nevybrala aj v posledný deň v roku na menšiu turistiku na Javorinu.
Vonku prituhuje a mráz nám pomaly ale isto začína štípať líca. No ani to nás neodradí, uvaríme si teplí čaj, nachystáme desiatu a vyberáme sa na malú túlačku po okolí.
Už po osemnásty krát sme sa rozhodli uskutočniť náš už obľúbený a veľmi známy Pochod Pamätníkmi Bielych Karpát. Z rána sa nám rysovalo veľmi pekné počasie a nás to napĺňalo šťastím.
Železničné múzeum v Starej Turej organizovalo dobrovoľnú pracovnú brigádu a my sme tam rozhodne nemohli chýbať. Keď sme sa dozvedeli o čo ide, okamžite sme prikývli. Našou jedinou úlohou bolo očistiť plot na železničnej stanici a následne ho natrieť novou farbou.
Akí by sme to boli hostitelia, keby sme pred pochodom neskontrolovali a nepripravili bunker? A tak sa aj stalo. Všetko je nachystané a už v sobotu 12. októbra Vás očakávame.
Zopár našich nových členov sa vybralo s nami. Prečítajte si ako sa im páčilo.
Príroda sa prebúdza zo zimného spánku, teplé slnečné lúče roztápajú sneh. Tu vidíme Snežienku tu Prvosienku. O kúsok ďalej Podbeľ i Fialku.
Ráno som sa pomaly, ale isto, zobudila. Čo najrýchlejšie som sa nachystala a utekala som na dohodnuté miesto – na zastávku pri Mestskom Úrade, kde už všetci čakali. Onedlho prišiel autobus a začal sa výlet.
Ako sa nám začal ďalší školský rok tak sme nezaháľali a začali sme aj my. Keďže naši malí prváci už sú „veľkáči“ a zažili svoje naozajstné prvé prázdniny tak sme nechceli aby na to zabudli. Svoje zážitky si nakreslili na plátna ktoré sme im pripravili.